SK283984B6 - Zmes blokových oligomérov obsahujúca 2,2,6,6-tetrametyl-4- piperidylové skupiny, spôsob jej prípravy, kompozícia stabilizovaná touto zmesou a spôsob stabilizácie organického materiálu použitím tejto zmesi - Google Patents

Abstract

Zmesi blokových oligomérov všeobecného vzorca (I), pričom polydisperzita Mw/Mn tejto zmesi je od 1,1 do 1,7, n má hodnotu 3 až 15, zvyšky R1 sú napríklad vodík alebo C1-C8-alkyl, R2 je napríklad C2-C12-alkylén, zvyšky A nezávisle od seba sú vždy -OR3, -N(R4) (N5) alebo skupina všeobecného vzorca (II), R3, R4 a R5, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, sú napríklad vodík alebo C1-C18-alkyl, alebo -N(R4R5) ďalej predstavuje skupinu všeobecného vzorca (III), pričom Y je kyslík -CH2-, -CH2CH2- alebo >N-CH3, X je kyslík alebo >N-R6, R6 je napríklad vodík alebo C1-C18-alkyl, R je výhodne skupina všeobecného vzorca (IV), a zvyšky B majú nezávisle od seba vždy jeden z významov uvedených pre A, s tým, že v jednotlivých opakujúcich sa jednotkách všeobecného vzorca (I) má každý zo zvyškov B, R, R1 a R2 rovnaké alebo odlišné významy; zmesi sú vhodné ako stabilizátory proti účinkom svetla, stabilizátory proti účinkom tepla a stabilizátory proti oxidácii pre organické materiály, najmä syntetické polyméry; spôsob prípravy týchto zmesí a organické materiály stabilizované ich použitím.ŕ

Description

Vynález sa týka zmesí blokových oligomérov obsahujúcich 2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidylové skupiny s nízkou distribúciou molekulárnej hmotnosti, ich použitia ako stabilizátorov proti účinkom svetla, stabilizátorov proti účinkom tepla a stabilizátorov proti oxidácii pre organické materiály, predovšetkým syntetické polyméry, a organických materiálov takto stabilizovaných. Ďalej sa vynález týka spôsobu prípravy týchto zmesi.

Doterajší stav techniky

Stabilizácia syntetických polymérov derivátmi 2,2,6,6-tetrametylpiperidínu bola opísaná napríklad v US-A-4 086 204, US-A-4 331 586, US-A-4 335 242„ US-A-4 234 707, EP-A-357 223 a EP-A-377 324.

Podstata vynálezu

Vynález sa týka predovšetkým zmesí obsahujúcich aspoň tri rôzne blokové oligoméry všeobecného vzorca (I), ktoré sa od seba líšia iba premennou n, pričom polydisperzita M_w/M„ tejto zmesi je od 1,1 do 1,7 a zlúčenina všeobecného vzorca (I) má štruktúrny vzorec

v ktorom polydisperzita M_w/M_nje 1, n má hodnotu 3,4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 alebo 15, zvyšky R¹ nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, hydroxyalkylovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, kyánmetylovú skupinu, alkenylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, alkinylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma, troma alkylovými skupinami s I až 4 atómami uhlíka, alebo acylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka,

R* znamená alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, alkenylénovú skupinu so 4 až 12 atómami uhlíka, cykloalkylénovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka, cykloalkyléndialkylénovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka v cykloalkylénovej časti a I až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti, alkyléndicykloalkylénovú skupinu s I až 4 atómami uhlíka v alkylénovej časti a 5 až 7 atómami uhlíka v každej cykloaikylénovej časti, fenyléndialkylénovú skupinu s I až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti alebo alkylénovú skupinu so 4 až 12 atómami uhlíka prerušenú 1,4-piperazíndiylovou skupinou, kyslíkom alebo skupinou >N-X',kdc

X¹ predstavuje acylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka alebo alkoxykarbonylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka v alkoxylovej časti alebo má jeden z významov definovaných neskôr pre symbol R⁴ s výnimkou atómu vodíka, alebo R² znamená skupinu všeobecného vzorca (a), (b) alebo (c)

H,c CH, HC. CH.

