- Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Department of History, Department Memberadd
Research Interests:
The Czechoslovak-Hungarian Mixed Commission for Population Exchange in 1946–1949 Population exchange between Czechoslovakia and Hungary was a specific solution status of the Hungarian minority in Czechoslovakia. It represented one of the... more
The Czechoslovak-Hungarian Mixed Commission
for Population Exchange in 1946–1949
Population exchange between Czechoslovakia and Hungary was a specific solution status of the Hungarian minority in Czechoslovakia. It represented one of the possibilities of solving Czechoslovak-Hungarian relations after the Second World War. One of the instruments for the ethnic swap was the Czechoslovak-Hungarian Mixed Commission and the decisions it made regarding the technical and the practical provision of the exchange of the population. The Mixed Commission was an international law body whose decisions and resolutions were binding on both parties. It had extensive legislative capacity to carry out the ethnic swap and had the right to decide in disputed cases between the parties.
for Population Exchange in 1946–1949
Population exchange between Czechoslovakia and Hungary was a specific solution status of the Hungarian minority in Czechoslovakia. It represented one of the possibilities of solving Czechoslovak-Hungarian relations after the Second World War. One of the instruments for the ethnic swap was the Czechoslovak-Hungarian Mixed Commission and the decisions it made regarding the technical and the practical provision of the exchange of the population. The Mixed Commission was an international law body whose decisions and resolutions were binding on both parties. It had extensive legislative capacity to carry out the ethnic swap and had the right to decide in disputed cases between the parties.
Research Interests:
Research Interests:
The Czechoslovak-Hungarian Mixed Commission played an important role in the realization of population exchange between Czechoslovakia and Hungary, as it ensured its preparation and implementation. The paper covers three selected issues... more
The Czechoslovak-Hungarian Mixed Commission played an important role in the
realization of population exchange between Czechoslovakia and Hungary, as it
ensured its preparation and implementation. The paper covers three selected issues
addressed by the Joint Commission at various levels of its work. The first problem is
the resettlement of war offenders who failed to members of the Mixed Commission
resolved without the help of the governments of Czechoslovakia and Hungary. The
second problem is particularly selected meetings of the Joint Committee when its
members had to resolve contentious issues that could not solve the regular meetings.
The last problem selected is the resettlement of less wealthy displaced persons under
the Joint Commission Decision No. 8th.
realization of population exchange between Czechoslovakia and Hungary, as it
ensured its preparation and implementation. The paper covers three selected issues
addressed by the Joint Commission at various levels of its work. The first problem is
the resettlement of war offenders who failed to members of the Mixed Commission
resolved without the help of the governments of Czechoslovakia and Hungary. The
second problem is particularly selected meetings of the Joint Committee when its
members had to resolve contentious issues that could not solve the regular meetings.
The last problem selected is the resettlement of less wealthy displaced persons under
the Joint Commission Decision No. 8th.
Research Interests:
The aim of the paper is to compare the position of the mother tongue in 2004 and 2017 in the values system of Slovak, Hungarian, Roma and Ruthenian nationals based on the results obtained by means of applied questionnaire. Three lines... more
The aim of the paper is to compare the position of the mother tongue in 2004 and 2017 in the values system of Slovak, Hungarian, Roma and Ruthenian nationals based on the results obtained by means of applied questionnaire. Three lines were examined: 1. the position of the ‘mother tongue’ value in the respondents’ personal value hierarchy, the intention was to determine whether gender and age influence the status of the mother tongue; 2. the link between ethnic values (mother tongue, nationality, belief) of minorities and the perception of the need to develop original traditions, culture and language with an emphasis on social integration; 3. the link between ethnic values and pride in one’s own nationality. In 2004, the research sample consisted of a total of 640 respondents. The subject of the research were Slovaks 160) – members of the majority from nationally mixed areas and members of the three most numerous minorities living in Slovakia: Hungarians (160), Roma (160) and Ruthenians (160). The research sample in 2017 consisted of 647 respondents. Slovaks were represented by 162, there were 165 Hungarians, 160 Roma and 160 Ruthenians. The selection criteria for the research sample were the same as in 2004. The results of the research showed that the value of mother tongue is not conditioned by gender or age, since the overall structure of value orientations did not point to the presence of significant differences. Thus, in most cases, reflecting the value of mother tongue in case of Slovak, Hungarian, Roma and Ruthenian nationals did not show significant deviations either in relation to gender or in relation to age. Hungarians and Roma have been shown to have a link between ethnic values and the need to develop original traditions, culture and language. In case of Slovaks and Ruthenians, we see this relationship only in the belief value (Ruthenians in 2004) and nationality (Slovaks in 2017). For all nationalities, in 2004 and 2017, the mother tongue showed a statistically significant positive relationship between pride in nationality and value of mother tongue.
