Germánske pohrebisko v Hronovciach

Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study DOI: 10.17846/SHN.2019.23.S.261-312 GERMÁNSKE POHREBISKO V HRONOVCIACH 1 Ján BELJAK – Noémi BELJAK PAŽINOVÁ – Kristína KUÿERÁKOVÁ BELJAK, Ján – BELJAK PAŽINOVÁ, Noémi – KUÿERÁKOVÁ, Kristína. Germanic burial ground in Hronovce. The Lower Gran region accommodates a large number of polycultural sites from different historical periods, many of which we know only thanks to surface collections. In 2009, research was carried out for scientiÞc and documentary purposes in the village Hronovce, part of ÿajakovo, site Rúbaniská (Levice District). On the site were represented prehistoric (Stone Age, Bronze Age) as well as protohistoric Þnds (Roman period). The article refers to the protohistoric period, when a Germanic necropolis was located there from the end of the Early Roman period (stage B2, B2/C1). Three funeral urns were examined and many small artefacts (Þbulae, buckles, weapons, belt components...) and fragments of undecorated and decorated pottery with various designs (barbotino, stamped decoration, toothed wheels, etc.) were discovered. The studied site in Hronovce conÞrms the intensive settlement of the Lower Gran region by the Quadi in the 2nd century AD, or more precisely at the time of the Marcomannic wars. Keywords: Lower Gran region, Hronovce, Early Roman period, burial ground, pottery, small Þnds KĕúĀové slová: Dolné Pohronie, Hronovce, staršia doba rímska, pohrebisko, keramika, drobné nálezy Na dolnom Pohroní sa nachádza veĕké množstvo polykultúrnych nálezísk z rôznych dejinných období. Ich význam a miera preskúmania sú limitované možnosĨami archeologického výskumu v poĕnohospodársky intenzívne využívanej krajine a menšej investiĀnej výstavbe, a preto šanca bádania súvislejších plôch osídlenia je v súĀasnosti veĕmi malá. ÿoraz Āastejšie sa preto archeológovia zameriavajú na povrchové zbery a zisĨovacie sondáže, ktoré dokážu priniesĨ relevantnú archeologickú informáciu a zároveě je možné stanoviĨ historický potenciál územia. V októbri 2009 sa pod vedením autorov Ālánku a študentov archeológie zo slovenských univerzít uskutoĀnil desaĨděový výskum na vedecké a dokumentaĀné úĀely na polykultúrnej lokalite v Hronovciach, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská (okres Levice). Na nálezisku bolo zastúpené praveké (doba kamenná, doba bronzová) i protohistorické obdobie (doba rímska). Po základnom referovaní o výskume (Beljak/Pažinová 2013, 45-48) boli ako prvé publikované nálezové situácie a nálezy z doby kamennej (Pažinová 2013, 215-234). Predložený Ālánok informuje o osídlení lokality v dobe rímskej, keĊ sa tu v závere staršej doby rímskej nachádzalo pohrebisko (stupeě B2; B2/C1). Poloha a prírodné pomery náleziska Poloha Rúbaniská (obr. 1) sa nachádza na poĕnohospodárske úĀely využívanej pravobrežnej terase rieky Hron na ĕavej strane cesty zo Želiezovce do Štúrova, južne od obecnej Āasti ÿajakovo obce Hronovce. Podĕa geomorfologického Ālenenia ide o oblasĨ Podunajskej nížiny, celku Podunajská pahorkatina, podcelku Hronská pahorkatina a v rámci neho ĀasĨ Hronská tabuĕa, resp. podcelok Hronská niva. Reliéf porieĀnej nivy je tu typický rovinný až nepatrne zvlnený. Prevažnú väĀšinu územia pokrývajú sedimenty kvartéru, keĊ sa tu 1 Príspevok vznikol v rámci riešenia grantového projektu VEGA Ā. 2/0018/19 „Ekologické analýzy akulturácie krajiny Slovenska od mladšieho praveku dodnes“ a VEGA Ā. 1/0243/17 „Kelti, Rimania a Germáni. Vidiecke osady a sídla elity“. /261/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Obr. 1. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Lokalizácia archeologických sond A – C v priestore polohy na pravej terase rieky Hron. Autor: J. Beljak postupne vytvorili náplavové a terasové uloženiny Hrona (Nagy et al. 1998a; 1998b). Poloha náleziska predstavuje terasu skláěajúcu sa na východe strmo smerom k rieke Hron. Z pôdnych druhov sa na mieste výskumu vyskytla ornica hlinitá a podorniĀie ílovito–hlinité. Z pôdnych typov je tu zastúpená výrazná Āernozem. Dejiny bádania Archeologické nálezy z polohy Rúbaniská pri Hronovciach sú známe už z minulosti. Prvé poznáme z povrchového prieskumu v päĨdesiatych rokoch 20. storoĀia a boli evidované ako atypické praveké nálezy a Ārepy datované do vĀasného a vrcholného stredoveku. Praveké a stredoveké osídlenie bolo na polohe potvrdené aj v sedemdesiatych rokoch (bližšie Pažinová 2013, 217). V oboch prípadoch išlo o nedeštruktívny výskum, ktorý potvrdil archeologický potenciál územia a zároveě poukázal na postupné niĀenie lokality poĕnohospodárskou ĀinnosĨou. Prvý vedecky zameraný výskum na polohe bol realizovaný až v roku 2009 (Beljak/ Pažinová 2013, 45-48). Zámerom archeologického výskumu bolo overiĨ zachovanosĨ predpokladaného pohrebiska z doby rímskej, ktoré bolo poškodzované orbou a tzv. detektoristami. Polykultúrne osídlenie je charakteristické aj pre bezprostredné okolie náleziska. Variabilné artefakty sa našli vo viacerých miestnych Āastiach Hronoviec, napr. v ÿajakove, Domaši i Vozokanoch nad Hronom (bližšie Pažinová 2013, 217). Práve z poslednej menovanej, kde sa nepochybne nachádzalo germánske sídlisko, pochádza aj rímsky denár Antonina Pia (138 – 161 po Kr.), resp. zlomok pravej ruky rímskej bronzovej sošky Merkúra (Rajtár 2019, obr. 1: 4). Naopak denár cisára Caracalla (211 – 217 po Kr.) pochádza z Āasti Domaša (Ondrouch 1964, Kat. Ā. 272 a Ā. 321). /262/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Obr. 2. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. 1 – pohĕad na polohu od štátnej cesty I/76 Želiezovce – Štúrovo; 2 – bližší pohĕad zo severu na skúmanú ĀasĨ polohy; 3 – vytýĀenie archeologických sond a zaĀiatok výskumu; 4 – pôdorys sondy A po preskúmaní vrstvy zo vĀasnohistorického obdobia. Autor snímok: J. Beljak Metóda výskumu Ako prvé sme realizovali povrchový prieskum na polohe Rúbaniská (obr. 2) na ploche o rozlohe približne 3 ha. Na základe kumulácie nálezov bolo na sondážny výskum vybrané mierne vyvýšené miesto s nadmorskou výškou 131,8 m, ktoré bolo situované na východnej strane terasy vo vzdialenosti cca 300 m od meandra Hrona. Následne sa vytýĀila sieĨ výskumu na ploche veĕkosti 300 m2. Všetky sektory v sieti mali rovnakú veĕkosĨ 5 × 5 m (25 m2). Po vytýĀení bol opätovne v jednotlivých sektoroch realizovaný povrchový prieskum. Sondážny výskum sa uskutoĀnil následne len v troch sektoroch, ktoré boli oznaĀené ako sondy A, B a C (obr. 3), priĀom až na sterilné podložie sa preskúmali prvé dve sondy a v tretej sa odkryla len severná ĀasĨ s plochou 10 m2. V sondách sa postupovalo manuálnym výkopom po vrstvách o mocnosti 0,15 – 0,2 m. Ornica na mieste siahala do hēbky 0,4 m. Intenzívna poĕnohospodárska orba polohy výrazne premiešala ornicu s variabilnými archeologickými nálezmi. Tie boli preto inventarizované podĕa jednotlivých vrstiev v príslušných sondách. HneĊ od zaĀiatku sa vo väĀšej miere objavovali Ārepy z mladšieho stupěa staršej doby rímskej (druhá polovica 2. stor. po Kr.). Boli to prevažne fragmenty z rozoraných popolníc (zdobených i nezdobených urien), ako aj súĀasti ich inventára. Obrysy jednotlivých objektov sa zaĀali postupne rysovaĨ až v žltohnedom ílovitom podloží v hēbke okolo 0,5 m od súĀasného povrchu. Sondy sa následne rozdelili na sektory o veĕkosti 1 × 1 m a nálezové situácie a artefakty sa od tej chvíle zaznamenávali podĕa jednotlivých sektorov v sondách. Stratégia plošného odkryvu bola ovplyvnená nevýrazným farebným kontrastom vrchnej Āasti výplne objektov a okolitého podložia. ÿasto /263/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Obr. 3. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Fotogrametria plochy archeologického výskumu. Presné situovanie sond A - C v teréne. Autor: J. Bartík /264/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study až niekoĕkonásobné zaĀisĨovanie plochy umožnilo identiÞkáciu pôdorysu jednotlivých objektov. Od zaĀiatku sa na nálezisku koncentrovalo veĕké množstvo nálezov a neubudli ani v podpovrchových vrstvách. Boli to poĀetné fragmenty keramiky, zvieracie kosti, štiepaná kamenná industria a kovové predmety, preto sa pri povrchovom zbere, ako aj pri hēbení jednotlivých vrstiev v sondách používal detektor kovov, ktorým sa prehliadali aj haldy vykopanej zeminy. Všeobecne na lokalite platilo, že protohistorické nálezy sa koncentrovali hlavne v ornici, resp. vo vrstve tesne pod ěou, priĀom dominovali hlavne v sondách A a B. Zaujímavé je, že od hēbky 0,6 m sa vyskytovali takmer výluĀne praveké nálezy. V sondách bolo celkovo zdokumentovaných trinásĨ pravekých sídliskových objektov (Pažinová 2013, 218-221) a tri urnové hroby z mladšieho stupěa staršej doby rímskej (B2; B2/C1). Sonda A bola z dôvodu nálezu neporušenej germánskej urny (hrob 1) v hēbke 0,4 m od súĀasného povrchu a objavení Ċalšej urny (hrob 2) v západnom proÞle sektora A1 rozšírená západným aj južným smerom o dodatoĀnú plochu 6 m2. Tretia urna (hrob 3) s okrajom porušeným orbou bola vyzdvihnutá zo sondy B. Všetky urny sa vyzdvihli aj s výplěou v bloku, následne sa v ŽelezniĀnej poliklinike vo Zvolene vyhotovili ich röntgenové snímky (Bahýĕ/Beljak 2010) a až v laboratórnych podmienkach sa vyberal a dokumentoval ich obsah. Analýzu prepálených zvyškov ĕudských kostí uskutoĀnila Dr. hab. Anita Szczepanek z Jagelovskej univerzity v Krakove. Z bezprostredného okolia germánskych urien boli odobrané aj štyri archeobotanické vzorky. Ich analýza však nevykázala žiadne zvyšky pestovaných druhov. Vo vzorkách sa vyskytli plano rastúce druhy, a to zuhoĕnatené semená mrlíka bieleho Chenopodium album L., chrumkavca väĀšieho Polycnemum arvense L. a bazy chabzdovej Sambucus ebulus L. (KaliĀiaková et al. 2011). Popis žiarových hrobov Hrob 1 V sonde A v sektore A1 sa v hēbke 0,4 m objavil okraj hlinenej urny. Urna sa zachovala v celosti uložená na pôvodnom mieste. Obrysy a tvar hrobovej jamy sa neĀrtali, dno urny sa nachádzalo na úrovni nivelety 131,2 m n. m. V jej okolí sa nevyskytli žiadne nálezy. Urna sa vyzdvihla aj s výplěou a dosahovala hmotnosĨ 2710 g. Röntgenová snímka ukázala, že v nej boli uložené viaceré kovové predmety (obr. 4: 1, 2, 4). Opis nálezov 1. Urna misovitého tvaru s kónickou dolnou ĀasĨou, s lomom na pleciach zvýrazneným zhora obežným žliabkom, odsadeným nízkym hrdlom a zaobleným okrajom ústia. Povrch hladký, leštený, šedej farby. Rozmery: pr. okraja: 27,5 cm; pr. dna: 11,6 cm; pr. max. vydutia: cca 29,2 cm; výška urny: 20,6 cm (obr. 4: 3; tab. I: 7). 2. Železný klinec s tĠěom štvorcového prierezu bez hlaviĀky. Zakrivený. Dēžka 6,5 cm (tab. I: 2). 3. Roztavený sklený zliatok modro-zelenej farby (tab. I: 3) snáĊ z nádoby. 4. Železný nôž so šikmo odsadenou Āepeĕou (tab. I: 5). 5. Závesné kovanie zrejme z opasku; skladá sa zo závesného krúžku, ktorý spája samostatné kovanie obdēžnikového prierezu a listovite rozšírené plechové kovanie (tab. I: 6). 