^a),

--CH,—CH—CH,-O |(b)

C=O

O-X —x³—(3C o—⁷o kde m má hodnotu 2 alebo 3,

X predstavuje alkylovú skupinu s I až 18 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 12 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, fenylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s I až 4 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, a zvyšky X³ nezávisle od seba znamenajú vždy alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, zvyšky A nezávisle od seba predstavujú vždy skupinu -OR³. -N(R⁴)(R⁵) alebo skupinu všeobecného vzorca (II)

H„C CH₃ symboly R³, R⁴ a R⁵, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, znamenajú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 12 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituov'aná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s I až 4 atómami uhlíka, alkenylovú skupinu s 3 až 18 atómami uhlíka, fenylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinami s I až 4 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, tetrahydrofurfurylovú skupinu alebo alkylovú skupinu s 2 až 4 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2, 3 alebo 4 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s I až 8 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinou všeobecného vzorca (III)

(III) pričom Y znamená atóm kyslíka, skupinu -CH₂-, -CH₂CH₂alebo >N-CH₃, alebo -N(R⁴)(R⁵) ďalej predstavuje skupinu všeobecného vzorca (III),

X znamená atóm kyslíka alebo skupinu >N-R⁶,

R⁶ predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, alkenylovú skupinu s 3 až 18 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 12 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, fenylalkylová skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, tetrahydrofurfurylovú skupinu, skupinu všeobecného vzorca (IV)

h,c CH, alebo alkylovú skupinu s 2 až 4 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2, 3 alebo 4 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinou všeobecného vzorca (III),

R má jeden z významov uvedených pre R⁶, a zvyšky B majú nezávisle od seba vždy jeden z významov uvedených pre A s tým, že v jednotlivých opakujúcich sa jednotkách všeobecného vzorca (I) má každý zo symbolov B, R, R¹ a R² rovnaké alebo odlišné významy.

V opakujúcich sa jednotkách všeobecného vzorca (I) môže mať zvyšok R a zvyšok

H,C CH, štatistickú náhodnú distribúciu alebo blokovú distribúciu.

Medzi príklady alkylových skupín obsahujúcich nie viac ako 18 atómov uhlíka patrí metylová, etylová, propylová, izopropylová, n-butylová, 2-butylová, izobutylová, terc.butylová, pentylová, 2-pentylová, hexylová, heptylová, oktylová, 2-etylhexylová, terc.oktylová, nonylová, decylová, undecylová, dodecylová, tridecylová, tetradccylová, hexadecylová a oktadecylová skupina.

Ako príklad hydroxyalkylovej skupiny s 2 až 8 atómami uhlíka a alkylovej skupiny s 2 až 4 atómami uhlíka substituovanej hydroxyskupinou možno uviesť 2-hydroxyetylovú skupinu.

Medzi príklady alkylových skupín s 2 až 4 atómami uhlíka substituovaných alkoxyskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, výhodne alkoxyskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka, predovšetkým metoxyskupinou alebo etoxyskupinou, patri 2-metoxyetylová, 2-etoxyetylová, 3-metoxypropylová, 3-etoxypropylová, 3-butoxypropylová, 3-oktyloxypropylová a 4-metoxybutylová skupina.

Medzi príklady alkylových skupín s 2 až 4 atómami uhlíka substituovaných dialkylaminoskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylovej časti, výhodne dimetylaminoskupinou alebo dietylaminoskupinou, patri 2-dimetylaminoetylová, 2-dietylaminoetylová, 3-dimetylaminopropylová, 3-dietylaminopropylová, 3-dibutylaminopropylová a 4-dietylaminobutylová skupina.