Research Interests:
The topic of population exchange between Czechoslovakia and Hungary in the years 1946 – 1949 can be included in the research branch of the so-called migration studies. It is a methodologically defined platform, developed at an... more
The topic of population exchange between Czechoslovakia and Hungary in the years 1946 – 1949 can be included in the research branch of the so-called migration studies. It is a methodologically defined platform, developed at an interdisciplinary level, offering a wide range of theoretical approaches to migration research. Migration studies across administrative, state, cultural, ethnic and other borders are exploring migration issues with a view to increasing diversity and seeking identity in heterogeneous communities in the contemporary world. They also approach migration as a dynamic phenomenon, characterized by movement, new social and cultural contact, processiveness and related changes. The aim of the paper is therefore to analyze migration studies, characterize theories of migration research and put the issue of population exchange between Czechoslovakia and Hungary in the context of migration studies.
Research Interests:
Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Košice, 16.-17. október 2019 Zborník Ako sa píšu dejiny? Metódy – prístupy – pramene predstavuje publikáciu príspevkov, ktoré odzneli na konferencii Stretnutie mladých historikov IX, každoročne... more
Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Košice, 16.-17. október 2019
Zborník Ako sa píšu dejiny? Metódy – prístupy – pramene predstavuje publikáciu príspevkov, ktoré odzneli na konferencii Stretnutie mladých historikov IX, každoročne organizovanou Katedrou histórie FF UPJŠ. V jednotlivých príspevkoch, časovo sústredených od stredoveku až po najnovšie dejiny, autori predkladajú rozmanité teoreticko-metodologické východiská výskumu dejín, ktoré v súčasnosti predstavujú elementárne predpoklady historického bádania. Ambíciou autorov ako nastupujúcej generácie historikov je tak nielen otvorenie aktuálnej otázky teoretickej reflexie v historiografii, ale aj ponúknutie konkrétnych príkladov podložených vlastným výskumom.
Zborník Ako sa píšu dejiny? Metódy – prístupy – pramene predstavuje publikáciu príspevkov, ktoré odzneli na konferencii Stretnutie mladých historikov IX, každoročne organizovanou Katedrou histórie FF UPJŠ. V jednotlivých príspevkoch, časovo sústredených od stredoveku až po najnovšie dejiny, autori predkladajú rozmanité teoreticko-metodologické východiská výskumu dejín, ktoré v súčasnosti predstavujú elementárne predpoklady historického bádania. Ambíciou autorov ako nastupujúcej generácie historikov je tak nielen otvorenie aktuálnej otázky teoretickej reflexie v historiografii, ale aj ponúknutie konkrétnych príkladov podložených vlastným výskumom.
Research Interests:
Population exchange between Czechoslovakia and Hungary was a specific solution status of the Hungarian minority in Cze- choslovakia. It represented one of the possibilities of solving Czechoslovak-Hungarian relations after the Second... more
Population exchange between Czechoslovakia and Hungary
was a specific solution status of the Hungarian minority in Cze-
choslovakia. It represented one of the possibilities of solving
Czechoslovak-Hungarian relations after the Second World War.
One of the instruments for the ethnic swap was the Czechoslo-
vak-Hungarian Mixed Commission and the decisions it made
regarding the technical and the practical provision of the ex-
change of the population. The Mixed Commission was an inter-
national law body whose decisions and resolutions were bin-
ding on both parties. It had extensive legislative capacity to
carry out the ethnic swap and had the right to decide in dispu-
ted cases between the parties.
was a specific solution status of the Hungarian minority in Cze-
choslovakia. It represented one of the possibilities of solving
Czechoslovak-Hungarian relations after the Second World War.
One of the instruments for the ethnic swap was the Czechoslo-
vak-Hungarian Mixed Commission and the decisions it made
regarding the technical and the practical provision of the ex-
change of the population. The Mixed Commission was an inter-
national law body whose decisions and resolutions were bin-
ding on both parties. It had extensive legislative capacity to
carry out the ethnic swap and had the right to decide in dispu-
ted cases between the parties.
Research Interests:
Research Interests:
On the 14 th and 15 th November 2016 in the historic auditorium of UPJŠ rectorate an international scientific conference was held on the topic Current research questions of national policy and ethnic relations in the 20th and 21st... more
On the 14 th and 15 th November 2016 in the historic auditorium of UPJŠ rectorate an international scientific conference was held on the topic Current research questions of national policy and ethnic relations in the 20th and 21st century. The conference was realised within the project APVV-15-0475 Tendencies of development of ethnic relations in Slovakia (comparative research of ethnic issues in the years 2004-2020)-(TESS2).