6. Hrudka živice (tab. I: 1, 4); Antropologická analýza Mladý jedinec – infans, hmotnosĨ kostí 90 g. Kosti silno a rovnomerne prepálené, Āo znaĀí pomerne stálu teplotu ohěa, ktorá pôsobila na telo pri kremácii. Zachovaných bolo malé množstvo fragmentov kostí. Z lebky išlo o malé fragmenty lebkovej klenby (calvaria), švy nespojené. Prítomný bol aj fragment skalnej Āasti /265/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Obr. 4. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Hrob 1. 1 – situovanie urny v sonde A, pohĕad zhora; 2 – pohĕad na situovanie urny zboku; 3 – fotograÞa urny; 4 – röntgenová snímka výplne urny. Autor: J. Beljak pravej spánkovej kosti (pars petrosa). Z postkraniálneho skeletu sa zachovali fragmenty diafýz dlhých kostí a telá rebier (corpus costae) . Hrob 2 V sonde A v sektore AX1 sa v hēbke 0,4 m objavil okraj hlinenej urny. Urna sa zachovala v celosti uložená na pôvodnom mieste. Obrysy a tvar hrobovej jamy sa neĀrtali, dno urny sa nachádzalo na úrovni nivelety 131,2 m n. m. V jej okolí sa nevyskytli žiadne nálezy. Urna sa vyzdvihla aj s výplěou a dosahovala hmotnosĨ 2922 g. Röntgenová snímka ukázala, že v nej boli uložené viaceré kovové predmety (obr. 5: 1, 2, 4). Opis nálezov 1. Urna misovitého tvaru s baěatým telom a esovitou proÞláciou stien, na pleciach plytkou obežnou ryhou oddeleným zúženým hrdlom s von vyhnutým ústím a oblým okrajom. Povrch hladký, leštený, v dolnej Āasti svetlohnedej, v hornej šedej farby. Rozmery: pr. okraja 21,6 cm; pr. dna 11,7 cm; pr. max. vydutia 25,8 cm; výška urny 21,5 cm (obr. 5: 3; tab. II: 5). 2. Dva fragmenty (tab. II: 1, 2) bronzového držadla naberaĀky alebo z cedníka (typ E 159-161). 3. Fragment plechu z bronzovej nádoby (tab. II: 3). 4. Fragment železného noža (tab. II: 4). Antropologická analýza Žena, adultus (25 – 30 rokov), hmotnosĨ kostí 1181 g. /266/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Obr. 5. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Hrob 2. 1 – situovanie urny v sonde A, pohĕad zhora; 2 – pohĕad na situovanie urny zboku; 3 – fotograÞa urny; 4 – röntgenová snímka výplne urny. Autor: J. Beljak Kosti silno prepálené (teplota žiaru okolo 800 – 1000 °C), rovnomerne, zachované fragmenty dlhých kostí, prevaha kostí postkraniálneho skeletu. Lebka: fragmenty lebkovej klenby (calvaria) delikátnej stavby, švy voĕné; zachované boli: oĀnice (orbita) z Āelovej kosti (os frontale) delikátnej stavby, pravá lícna kosĨ (os zygomaticum) – delikátna, pravá ĀasĨ sánky (mandibula) s alveolami (bez prítomnosti zubov), fragment Āeĕuste (maxilla) s alveolami, fragmenty tela záhlavnej kosti (pars basilaris) a boĀná ĀasĨ záhlavnej kosti (pars lateralis), ĕavá ĀasĨ skalnej Āasti spánkovej kosti (pars petrosa). Skelet postkraniálny: zo stavcov sa zachoval sekundárne poškodený druhý krĀný stavec (axis), telá krĀných (vertebrae cervicales), hrudných (vertebrae thoracicae) a driekových (vertebrae lumbales) stavcov, fragment krížovej kosti (os sacrum). Z horných konĀatín sa zachovali fragmenty kĕúĀnej kosti a lopatky (clavicula, scapula), distálna epifýza ramennej kosti (humerus) a proximálne epifýzy pravej aj ĕavej vretennej kosti (radius), proximálna aj distálna epifýza lakĨovej kosti (ulna). Z dolných konĀatín sa zachovali Āasti panvy (pelvis), proximálna epifíza pravej aj ĕavej stehennej kosti (femur) a fragment distálnej epifýzy stehennej kosti, fragment ĕavej Ālenkovej kosti. Zachovali sa tiež fragmenty diafýz dlhých kostí a fragmenty epifýz, záprstné kostiĀky (ossa metacarpalia), predpriehlavkové kosti (ossa metatarsi) a fragmenty rebier (costae). Hrob 3 V sonde B v sektore B2 sa v hēbke 0,35 m objavila poškodená horná ĀasĨ tela urny. Urna bola uložená na pôvodnom mieste, jej okraj bol zniĀený. Obrysy a tvar hrobovej jamy sa /267/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Obr. 6. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Hrob 3. 1 – situovanie urny v sonde B, pohĕad zhora; 2 – pohĕad na situovanie urny zboku; 3 – fotograÞa urny; 4 – röntgenová snímka výplne urny. Autor: J. Beljak neĀrtali, dno urny sa nachádzalo na úrovni nivelety 131,1 m n. m. V jej okolí sa nevyskytli žiadne nálezy. Urna sa vyzdvihla aj s výplěou a dosahovala hmotnosĨ 1063 g. Röntgenová snímka ukázala, že v nej boli uložené viaceré kovové predmety (obr. 6: 1, 2, 4). Opis nálezov 1. Urna misovitého tvaru pri dne s rozšírenou odsadenou podstavou, s kónickou dolnou ĀasĨou a výrazným lomom na pleciach a odsadeným pôvodne nízkym hrdlom, zniĀeným orbou. Povrch hladký, leštený, šedoĀiernej farby. Okraj zniĀený orbou. Rozmery: pr. okraja cca 23 cm; pr. dna 9,8 cm; výška zachovanej Āasti urny 17,9 cm (obr. 6: 3; tab. III: 3). 2. Fragment železného nožíka (tab. III: 1) s rukoväĨou ukonĀenou kruhovým oĀkom. 3. Fragment železného noža (tab. III: 2). Antropologická analýza Infans II/iuvenis (15 – 20 rokov), hmotnosĨ kostí 243 g. Kosti silno a rovnomerne prepálené, zachovaných málo väĀších fragmentov kostí. Z lebky sa zachovali malé fragmenty kosti lebkovej klenby (calvaria), zachované švy boli rozvoĕnené, zachovala sa skalná ĀasĨ spánkovej kosti (pars petrosa). Z postkraniálneho skeletu sa zachovali úlomky panvy (pelvis), úlomky diafýz dlhých kostí a nezrastených epifýz dlhých kostí. ĉalej sa zachovali fragmenty stavcov (vertebrae) a rebier (costae). V dobe rímskej v kultúre Kvádov na území juhozápadného Slovenska dominoval žiarový pohrebný rítus. Najcharakteristickejšou formou boli popolnicové hroby, Āo sa potvrdilo aj na skúmanom pohrebisku v Hronovciach, kde sme objavili tri žiarové urnové hroby. /268/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Zvyšky Ċalších hrobov sa nachádzali plytšie a boli zniĀené masívnou orbou. Ich existenciu potvrdzujú silne rozorané zvyšky urien, milodary a prepálené ĕudské kostiĀky. Nálezy troch urien a predmety hrobovej výbavy datujú tieto hroby na koniec staršej doby rímskej, t. j. do mladšej fázy stupěa B2 a (až) do prechodového stupěa B2/C1. Zberové nálezy z rozrušených hrobov Kovové predmety Spony Ako prvé zmienime tri železné jednodielne trúbkovité spony IV. skupiny podĕa Almgrena (tab. IV: 1-3). Ide o variant typu A 86. Dve majú hornú tetivu s dvanásĨzávitovým vinutím. Trúbkovité hlavice sú zdobené rytými líniami, ktoré tvoria dva trojuholníky s dvoma oĀkami umiestnenými v strede. Na hornom konci lúĀika sa nachádza trúbkovitý kónický uzlík, zdobený koncentrickými rytými líniami pôvodne inkrustovanými striebornými Þligránovými drôtikmi po obvode. Na nôžke spony sa pôvodne na plôške nad zachycovaĀom nachádzalo plátovanie fóliou z farebného kovu. Nôžka je ukonĀená valcovitou pätkou. Pod ěou je mierne šikmý plný zachycovaĀ. Ihla sa zachovala iba v jednom prípade. Tretia zo spôn je trochu odlišná (tab. IV: 3). Zachovalo sa z nej iba torzo, ktoré tvorí trúbkovitá hlavica zdobená rytými koncentrickými líniami. V ryhách na hlavici sa nachádza zdobenie inkrustáciou Þligránovými striebornými drôtmi. Na vrchole lúĀika je trúbkovitý masívny uzlík zdobený koncentrickými rytými líniami, rovnako zdobený Þligránovým strieborným drôtom. Z nôžky sa zachovala iba horná ĀasĨ zdobená plátovaním bronzovou fóliou. Železné spony typu A 86 neboli v barbariku udomácneným typom. ÿastejšie sa vyskytujú bronzové panónske a rétske exempláre. Rétske varianty spôn A 86 bývajú vyhotovené z bronzu (Gschwind/Ortisi 2001, 403). Spony typu A 86 z Hronoviec majú analógie v hrobe 3/61 v Gbelciach-Tehelni (Beljak/Kolník 2006, obr. 11: 1, 2) a na lokalite Fuchsberg pri Günzenhausene v Hornom Bavorsku (Fasold 1987-1988, 193). NajpoĀetnejšie paralely poznáme z Panónie (KošĀeviþ 1980; Kovrig 1937, tab. VII; XXIX; Patek 1942). Železná spona A 86, zdobená striebornou tauziou, bola nájdená aj na lokalite Likavka na území púchovskej kultúry (Pieta 1997, 146). ĉalšie paralely trúbkovitých spôn tohto typu v stredodunajskej oblasti poznáme z pohrebiska v Abraháme (Kolník 1980, 43, 62, 63, tab. XXX: 94 b1, b2; L: 175: b, c1, c2). Analógie spôn typu A 86 z Hronoviec výnimoĀne pochádzajú aj z územia przeworskej kultúry v južnom Poĕsku, konkrétne bronzový exemplár sa našiel v Popielówe a K. Godãowski (1977, 12) ju porovnáva s panónskymi. Zdá sa, že rétske varianty spôn s trúbkovitou hlavicou typu Almgren 86 sú vývojovo mladšie ako panónske exempláre. Indikuje to aj spôsob proÞlácie lúĀika. Tento pri rétskom variante nadobudol už prepojenie trúbkovitých hlavíc a uzlíka do jedného celku, Āo vyústilo do variantu spôn typu Almgren 86 so šarnierovou konštrukciou. Spony Almgren 86 sú v alpskej oblasti rétskej provincie datované do druhej polovice 2. stor. po Kr. a na zaĀiatok 3. stor. po Kr. Trúbkovité spony z Hronoviec tvoria vývojový medziĀlánok medzi sponami typu Almgren 85 a Almgren 86. Potvrdzuje sa tak správnosĨ názoru O. Almgrena, ktorý predpokladal prechod od typu A 85 k A 86 na základe tvaru lúĀika. Tento je pri type A 85 ešte len spojený so stredovým uzlíkom, ale pri type A 86 je už zrastený do jedného celku (Almgren 1923, 44, tab. IV: 85, 86). Variant trúbkovitých železných spôn typu A 86 z Hronoviec možno datovaĨ do pokroĀilého stupěa B2 s možnosĨou presahu do stupěa B2/C1. Z Hronoviec pochádzajú aj tri trúbkovité spony skupiny IV. podĕa Almgrena. V prípade prvej išlo o železnú sponu s obojstranným vinutím (tab. IV: 4), ktoré je umiestnené v puzdre. Z trúbkovitej hlavice nízko klenutý lúĀik plynule prechádza do mierne rozšírenej nôžky. Ihla je zapnutá vo vysokom plnom zachycovaĀi. Analógia k nej z fázy B2b pochádza napr. z lokality Kamieęczyk (DĈbrowska 1997, tab. XCVI: 2). ĉalšie poznáme zo Sekúl (Hüssen/ Rajtár/Voß 2017), Závodu a Sisaku (KošĀeviþ 1980). /269/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu ĉalšou sponou objavenou v Hronovciach je bronzový trúbkovitý exemplár s vonkajšou hornou tetivou prichytenou v háĀiku hlavice a s osem závitovým obojstranným vinutím (tab. IV: 5). Trúbkovitá hlavica je od nôžky spony oddelená plastickým uzlíkom. Na pätke nôžky sa nachádza dohora vytiahnutý gombík. Spona má zdeformovaný plný vysoký zachycovaĀ. Ihla je odlomená. Analogický nález pochádza napr. zo Zalužian (Bojoviþ 1983, 12, var. 3) a z PodzámĀí-Rýzmberku v ÿechách (Droberjar/MetliĀka/ġezáĀ 2011, 314, 317, obr. 5: 9). Spona je veĕmi podobná typu Almgren 86, ale nemá opornú doštiĀku. Vyskytuje sa od 2. polovice 2. stor. do poĀiatku 3. stor. po Kr. (Droberjar/John/ZavĢel 2017, 207, obr. 8: 7). Do IV. skupiny podĕa Almgrena patrí aj torzo železnej trúbkovitej spony (tab. IV: 6). Trúbkovitá hlavica je od nôžky spony oddelená plastickým uzlíkom, ktorý je podobne ako hlavica zdobený prieĀnymi ryhami. Na pätke nôžky sa nachádza výrazný plasticky zdobený cibuĕový gombík. Spona má odlomený zachycovaĀ, ihlu i vinutie. Podobná je Ċalšia železná trúbkovitá spona z Hronoviec (tab. IV: 8). Trúbkovitá hlavica je od nôžky tejto spony oddelená plastickým uzlíkom, ktorý je podobne ako hlavica zdobený prieĀnymi ryhami. Na pätke nôžky sa nachádza výrazný plasticky zdobený cibuĕový gombík. Spona má vysoký plný zachycovaĀ. Ihla a vinutie sú odlomené. Menované spony z Hronoviec majú analógie na pohrebisku przeworskej kultúry napr. v Nadkole (Andrzejowski 1998, tab. LXVIII: 2), ale aj na iných