SK280180B6

SK280180B6 - Zlúčeniny použiteľné ako sladidlá a spôsob ich prí

Info

Publication number: SK280180B6
Application number: SK1586-94A
Authority: SK
Inventors: Claude Nofre; Jean-Marie Tinti
Original assignee: Claude Nofre; Jean-Marie Tinti
Priority date: 1992-11-12
Filing date: 1993-11-10
Publication date: 1999-09-10
Also published as: FR2697844A1; BG61609B1; NO945090L; ES2091114T3; FI945451A0; NO309862B1; HU218158B; NO945090D0; AU664663B2; IL107551A0; US5480668A; TW260673B; JPH08503206A; RU2107071C1; WO1994011391A1; ATE138935T1; PL306841A1; FI945451A; EE03194B1; LTIP1457A

Description

Vynález sa týka nových zlúčenín, odvodených od aspartamu, použiteľných ako sladidlá a spôsobu ich prípravy.

Tieto nové zlúčeniny sú obzvlášť vhodné na sladenie rôznych produktov, hlavne nápojov, potravín, cukroviniek, pečiva, žuvačiek, hygienických produktov a toaletných výrobkov, rovnako ako kozmetických, farmaceutických a veterinárnych produktov.

Doterajší stav techniky

Je známe, že sladidlo, ak má byť použiteľné v priemyselnom meradle, musí mať jednak intenzívnu sladiacu schopnosť, umožňujúcu obmedziť úžitkovú cenu a jednak uspokojivú stabilitu, t. j. byť kompatibilný s podmienkami pri použití.

Zo sladidiel, ktoré sú v súčasnosti na trhu, je dnes najčastejšie používaný dipeptidický derivát, 1-metylester N-L-α-aspartyl-L-fenylalanínu, známy pod názvom aspartam, vzorca

COOCH3 f

CO-NH>-C-íH

(US 3,492,131). Jednou z výhod tejto zlúčeniny je jej chemické zloženie na báze dvoch prírodných aminokyselín, kyseliny L-asparágovej a L-fenylalanínu. Pomerne nízka sladiaca schopnosť tejto zlúčeniny je, vzťahujúc na hmotnostný základ, asi 120 až 180-násobná oproti sacharóze. Napriek výbornej organoleptickej vlastnosti je však hlavnou nevýhodou tejto zlúčeniny jej vysoká cena oproti relatívne nízkej sladiacej intenzite a dosť nízka stabilita za určitých podmienok použitia sladidiel, hlavne v neutrálnom prostredí, čo limituje oblasť jej priemyselného využitia.

Ukazuje sa teda nevyhnutné, aby potravinársky priemysel mohol disponovať novým sladidlom, ktoré by malo zvýšenú sladiacu účinnosť s cieľom znížiť vlastné náklady a ktoré by bolo aspoň tak stabilné a dokonca stabilnejšie ako aspartam najmä v neutrálnom prostredí. S týmto cieľom boli syntetizované rôzne dipeptidy alebo analógy dipeptidov sladkej chuti (pozri napríklad J. M. Janusz, Progress in Sweeteners, Ed. T. H. Grenby, Elsevier, London, 1989, str. 1 - 46), ale doteraz sa nezdá, že by niektorý z nich okrem aspartamu spĺňal hlavné požiadavky na sladidlo, t. j. výborné organoleptické vlastnosti, dostatočne vy sokú sladiacu účinnosť k zníženiu vlastných nákladov a dostatočnú stabilitu.

Celkom neočakávaným spôsobom bolo zistené a základ vynálezu tvorí, že sladiacu schopnosť aspartamu je možno veľmi zvýšiť naviazaním určitých zvyškov, hlavne vhodne volených uhľovodíkových zvyškov, na voľnú aminoskupinu aspartamu; sladiacu schopnosť aspartamu je tak možné zvýšiť až 80-krát, pričom sladiaca intenzita sa mení podľa konkrétnej povahy zvyšku R.

Výsledky toho istého charakteru boli pozorované v prípade etyl-, izopropyl-, propyl- a terc, butylesteru N-L-a-aspartyl-L-fenylalanínu (US 3,492,131) a 1-metylesteru N-L-a-aspartyl-L-tyrozínu (US 3,475,403).