Skupinou všeobecného vzorca (III) je výhodne skupina vzorca

Medzi príklady alkylových skupín s 2 až 4 atómami uhlíka substituovaných skupinou všeobecného vzorca (III)

Y N---(CH^--patria skupiny všeobecného vzorca \—/ Predovšetkým výhodná je skupina vzorca r~\ —(CH,) —

Medzi príklady alkoxyskupín obsahujúcich nie viac ako 8 atómov uhlíka patrí metoxyskupina, etoxyskupina, propoxyskupina, izopropoxyskupina, butoxyskupina, izobutoxyskupina, pentoxyskupina, izopentoxyskupina, hexoxyskupina, heptoxyskupina alebo oktyloxyskupina.

Medzi príklady cykloalkylových skupín s 5 až 12 atómami uhlíka, ktoré sú nesubstituované alebo substituované jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, patrí cyklopentylová, metylcyklopentylová, dimetyleyklopentylová, cyklohexylová, metylcyklohexylová, dimetyleyklohexylová, trimetylcyklohexylová, terc.butylcyklohexyiová, cyklooktylová, cyklodecylová a cyklododecylová skupina. Výhodná je nesubstituovaná alebo substituovaná cyklohexylová skupina.

Medzi príklady alkenylových skupín obsahujúcich nie viac ako 18 atómov uhlíka patrí alylová, 2-metylalylová, butenylová, hexenylová, undccenylová a oktadecenylová skupina. Výhodné sú alkenylové skupiny, v ktorých je atóm uhlíka v polohe 1 nasýtený, a predovšetkým výhodná je alylová skupina.

Príkladom alkinylovej skupiny s 3 až 6 atómami uhlíka je 2-butinylová skupina.

Medzi príklady fenylových skupín substituovaných jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka patrí metylfenylová, dimetylfenylová, trimetylfenylová, terc.butylfenylová, diterc.butylfenylová, 3,5-diterc.butyl-4-metylfenylová, metoxyfenylová, etoxyfenylová a butoxyfenylová skupina.

Medzi príklady fenylalkylových skupín so 7 až 9 atómami uhlíka, ktoré sú nesubstituované alebo substituované na fenylovej časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka patrí benzylová, metylbenzylová, dimetylbenzylová, trimetylbenzylová, terc.butylbenzylová a 2-fenyletylová skupina. Výhodná je benzylová skupina.

Medzi príklady acylových (alifatických, cykloalifatických alebo aromatických) skupín obsahujúcich nie viac ako 12 atómov uhlíka patrí formylová, acetylová, propionylová, butyrylová, pentanoylová, hexanoylová, heptanoylová, oktanoylová a benzoylová skupina. Výhodné sú alkanoylové skupiny s 1 až 8 atómami uhlíka a benzoylová skupina. Predovšetkým výhodná je acetylová skupina.

Medzi príklady alkoxykarbonylových skupín s 1 až 12 atómami uhlíka v alkoxylovej časti patrí metoxykarbonylová, etoxykarbonylová, propoxykarbonylová, butoxykarbonylová, pentoxykarbonylová, hexoxykarbonylová, heptoxykarbonylová, oktyloxykarbonylová, nonyloxykarbonylová, decyloxykarbonylová, undecyloxykarbonylová a dodecyloxykarbonylová skupina.

Medzi príklady alkylénových skupín obsahujúcich nie viac ako 12 atómov uhlíka patrí etylénová, propylénová, trimetylénová, tetrametylénová, pentametylénová, hexametylénová, oktametylénová, dekametylénová a dodekametylénová skupina. R² predstavuje napríklad alkylénovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka alebo alkylénovú skupinu so 4 až 9 atómami uhlíka, predovšetkým alkylénovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, výhodne hexametylénovú skupinu.

Príkladom alkenylovej skupiny so 4 až 12 atómami uhlíka je 3-hexenylénová skupina.

Príkladom cykloalkylovej skupiny s 5 až. 7 atómami uhlíka je cyklohexylénová skupina.