súvekých przeworských pohrebiskách (Dzičgielewska/Kulczyęska 2008, tab.: XX: 1, 2). Tieto spony možno datovaĨ do fázy B2b – B2/C1. Pri bronzovej kolienkovitej spone, ktorá je dvojdielna s polkruhovou záhlavnou doštiĀkou a Ālenenou pätkou, sa vinutie a ihla nezachovali (tab. IV: 7). Ide o rímskoprovinciálnu sponu, podĕa Almgrena typ 247 jeho VI. skupiny. Analogické nálezy pochádzajú z germánskej osady v Štúrove (Beljak 2010a, obr. 14: 9). Tieto kolienkovité spony boli typické pre rímske vojenské prostredie predovšetkým v období od druhej polovice 2. stor. po Kr. do prvej polovice 3. stor. po Kr. (Böhme-Schönberger 1998, 363; Olčdzki 2007, 116). Objavujú sa aj v barbarskom prostredí na juhozápadnom Slovensku, napr. v chate 189 v BranĀi (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 132, tab. 152) alebo v hrobe 85 v Abraháme (Kolník 1980, 40, 41, tab. XXVII: 85b-c). Analogický nález pochádza tiež z rímskeho tábora Lauriacum v Rakúsku (Jobst 1975, tab. 21: 154), z Iže na Slovensku (Rajtár 1992, 157, obr. 15: 6), prípadne z pohrebiska Velatice v okrese Brno (Jílek/ KuĀa/Sojková 2016, 252). Na dolnom Pohroní sa podarilo získaĨ veĕký súbor rímskych kolienkovitých spôn z Mužle a Obidu (Beljak 2010a). ĉalšiu skupinu spôn z pohrebiska v Hronovciach predstavujú spínadlá V. Almgrenovej skupiny. Ide o železnú, pôvodne dvojdielnu sponu (tab. V: 1). ZachycovaĀ je poškodený. Vinutie a ihla sa nezachovali. Tetiva vinutia bola uchytená pomocou lôžka v oĀku osi. LúĀik je pásikový, vysoko klenutý do oblúka. Analógia tejto spony pochádza z pohrebiska przeworskej kultúry Ciebãowice Duİe (Dzičgielewska/Kulczyęska 2008, tab. LI: 1-3) z fázy B2b – B2/ C1. ĉalšie paralely so širokým pásikovým esovite prehnutým lúĀikom zo stupěa B2b sa našli v lokalite Kamieęczyk (DĈbrowska 1997, tab. XC: 1; XCIII: 16). ĉalšou železnou sponou V. Almgrenovej skupiny je dvojdielne spínadlo (tab. V: 2). Ihla je zapnutá v zachycovaĀi. Vonkajšia horná tetiva vinutia je prichytená v háĀiku hlavice, lúĀik je jemne vyklenutý, Āím sa líši od takmer rovnakej predošlej spony. Vinutie sa skladá pravdepodobne zo štrnástich závitov. Spona je v priereze pásová. Analógiu tejto spony z fázy B2b možno nájsĨ opäĨ v priestore przeworskej kultúry (Jaskanis 2005, tab. X: 1). Do 8. série V. Almgrenovej skupiny patrí z Hronoviec aj dvojdielna železná spona (tab. V: 3). Ihla je zapnutá v zachycovaĀi. Vonkajšia horná tetiva vinutia je prichytená v háĀiku hlavice, lúĀik je jemne vyklenutý. Hlavica je od lúĀika stupěovite odsadená. Koniec nôžky je rozšírený a oblúkovite vyhnutý. Vinutie sa pôvodne skladalo pravdepodobne z dvanástich závitov. Spona je v priereze pásová (tvar 3/3b; Machajewski 1998, 187-196). Analogickým nálezom je napr. spona z povrchového zberu zo Sekúl. Tento typ spony možno datovaĨ do stupěa B2/C1, prípadne do zaĀiatku stupěa C1a (Iván 2017, 297, obr. 2: 17). /270/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study ĉalšia je dvojdielna železná spona v tvare T s pravouhlou platniĀkou na hlavici (tab. V: 4). Patri do V. skupiny 11. série podĕa O. Almgrena. Páskový lúĀik je oblúkovito klenutý, koniec rovno zrezanej nôžky mierne vyhnutý nahor. Ihla a vinutie sa nezachovali. Pôvodne bola tetiva vinutia v žliabku obtoĀená na hlavici. Spona je v priereze pásová. Ide o typ Leonów (t.j. A séria 11) rozšírený v okruhu przeworskej kultúry (Jamka 1963; Godãowski 1977, 22, 23). Tento typ spony sa v priestore przeworskej kultúry doložil vo fáze B2b v Nadkole (Andrzejowski 1998, tab. LXIII: 4) a vo fáze B2a/B2b na lokalite Krupice (Jaskanis 2005, tab. XXXIX). Bronzová dvojdielna spona (tab. V: 6) poškodená žiarom patrí do 8. série V. Almgrenovej skupiny. LúĀik je veĕmi jemne vyklenutý. Valcovitá hlavica je od lúĀika výrazne odsadená. Koniec nôžky je výrazne rozšírený a zdobený prieĀnou ryhou. Spona má vysoký plný zachycovaĀ. Ihla a vinutie sa nezachovali. Pravdepodobne ide o sponu typu Almgren 129. V Mužli na dolnom Pohroní sa zberom pomocou detektoru kovov podarilo nájsĨ dva bronzové príklady týchto spôn. Analógie k nim, okrem „domácej“ przeworskej oblasti na území dnešného Poĕska, poznáme aj v stredodunajskom priestore. V Dolnom Rakúsku sa takéto spony podarilo odkryĨ na lokalitách Bernhardsthal, Drösing-Huttmanndorf, Ringelsdorf (Tejral 2006, 151), na južnej Morave v Mušove, na juhozápadnom Slovensku v Iži, v Hurbanove (Rajtár 2015, 380-383) a v Beckove (Varsik/Hanuliak/Kovár 2006, 206). Doložené sú aj na území rímskej provincie Dácia v Porollise (Tejral 2006, 151) a na území Panónia v Aquincu (Rajtár 2015, 380-383). V priestore germánskej osady v Mužli2 sa našla i paralela k Ċalšej spone 8. série V. skupiny Almgrena. Je to príklad bronzovej spony s valcovitou hlavicou (A 127/128). Spony s valcovitou hlavicou sú doložené okrem územia przeworskej kultúry aj na južnej Morave: Vrchoslavice, Velatice, ŠitboĢice, Nedakonice, Mušov, Pavlov, Hevlín, Mikulov, Ladná; na juhozápadnom Slovensku: Abrahám, Bešeěov, Iža, Kostolná pri Dunaji, Veĕký Cetín, Závod; v dolnom Rakúsku: Ringelsdorf, Waltersdorf an der March, Drösing; i na území rímskej provincie Panónia: Brigetio, Carnuntum, Purbach am Neusiedlersee (Rajtár 1998, obr. 9). Tieto spony sú datované do stupěov B2 a B2/C1 doby rímskej (Rajtár 1992, 149-170; Tejral 1970, 184-212). Do 8. série V. skupiny podĕa Almgrena patrí z Hronoviec aj bronzová kolienková spona, dvojdielna s polkruhovou záhlavnou doštiĀkou a Ālenenou okrúhlou nôžkou pôvodne pravdepodobne s emailovou výzdobou (tab. V: 8). Na lúĀiku sú umiestnené dve prieĀne rebrá. Nôžka má vysoký plný zachycovaĀ a je ukonĀená Ālenenou valcovitou pätkou. Vinutie a ihla sa nezachovali. Záhlavná doštiĀka je zdobená ryhami. Je to veĕmi zriedkavý tvar spony s paralelou v Závode (Benninger 1934). Posledné spínadlá nájdené v Hronovciach patria do VII. skupiny podĕa Almgrena. Patrí sem silne skorodované železné vinutie spony, ktoré sa pôvodne skladalo z pravdepodobne štrnástich závitov (tab. V: 5). Analogickým nálezom je spínadlo z pohrebiska Chmielów Piaskowy (Godãowski/Wichman 1998, tab. XIX) zo stupěa B2. ĉalej je to silne skorodovaný jemne klenutý lúĀik železnej spony (tab. V: 7), ktorej tetiva bola pôvodne zachytená v háĀiku. Stredom lúĀika prebieha pozdēžna ryha, v ktorej bola umiestená výzdoba inkrustáciou strieborným drôtom. ĉalšou je strieborná dvojdielna spona s vysokým plným zachycovaĀom a pôvodne samostrelovou konštrukciou (tab. V: 9). LúĀik je strechovite klenutý a v jeho strede sa nachádza pripevnený hladký prstenec. ZachycovaĀ je od lúĀika odĀlenený pomocou Ċalšieho prstenca, ktorý je zdobený prieĀnym presekávaním. Rovnaká výzdoba sa nachádza na hornej Āasti nôžky, ktorá je ukonĀená Āleneným gombíkom. Analógie poznáme v strednom Podunajsku (Kolník 1965, 189-199). Poslednou sponou VII. Almgrenovej skupiny je železné dvojdielne spínadlo s vysokým plným zachycovaĀom a pôvodne pravdepodobne so samostrelovou konštrukciou (tab. V: 10). LúĀik je parabolicky nízko klenutý. Ihla sa nezachovala. Analógie možno nájsĨ v priestore przeworskej kultúry (Andrzejowski 1998, tab. XL: 4; LXIII: 4) z fázy 2A. 2 V susedstve germánskej osady v Mužli sa nachádza rímsky pochodový tábor z obdobia markomanských vojen. /271/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Tvarovo blízke spínadlám VII. Almgrenovej skupiny sú spony z osady v Pobedime a z pohrebiska v OĀkove (Kolník 1965, tab. 5: 1, 2). ħažisko rozšírenia samostrelových spôn s vysokým zachycovaĀom leží v polabskej germánskej oblasti a v sarmatskej oblasti. Zlomky bronzových nádob Z Hronoviec pochádza veslovité držadlo (typ E 160-161) cedidla alebo naberaĀky (tab. IX: 5). Cedidlá s veslovitými držadlami sa vyskytujú prevažne v stupni B2 a pokraĀujú v stupni B2/C1 (Eggers 1951, I, 174). Pravdepodobne z držadla naberaĀky alebo z cedníka (typ E 159161) pochádza aj Ċalší nález (tab. IX: 3). Bronzový úlomok (tab. VIII: 8) je na ústí zdobený tromi rytými líniami. Bronzové držadlá nádob poznáme z hrobu 4 (3/61) z Gbeliec-Tehelne (Beljak/Kolník 2006) a z povrchového zberu v Šarovciach-Tehelni (Beljak 2010b, 38, obr. 14: 9). Okrem toho sa v Hronovciach doložili aj úlomky z tela cedidla typu E 159-162 (tab. VIII: 1, 7) s dierkami v pravouhlých geometrických tvaroch. Analogické bronzové cedidlo poznáme napr. z pohrebiska v Kostolnej pri Dunaji (napr. Kolník 1980, Taf. XCVI: 31r; CX: 53i) a SládkoviĀove (Kolník 1980, Taf. CXXXIII: 21f; CXXXVII: 29g). Aj Ċalšie objavené fragmenty v Hronovciach pochádzajú zrejme z bronzových nádob. Napríklad bronzový úlomok so sústrednými rytými kružnicami pravdepodobne z dna (tab. IX: 4) by mohol pochádzaĨ aj z kovania skrinky, príp. nábytku. Z ústia bronzovej nádoby azda pochádza Ċalší nález (tab. VIII: 9). Plechové predmety boli zrejme súĀasĨou tela nádoby (tab. VIII: 3-6; IX: 6, 7). ĉalší fragment (tab. IX: 9) pochádza pravdepodobne z vydutia misy alebo taniera. Úlomok uška držadla bronzovej nádoby (tab. IX: 1) mohol byĨ súĀasĨou vedra, prípadne situly. Okrem bronzových nádob sa v Hronovciach našla aj malá bronzová lyžica (tab. VI: 7). Patrí pravdepodobne medzi oválne lyžice s hladkou alebo tordovanou rúĀkou. Paralely možno nájsĨ na lokalite Augst, kde sú lyžice tohto typu datované do staršej doby rímskej (Riha/Stern 1982, 16, 17). Nemožno však vylúĀiĨ, že lyžiĀka slúžila na lekárske alebo kozmetické úĀely. Mohlo by ísĨ o nástroj s okrúhlou rúĀkou, ktorý má na jednom konci dlhšiu oválnu miskovú ĀasĨ a opaĀnú stranu má zosilnenú. Takýto nástroj slúžil na miešanie a nanášanie kozmetiky alebo lieĀebných prípravkov (Riha 1986, 64). Kovové súĀasti a ozdoby opasku Hranaté pracky s tĠěom a upevěovacím kovaním objavené v Hronovciach (tab. X: 2, 3, 5) sa v priestore przeworskej kultúry vyskytujú v stupni B2 a C1 (napr. lokality Komorówko a Chorula; Madyda-Legutko 1984, 98). Na Slovensku sú známe paralely z pohrebiska v Kostolnej pri Dunaji (Kolník 1980, Taf. CXVI: 8) a z pohrebiska v Abraháme (Kolník 1980, Taf. LVI: 196d). Okrem toho z Hronoviec pochádza jednoduchá železná okrúhla pracka s tĠěom (tab. X: 4). Ide o pracku jednoduchého typu Madyda-Legutko C13, ktorý sa vyskytuje prakticky poĀas celej doby rímskej v slobodnej Germánii aj v sarmatskom prostredí (Madyda-Legutko 1986). Analogický nález pochádza napríklad z Bratislavy, ĀasĨ Trnávka, poloha Zadné (Varsik 2011, 121, obr. 61: 2). Prelamované plechové upevěovacie nákonĀie opaska s geometrickým ornamentom (tab. VI: 5) má obdēžnikový tvar a nit s guĕovitou hlaviĀkou. Ide o kovanie skupiny Garbsch B1 (Garbsch 1965, 89). Pracky s jemným geometrickým sieĨovaným vzorom sa vyskytujú od 1. polovice 1. stor. po Kr. (Deimel 1987, 74). Exemplár z Hronoviec môžeme datovaĨ do 2. stor. po Kr. (Oldenstein 1976, 193-197, tab. 62, 63). Z opasku alebo zo štítu pochádza pravdepodobne aj bronzový nit s vyklenutou hlavicou (tab. VI: 3). Analogické nity sú doložené v Bratislave, ĀasĨ Trnávka (Varsik 2011, obr. 16: 5, 6), ale napríklad aj na pohrebiskách v Kostolnej pri Dunaji (Kolník 1980, Taf. C: i1-13) a v Abraháme (Kolník 1980, Taf. XI: 