Podstata vynálezu

Podľa prvého aspektu je cieľom vynálezu pokryť zlúčeniny vzorca (I)

COOX

I

CO—NH>-C-*H • l

(D zo súboru zahŕňajúceho skupiny (CH₃)₂CHCH₂, (CH₃)₂CHCH₂CH₂₁ kde zvyšok R je zvolený CH₃(CH₂)₂CH₂, CH₃CH₂CH(CH₃)CH₂, (CH₃CH₂)₂CHCH₂, (CH₃)jCCH₂CH₂, cyklohexyl, cykloheptyl, cyklooktyl, cyklopentylmetyl, cyklohexylmetyl, 3-fenylpropyl, 3-metyl-3-fenylpropyl, 3,3-dimetylcyklopentyl, 3-metylcyklohexyl, 3,3,5,5-tetrametylcyklohexyl, 2-hydroxycyklohexyl, 3-(4-hydroxy-3-metoxyfenyl)propyl, 3-(4-hydroxy-3-metoxyfenyl)-2-propenyl, 3-(4-hydroxy-3-metoxyfeny])-l-metylpropyl a 3-(4-hydroxy-3-metoxyfenyl)-1 -metyl-2-propenyl,

X je zvolený zo súboru zahŕňajúceho skupiny CH₃, CH₂CH₃, CH(CH₃)₂, CH₂CH₂CH₃ a C(CH₃)₃, Z predstavuje atóm vodíka alebo skupinu OH, a fyziologicky prijateľné soli týchto zlúčenín.

N-Substituované deriváty aspartamu so zvýšenou sladiacou schopnosťou už boli v známom stave opísané. Tak v dokumente EP-0107597 (US 4,645,678) sú opísané N-fenylkarbamoylové alebo N-fenyltiokarbamoylové zlúčeniny aspartamu, ktorých sladiaca schopnosť môže dosahovať až 55 000 násobok hodnoty pre sacharózu. Neexistuje však štruktúrna podobnosť medzi N-fenyl-karbamoylovou alebo N-fenyltiokarbamoylovou skupinou a N-uhľovodíkovými skupinami podľa vynálezu.

Boli opísané tiež ďalšie N-substituované deriváty aspartamu (pozri napríklad J. M. Janusz), ale ide tiež o zlúčeniny, ktoré nemajú žiaden štruktúrny vzťah s N-uhľovodíkovými derivátmi podľa vynálezu.

V skutočnosti existoval v stave techniky predsudok, ktorý až doteraz odraďoval odborníkov od orientácie na výskum N-uhľovodíkových derivátov aspartamu s vysokou sladiacou schopnosťou. Pri jedinom N-uhľovodíkovom deriváte uvedenom v literatúre, t. j. 1-metylesteru N-[N,N-dimetyl-L-aaspartyl]-L-fenylalaninu vzorca

COOCH3

CO-NH^-C^H

CH₃— N*-C-«H ^CHa CH,

I ²

COOH

je totiž opísaná horká chuť (R. H. Mazur a iní, J. Amer. Chem. Soc., 1969, 91,2684 - 2691).

Výskumy, vykonávané pôvodcami vynálezu, umožnili napokon konštatovať, že organoleptické vlastnosti N-uhľovodíkových derivátov aspartamu sú celkom nepredvídateľné a že štruktúrne veľmi blízke uhľovodíkové skupiny vedú k derivátom aspartamu, ktoré môžu byť z prípadu na prípad sladké, horkosíadké, horké alebo bez chuti. Okrem toho v dokumente EP-O338946 (US4935517) opísali prihlasova telia N-uhľovodíkové deriváty kyseliny L-asparágovej (n = 1) alebo L-glutamovej (n = 2), zodpovedajúce vzorcu

CO-NH-R

I I

R-NH>-C^ H

I I (CH₂)_n

COOH kde R je uhľovodíková skupina s 5 až 13 atómami uhlíka, nasýtená alebo nenasýtená, acyklická, cyklická alebo zmiešaná, v ktorej zvyšok R' predstavuje skupinu 4-kyanofenylovú, 2-kyanopyrid-5-ylovú alebo 2-kyanopyrimidín-5-ylovú a kde n sa rovná 1 alebo 2.