Research Interests:
Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom sa dotýkala osudov mnohých Čechov a Slovákov, ktorí sa po Viedenskej arbitráži v roku 1938 ocitli v Maďarsku. Preto sa tieto skupiny obyvateľov po druhej svetovej vojne prihlásili na... more
Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom sa dotýkala osudov mnohých Čechov a Slovákov, ktorí sa po Viedenskej arbitráži v roku 1938 ocitli v Maďarsku. Preto sa tieto skupiny obyvateľov po druhej svetovej vojne prihlásili na výmenu obyvateľstva, pričom sa chceli, pokiaľ to bolo možné, presídliť aj so svojimi rodinami. O tom, ako sa mali rodiny presídliť, rozhodovali nielen predstavitelia československej a maďarskej vlády, ale aj Československo-maďarská zmiešaná komisia. Cieľom príspevku je priblížiť, aké boli podmienky pre presídlenie, kedy sa mohli rodiny presídliť v rámci výmeny obyvateľstva, ktorí členovia rodiny sa mohli presídliť a aká bola ich adaptácia pri príchode do Československa.
Research Interests:
Research Interests: History and Urban History
Problematika vojnových zajatcov výrazne zasahovala do politiky a hospodárstva zainteresovaných krajín, no aj do života ľudí, ktorých sa bezprostredne týkala. Nevyhla sa jej ani agenda výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom... more
Problematika vojnových zajatcov výrazne zasahovala do politiky a hospodárstva
zainteresovaných krajín, no aj do života ľudí, ktorých sa bezprostredne týkala. Nevyhla sa jej ani agenda výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom po druhej svetovej vojne. Otázka vojnových zajatcov v zajateckých táboroch ZSSR sa objavila až na rokovaniach o výmene obyvateľstva, pričom v samotnej Dohode o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom nebola o tejto problematike zmienka. Záujem československých úradov sa týkal predovšetkým Slovákov, ktorí sa ako príslušníci maďarskej armády ocitli v sovietskych zajateckých táboroch. Na Parížskej konferencii v roku 1946 rokovali mocnosti aj o otázke maďarských zajatcov. V podpísanej Mierovej zmluve s Maďarskom sa objavil článok o repatriácii vojnových zajatcov. V súvislosti s Dohodou o výmene obyvateľstva sa československá diplomacia začala zaujímať o osud Slovákov z Maďarska v ruských zajateckých táboroch. Okrem Československo-maďarskej zmiešanej komisie, ktorá predstavovala jeden z nástrojov na realizáciu výmeny obyvateľstva a vydávala
rozhodnutia o mechanizme uskutočňovania výmeny, boli konkrétne kroky vo výmene
obyvateľstva stanovené v Piešťanskom protokole na rokovaniach v Piešťanoch v máji 1946. Protokol určoval podmienky prihlásenia vojnových zajatcov na výmenu obyvateľstva. V júli 1947 došlo k zastaveniu repatriácie maďarských vojakov zo zajatia zo ZSSR. Nanovo bola otázka otvorená v auguste 1947. Maďarské memorandum zo septembra 1947 uvádzalo, že podľa rozhodnutia sovietskej vlády sa uskutočňuje presun maďarských vojenských zajatcov vrátane tých, ktorí boli do 2. novembra 1938 československými štátnymi príslušníkmi, do Rumunska, v Marmarošskej Sihoti (Máramarosszeged).
Československo-maďarská zmiešaná komisia pre výmenu obyvateľstva riešila problematiku vojnových zajatcov v návrhu na prijatie rozhodnutia zmiešanej komisie z 3. októbra 1947, ktorý stanovoval podmienky prihlasovania a presídľovania vojnových zajatcov a ich rodinných príslušníkov. Československá vláda vydala rozsiahle inštrukcie k rokovaniam o výmene obyvateľstva, vrátane otázky vojnových zajatcov. Nosnou ideou bola snaha urobiť všetko preto, aby sa výmena obyvateľstva realizovala bez prerušenia. Nástup komunistického režimu v Československu v roku 1948 vytvoril podmienky pre zmeny v československo- maďarských vzťahoch, čo sa prejavilo aj pri riešení problematiky maďarských vojnových zajatcov. Sovietski predstavitelia v rozhovore s československými diplomatmi potvrdili, že vyjdú v ústrety Slovákom, ktorí sú v radoch maďarských vojnových zajatcov a prejavia záujem o repatriáciu, a že budú presunutí do repatriačného tábora v Sigete a v Odese. Tábory boli zriadené na prechodnú dobu, počas ktorej sa posudzovali žiadosti zajatcov o repatriáciu.