2h1-3). /272/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Železný predmet s bronzovým krúžkom (tab. VI: 2) predstavuje zrejme závesné kovanie Āi závlaĀku. Analogické nálezy sú doložené v PiĀhore (Droberjar 1999, 228, Taf. 27: 10) a v Kostolnej pri Dunaji (Kolník 1980, Taf. CXVI: 5). Pre neúplnosĨ materiálu nemožno vylúĀiĨ, že ide o kovanie skrinky. Podlhovasté nákonĀie opaska so zúženým koncom v tvare pinzety s dvoma nitmi (tab. X: 1) má horné ukonĀenie rozštiepené. Do tejto Āasti sa nasúval remeě. V iných prípadoch sa nákonĀia tohto typu pripevěovali za pomoci malých nitov a plieškov (Madyda 1977, 387). Analógia je známa napr. z pohrebiska v SládkoviĀove (Kolník 1980, Taf. CLXII: 82e). Závesné kovanie s romboidnými koncami a s nitmi (tab. IX: 2) má oblúkovitý tvar. Ide o variant 2 podĕa Madydy-Legutko (Madyda-Legutko 1986, 65-110). Tento typ kovania sa v priestore przeworskej kultúry nosil na širokom opasku s prackou zo skupiny MadydaLegutko G (Madyda-Legutko 2011). Nástroje Z nástrojov sú v nálezoch z Hronoviec zastúpené hlavne železné nože. VäĀšinou mali zrejme od Āepele výrazne odsadený tĠě rukoväti (tab. XI: 1, 5). ĉalší nemožno bližšie urĀiĨ (tab. X: 10). Jeden zo železných nožov (tab. III: 1) objavený v urne 3 v Hronovciach mal rukoväĨ zakonĀenú oĀkom, priĀom pri takomto type T. Kolník (2004, 197) uvažoval, že mohlo ísĨ o lekársky skalpel. Domnieva sa, že nože s celokovovou rukoväĨou z barbarika napodoběujú rímske predlohy. Skalpely s rukoväĨou kruhového proÞlu sú datované až do mladšej doby rímskej (Kolník 2004, 199, 202; Künzl 1982, 16, 40). Z Hronoviec pochádzajú aj železné predmety (tab. XI: 2-4), ktoré s veĕkou pravdepodobnosĨou predstavujú zlomky nožníc. Zbrane a súĀasti výstroja V Hronovciach sa našlo niekoĕko úlomkov deformovaných bronzových kovaní z okraja štítu so žliabkovitým tvarom, ktoré boli k štítu pripevnené nitmi s polguĕovou hlaviĀkou (tab. VII). Nad nitmi je rytá trojuholníková výzdoba s dvojicami súbežných línií. Ide o typ Zieling E (Zieling 1989, 233-235). Paralely možno hĕadaĨ v Kostolnej pri Dunaji (napr. Kolník 1980, taf. CXIX: 37; CXIII:e1-e3), DobĢichove-PiĀhore (Droberjar 1999, 109, 110) a Zohore (Bazovský 2007, 286, obr. 3: 1). Typ Zieling E sa vyskytuje v celej slobodnej Germánii od neskorej doby laténskej do záveru staršej doby rímskej (Zieling 1989, 234). SúĀasĨ výstroja jazdca predstavuje železná oblúková ostroha s tĠěom ukonĀená gombíkmi (tab. X: 7). Pri povrchovom zbere sa v osade v ÿake našla tvarovo podobná bronzová oblúkovitá ostroha typu E6 podĕa J. Ginalského. Má nízke oblúkovité ramená a vysoký kónický bodec zdobený dvoma ryhami pri základni. Zachované rameno je vyhnuté do vnútra a ukonĀené polguĕovitým „gombíkom“. Tento typ ostrôh je datovaný do prechodného stupěa B2/C1 – C1a doby rímskej (Ginalski 1991, 63). Ostroha tohto typu je bežná na pohrebiskách przeworskej kultúry vo fáze B2b a B2/C1 – C2 (Andrzejowski 2010, 76-83; citované podĕa Lamiová-Schmiedlová/Luštíková/Tomášová 2017, 24). Paralelu k ostrohe poznáme z pohrebiska v Abraháme (Kolník 1980, Taf. LXI: c1), prípadne bronzový variant, pochádzajúci z rozoraných žiarových hrobov zo Závodu II (Elschek 2014, obr. 12: 4). Ostatné kovové predmety Z Hronoviec pochádza niekoĕko kovaní (tab. VI: 8, 9, 10, 13), ktoré mohli lemovaĨ rohy skriniek. Hoci nemôžeme vylúĀiĨ ani ich využitie na opasku. Dva z nich majú zachované aj nity (tab. VI: 8, 9). Okrem toho sa našlo aj plechové kovanie, ktoré má v rohu vytepané malé oĀko a väĀší otvor sa nachádza na jeho tele (tab. IX: 8). Nit s veĕkou plochou hlaviĀkou a tĠěom obdēžnikového prierezu s otvorom v spodnej Āasti (tab. VI: 6) sa obvykle používal v mieste Āapu kovania alebo pripevěoval zámok skrinky (Riha 2001, 73, 74). /273/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Z lokality pochádzajú aj železné klince s malou plochou hlaviĀkou, ktoré nemožno bližšie identiÞkovaĨ. TĠě jedného klinca (tab. X: 9) má kruhový prierez, zatiaĕ Āo druhý má prierez obdēžnikový a podĕa zahnutia by mohol pochádzaĨ aj zo štítu. Sklo Sklenený korálik z Hronoviec (tab. VI: 4) patrí do XXII. skupiny podĕa M. TempelmannMaczyęskej (Tempelmann-Maczyęska 1985, 52, 53). Ide o guĕovitý korálik tmavošedej farby so širokým otvorom. Je zdobený žltými tordovanými pásmi. VäĀšina týchto korálikov pochádza zo staršej doby rímskej (Tempelmann-Maczyęska 1985, 52). ĉalšie roztavené sklené predmety modro-zelenej farby (tab. VI: 11, 12) nemožno bližšie identiÞkovaĨ, rovnako ako ani roztavený sklenený nález z urny 1 (tab. I: 3). Keramika PoĀas výskumu germánskeho pohrebiska v Hronovciach sme predovšetkým v rozoranej kultúrnej vrstve objavili väĀšie množstvo fragmentov z bohato zdobenej germánskej keramiky, ktorá pochádzala z urien zniĀených orbou. V tvaroch výluĀne ruĀne formovanej funerálnej keramiky boli zastúpené predovšetkým rôzne tvary mís a vázovitých nádob. Tieto nádoby sú zvyĀajne tenkostenné, vyhotovené z kvalitnej hliny, ktorá má menší obsah prímesí, vo forme jemného piesku. Povrch majú hladký, tuhovaný, Āasto leštený, predovšetkým Āiernej farby. Jednou z najpoĀetnejších tvarových skupín nádob vyskytujúcich sa v germánskych osadách a na pohrebiskách v oblasti dolného Pohronia sú misy. Tento keramický tvar je zvyĀajne bohato zdobený pomocou ozubeného kolieska alebo kolkov. Niektoré misy sú zdobené žliabkovaním alebo plastickými lištami. Keramika objavená v roku 2009 v Hronovciach je na základe analýzy i chronologicky citlivejších nálezov datovaná výluĀne do 2. polovice 2. stor. po Kr. Hlboké misy s odsadeným telom (vázy) Jedným z najĀastejšie sa vyskytujúcich tvarov na pohrebiskách (vo funkcii urien) i na sídliskách sú hlboké misy s odsadeným telom. Bývajú bohato zdobené ornamentom, vyhotoveným pomocou ozubeného kolieska alebo rôznymi vtlaĀeniami. Zriedkavejšie sa objavuje aj plastická výzdoba vo forme kanelúr alebo viacnásobných plastických líšt. V Hronovciach sa hlboká misa (terina) s odsadeným telom objavila v hrobe 2 (tab. II: 5), kde plnila funkciu urny. Bola zachovaná kompletne, mala Āierny leštený povrch a jej výzdobu tvorila iba jedna ryha na pleciach. Torzo dna a tela takejto nádoby zdobenej zvislým hrebeěovaním sa našli aj v rozoranej vrstve na pohrebisku (tab. XII: 1), podobne ako rôznorodo zdobené okraje a plecia hlbokých mís s odsadeným telom (tab. XIV; XIX: 5; XXIII: 1-3, 5, 7, 8). Analógie k tomuto tvaru nádob poznáme z lokalít na dolnom Pohroní (napr. v chatách 1 a 2 v germánskej osade v Štúrove, alebo aj na pohrebiskách v ÿake a Gbelciach). Hlboká misa s odĀleneným okrajom bola nájdená v hrobe 3 (4/60) na pohrebisku ÿaka. Baěaté brucho mala zdobené piatimi trojitými rytými vlnovkami (Beljak/Kolník 2006, obr. 5: 1). Na základe rozboru hrobového inventára ju môžeme datovaĨ do fázy B2 staršej doby rímskej. Hlboká misa z hrobu 1/61 v Gbelciach bola zdobená pod hrdlom dvomi obvodovými líniami (Beljak/ Kolník 2006, obr. 9: 1). Misa z hrobu 4/61 na tomto pohrebisku mala pod hrdlom výzdobu v motíve prerušovanej rytej línie, pod ěou umiestnenými skupinami malých odtlaĀkov a na najväĀšom vydutí meandrom vyhotoveným pomocou ozubeného kolieska (Beljak/Kolník 2006, obr. 12: 1). Spomínané príklady sú datované na koniec 2. stor. po Kr. Pre esovito proÞlované hlboké misy vyĀlenil E. Droberjar (1997, obr. 32-34) skupinu tvarov 2100. /274/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Hlboké misy so zalomeným telom V hrobe 1 (tab. I: 7) a v hrobe 3 (tab. III: 3) v Hronovciach tvorili urny hlboké misy so zalomeným telom. Mali Āierny leštený povrch a ich výzdobu tvorila plastická lišta na lome medzi okrajom a kónicky sa zužujúcim telom. Majú výrazný lom a v spodnej Āasti je telo nádoby vtiahnuté smerom dovnútra. Priemer okraja majú približne rovnako veĕký ako celkovú výšku. Tvarovo tieto misy pripomínajú typ 2300 vyĀlenený E. Droberjarom (1997, obr. 35). PoĀetné analógie k tomuto tvaru nachádzame i na Ċalších lokalitách juhozápadného Slovenska a južnej Moravy, v chatách osád datovaných do stupěa B2 a B2/C1 (Droberjar 1997, tab. 2, 33, 57), resp. ako urny v hroboch zo staršej doby rímskej (napr. v hrobe 42 v Kostolnej pri Dunaji – Kolník 1980, tab. 103: 42: a; v hrobe 2 v Kostolnej pri Dunaji – Kolník/ Rajtár 2017, obr. 3, 213; v hrobe 43 v SládkoviĀove – Kolník 1980, tab. 146: 43: a). Misy so zaobleným telom a dnom Misy so zaobleným telom sú z hĕadiska proÞlácie najjednoduchšie. Ich priemer okraja je zvyĀajne viac ako dvojnásobne väĀší než celková výška. Tvarovo patria do typov 2706 a 2707 vyĀlenených E. Droberjarom (1997, obr. 40). Pre tvar je typický plynulý prechod okraja do tela. Pod okrajom sa zvyĀajne zaĀína výzdoba. Torzo tela a dna takýchto mís zdobených výrazným barbotinom boli objavené pri povrchovom zbere na ploche pohrebiska v Hronovciach (tab. XXIII: 1, 6, 9-11; XXIV: 1-11). Tvar misiek s oblou stenou je doložený v takmer všetkých germánskych osadách v naddunajskom priestore a objavuje sa poĀas celej doby rímskej. Tvary nádob objavených pri výskume germánskeho pohrebiska v Hronovciach dopēěajú torzá mís s výrazne proÞlovaným telom (tab. XIX: 1; XXIII: 4) a torzo misy s odsadeným okrajom a zaobleným telom (tab. XIX: 3). Výzdoba germánskej funerálnej keramiky vyhotovenej v ruke Výzdoba kvádskej ruĀne zhotovenej funerálnej (i stolovej) keramiky sa ĀiastoĀne odlišuje od ornamentov bežného kuchynského riadu poĀetnejšie zastúpeného v osadách. Funerálna keramika je vyhotovená dôkladnejšie a zreteĕná je aj snaha o väĀšiu rozmanitosĨ výzdobných prvkov. Výzdobné motívy vykazujú analógie s keramikou pochádzajúcou z územia juhozápadného Slovenska a južnej Moravy. Vo výzdobe a tvarovej škále možno konštatovaĨ väzby s polabským kultúrnym okruhom. Výzdoba ozubeným kolieskom Pri použití ozubeného kolieska alebo drevenej lišty so zárezmi boli vytvárané rôznorodé ornamenty. Výzdoba je Āasto kombinovaná s inými typmi ornamentu, najĀastejšie s plastickými lištami. Tento výzdobný motív je potvrdený na poĀetných keramických fragmentoch objavených v Hronovciach (tab. XXI; XXII). Uvedené keramické fragmenty majú výzdobu vytvorenú ozubeným kolieskom v podobe vodorovných, zvislých a šikmých línií. Takúto kombináciu máme doloženú napr. aj na pohrebisku Gbelce-Tehelěa (Beljak/Kolník 2006, obr. 14: 2; 16: 1-7, 10, 13). Niektoré viacnásobné línie vytvorené ozubeným kolieskom sú tvarované do motívu svastiky (napr. tab. XXII: 20). Najbližšie analógie opäĨ nachádzame na pohrebisku v Gbelciach (Beljak/Kolník 2006, obr. 16: 3). Paralely k výzdobnému motívu ozubeným kolieskom sa pravidelne vyskytujú na súvekých náleziskách na juhozápadnom Slovensku (Kovácsová/Rajtár 2017; Ruttkayová/Ruttkay 2017; Varsik 2017), v Dolnom Rakúsku (Elschek 2017; Pollak 1980, 196) a na južnej Morave (Droberjar 1997, 65-91), kde E. Droberjar tento ornament vyĀlenil ako typ 630. Rytá výzdoba Hrebeěované vlnovky Obĕúbeným motívom výzdoby germánskych v ruke formovaných nádob bola rytá hrebeěovaná výzdoba. V Hronovciach bola potvrdená na dne misovitej nádoby (tab. XII: 6) i /275/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu na menších Ārepoch z tiel