Ako príklady alkylénových skupín so 4 až 12 atómami uhlíka prerušených 1.4-piperazindiylovou skupinou možno

--CHjCH₂—N N uviesť skupinu ? alebo

Γ~\

--CH₂CH₂CH_s—N /N — CH₂CHjCH₂—

Medzi príklady alkylénových skupín so 4 až 12 atómami uhlíka prerušených kyslíkom, napríklad jedným, dvoma alebo troma atómami kyslíka, patrí 3-oxapentán1,5-diylová, 4-oxaheptán-l,7-diylová, 3,6-dioxaoktán-l,8-diylová, 4,7-dioxadekán-l,10-diylová, 4,9-dioxadodekán-1,12-diylová, 3,6,9-trioxaundekán-l,l 1-diylová a 4,7,10-trioxatridekán-1,13-diylová skupina.

Medzi príklady alkylénových skupín so 4 až 12 atómami uhlíka prerušených skupinou >N-X' patria skupiny -CH₂CH₂CH₂-N(X¹ )-CH2CH2-N(X¹ )-CH2CH₂CH₂-, predovšetkým skupina-CH₂CH₂CH₂-N(CH₃)-CH₂CH₂-N(CH₃)CH₂CH₂CH₂-.

Príkladom cykloalkéndialkylénovej skupiny s 5 až 7 atómami uhlíka v cykloalkylénovej časti s I až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti je cyklohexyldimetylénová skupina.

Medzi príklady alkyléndicykloalkylénovýchh skupín s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylénovej časti s 5 až 7 atómami uhlíka v každej cykloalkylénovej časti patri metyléndicyklohexylénová skupina a izopropylidéndicyklohexylénová skupina.

Príkladom fenyléndialkylénovej skupiny s 1 až 4 atómmai uhlíka v každej alkylénovej časti je fenyléndimetylénová skupina.

R výhodne znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 10 atómami uhlíka, cyklohexylénovú skupinu alebo skupinu všeobecného vzorca (IV), predovšetkým skupinu všeobecného vzorca (IV).

Zvyšky R'výhodne nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alylovú skupinu, benzylovú skupinu alebo acetylovú skupinu. Predovšetkým výhodný je atóm vodíka alebo metylová skupina.

Zvyšok B výhodne znamená N-(2,2,6,6-tetrametylpiperidín-4-yl)butylaminoskupinu, N-( 1,2,2,6,6-pentametylpiperidín-4-yl)butylaminoskupinu, dibutylaminoskupinu,

I, 1,3,3-tetrametylbutylaminoskupinu alebo 4-morfolinylovú skupinu.

Premenná n má výhodne hodnotu 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10,

II, 12 alebo 13, napríklad 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 alebo 11, ako aj 3,4, 5, 6, 7, 8 alebo 9, predovšetkým 3, 5 alebo 7.

Polydisperzita je vyjadrením distribúcie molekulových hmotností polymérnej zlúčeniny. V tejto prihláške sa polydisperzitou rozumie pomer hmotnostného priemeru molekulových hmotností (M_w) a číselného priemeru molekulových hmotností (M_n). Hodnota M_w/'M_n rovnajúca sa 1 znamená, že zlúčenina je monodisperzná a má iba jedinú mo lekulovú hmotnosť a žiadnu distribúciu molekulových hmotností.

Výhodné uskutočnenie vynálezu tvorí zlúčenina všeobecného vzorca (1), v ktorej n má hodnotu 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 alebo 13, zvyšky R¹ nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, kyánmetylovú skupinu, alkenylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma, troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, alebo acylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, R* znamená alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, cykloalkylénovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka, cykloalkyléndialkylénovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka v cykloalkylénovej časti a 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti, alkyléndicykloalkylénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylénovej častí a 5 až 7 atómami uhlíka v každej cykloalkylénovej časti alebo fenyléndialkylénovú skupinu s I až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti, R⁶ predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s I až 18 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 12 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, tetrahydrofurfurylovú skupinu, skupinu všeobecného vzorca (IV), alebo alkylovú skupinu s 2 až 4 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2, 3 alebo 4 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s I až 8 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinou všeobecného vzorca (111), a

R znamená skupinu všeobecného vzorca (IV).