Zlúčeniny podľa vynálezu sa od skorších zlúčenín odlišujú tým, že sú špecifické kyselinou L-asparágovou, že obsahujú skupinu R', ktorá nemá žiadnu štruktúrnu analógiu so zlúčeninami, definovanými v dokumente EP-0338946 a že ich účinnosť závisí od voľby veľmi konkrétnych N-uhľovodíkových skupín.

Štúdium vzťahu štruktúra - aktivita, vykonávané pôvodcami vynálezu, umožnilo v praxi konštatovať, že najúčinnejšie N-uhľovodíkové skupiny zo skoršieho dokumentu EP-0338946 vedú pri kombinácii s aspartamom k horkým alebo horkosladkým zlúčeninám. Je to tak hlavne v prípade n-heptylovej skupiny, ktorá v skoršom dokumente vedie k jednej z najviac sladivých zlúčenín, ktorá však v spojení s aspartamom dáva zlúčeninu s veľmi silnou horkou pachuťou.

Okrem toho bolo preukázané, že stabilita charakteristických zlúčenín podľa vynálezu je za bežných podmienok použitia pre potravinárske výrobky vyššia ako pri aspartame. To je o to významnejšia výhoda, že jedno z obmedzení ohľadom použitia aspartamu v určitých potravinárskych výrobkoch je spôsobené jeho veľmi nízkou stabilitou v prostredí blízkom neutralite, t. j. pre hodnoty pH okolo 7, ktoré sa často vyskytujú v produktoch, ako sú mliečne výroby, cukrovinky alebo iné prípravky, ktoré vyžadujú var pri vysokej teplote, žuvačky, zubné pasty.

Štúdie starnutia, urýchleného dlhodobým zahrievaním vodného roztoku zlúčeniny podľa vynálezu s pH 7 na 70 °C, kde zlúčeninou podľa vynálezu je 1-metylester N-[N-(3,3-dimetylbutyl)-L-a-aspartal]-L-fenylalanínu, ktorého sladiaca schopnosť j c 10 000-krát vyššia ako pri sacharóze, má polčas asi 6 hod., zatiaľ čo polčas aspartamu za rovnakých podmienok je iba 10 minút, čo zodpovedá 36-krát vyššej stabilite zlúčeniny podľa vynálezu oproti aspartamu. Porovnateľné výsledky boli dosiahnuté s ďalšími charakteristickými zlúčeninami podľa vynálezu.

Bolo tiež preukázané, že stabilita zlúčenín podľa vynálezu je aspoň rovnaká, ak nie lepšia v kyslom prostredí pri pH okolo 3, ktoré zodpovedá pH sýtených nápojov, ktoré tvoria jednu z hlavných aplikácií sladidiel.

Ďalšia výhoda zlúčenín podľa vynálezu v porovnaní s aspartamom v dôsledku ich vysokej sladiacej schopnosti spočíva v tom, že pri aplikácii v potravinárskych výrobkoch umožňujú použitie veľmi malého množstva účinnej látky. Preto je použitím sladidla podľa vynálezu veľmi silne znížená často diskutovaná prítomnosť určitých zložiek aspartamu, t. j. L-fenylalanínu a metanolu. Je totiž možné napríklad v 1 1 sýteného nápoja nahradiť 550 mg aspartamu asi 7 mg 1-metylesteru N-[N-(3,3-dimetylbutyl)-L-a-aspartyl]-L-fenylalanínu, opísaného v tomto vynáleze a znížiť tak asi až 80-krát množstvo L-fenylalanínu a metanolu, kto ré môže byť konzumované, za súčasného zachovania rovnakých organoleptických vlastností.

Vynález teda prvýkrát poskytuje nové N-uhľovodíkové deriváty aspartamu alebo jeho analógov, ktoré majú výborné organoleptické vlastnosti súvisiace s veľmi vysokou sladiacou schopnosťou, dosahujúcou až 10 000-násobok sladiacej schopnosti sacharózy, vzťahujúc na hmotnosť a aspoň podobnú alebo väčšiu stabilitu, čo oproti aspartamu rozširuje možnosti použitia v potravinárskych prípravkoch.