nádob (tab. XVII: 8, 12, 19). Takýto výzdobný motív bol použitý aj na fragmentoch nádob pochádzajúcich z pohrebiska Gbelce-Tehelěa (Beljak/Kolník 2006, obr. 15: 1, 2, 4, 5, 7; 19: 8), i lokalitách z južnej Moravy (Droberjar 1997, tab. 15: 6; 27: 1) a Dolného Rakúska (Pollak 1980, 196, tab. 26, 27). E. Droberjar (1997) vyĀlenil túto výzdobu ako typ 370. Husté šikmé hrebeěovanie Výzdoba v motíve hustých rýh nanesených hrebeěom je Āasto doložená na esovite proÞlovaných hlbokých misách i na misách so zaoblenou stenou. V Hronovciach sa objavila na torze tela a dna hlbokej misy s odsadeným telom (tab. XII: 1). Ornament šrafovaných polí Zriedkavým typom výzdoby je ornament tzv. šrafovaných polí. V Hronovciach je potvrdený na Ārepoch z tiel presne neurĀiteĕných nádob (tab. XVIII: 3, 6, 9). Na dolnom Pohroní sa táto výzdoba uplatěuje napr. na nízkych miskách so zalomeným telom a zaobleným dnom z germánskych osád v ÿake-Dieloch a Šarovciach-Tehelni. Analogickú výzdobu mala hlboká misa z inventáru bohatého hrobu v Mušove (Droberjar 2002, 414-417, obr. 2: E 10) datovaného do obdobia markomanských vojen. E. Droberjar (1997) vyĀlenil túto výzdobu ako typ 251. Výzdoba tvorená brázdami Šikmými brázdami sú zdobené predovšetkým misy (Beljak/Kolník 2006, obr. 18: 1, 2, 5) Āo potvrdzujú aj nálezy z Hronoviec (tab. XIX: 1-3), na ktorých sú brázdy umiestnené vo zväzkoch. Výzdoba tvorená žliabkami Výzdoba šikmými, príp. zvislými žliabkami je typická pre hrnce a hlboké misy. Nájdeme ju na poĀetných keramických fragmentoch aj v Hronovciach (tab. XII: 5; XIX: 4, 6-12; XX: 1-8). Keramika zdobená žliabkami sa vyskytla v Gbelciach (Beljak/Kolník 2006, obr. 18: 4, 9) a analógie poznáme aj napr. z južnej Moravy (Tejral 1971, obr. 22: 4, 7). Kolkovaná výzdoba V kvádskej oblasti na juhozápadnom Slovensku sú doložené otlaĀky kolkom v motíve rozety, dekomponovaného vajcovca, lístka a koncentrických kružníc (Beljak/Kolník 2006, obr. 15: 3, 6). Na pohrebisku v Hronovciach je na piatich Ārepoch z mís doložená výzdoba kolkom s motívom rozetky a krúžkov (tab. XVII: 1-5). Analogická keramika zdobená kolkami v motíve rozetky je doložená o.i. aj v Gbelciach, prípadne v Maierschi v Dolnom Rakúsku (Pollak 1980, obr. 45: 1). E. Droberjar (1997, obr. 22) vydelil pre keramiku zdobenú kolkami v motíve rozetky typ 420. Vrypy nechtom Na povrchu funerálnej keramiky sa vrypy nechtom vyskytujú zriedkavejšie ako v prípade kuchynskej keramiky. Sú vytvorené starostlivejšie, s väĀšou snahou o dodržanie geometrickej osnovy. Potvrdzujú to aj málo poĀetné nálezy keramických fragmentov z Hronoviec, na ktorých bola táto výzdoba aplikovaná (tab. XVI: 16; XXV: 10-15). Kruhovité a oválne vtlaĀenia Malými kruhovitými a oválnymi vtlaĀeniami bývajú zdobené telá mís, napr. v kombinácii so šikmými alebo zvislými žliabkami, ako ukazujú aj príklady z Hronoviec (tab. XIX: 10). Barbotino Obĕúbenou u Germánov bola plastická tzv. barbotinová výzdoba. VäĀšia kolekcia takto zdobenej keramiky pochádza z Gbeliec-Tehelne (Beljak/Kolník 2006, obr. 17: 6-9). Týmto /276/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study ornamentom sú vyzdobené predovšetkým hlboké esovite proÞlované misy, ale aj misy so zaobleným telom. V Hronovciach máme výzdobu barbotinom doloženú na okraji mís s odsadeným okrajom (tab. XIV: 3; XXIII: 1), na mise so zaobleným telom a dnom (tab. XXIII: 6) a na Ċalších fragmentoch tiel (tab. XXIII: 9-11; XXIV: 1-11). E. Droberjar (1997, obr. 22) vyĀlenil pre tento druh výzdoby typ 520. Misy zdobené barbotinom sú pre Pohronie typické predovšetkým pre prechodný stupeě B2/C1 (Droberjar 1997, 143, obr. 64). Nepravidelné hrebeěované oblúky Nepravidelné hrebeěované oblúky sú typickou výzdobou hlbokých mís a ĀiastoĀne esovitých hrncov. ÿasto sa vyskytujú v kombinácii so šikmými a zvislými hrebeěovanými líniami. Umiestnené bývajú v spodných dvoch tretinách nádoby, Āo z Hronoviec potvrdzujú misy (tab. XVIII: 16, 17) a Ārepy z tiel nádob (tab. XVII: 7-19). Pravidelné hrebeěované oblúĀiky Pravidelné hrebeěované oblúĀiky tematicky nadväzujú na predchádzajúci typ výzdoby. OblúĀiky sú tvorené „pootoĀením“ krátkeho hrebeěa, Āím vznikol ornament „tretinového“ výseku z kružnice. Táto výzdoba je aplikovaná aj na fragmentoch v Hronovciach (tab. XVIII: 1, 2, 4, 5). Zdobenú hlbokú misu poznáme napr. z germánskeho pohrebiska v Mikulove na južnej Morave (Tejral 2001, obr. 6: 4), ale tento typ výzdoby sa vyskytol i v hrobe 174 na germánskom pohrebisku v Abraháme (Kolník 1980, tab. L: 174a). Zhrnutie a záver Na lokalite Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská, bolo potvrdené rozsiahle polykultúrne osídlenie. Na skúmanej ploche v roku 2009 sa poĀas krátko trvajúceho výskumu podarilo zdokumentovaĨ bohatú pravekú a protohistorickú kultúrnu vrstvu, vrátane troch urnových hrobov zo záveru staršej doby rímskej. Protohistorický keramický nálezový fond zo zberu a kultúrnych vrstiev je reprezentovaný nezdobenými aj zdobenými s Ārepmi rôznym prevedením dekóru (ryhovanie, zaštipovanie, barbotino, kolkovaná výzdoba, výzdoba ozubeným kolieskom...). Keramika je v ruke vyrobená, prevažne leštená Āiernej až šedohnedej farby, kvalitne vypálená. Fragmenty sú pozostatkom rozoraných urien, ktoré boli osadené pomerne plytko od súĀasného povrchu terénu (hēbka 0,35 – 0,5 m), priĀom ich dná spoĀívali na podloží prípadne podorniĀí. Sú svedectvom rozsiahleho žiarového pohrebiska z konca staršej doby rímskej, priĀom väĀšina fragmentov (85 %) pochádzala zo sondy A (nájdené maximálne do hēbky približne 0,6 m od súĀasného povrchu terénu). Južnejšie a východnejšie od tejto sondy, t. j. z nami skúmanej plochy poĀet protohistorických nálezov ubúdal. Kým napríklad v sonde B sa germánsky Ārepový materiál, ako aj jedna urna nachádzali ešte v pomerne poĀetnom zastúpení, v sonde C bolo obdobie doby rímskej zastúpené minimálne. Okrem keramického materiálu boli na lokalite zastúpené aj poĀetné kovové predmety, ktoré pochádzali z jednotlivých kultúrnych vrstiev sond, priĀom boli nájdené priamo na ploche sondy pri výskume, alebo prostredníctvom detektora kovov na haldách zeminy pochádzajúcich z jednotlivých sond. Ide o nálezy, ktoré sa pôvodne nachádzali vo výplni urien, resp. tvorili súĀasĨ inventára jednotlivých hrobov. NajväĀšie zastúpenie kovových predmetov (bronzové pliešky, fragmenty nožíkov, držadiel, ihiel zo spôn; fragmenty kovových Āastí opaskov; toaletných skriniek; železná ostroha; žiarom zdeformované fragmenty sklenených predmetov; bližšie neidentiÞkované fragmenty bronzových a železných predmetov) pochádzalo opätovne zo sondy A. Za zmienku stojí aj zdokumentovanie väĀšieho poĀtu v dobrom stave zachovaných spôn (18 spôn a ich fragmentov), ktoré datujú aj samotné pohrebisko na koniec staršej doby rímskej – mladšia fáza stupěa B2 a prechodový stupeě B2/C1. Medzi sponami sú poĀetne zastúpené exempláre z V. Almgrenovej skupiny potvrdzujúce prienik przeworskej kultúry poĀas /277/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Obr. 7. Osídlenie v staršej dobe rímskej na dolnom Pohroní s vyznaĀením lokalít spomenutých v texte. Krúžky – sídliská; štvorce – pohrebiská. Autor: J. Beljak obdobia okolo markomanských vojen južným smerom do podunajskej oblasti. Nechýbajú ani spony IV. a VII. skupiny podĕa Almgrena. Práve pamiatky zviazané s przeworskou a wielbarskou kultúrou na území okolo stredného toku Dunaja sú svedectvom tlaku tzv. superiores Barbari v období markomanských vojen. Okrem archeologických nálezov s analógiami v przeworskej i wielbarskej kultúry sú doložené aj nálezy pochádzajúce z dolného Polabia. S veĕkou pravdepodobnosĨou súvisia s prienikom germánskych bojovníckych družín do susedstva panónskeho limitu z nadkarpatských oblastí pred a poĀas markomanských vojen. ZisĨovacím výskumom bola overená existencia germánskeho pohrebiska zo záveru staršej doby rímskej, ktoré potvrdzuje intenzívne osídlenie oblasti dolného Pohronia (obr. 7; Beljak 2014) Kvádmi v období 2. stor. po Kr., resp. v Āase markomanských vojen (166 – 180 po Kr.). Kvádske osídlenie sa v stupni B2 doby rímskej (80 – 160 po Kr.) rozšírilo východným smerom práve do oblasti dolného Pohronia. Bola to v staršej dobe rímskej najvýchodnejšia sídelná zóna podunajských Germánov. Prvé stopy tejto silnej vlny osídlenia zachytili už /278/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study H. Mitscha-Märheim (1924, 105, 108, 109), R. Pittioni (Mitscha-Märheim/Pittioni 1934, 151, 152, 160, 161, tab. 4: 2-6; 18: 9, 10), E. Beninger (1937, 44, 45, 131) i J. Eisner (1933, 236). K najlepšie prebádaným súvekým osadám sledovaného priestoru patria Bíěa-Berek (Kuzmová 1997, 113, 114), ÿaka-Diely (Beljak 2004; Kolník 1962, 356; ToĀík 1951, 158-160), Pohronský Ruskov (Kolník 1962, 356), Šarovce-Tehelěa (Beljak 2003; Novotný/Kuzmová 1994, 107-117), Štúrovo-Vojenské cviĀisko (Kolník 1962), Štúrovo-Obid (OžĊáni 1985, 182-184; 1986, 177-179), Želiezovce (Novotný 1984, 107-117). Z pohrebísk sú to náleziská ÿaka-Kopec a Gbelce-Tehelěa (Beljak/ Kolník 2006). Markomanské vojny a s nimi spojené kultúrne zmeny v predpolí severopanónskeho limitu na konci staršej doby rímskej mali mimoriadny význam pre etnickú mapu aj na Pohroní. PoĀas prvej rímskej vojnovej výpravy do naddunajského barbarika, po uzavretí mieru s Rimanmi, museli Germáni vysídliĨ 14 km široký pás na ĕavom brehu Dunaja, ktorý bol následne kontrolovaný Rimanmi. Tento neosídlený pás Marcus Aurelius krátko nato zúžil na polovicu, teda približne na 7 km (Dobiáš 1964, 209, 210). Práve vo vzdušnej vzdialenosti 14 km od rímskej hranice na Dunaji sa nachádzajú mnohé významné náleziská z doby rímskej v stredodunajskom barbariku. Vysoký podiel rímskych nálezov v areáli germánskych sídlisk v blízkosti limitu poukazuje na veĕmi intenzívne kontakty a druhotnú romanizáciu tunajšej spoloĀnosti (Elschek 1999; 2006; 2014; JedliĀka 2004; Varsik 2011). Po markomanských vojnách dochádza v závere 2. a zaĀiatkom 3. stor. po Kr. (stupeě C1 doby rímskej) k zahusĨovaniu osídlenia Kvádov na Pohroní a Poiplí. Obdobie panovania dynastie Severovcov (193 – 235 po Kr.) sa všeobecne pokladá za jedno z najvýraznejších období z hĕadiska ekonomiky a kontaktov so susedmi v dunajskom pohraniĀí. Aj v hrobových nálezoch z Hronoviec máme zastúpené predmety, ktoré potvrdzujú vzájomné kontakty a vplyvy Germánov na sklonku staršej doby rímskej. Tieto kontakty sú sledovateĕné hlavne na sever, s oblasĨou przeworského a wielbarského kultúrneho okruhu. Medzi nálezy s blízkymi analógiami v oblasti przeworskej kultúry patria z Hronoviec už spomínané železné jednodielne trúbkovité spony IV. skupiny podĕa Almgrena, resp. spínadlá 8. série V. Almgrenovej skupiny, Ċalej železná ostroha, hranaté železné pracky, prípadne i závesné kovanie s romboidnými koncami a s nitmi. ĉalšie nálezy spôn a šperkov potvrdzujú prienik germánskych družín z dolného Polabia, resp. z povodia Visly a Odry do stredodunajskej oblasti v stupni B2 a B2/C1 doby rímskej. Dôležitá je odpoveĊ na otázku, Āo tento fenomén predstavuje, resp. Āi ide o prísun materiálnej kultúry alebo