Československo-maďarská zmiešaná komisia prijala ohľadom vojnových zajatcov v októbri 1948 rozhodnutie č. 56 o presídľovaní vojnových zajatcov, pridružovaní a vylučovaní a o spätnom presídlení, v ktorom boli stanovené podmienky presídľovania vojnových zajatcov a ich rodinných príslušníkov. Prijatím rozhodnutia sa vytvorili formálne podmienky pre repatriáciu vojnových zajatcov zo ZSSR v súvislosti s výmenou obyvateľstva. Môžeme konštatovať, že problematika vojnových zajatcov sa neobjavuje ako zásadný problém v kľúčových dokumentoch československej politiky, ani pokiaľ ide o maďarskú menšinu, ani pokiaľ ide o Slovákov v Maďarsku.
zainteresovaných krajín, no aj do života ľudí, ktorých sa bezprostredne týkala. Nevyhla sa jej ani agenda výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom po druhej svetovej vojne. Otázka vojnových zajatcov v zajateckých táboroch ZSSR sa objavila až na rokovaniach o výmene obyvateľstva, pričom v samotnej Dohode o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom nebola o tejto problematike zmienka. Záujem československých úradov sa týkal predovšetkým Slovákov, ktorí sa ako príslušníci maďarskej armády ocitli v sovietskych zajateckých táboroch. Na Parížskej konferencii v roku 1946 rokovali mocnosti aj o otázke maďarských zajatcov. V podpísanej Mierovej zmluve s Maďarskom sa objavil článok o repatriácii vojnových zajatcov. V súvislosti s Dohodou o výmene obyvateľstva sa československá diplomacia začala zaujímať o osud Slovákov z Maďarska v ruských zajateckých táboroch. Okrem Československo-maďarskej zmiešanej komisie, ktorá predstavovala jeden z nástrojov na realizáciu výmeny obyvateľstva a vydávala
rozhodnutia o mechanizme uskutočňovania výmeny, boli konkrétne kroky vo výmene
obyvateľstva stanovené v Piešťanskom protokole na rokovaniach v Piešťanoch v máji 1946. Protokol určoval podmienky prihlásenia vojnových zajatcov na výmenu obyvateľstva. V júli 1947 došlo k zastaveniu repatriácie maďarských vojakov zo zajatia zo ZSSR. Nanovo bola otázka otvorená v auguste 1947. Maďarské memorandum zo septembra 1947 uvádzalo, že podľa rozhodnutia sovietskej vlády sa uskutočňuje presun maďarských vojenských zajatcov vrátane tých, ktorí boli do 2. novembra 1938 československými štátnymi príslušníkmi, do Rumunska, v Marmarošskej Sihoti (Máramarosszeged).
Československo-maďarská zmiešaná komisia pre výmenu obyvateľstva riešila problematiku vojnových zajatcov v návrhu na prijatie rozhodnutia zmiešanej komisie z 3. októbra 1947, ktorý stanovoval podmienky prihlasovania a presídľovania vojnových zajatcov a ich rodinných príslušníkov. Československá vláda vydala rozsiahle inštrukcie k rokovaniam o výmene obyvateľstva, vrátane otázky vojnových zajatcov. Nosnou ideou bola snaha urobiť všetko preto, aby sa výmena obyvateľstva realizovala bez prerušenia. Nástup komunistického režimu v Československu v roku 1948 vytvoril podmienky pre zmeny v československo- maďarských vzťahoch, čo sa prejavilo aj pri riešení problematiky maďarských vojnových zajatcov. Sovietski predstavitelia v rozhovore s československými diplomatmi potvrdili, že vyjdú v ústrety Slovákom, ktorí sú v radoch maďarských vojnových zajatcov a prejavia záujem o repatriáciu, a že budú presunutí do repatriačného tábora v Sigete a v Odese. Tábory boli zriadené na prechodnú dobu, počas ktorej sa posudzovali žiadosti zajatcov o repatriáciu.
Československo-maďarská zmiešaná komisia prijala ohľadom vojnových zajatcov v októbri 1948 rozhodnutie č. 56 o presídľovaní vojnových zajatcov, pridružovaní a vylučovaní a o spätnom presídlení, v ktorom boli stanovené podmienky presídľovania vojnových zajatcov a ich rodinných príslušníkov. Prijatím rozhodnutia sa vytvorili formálne podmienky pre repatriáciu vojnových zajatcov zo ZSSR v súvislosti s výmenou obyvateľstva. Môžeme konštatovať, že problematika vojnových zajatcov sa neobjavuje ako zásadný problém v kľúčových dokumentoch československej politiky, ani pokiaľ ide o maďarskú menšinu, ani pokiaľ ide o Slovákov v Maďarsku.