Obzvlášť výhodné vyhotovenie vynálezu zodpovedá všeobecnému vzorcu

COOCH₃

R-NH*-Č-«H

F

COOH

kde R má uvedený význam.

Jednou zo zlúčenín, zodpovedajúcich obzvlášť výhodnému vyhotoveniu vynálezu, je 1-metylester N-[N-(3,3-dimetylbutyl)-L-a-aspartyl]-L-fenylalanínu (zlúčenina 6 z tabuľky 1)vzorca

CH₃

I

COOCH3 r CO-NH»-é-«H

CH₃-CI

CH3

CHf-CHj- NH*-C-«H

^CHí

I

COOH alebo 1-metylester N-[N-(3-(4-hydroxy-3-metoxyfenyl)propyl]-L- a-aspartyl)-L-fenylalanínu (zlúčenina 18 z tabuľky 1) vzorca

COOCH3

CO—NH>-C-<H

alebo ďalej 1-metylester N-[N-(3-fenylpropyl]-L-a-aspar· tyl]-L-fenylalanínu (zlúčenina 12 z tabuľky 1) vzorca

COOCH3

CO-NH*-C-«H

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu mať tiež formu solí s fyziologicky prijateľnými anorganickými alebo organickými kyselinami alebo bázami, čo zvyšuje ich rozpustnosť. Výhodne majú tieto zlúčeniny formu hydrochioridu alebo sodné, draselné, amónne, vápenaté alebo horečnaté soli.

Podľa druhého aspektu je účelom vynálezu pokryť zlúčeniny podľa vynálezu ako sladidlá, sladiace prípravky, obsahujúce ako sladiace činidlo aspoň jednu uvedenú zlúče ninu a použitie zlúčenín podľa vynálezu na sladenie rôznych produktov, vymenovaných v úvode.

Sladidlá podľa vynálezu môžu byť pridávané k všetkým potravinárskym produktom, ktorým je žiaduce dodať sladkú chuť, za podmienky, že sa pridávajú v pomere, dostatočnom na dosiahnutie požadovanej úrovne sladkosti. Optimálna koncentrácia použitia sladidla závisí od rôznych faktorov, ako je napríklad sladiaca schopnosť sladidla, podmienky skladovania a použitia produktov, konkrétne zložky produktov a požadovaná úroveň sladkosti. Skúsený pracovník ľahko môže určiť optimálny pomer sladidla, ktorý je potrebné použiť na získanie potravinárskeho produktu, vykonaním rutinných senzorických analýz. Sladidlá podľa vynálezu sa k potravinárskym produktom pridávajú v pomeroch, obsahujúcich podľa sladiacej schopnosti zlúčeniny 0,5 až 50 mg sladidla na kilogram alebo liter potravinárskeho produktu. Koncentrované produkty potom samozrejme obsahujú vyššie množstvo sladidla a riedia sa podľa zámeru konečného použitia.

Sladidlá podľa vynálezu je možné k produktom, určeným na sladenie, použiť v čistej forme, ale v dôsledku svojej vysokej sladiacej schopnosti sa zvyčajne miešajú s vhodným nosičom alebo plnivom (objemovou prísadou¹').

Výhodne sa príslušné nosiče alebo plnivá volia zo skupiny, tvorenej polydextrózou, metylcelulózou, karboxymetylcelulózou a ďalšími derivátmi celulózy, alginátom sodným, pektínmi, gumami, laktózou, maltózou, glukózou, leucínom, glycerolom, mannitolom, sorbitolom, hydrogenuhličitanom sodným, kyselinou fosforečnou, citrónovou, vínnou, fumarovou, benzoovou, sorbovou, propiónovou a ich sodnými, draselnými a vápenatými soľami a ich ekvivalentmi.

Sladidlá podľa vynálezu môžu byť v potravinárskych produktoch použité samotné ako jediné sladidlo alebo v kombinácii s inými sladidlami, ako je sacharóza, kukuričný sirup, fruktóza, sladké dipeptídické deriváty alebo analógy (aspartam, alitam), neohesperidín dihydrochalkón, hydrogenovaná izomaltulóza, steovizid, cukry L, glycyrrhizín, xylitol, sorbitol, mannitol, acesulfam, sacharín a jeho sodné, draselné, amónne a vápenaté soli, kyselina cyklamová a jej sodné, draselné a vápenaté soli, sukralóza, monellín, thaumantín a ich ekvivalenty.