priamo o príchod skupín obyvateĕstva. Intenzívne väzby sú sledovateĕné aj s rímskymi provinciami. Potvrdzujú ich v Hronovciach zastúpené fragmenty rímskoprovinciálnych bronzových nádob (rímske importy) pôvodne tvoriace súĀasĨ hrobových inventárov. Na základe analyzovaného inventáru z Hronoviec, resp. výsledkov analýzy súvekých pohrebísk v ÿake a Gbelciach (Beljak/Kolník 2006, 87, 88), je možné konštatovaĨ posun Kvádov na dolné Pohronie v priebehu stupěa B2 doby rímskej. To súvisí s výskytom, resp. nárastom cudzorodých germánskych prvkov v strednom Podunajsku, a svedĀí o prieniku germánskych bojovníckych družín do susedstva panónskeho limitu z nadkarpatských oblastí v dobe pred markomanskými vojnami a poĀas nich. Už J. Tejral (1998) poukázal na skutoĀnosĨ, že výskyt spôn 8. série V. Almgrenovej skupiny v naddunajskej oblasti je výsledkom inÞltrácie Barbarov zo severnej oblasti neobsadenej Germánie. S tým súvisí predpoklad, že v strednom Podunajsku sa markomanských vojen zúĀastnili aj vojenské oddiely príslušníkov spomenutých kultúr (Olčdzki 1992; Tejral 1970, 214; Willroth 1998). Na záver je potrebné dodaĨ, že poloha Rúbaniská pri Hronovciach je dnes v súkromných rukách a využíva sa na pestovanie poĕnohospodárskych plodín. Dlhodobá intenzívna orba do hēbky 0,4 m a úprava pôdy väĀšinu plytko uložených hrobov zniĀila a zlomky premiestnila mimo svojej pôvodnej polohy. Deštrukcii zároveě podliehajú aj staršie objekty/ archeologické kontexty, o Āom svedĀí ich hojný výskyt na povrchu terénu. Týmto spôsobom /279/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu sa tu dlhodobo strácajú informácie nielen o primárnom archeologickom kontexte, ale aj o dôležitých historických udalostiach a stopy po vzájomnom kontakte rôznorodých kultúr zaĀiatkom nášho letopoĀtu. LITERATÚRA Almgren 1923 – O. Almgren: Studien über nordeuropäische Fibelformen der ersten nachchristlichen Jahrhunderte mit Berücksichtigung der provinzial-römischen und südrussischen Formen. Leipzig 1923. Andrzejowski 1998 – J. Andrzejowski: Nadkole 2: A Cemetery of the Przeworsk Culture in Eastern Poland. Monumenta Archaeologica Barbarica 5. Kraków 1998. Andrzejowski 2010 – J. Andrzejowski: The przeworsk culture. A brief story (for the foreigners). In: U. L. Hansen/A. Bitner Wróblewska (eds.): Worlds apart? Contacts across the Baltic sea in the iron age. København – Warszawa 2010, 59-110. Bahýl/Beljak 2010 – V. Bahýl/J: Beljak: Defektoskopia – rentgenograÞa starogermánskych popolnicových urien. In: Defektoskopia: Kvalita vo zváraní 2010. Zborník prednášok – Nový Smokovec, 13. 4. – 16. 4. 2010. Bratislava 2010, 234-243. Bazovský 2007 – I. Bazovský: Novoobjavený hrob z doby rímskej zo Zohora. Zborník Slovenského národného múzea 101, Archeológia 17, 2007, 285-290. Beljak 2003 – J. Beljak: Germánske osídlenie Pohronia – osady v Šarovciach a Zvolene. Rkp. diplomovej práce. Trnavská univerzita v Trnave. Trnava 2003. Beljak 2004 – J. Beljak: Osadnictwo z okresu rzymskiego i wczesnej fazy okresu wedrówek ludów w dorzeczu Hronu i Ipoli. Rkp. diplomovej práce. Jagelovska univezita. Krakow 2004. Beljak 2010a – J. Beljak: Germánske osídlenie v Štúrove a na dolnom Pohroní v staršej dobe rímskej. Zborník Slovenského národného múzea 104, Archeológia 20, 2010, 141-174. Beljak 2010b – J. Beljak: Germánska osada v Šarovciach. In: J. Beljak/G. BĢezinová/V. Varsik (eds.): Archeológia barbarov 2009. Hospodárstvo Germánov. Sídliskové a ekonomické štruktúry od neskorej doby laténskej po vĀasný stredovek. Nitra 2010, 33-66. Beljak 2014 – J. Beljak: Die quadische Enklave im Gran- und Eipeltal – eine Grundcharakteristik der Ansiedlung. In: B. Komoróczy (ed.): Sociální diferenciace barbarských komunít ve svďtle nových hrobových, sídlištních a sbďrových nálezĪ. Archeologie barbarĪ 2011. Brno 2014, 113-132. Beljak/Kolník 2006 – J. Beljak/T. Kolník: Germánske hroby z ÿaky a Gbeliec. Príspevok k osídleniu juhozápadného Slovenska v dobe rímskej. Slovenská archeológia 54, 2006, 5794. Beljak/Pažinová 2013 – J. Beljak/N. Pažinová: Archeologický výskum v Hronovciach. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2009, 2013, 45-48. Beninger 1934 – E. Beninger: Die Südausbreitung der EinsprossenÞbel. Sudeta 10, 1934, 92104. Beninger 1937 – E. Beninger: Die germanischen Bodenfunde in der Slowakei. Reichenberg – Leipzig 1937. Bojoviþ 1983 – D. Bojoviþ: Rimske Þbule Singidunuma. Belgrad 1983. Böhme-Schönberger 1998 – A. Böhme-Schönberger: Die provinzialrömischen Fibeln bei Almgren. In: J. Kunow (ed.): 100 Jahre Fibelformen nach Oscar Almgren. Internationale Arbeitstagung 25.–28. Mai 1997 Kleinmachnow, Land Brandenburg. Forschungen zur Archäologie im Land Brandenburg 5. Wünsdorf 1998, 351-366. DĈbrowska 1997 – T. DĈbrowska: Kamieęczyk. Ein Gräberfeld der Przeworsk-Kultur in Ostmasowien. Monumenta Archaeologica Barbarica 3. Kraków1997. Deimel 1987 – M. Deimel: Die Bronzekleinefunde vom Magdalensberg. Kärntner Museumsschrifte 71. Klagenfurt 1987. /280/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Dobiáš 1964 – J. Dobiáš: Dďjiny Āeskoslovenského území pĢed vystoupením SlovanĪ. Praha 1964. Droberjar 1997 – E. Droberjar: Studien zu den germanischen Siedlungen der älteren römischen Kaiserzeit in Mähren. Praha 1997. Droberjar 1999 – E. Droberjar: DobĢichov-PiĀhora. Ein Gräberfeld der ältern römischen Kaiserzeit in Böhmen. Ein Beitrag zur Kenntnis des Marbod-Reichs. Fontes Archaeologici Pragenses 23. Pragae 1999. Droberjar 2002 – E. Droberjar: Die römische und germanische Keramik. In: J. Peška/J. Tejral: Das germanische Königsgrab von Mušov in Mähren. Teil 2. Römisch-Germanisches Zentralmuseum Monographien 55/2. Mainz 2002, 411-419. Droberjar/John/ZavĢel 2017 – E. Droberjar/J. John/P. ZavĢel: ġímské a germánské spony ze Sedlce a z dalších jihoĀeských lokalit. In: E. Droberjar/B. Komoróczy (eds.): ġímské a germánské spony ve stĢední Evropď. Archeologie barbarĪ 2012, Brno 2017, 199-226. Droberjar/MetliĀka/ġezáĀ 2011 – E. Droberjar/M. MetliĀka/M. ġezáĀ: Západní ÿechy a dálkové kontakty v dobď Ģímské a stďhování národĪ na základď nálezĪ Ģímských a germánských spon. In: E. Droberjar (ed.): Archeologie barbarĪ 2010. Hroby a pohĢebištď GermánĪ medzi Labem a Dunajem. Studia Archaeologia Suebica 1. Olomouc 2011, 307-321. Dzičgielewska/Kulczyęska 2008 – M. Dzičgielewska/K. Kulczyęska: Ciebãowice Duİe. Ein Gräberfeld der Przeworsk-Kultur in südwestlichen Masowien. Fundacja Monumenta Archaeologica Barbarica, Paęstwowe Muzeum Archeologiczne w Warszawie, Warszawa 2008. Eggers 1951 – H. J. Eggers: Der römische Import im freien Germanien. Hamburg 1951. Eisner 1933 – J. Eisner: Slovensko v pravďku. Bratislava 1933. Elschek 1999 – K. Elschek: Die Aussagekraft des römischen Imports entlang der March auf der Bernsteinstrasse. In: N. Gudea (ed.): Roman Frontier Studies 1997. Proceedings of the XVIIth International Congress of Roman Frontier Studies. ZalĆu 1999, 859-865. Elschek 2006 – K. Elschek: Latènezeitliche und römerzeitliche Besiedlung des linken Marchufers und das germanische Herrschaftszentrum von Zohor. In: F. Humer (Hrsg.): Legionsadler und Druidenstab. Vom Legionslager zur Donaumetropole. Textband. Horn 2006, 190-197. Elschek 2014 – K. Elschek: Zohor v dobe rímskej. Nový germánsky kniežací hrob a žiarové pohrebiská na Záhorí. In: B. Komoróczy (ed.): Sociální diferenciace barbarských komunít ve svďtle nových hrobových, sídlištních a sbďrových nálezĪ. Archeologie barbarĪ 2011. Brno 2014, 113-132. Elschek 2017 – K. Elschek: Rädchenverzierte Keramik der römischen Kaiserzeit vom südlichen Marchgebiet. Zborník Slovenského národného múzea 111, Archeológia 27, 2017, 213-222. Fasold 1987-1988 – P. Fasold: Eine römische Grabgruppe auf dem Fuchsberg bei Günzenhausen, Gem. Eching, Lkr. Freising. Berichte der Bayerischen Bodendenkmalpßege 28-29, 1987-1988, 181-213. Garbsch 1965 – J. Garbsch: Die norisch-pannonische Frauentracht im 1. und 2. Jahrhundert. Münchner Beiträge zur Vor- u. Frühgeschichte 11. Veröffentlichungen der Kommission zur archäologischen Erforschung des spätrömischen Raetien 5. München 1965. Ginalski 1991 – J. Ginalski: Ostrogi kabãĈkowe kultury przeworskiej. KlasyÞkacja typologiczna. PrzeglĈd Archeologiczny 38, 1991, 53-84. Godãowski 1977 – K. Godãowski: Materiaãy do poznania kultury przeworskiej na Górnym ģlĈsku II. Materiaãy Staroİytne i WczesnoĤred. 4, 1977, 7-237. Godãowski/Wichman 1998 – K. Godãowski/T. Wichman: Chmielów Piaskowy: ein Gräberfeld der Przeworsk-Kultur im ģwičtokrzyskie-Gebirge. Kraków 1998. Gschwind/Ortisi 2001 – M. Gschwind/S. Ortisi: Zur kulturellen Eigenständigkeit der Provinz Almgren 86, die raetische Form der sog. pannonischen TrompetenÞbeln. Germania 79, 2001, 401-416. /281/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Hüssen/Rajtár/Voß 2017 – C. M. Hüssen/J. Rajtár/U. Voß: Sekule, Slowakei. Ein germanisches Gräberfeld an der March. Die Arbeiten der Jahre 2012 bis 2017. e-Forschungsberichte des Deutschen Archäologischen Instituts 1, 2017, 114-118. Iván 2017 – R. Iván: Spony 8. série V. skupiny podĕa O. Almgrena v stredodunajskej oblasti. In: E. Droberjar/B. Komoróczy (eds.): ġímské a germánské spony ve stĢední Evropď. Archeologie barbarĪ 2012. Brno 2017, 291-319. Jamka 1963 – R. Jamka: Materiaãy kultury przeworskiej z Leonowa II, pow. âódĮ. Zeszyty Naukowe Uniwesytetu Jagielloęskiego 78, Prace Archeologiczne 5, 1963, 59-76. Jaskanis 2005 – J. Jaskanis: Krupice: ein Gräberfeld der Przeworsk- und Wielbark-Kultur in Ostpolen. Monumenta archaeologica barbarica 10. Warszawa 2005. JedliĀka 2004 – F. JedliĀka: Ein Stück Bernsteinstraße in nordöstlichen Weinviertel. Würnitz–Strasshof–Stockerau 2004. Jílek/KuĀa/Sojková 2016 – J. Jílek/M. KuĀa/T. Sojková: PohĢebištď z doby Ģímske ve Velaticích. Slovenská archeológia 59, 2011, 235-309. Jobst 1975 – W. Jobst: Die römischen Fibeln aus Lauriacum. Forschungen in Lauriacum 10, Linz 1975. Jobst 1992 – W. Jobst: Pferd und Reiter. Römische und germanische Fibeln. In: E. Jobst (ed.): Carnuntum. Das Erbe Roms an der Donau. Katalog der Ausstelung des Archäologischen Museums Carnuntinum in Bad Deutsch Altenburg. Wien 1992, 189-201, 489-506. KaliĀiaková et al. 2011 – Z. KaliĀiaková et al.: Hronovce-Rúbaniská – analýza rastlinných makrozvyškou. Výskumná správa. Nitra 2011. Kolník 1962 – T. Kolník: Nové sídliskové nálezy z doby rímskej na Slovensku. Archeologické rozhledy 14, 1962, 344-368, 371-380, 385-397. Kolník 1965 – T. Kolník: K typológii a chronológii niektorých spôn z mladšej doby rímskej na juhozápadnom Slovensku. Slovenská archeológia 13, 1965, 183-236. Kolník 1980 – T. Kolník: Römerzeitliche Gräberfelder in der Slowakei I. Bratislava 1980. Kolník 2004 – T. Kolník: Die mittledanubische Barbaricum – eine Brücke zwischen Zentrum und Peripherie am Beispeil medizinischen Messerfunde. In: H. Friesinger/A. Stuppner (Hrsg.): Zentrum und Peripherie – gesellschaftliche Phänomene in der Frühgeschichte. Wien 2004, 195 -210. Kolník/Varsik/Vladár 2007 – T. Kolník/V. Varsik/J. Vladár: BranĀ. Germánska osada z 2. až 4. storoĀia. Nitra 2007. Kolník/Rajtár 2017 – T. Kolník/J. Rajtár: Das Urnengrab 2 aus Kostolná pri Dunaji mit einem römischen Schwert mit Buntmetallinkrustation. In: Kolektív autoru: Na hranicích impéria: Jaroslavu Tejralovi k 80. narozeninám. Brno 2017, 209-226. Kovácsová/Rajtár 2017 – L. Kovácsová/J. Rajtár: Urny zdobené ozubeným kolieskom z vybraných hrobov pohrebísk v Kostolnej pri Dunaji a v Sekuliach. Zborník Slovenského národného múzea 111, Archeológia 27, 2017, 223-234. Kuzmová 1997 – K. Kuzmová: Terra sigillata im Vorfeld des Nordpannonischen Limes. Nitra 1997. Novotný/Kuzmová 1994 – B. Novotný/K. Kuzmová: Terra sigillata z germánskeho sídliska v Šarovciach. Študijné Zvesti AÚ SAV 30, 1994, 107-117. Kovrig 1937 – I. Kovrig: Die Haupttypen der kaiserzeitlichen Fibeln in Pannonien. Diss. Pannonicae. Ser. 2/4. Budapest 1937. KošĀeviþ 1980 – R. KošĀeviþ: AntiĀke Þbule s podruĀja Siska. Zagreb 1980. Künzl 1982 – E. Künzl: Medizinische Instrumente aus Sepulkralfunden der römischen Kaiserzeit. Bonner Jahrbücher 182, 1982, 1-131. Lamiová-Schmiedlová/Luštíková/Tomášová 2017 – M. Lamiová-Schmiedlová/L. Luštíková/ B. Tomášová: Osady doby rímskej v Ostrovanoch a Medzanoch. Katalóg. Nitra 2017. Machajewski 1998 – H. Machajewski: Die Fibeln der Gruppe V, Serie 8, im östlichen Teil Mitteleuropas. In: J. Kunow (ed.): 100 Jahre Fibelformen nach Oscar Almgren. Internationale /282/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Arbeitstagung 25.