Výhodnou zlúčeninou všeobecného vzorca (I) jc zlúčenina, v ktorej

R~ znamená alkylénovú skupinu s 2 až 10 atómami uhlíka, cyklohexylénovú skupinu, cyklohexyléndialkylénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti, alkyléndicyklohexylénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylénovej časti alebo fenyléndialkylénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti, symboly R³, R⁴ a R³, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, znamenajú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, alkenylovú skupinu s 3 až 12 atómami uhlíka, fenylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, benzylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti alkylovou skupinou s 1 až 4 atómami uhlíka, tetrahydrofurfurylovú skupinu alebo alkylovú skupinu s 2 až 3 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2 až 3 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinou všeobecného vzorca (III) alebo -N(R⁴)(R⁵) ďalej predstavuje skupinu všeobecného vzorca (III),

R⁶ predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s I až 12 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, benzylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, tetrahydrofurfurylovú skupinu, skupinu všeobecného vzorca (IV) alebo alkylovú skupinu s 2 až 3 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2 alebo 3 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinou všeobecného vzorca (III).

Predovšetkým výhodnou zlúčeninou všeobecného vzorca (1) je zlúčenina, v ktorej

R² znamená alkylénovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, symboly R³, R⁴ a R⁵, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, znamenajú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, cyklohexylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná metylovou skupinou, alkenylovú skupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, fenylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná metylovou skupinou, benzylovú skupinu, tetrahydrofurfurylovú skupinu alebo alkylovú skupinu s 2 až 3 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2 alebo 3 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka, dimetylaminoskupinou, dietylaminoskupinou alebo 4-morfolinylovou skupinou alebo -N(R⁴)(R⁵) ďalej predstavuje 4-morfolinylovú skupinu, a

R⁶ predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, cyklohexylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná metylovou skupinou, benzylovú skupinu, tetrahydrofurfurylovú skupinu, skupinu všeobecného vzorca (IV) alebo alkylovú skupinu s 2 až 3 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2 alebo 3 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka, dimetylaminoskupinou, dietylaminoskupinou alebo 4-morfolinylovou skupinou.

Predovšetkým zaujímavou zlúčeninou všeobecného vzorca (I) je zlúčenina, v ktorej n má hodnotu 3, 5 alebo 7, zvyšky R¹ nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka alebo metylovú skupinu,

R² znamená alkylénovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, zvyšky A nezávisle od seba predstavujú vždy skupinu -N(R⁴)(R⁵) alebo skupinu všeobecného vzorca (II), symboly R⁴ a R⁵, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, znamenajú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, 2-hydroxyetylovú skupinu alebo 2-metoxyetylovú skupinou alebo -N(R⁴)(R⁵) ďalej predstavuje 4-morfolinylovú skupinu,

X znamená skupinu >RN⁶,

R⁶ predstavuje alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, a zvyšky B nezávisle od seba majú vždy jeden z významov uvedených pre A.

Ďalšou zlúčeninou všeobecného vzorca (I), ktorá je predovšetkým zaujímavou je zlúčenina všeobecného vzorca (X)

v

n-1 v ktorom majú symboly n, A, B, R, R¹ a R² definovaný význam a B* má jeden z významov uvedených pre B, s tým, že (1) B* sa odlišuje od B a (2) každý zo zvyškov B, R, R¹ a R² má rovnaký význam v jednotlivých opakujúcich sa jednotkách uvedeného všeobecného vzorca.