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť pripravované rôznymi metódami, už opísanými v literatúre. Podľa tretieho aspektu je teda cieľom vynálezu pokryť jednu z výhodných metód, ktorá spočíva v kondenzácii zlúčeniny vzorca coox

I

CO—

Z s aldehydickou alebo ketonickou zlúčeninou, ktorá je prekurzorom skupiny R. Imínový medziprodukt, vzniknutý kondenzáciou, sa potom in situ redukuje selektívnym redukčným činidlom, ako je napríklad kyánborohydrid sodný, čo vedie priamo k zlúčeninám podľa vynálezu (metóda reduktívnej N-monoalkylácic, opísaná Ohfunom a i., Chemistry Letters, 1984,441 -444).

Napríklad pri príprave zlúčeniny podľa vynálezu, kde R je zvyšok (CHríjCCHiCHi. sa použije ako komerčný alde hydický prekurzor 3,3-dimetylbutyraldehyd vzorca (CH₃)₃CCH₂CHO.

Je potrebné upozorniť, že príprava zlúčenín podľa vynálezu sa vykonáva priamo z aspartamu alebo jeho analógov. V prípade derivátov aspartamu to tvorí obzvlášť zaujímavú výhodu, pretože aspartam je komerčný produkt, ktorého syntéza je teraz dokonale zvládnutá.

Čistenie zlúčenín podľa vynálezu vo forme kyselín alebo soli sa vykonáva štandardnými technikami, ako je rekryštalizácia alebo chromatografia. Ich štruktúra a čistota bola kontrolovaná klasickými technikami (chromatografia na tenkej vrstve, vysokoúčinná kvapalinová chromatografia, infračervená spektroskopia, nukleárna magnetická rezonancia, elementárna analýza).

Prehľad obrázkov na výkresoch

Na vysvetleniu vynálezu slúžia pripojené výkresy, kde na obr. 1 a obr. 2 sú uvedené krivky stability rôznych zlúčenín podľa vynálezu.

Na obr. 1 je porovnávací diagram stability aspartamu (krivka a) a niekoľko charakteristických zlúčenín podľa vynálezu, z ktorých sú vybrané zlúčeniny 2, 5 a 6 z tabuľky 1 (krivka b, resp. c, resp. d); krivky boli získané počas urýchleného starnutia zahrievaním ich roztokov s koncentráciou 1 g/1 v kyslom prostredí s pH 3 na 70 °C. Za týchto experimentálnych podmienok je polčas aspartamu okolo 24 hod., zatiaľ čo polčasy zlúčenín podľa vynálezu sú asi 35 hod. pri zlúčenine 2, 96 hod. pri zlúčenine 5 a 55 hod. pri zlúčenine 6, čo zodpovedá stabilitám až 4-krát vyšším ako pri aspartame.

Na obr. 2 je porovnávací diagram stability aspartamu (krivka a) a zlúčenín 2, 5 a 6 z tabuľky 1 (krivka b, resp. c, resp. d); krivky boli získané počas urýchleného starnutia zahrievaním ich roztokov s koncentráciou 1 g/1 v neutrálnom prostredí s pH 7 na 70 °C. Za týchto experimentálnych podmienok je aspartam veľmi málo stabilný (polčas 10 min.), zatiaľ čo zlúčeniny podľa vynálezu majú polčas 4 hod. 15 min. pri zlúčenine 2, 10 hod. pri zlúčenine 5 a 6 hod. pri zlúčenine 6, čo zodpovedá stabilitám až 60-krát vyšším ako pri aspartame.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na bližšie vysvetlenie spôsobu, ktorým možno vynález realizovať, a výhody z toho vyplývajúce, sú uvedené príklady vyhotovenia.