–28. Mai 1997 Kleinmachnow, Land Brandenburg. Forschungen zur Archäologie im Land Brandenburg 5. Wünsdorf 1998, 187-196. Madyda 1977 – R. Madyda: SprzĈczki i okucia pasa na zemiach Polskich w okresie rzymskim. Materiaãy starozytne i wczesnoĤred 6, 1977, 351-411. Madyda-Legutko 1984 – R. Madyda-Legutko: Próba rekonstrukcji pasów z metalowymi czčĤciami na obszarze Ĥrodkowoeuropejskiego Barbaricum w okresie wpãywów rzymskich i we wczesnej fazie okresu wčdrówek ludów. PrzeglĈd Archeologiczny 31, 1984, 91-134. Madyda-Legutko 1986 – R. Madyda-Legutko: Die Gürtelschnallen der Römischen Kaiserzeit und der frühen Völkerwanderungszeit im mitteleuropäischen Barbaricum. BAR Int. Ser. 360, Oxford 1986. Madyda-Legutko 2011 – R. Madyda-Legutko: Studia nad zróİnicowaniem metalowych czčĤci pasów w kulturze przeworskiej. Okucia koęca pasa. Kraków 2011. Mitscha-Märheim 1924 – H. Mitscha-Märheim: Vorgeschichtliches aus dem unteren Grantal. Wiener Prähistoriche Zeitschrift 11, 1924, 105-117. Mitscha-Märheim/Pittioni 1934 - H. Mitscha-Märheim/R. Pittioni: Zur Besiedlungsgeschichte des unteren Grantales. Mitteilungen der Anthropologischen Gesellschaft Wien 64, 1934, 147-173. Motyková-Šneidrová 1961 – K. Motyková-Šneidrová: Nálezy z doby Ģímské v PeĀkách. Archeologické nálezy 13, 1961, 33-40. Nagy et. al. 1998a – A. Nagy et. al.: Geologická mapa Podunajskej nížiny – východná ĀasĨ 1 : 50 000. Bratislava 1998. Nagy et. al. 1998b – A. Nagy et. al.: Vysvetlivky ku geologickej mape Podunajskej nížiny – východná ĀasĨ 1 : 50 000. Bratislava 1998. Novotný 1984 – B. Novotný: Chata z doby rímskej v Želiezovciach (okr. Levice). Zborník prác Ĕudmile Kraskovskej (k životnému jubileu). Bratislava 1984, 107-117. Oldenstein 1976 – J. Oldenstein: Zur Ausrustungen römischer Auxiliareinheiten. Bericht der Römisch-Germanischen Kommission 57, 1976, 49-284. Olčdzki 1992 – M. Olčdzki: Die Fibeln vom Typ Almgren 43 als Zeugnis für die Anwesenheit eingewanderter Viktovalen im mittleren Donauraum. Prähistorische Zeitschrift 67, 1992, 90-111. Olčdzki 2007 – M. Olčdzki: Roman knee Þbulae with a semicircular plate on the head from present-day Poland. In: E. Droberjar/O. Chvojka (eds.): Archeologie barbarĪ 2006. Archeologické výzkumy Jižní ÿechy. Supplementum 3. ÿeské Budďjovice 2007, 113-117. Ondrouch 1964 – V. Ondrouch: Nálezy keltských, antických a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava 1964. OžĊáni 1985 – O. Oždáni: Výsledky záchranného výskumu v Štúrove v Obidskej puste. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1984, 1985, 182-184. OžĊáni 1986 – O. Oždáni: Druhá výskumná sezóna v Štúrove-Obide. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1985, 1986, 177-179. Patek 1942 – E. Patek: A pannoniai Þbulatipusok elterjedése és eredete. DissPann Ser. 2/19. Budapest 1942. Pažinová 2013 – N. Pažinová: Nálezy z doby kamennej na lokalite Hronovce-Rúbaniská. In: I. Cheben/M. Soják (eds.): Otázky neolitu a eneolitu našich krajín – 2010. Nitra 2013, 215234. Pieta 1997 – K. Pieta: Sídlisko púchovskej kultúry v Likavke. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1995, 1997, 145, 146. Pollak 1980 – H. Pollak: Die germanischen Bodenfunde des 1.-4. Jahrhunderts n. Chr. im nördlichen Niederösterreich. Wien 1980. Rajtár 1992 – J. Rajtár: Das Holz-Erde-Lager aus der Zeit der Markomannenkriege in Iža. In: Probleme der relativen und absoluten Chronologie ab Latenezeit bis zum Frühmittelalter: /283/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Materialien des III. Internationalen Symposiums: Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im nördlichen Mitteldonaugebiet. Kraków 1992, 149-170. Rajtár 1998 – J. Rajtár: Kríza rímsko-germánskych vzĨahov v stredodunajskej oblasti v 2. stor. Rkp. kandidátskej dizertácie. Archeologický ústav SAV. Nitra 1998. Rajtár 2015 – J. Rajtár: Germánske nálezy z rímskeho drevozemného tábora v Iži. Zborník Slovenského národného múzea 109, Archeológia 25, 2015, 379-399. Rajtár 2019 – J. Rajtár: Nové rímske Þgurálne plastiky z juhozápadného Slovenska. Studia Historica Nitriensia 23, Supplementum 2, 2019, 493-500. Riha 1986 – E. Riha: Römisches Toilettgerät und medizinische Instrumente aus Augst und Kaiseraugst. Forschungen in Augst, Band 6. Augst 1986. Riha 2001 – E. Riha: Kästchen, Truhen, Tische – Möbelteile aus Augusta Raurica. Forschungen in Augst, Band 31. Muttenz 2001. Riha/Stern 1982 – E. Riha/W. B. Stern: Die römische Löffel aus Augst und Kaiseraugst. Forschungen in Augst, Band 5. Augst 1982. Ruttkayová/Ruttkay 2017 – J. Ruttkayová/M. Ruttkay: Keramika zdobená radielkom z Ponitria a Požitavia. Zborník Slovenského národného múzea 111, Archeológia 27, 2017, 235-244. Tejral 1970 – J. Tejral: K interpretaci severovýchodních prvkĪ v hmotné kultuĢe moravské oblasti na sklonku starší doby Ģímské. Památky archeologické 61, 1970, 184-215. Tejral 1971 – J. Tejral: PĢíspďvek k datováni moravských hrobových nálezĪ ze sklonku starší a z poĀátku mladší doby Ģímske. Slovenská archeológia 19, 1971, 27-88. Tejral 1998 – J. Tejral: Die Grundprobleme der kaiserzeitlichen Fibelforschung im norddanubischen Raum. In: J. Kunow (ed.): 100 Jahre Fibelformen nach Oscar Almgren. Internationale Arbeitstagung 25.–28. Mai 1997 Kleinmachnow, Land Brandenburg. Forschungen zur Archäologie im Land Brandenburg 5. Wünsdorf 1998, 387-398. Tejral 2001 – J. Tejral: Die germanische SilberÞbel von Mušov und ihr archäologisch-historisches Umfeld. Slovenská archeológia 49, 2001, 203-247. Tejral 2006 – J. Tejral: Die germanische Giessereiwerkstatt in Pasohlávky (Bez. BĢeclav). Ein Beitrag zur Frage der Fernhandels- und Kulturbeziehungen nach den Markomannenkriegen. Památky archeologické 97, 2006, 133-170. Tempelmann-Maczyęska 1985 – M. Tempelmann-Maczyęska: Die Perlen der römischen Kaiserzeit und der frühen Phase der Völkerwanderungszeit im mitteleuropäischen Barbaricum. Römisch-Germanische Forschungen 43. Mainz am Rhein 1985. ToĀík 1951 – A. ToĀík: Výskum v ÿake na Slovensku. Archeologické rozhledy 3, 1951, 158-160. Varsik/Hanuliak/Kovár 2006 – V. Varsik/M. Hanuliak/B. Kovár: Záchranný výskum v Beckove. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2004, 2006, 204-211. Varsik 2011 – V. Varsik: Germánske osídlenie na východnom predpolí Bratislavy. Sídliská z doby rímskej v Bratislave-Trnávke a v okolí. Nitra 2011. Varsik 2017 – V. Varsik: Nádoby zdobené ozubeným kolieskom z kvádskeho sídliska vo Veĕkom Mederi. Zborník Slovenského národného múzea 111, Archeológia 27, 2017, 245-250. Willroth 1998 - K.-H. Willroth: Die Fibeln der römischen Kaiserzeit und die Frage der ethnischen Deutung. In: J. Kunow (ed.): 100 Jahre Fibelformen nach Oscar Almgren. Internationale Arbeitstagung 25.–28. Mai 1997 Kleinmachnow, Land Brandenburg. Forschungen zur Archäologie im Land Brandenburg 5. Wünsdorf 1998, 513-522. Zieling 1989 – N. Zieling: Studien zu germanischen Schilden der Spätlatène- und römischen Kaiserzeit im freien Germanien. BAR Internat. Ser. 505. Oxford 1989. /284/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study SUMMARY Germanic burial ground in Hronovce An extensive polycultural settlement has been conÞrmed at Hronovce-ÿajakovo, Rúbaniská site (Þg. 1, 2). A rich prehistoric and protohistoric cultural layer, including three urn burials from the end of the Early Roman period were documented at the studied area in 2009, during ten days of excavation. A slightly elevated spot with altitude of 131.8 m situated on the eastern side of the Hron river terrace, approx. 300 m from the riverbed, was selected for trial trenches on the basis of accumulated Þnds from an area of approx. 3 ha where a primary surface survey was carried out. Later, a research grid was drawn over an area of 300 m2. All sectors had identical size of 5 × 5 m (25 m2). After that, a surface survey was carried out again in individual sectors. Trenches were excavated in three sectors only – trenches A, B and C (Þg. 3), while Þrst two trenches were searched down to the sterile subsoil and in the third one only its northern part of 10 m2 was uncovered. Due to a discovery of another urn (burial 2) in depth of 0.4 m below the current surface, trench A was extended westwards and southwards by 6 m2 in the western proÞle of sector A1. Altogether, two completely preserved undecorated urns (burial 1 and 2; Þg. 4, 5) were deposited in trench A. Third undecorated urn (burial 3; Þg. 6) was found in trench B; its rim had been damaged by ploughing. The protohistoric pottery Þnds from the collection and cultural layers are represented by undecorated as well as decorated sherds with various decors (engraving, pinching, barbotino, stamping, decoration by a toothed wheel, etc.). The pottery is hand-made, mostly burnished, of black to grey-brown colour and high-quality Þring. The fragments are remains of urns damaged by ploughing which were deposited not very deep below the current terrain surface (0.35 – 0.5 m deep). They are testimony of the previously present large cremation burial ground from the end of the Early Roman period, while most fragments (85%) come from trench A. There were numerous Germanic sherds and one urn in trench B, but in trench C, the Roman period was minimally represented. Besides pottery, the Roman period was also represented by many metal artifacts which came from individual cultural layers, trenches; they were either discovered in the area of the trench itself during the excavation or by means of a metal detector in heaps of soil from the trenches. They are Þnds which were originally deposited in urns or were part of grave goods of individual