Výhodnou zlúčeninou všeobecného vzorca (X) jc zlúčenina, v ktorej n má hodnotu 3, 5 alebo 7, zvyšky R¹ nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka alebo metylovú skupinu,

R² znamená alkylénovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, zvyšky A a B*, ktoré sú rovnaké, predstavujú vždy skupinu -N(R⁴)(R⁵), zvyšky R⁴ a R⁵, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, znamenajú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, 2-hydroxyetylovú skupinu alebo 2-metoxyetylovú skupinu alebo -N(R⁴)(R⁵) ďalej predstavuje 4-morfolinylovú skupinu,

B predstavuje skupinu všeobecného vzorca (II), v ktorom má R¹ definovaný význam,

X znamená skupinu >NR⁶,

R⁶predstavuje alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, a R znamená skupinu všeobecného vzorca (IV), v ktorom R¹ má definovaný význam, s tým, že každý zo zvyškov B, R, R¹ a R² má rovnaký význam v jednotlivých opakujúcich sa jednotkách uvedeného všeobecného vzorca.

Ďalším uskutočnením vynálezu je zmes obsahujúca aspoň tri rôzne zlúčeniny všeobecného vzorca (I), výhodne všeobecného vzorca (X), ktoré sa odlišujú iba premennou n, pričom táto zmes má polydisperzitu M_w/M_n 1,1 až 1,7, napríklad 1,1 až 1,65, 1,1 až 1,6, 1,1 až 1,55, 1,1 až 1,5, výhodne 1,1 až 1,45 alebo 1,1 až 1,40, predovšetkým 1,1 až 1,35.

Ďalšími príkladmi polydisperzity M_w/M_n sú 1,15 až 1,7, napríklad 1,15 až 1,65, 1,15 až 1,6, 1,15 až 1,55, 1,15 až 1,5, výhodne 1,15 až 1,45 alebo 1,15 až 1,40, predovšetkým 1,15 až 1,35.

Výhodná zmes obsahuje

a) zlúčeninu všeobecného vzorca (la)

b) zlúčeninu všeobecného vzorca (lb)

a

c) zlúčeninu všeobecného vzorca (Ic)

pričom zvyšky A, B, R, R¹ a R² sú vo všeobecných vzorcoch (la), (Jb) a (Ic) rovnaké a majú definovaný význam, a pomer zlúčenín všeobecného vzorca (la) : (lb) : (Ic) predstavuje 2 : 1,5 : 1 až 2 : 0,5 : 0,05, predovšetkým 2 : : 1 :0,5 až 2 : 0,5 : 0,08 alebo 2 : 0,75 : 0,3 až 2 : 0,5 : 0,8.

Zlúčenina všeobecného vzorca (la) zodpovedá výhodne zlúčenine všeobecného vzorca (Xa)

zlúčenina všeobecného vzorca (lb) zodpovedá výhodne zlúčenine všeobecného vzorca (Xb)

a zlúčenina všeobecného vzorca (Ic) zodpovedá výhodne zlúčenine všeobecného vzorca (Xc)

(Xc)

Uvedené zmesi môžu ďalej obsahovať zlúčeninu všeobecného vzorca (Id),

napríklad zlúčeninu všeobecného vzorca (Xd)

N CH,

Í’ a/alebo zlúčeninu všeobecného vzorca (Ie)

(ie)

Predovšetkým výhodnou zmesou je zmes obsahujúca zlúčeninu všeobecného vzorca (la), zlúčeninu všeobecného vzorca (lb) a zlúčeninu všeobecného vzorca (Ic), v ktorých zvyšky R¹ nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka alebo metylovú skupinu, R²znamená alkylénovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, zvyšky A a B, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, predstavujú vždy skupinu -N(R⁴)(R⁵) alebo skupinu všeobecného vzorca (II), v ktorom R¹ skôr definovaný význam, zvyšky R⁴ a R⁵, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne znamenajú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, 2-hydroxyetylovú skupinu alebo 2-metoxyetylovú skupinu alebo -N(R⁴)(R⁵) ďalej predstavuje 4-morfolinylovú skupinu, X znamená skupinu >NR⁶, R⁶ predstavuje alkylovú skupinu s 1 až 4 atómy uhlíka, a R znamená skupinu všeobecného vzorca (IV), v ktorom má R¹ skôr definovaný význam.