V týchto príkladoch bola sladiaca schopnosť opísaných zlúčenín hodnotená skupinou ôsmich skúsených osôb. S týmto cieľom sa zlúčeniny vo vodnom roztoku s rôznou koncentráciou porovnávajú podľa degustačného plánu s referenčným roztokom sacharózy s koncentráciou 2 %, 5 % alebo 10 %. Sladiaca schopnosť zlúčenín, testovaná proti sacharóze, teda zodpovedá hmotnostnému pomeru, ktorý existuje medzi zlúčeninou a sacharózou pri rovnej sladiacej intenzite, t. j. ak je sladká chuť roztoku testovanej zlúčeniny a referenčného roztoku sacharózy považovaná väčšinou skúsených osôb za chuť s rovnakou sladiacou intenzitou.

Stabilita zlúčenín podľa vynálezu a aspartamu bola meraná tak, že bolo vysokoúčinnou kvapalinovou chromatografiou (HPLC) určované množstvo produktu, zvyšujúceho po urýchlenom starnutí v kyslom prostredí (fosfátový tlmič s pH 3) alebo v neutrálnom prostredí (fosfátový tlmič s pH 7) a pri teplote 70 °C. Stabilita takto testovanej zlúčeniny sa hodnotí podľa jej polčasu (čas, zodpovedajúci 50 % degradácii).

Ako príklad preparatívneho postupu bola vykonaná syntéza 1-metylesteru N-[N-(3,3-dimetylbutyl)-L-a-aspartyl]-L-fenylalanínu (príklad 6 z tabuľky 1) vzorca cooch₃

I _CHa CO-NH^é-«H i ^{* 3} : :

CH₃-C-CH-CH-NH*-C-«H CH,

I ^! JL ch₂ A

COOH nasledovným spôsobom:

g (39,8 mmól) 3,3-dimetylbutyraldehydu komerčného pôvodu sa pridá k zmesi 10,6 g (36,2 mmól) aspartamu a

1,6 g (25,3 mmól) kyánborohydridu sodného v 50 cm³ metanolu. Roztok sa mieša 24 hod. pri teplote miestnosti a potom sa vo vákuu zahusti v suchu. Zvyšok sa potom vyberie do IN vodného roztoku kyseliny chlorovodíkovej až do pH okolo neutrálnej hodnoty. Vzniknutá gumovitá zrazenina sa potom oddelí filtráciou, vysuší vo vákuu a potom sa prekryštalizuje zo zmesi etanolu a vody 1 : 1 alebo z acetonitrilu. Získa sa tak 9 g (výťažok 62 %) 1-metylesteru N-[N-(3,3-dimetylbutyl)-L-a-aspartyl]-L-fenylalanínu.

Sladiaca schopnosť tejto zlúčeniny zodpovedá na hmotnostnej báze približne 10 000-násobku hodnoty pre sacharózu pri porovnaní s roztokom sacharózy s koncentráciou 2 %, 5 % a 10 %.

V porovnaní s aspartamom je vodný roztok 7 mg/1 tejto zlúčeniny ekvivalentný, pokiaľ ide o sladiacu intenzitu, roztoku 550 mg/1 aspartamu, čo zodpovedá sladiacej schopnosti asi 80-krát vyššej ako pri aspartame.

Ako príklady sú v tabuľke 1 uvedené hodnoty sladiacej schopnosti ďalších zlúčenín podľa vynálezu, získaných z aspartamu podobným postupom, aký je opísaný a aký ľahko nájde odborník. Sladiaca schopnosť bola hodnotená proti roztoku sacharózy s koncentráciou 2 %.

Tabuľka 1

C00CH₃

R

Pr.

12

21

Sladiaca schopnosť ch₃ch₂ch₂ch₂(cr,)₂chch₂(CH₃)₂CHCH₂CH₂ (a,s;-ch₃ch₂ch(ch₃)ch₂(ch₃cR₂>₂chch₂ cyKlohexyl cykloheptyl cyklooktyl cyklopentylnetyl cyklohexylnetyl ^C6^H5^CK2^CK2^CH2 (R,S}-CgHgCfl(Cfl₃)CH₂CH j