burials. The most frequently occurring metal artifacts (mostly bronze plates, fragments of knives, handles, Þbula pins; fragments of belt Þttings; chests; an iron spur; fragments of glass artifacts deformed in Þre; unidentiÞed fragments of bronze and iron artifacts) also came from trench A. Discovery of a higher number of well preserved Þbulae (18 Þbulae and their fragments) conÞrms dating of the burial ground to the end of the Early Roman period – the later phase of stage B2 and the transitory stage B2/C1. The excavation in Hronovce helped to verify the existence of a Germanic burial ground from the end of the Early Roman period, which documents intense settlement in the territory of the lower Hron river basin by the Quadi in the 2nd century AD or during the Marcomannic wars. The Quadi settlement expanded eastwards to the territory of the lower Hron river basin after 80-100 AD (stage B2 of the Roman period). In the Early Roman period, it was the easternmost settlement zone of the Danubian Germanic tribes. The high share of Roman Þnds in the area of the Germanic settlements near the limit points to intense contacts and Romanization of the local society. After the Marcomannic wars in 180 – 200 AD (stage C1 of the Roman period), the Quadi settlement in the Hron and Ipeĕ river basins is densiÞed. The period of the Severan dynasty’s reign (193 – 235 AD) in the Roman Empire is generally considered one of the best periods for economy and contacts with neighbours in the Danubian frontier. Artifacts conÞrming mutual contacts and inßuences of the Germanic tribes at the end of the Roman period are represented also in grave goods from Hronovce. Mainly contacts /285/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu northwards – with the territory of the Przeworsk and Wielbar cultural spheres – can be observed. The Þnds from Hronovce with close analogies in the area of the Przeworsk culture include, e. g. iron one-piece tubular Þbuale of group IV according to Almgren, or pins of series 8 of group V according to Almgren, a iron spur, angular iron buckles or suspension Þtting with rhomboidal tips and rivets. Other Þnds conÞrm penetration of Germanic groups from the lower Labe river basin or from the Visla and Odra territories in the Central Danube region in stages B2 and B2/C1 of the Roman period. Intense connections can be observed also among Roman provinces. They are documented by fragments of bronze vessels from Roman provinces (Roman imports) found in Hronovce which were originally parts of grave goods. The site of Rúbaniská near Hronovce is now private and is used for growing crops. Longterm intense 0.4 m deep ploughing and soil treatment have destroyed most of the shallowly deposited burials and moved fragments off their original position. Also older features/archaeological contexts are subject to destruction, which is conÞrmed by their frequent occurrence on the terrain surface. Thus, we are losing infomation on primary archaeological context and important historical events as well as traces of mutual contacts of diverse cultures in the beginning of our era. List of Þgures Fig. 1. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. Trial trenches A – C on the left bank terrace of the Gran river. Author: J. Beljak. Fig. 2. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. 1 – site view from road No. I/76 Želiezovce – Štúrovo; 2 – a closer view from the north to the excavated part; 3 – localization of trial trenches and beginning of excavation; 4 – plan view of trial trench A. Photo by J. Beljak. Fig. 3. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. Photogrammetry of the area of archaeological research. Exact location of trial trenches A – C in the Þeld Author: J. Bartík. Fig. 4. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. Grave 1. 1 – positioning the urn in trench A, view from above; 2 – side view of the urn; 3 – photo of the urn; 4 – X-ray of the urn Þlling. Author: J. Beljak. Fig. 5. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. Grave 2. 1 – positioning the urn in trench A, view from above; 2 – side view of the urn; 3 – photo of the urn; 4 – X-ray of the urn Þlling. Author: J. Beljak. Fig. 6. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. Grave 3. 1 – positioning the urn in trench B, view from above; 2 – side view of the urn; 3 – photo of the urn; 4 – X-ray of the urn Þlling. Author: J. Beljak. Fig. 7. Settlement in the Early Roman period at the Lower Gran region with the sites mentioned in the article. Circles – settlements, squares – burial grounds. Author: J. Beljak. Pl. I. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. Grave 1. 1-6 – inventory; 7 – urn. Scale: a – 1-6; b – 7. Drawing by D. Zeleěáková. Pl. II. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. Grave 2. 1-4 – inventory; 5 – urn. Scale: a – 1-4; b – 5. Drawing by D. Zeleěáková. Pl. III. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. Grave 3. 1-2 – inventory; 3 – urn. Scale: a – 1-2; b – 3. Drawing by D. Zeleěáková. Pl. IV-V. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. Fibulae. Drawing by D. Zeleěáková. Pl. VI. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. Metal artifacts. Drawing by D. Zeleěáková. Pl. VII. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. Deformed bronze Þttings from the edge of the shield. Drawing by D. Zeleěáková. Pl. VIII. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. Bronze artifacts. Drawing by D. Zeleěáková. Pl. IX. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. Metal artifacts. Material: 1-7, 9 – bronze; 8 – iron. Drawing by D. Zeleěáková. /286/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Pl. X. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. 1 – belt-end; 2-5 – buckles; 6, 8 – metal artifacts; 7 – iron spur; 9 – nail mandrel; 10 – fragment of knife blade. Drawing by D. Zeleěáková. Pl. XI. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. 1, 5 – iron knives; 2-4 – parts of iron scissors. Drawing by D. Zeleěáková. Pl. XII-XXV. Hronovce, part ÿajakovo, site Rúbaniská. Pottery from surface collection. Drawing by D. Zeleěáková. Translated by Viera Tejbusová PhDr. Ján Beljak, PhD. Archeologický ústav SAV v Nitre, Pracovisko Zvolen Štúrova 2, 960 53 Zvolen, Slovenská republika jan.beljak@savba.sk doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinová, PhD. Katedra archeológie FF, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Hodžova 1, 949 74 Nitra, Slovenská republika nbpazinova@ukf.sk Mgr. Kristína KuĀeráková, PhD. Archeologický ústav SAV v Nitre, Pracovisko Zvolen Štúrova 2, 960 53 Zvolen, Slovenská republika kristina.kucerakova@savba.sk /287/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Tab. I. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Hrob 1. 1-6 – inventár; 7 – urna. Mierka: a – 1-6; b – 7. Kresba: D. Zeleěáková /288/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Tab. II. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Hrob 2. 1-4 – inventár; 5 – urna. Mierka: a – 1-4; b – 5. Kresba: D. Zeleěáková /289/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Tab. III. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Hrob 3. 1-2 – inventár; 3 – urna. Mierka: a – 1-2; b – 3. Kresba: D. Zeleěáková /290/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Tab. IV. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Spony. Kresba: D. Zeleěáková /291/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Tab. V. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Spony. Kresba: D. Zeleěáková /292/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Tab. VI. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Bronzové drobné predmety. Kresba: D. Zeleěáková /293/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Tab. VII. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Deformované bronzové kovania z okraja štítu. Kresba: D. Zeleěáková /294/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Tab. VIII. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Bronzové predmety. Kresba: D. Zeleěáková /295/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Tab. IX. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Kovové predmety. Materiál: 1-7, 9 – bronz, 8 – železo. Kresba: D. Zeleěáková /296/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Tab. X. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. 1 – nákonĀie opaska; 2-5 – pracky; 6, 8 – kovové predmety; 7 – ostroha; 9 – tĠě klinca; 10 – fragment Āepele noža. Kresba: D. Zeleěáková /297/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Tab. XI. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. 1, 5 – železné nože; 2-4 – Āasti železných nožníc. Kresba: D. Zeleěáková /298/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Tab. XII. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Keramika zo zberu. Kresba: D. Zeleěáková /299/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Tab. XIII. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Keramika zo zberu. Kresba: D. Zeleěáková /300/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Tab. XIV. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Keramika zo zberu. Kresba: D. Zeleěáková /301/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Tab. XV. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Keramika zo zberu. Kresba: D. Zeleěáková /302/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Tab. XVI. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Keramika zo zberu. Kresba: D. Zeleěáková /303/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Tab. XVII. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Keramika zo zberu. Kresba: D. Zeleěáková /304/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Tab. XVIII. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Keramika zo zberu. Kresba: D. Zeleěáková /305/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Tab. XIX. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Keramika zo zberu. Kresba: D. Zeleěáková /306/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Tab. XX. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Keramika zo zberu. Kresba: D. Zeleěáková /307/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Tab. XXI. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Keramika zo zberu. Kresba: D. Zeleěáková /308/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Tab. XXII. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Keramika zo zberu. Kresba: D. Zeleěáková /309/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Tab. XXIII. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Keramika zo zberu. Kresba: D. Zeleěáková /310/ Materiálová prípadová štúdia / Material Case Study Tab. XXIV. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Keramika zo zberu. Kresba: D. Zeleěáková /311/ Studia Historica Nitriensia 2019/roĀník 23/Supplementum - Sedem kruhov Jozefa Bujnu Tab. XXV. Hronovce, ĀasĨ ÿajakovo, poloha Rúbaniská. Keramika zo zberu. Kresba: D. Zeleěáková /312/