Ďalšou predovšetkým výhodnou zmesou je zmes, v ktorej tri rôzne zlúčeniny všeobecného vzorca (1) zodpovedajú zlúčeninám všeobecných vzorcov (Xa), (Xb) a (Xc), v ktorých zvyšky R¹ nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka alebo metylovú skupinu,

R² znamená alkylénovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, zvyšky A a B*, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, predstavujú vždy skupinu -N(R⁴)(R⁵) alebo skupinu všeobecného vzorca (II), zvyšky R⁴ a R⁵, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne znamenajú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s I až 8 atómami uhlíka, 2-hydroxyetylovú skupinu alebo 2-metoxyetylovú skupinu alebo -N(R⁴)(R⁵) ďalej predstavuje 4-rnorfoIinylovú skupinu,

B predstavuje všeobecného vzorca (11), v ktorom má R¹ definovaný význam

X znamená skupinu >NR⁶, R⁶ predstavuje alkylovú skupinu s 1 až 4 atómy uhlíka, a R znamená skupinu všeobecného vzorca (IV), v ktorom má R¹ skôr definovaný význam, s tým, že každý zo zvyškov B, R, R¹ a R² má rovnaký význam v jednotlivých opakujúcich sa jednotkách uvedených všeobecných vzorcov.

Zvyšky A a B*, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, výhodne predstavujú vždy skupinu -N(alkyl)₂ s 1 až 8 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinu

A a B* sú predovšetkým rovnaké a znamenajú vždy skupinu -N(alkyl)₂ s 1 až 8 atómami uhlíka v každej alkylovej časti.

Ďalším uskutočnením vynálezu je spôsob prípravy zmesi, ktorá má uvedenú polydisperzitu a obsahuje aspoň tri rôzne zlúčeniny všeobecného vzorca (I), pri ktorom sa

1) podrobí reakcii zlúčenina všeobecného vzorca (A)

Tieto zlúčeniny, ktoré sú známe z US-A-4 108 829 a US-A- 4 442 250 môžu byť v uvedených zmesiach prítomné v množstve 20 % až 0,5 % alebo 8 % až 0,5 %, vztiahnuté na celkovú hmotnosť zmesi.

Výhodné uskutočnenia uvedené skôr pre zlúčeninu všeobecného vzorca (I) sa taktiež vzťahujú na ich zmesi.

(A) so zlúčeninou všeobecného vzorca (B)

(B) v stechiometrickom pomere, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (C)

2) zlúčenina všeobecného vzorca (C) sa podrobí reakcii so zlúčeninou všeobecného vzorca (B) v pomere 1 : 2 až 1 : 3, výhodne 1 : 2, čím sa získa zmes aspoň troch rôznych zlúčenín všeobecného vzorca(D)

n-1 kde n má hodnotu 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 alebo 15, alebo má hodnotu 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 alebo 13, výhodne 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 alebo 11, alebo výhodne 3, 4, 5, 6, 7, 8 alebo 9, predovšetkým 3, 5 a 7, a

3) zmes získaná v stupni 2) sa podrobí reakcii so zlúčeninou všeobecného vzorca (E)

(E) v približne stechiometrickom pomere, čím sa získa požadovaná zmes, pričom sa reakcie 1) až 3 uskutočňujú v organickom rozpúšťadle v prítomnosti anorganickej zásady.

Predovšetkým výhodné uskutočnenie vynálezu sa týka spôsobu prípravy zmesi, ktorá má uvedenú polydisperzitu a obsahuje aspoň tri rôzne zlúčeniny všeobecného vzorca (X), ktorý zahrnuje uvedené reakcie 1) až 3), s tým, že sa namiesto zlúčeniny všeobecného vzorca (E) použije zlúčenina všeobecného vzorca (E*)

Reakcia 1) sa uskutočňuje napríklad pri teplote 40 °C až 70 °C, výhodne 50 °C až 60 °C.

Reakcia 2) sa uskutočňuje napríklad pri teplote 110 °C až 180 °C, výhodne 140 °C až 160 °C.