3,3-dinttylcyklopentyl (R,S}-3-netylcyklohexyL 3,3,5,5-tetranetylcyklohexy1 (R,S)-2-hyäroxycykiohexyl (3-OCH₃, 4-0H)C₆H₃CH₂CH₂CH₂(3-OCH3, 4-OH)CgH3CH-CHCH, <R,S)-{3-OCH3,4-OH]C_eB₃CH₂CH₂CH(CH₃) 3-OCH₃,4-OH)C₆H₃CH=CHCHfCH₃J

400

500

1300

900

2Ό00 ÍOOOO 800 900

1000

1500

800

1500

1200

150 1000 1000

800 2500 2000

500

Ako ďalšie príklady zodpovedajúce všeobecnému vzorcu má 1-metylester N-[N-(3,3-dimetylbutyl)-L-a-aspartyl]-L-fcnylalanínu sladiacu schopnosť 2000-krát vyššiu ako sacharóza a 1-metylester N-[N-(3,3-dimetylbutyl)-L-a-aspartyl]-L-tyrozínu 4000-krát vyššiu ako sacharóza (porovnaním s roztokom sacharózy s koncentráciou 2 %).

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims

1. Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) coox

I

CO-NH*-Č^H kde zvyšok

R je zvolený

CH₃(CH₂)₂CH₂, zo súboru zahŕňajúceho skupiny (CH₃)₂CHCH₂, (CH₃)₂CHCH₂CH₂,

CH₃CH₂CH(CH₃)CH_2j (CH₃CH₂)₂CHCH₂, (CH₃)₃CCH₂CH,, cyklohexyl, cykloheptyl, cyklooktyl, cyklopentylmetyl, cyklohexylmetyl, 3-fenylpropyl, 3-metyl-3-fenylpropyl, 3,3-dimetylcyklopentyl, 3-metylcyklohexyl, 3,3,5,5-tetrametylcyklohexyl, 2-hydroxycyklohexyl, 3-(4-hydroxy-3-metoxyfenyljpropyl, 3-(4-hydroxy-3-metoxyfenyl)-2-propenyl, 3-(4-hydroxy-3-metoxyfenyl)-l-metylpropyl a 3-(4-hydroxy-3-metoxyfenyl)-l-metyl-2-propenyl,

X je zvolený zo súboru zahŕňajúceho skupiny CH₃, CH,CH₃, CH(CH₃)_2j CH₂CH₂CHj a C(CH₃)₃,

Z predstavuje atóm vodíka alebo skupinu OH, a fyziologicky prijateľné soli týchto zlúčenín.

2. Zlúčeniny podľa nároku 1, vyznačujúce sa t ý m , že zodpovedajú všeobecnému vzorcu

COOCH₃

CO-NH^C^H h

COOH kde R má význam uvedený v nároku 1.

3. Zlúčenina podľa nároku 2, ktorou je 1-metylester

N-[N-(3,3-dimetylbutyl)-L-a-aspartyl]-L-fenylalanín vzorca

CH₃ch₃

I

C —CH—CH-NH*I * ’ ch₃ cooch₃

I C0-NH*-Č-«H < I

Č-H

COOH

4. Zlúčenina podľa nároku 2, ktorou je 1-metylester N-[N-(3-(4-hydroxy-3-metoxyfenyl)propyl]-L-a-aspartyl)-L-fenylalanínu vzorca

SK 280180 Β6

COOCH3

CO-NH*-C-«H

5. Zlúčenina podľa nároku 2, ktorou je 1-metylester N-[N-(3-fenylpropyl]-L-a-aspartyl]-L-fenylalanínu vzorca

COOCH3

COOH

6. Sladiaci prípravok, vyznačujúci sa tým, že ako sladidlo obsahuje aspoň jednu zlúčeninu podľa nároku 1.

7. Použitie zlúčenín podľa nároku 1 ako sladidiel.

8. Spôsob prípravy zlúčeniny podľa nároku 1, vyzná i u j ú c i sa tým, že spočíva v kondenzácii zlúčeniny vzorca coox

I

CO-NH^Č^H

I I kde X a Z majú význam uvedený v nároku 1, s aldehydickým alebo ketonickým prekurzorom, zodpovedajúcim skupine R pripravovanej zlúčeniny, načo sa vzniknutý imín in situ redukuje kyánborohydridom sodným, pričom R má význam uvedený v nároku 1.

2 výkresy