Reakcia 3) sa uskutočňuje napríklad pri teplote 110 °C až 180 °C, výhodne 140 °C až 160 °C.

Možnými vedľajšími produktami sú uvedené zlúčeniny všeobecných vzorcov (Id) a (Ie).

Zlúčenina všeobecného vzorca (A) sa môže pripraviť napríklad reakciou kyanúrchloridu so zlúčeninou všeobecného vzorca (B-H) v stechiometrickom pomere v prítomnosti organického rozpúšťadla a anorganickej zásady.

Zlúčenina všeobecného vzorca (E) alebo (E*) sa môže ďalej pripraviť napríklad reakciou kyanúrchloridu so zlúčeninami všeobecných vzorcov (A-H) a (B-H) alebo (B*-H) v stechiometrickom pomere v prítomnosti organického rozpúšťadla a anorganickej zásady.

Jc vhodné použiť na prípravu zlúčenín všeobecných vzorcov (A) a (E) alebo (E*) rovnaké rozpúšťadlo a rovnakú anorganickú zásadu ako v uvedených reakciách ľ) až 3).

Východiskové materiály používané v uvedenom spôsobe sú známe. V prípade, že nie sú komerčne dostupné, môžu sa pripraviť analogicky ku známym spôsobom. Niektoré východiskové materiály všeobecného vzorca (B) sú napríklad opísané vo WO-A-95/21157, US-A-4 316 837 a US-A-4 743 688.

Jedným uskutočnením vynálezu jc taktiež zmes, ktorá sa dá získať uvedeným spôsobom.

Medziprodukty všeobecného vzorca (D) sú nové a tvoria ďalšie uskutočnenie vynálezu, Okrem toho sa vynález týka zmesi obsahujúcej aspoň tri rôzne zlúčeniny všeobecného vzorca (D), ktoré sa odlišujú iba premennou n, pričom táto zmes má polydisperzitu M_w/M_n 1,1 až 1,7.

Výhodné uskutočnenie premennej n a zvyškov R, R¹, R² a B uvedené skôr pre zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa týkajú taktiež medziproduktov všeobecného vzorca (D).

Zlúčenina_všeobecného vzorca (I) alebo (D) s polydisperzitou M_w/M_n rovnajúcou sa 1 sa môže pripraviť postupným vytváraním uvedenej zlúčeniny. Niektoré reprezentatívne prípady takéhoto postupu sú uvedené neskôr.

I) Zlúčenina všeobecného vzorca (1), v ktorom R predstavuje skupinu všeobecného vzorca (IV) a n má hodnotu 3, sa môže účelne pripraviť reakciou zlúčeniny všeobecného vzorca (E) s veľkým nadbytkom zlúčeniny všeobecného vzorca (B) za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca (F) podľa schémy 1-1. Molámy pomer zlúčeniny všeobecného vzorca (E) ku zlúčenine všeobecného vzorca (B) môže byť napríklad 1 : 4,

Schéma 1-1

(E*)

Medzi príklady vhodných organických rozpúšťadiel patrí toluén, xylén, trimetylbenzén, izopropylbenzén, diizopropylbenzén a organické ketóny v podstate nerozpustné vo vode, ako je napríklad metyletylketón a metylizobutylketón. Výhodnýjc xylén.

Medzi príklady anorganických zásad patrí hydroxid sodný, hydroxid draselný, uhličitan sodný a uhličitan draselný. Výhodný je hydroxid sodný.

Následne sa môže zlúčenina všeobecného vzorca (F) podrobiť reakcii so zlúčeninou všeobecného vzorca (C) v stechiometrickom pomere, čím sa získa požadovaná zlúčenina, ako je to znázornené na schéme 1-2.

Schéma 1-2

Schéma II-2

Následne sa môže zlúčenina všeobecného vzorca (H) podrobiť reakcii so zlúčeninou všeobecného vzorca (A) v stechiometrickom pomere, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (K), podľa schémy II-3.

Schéma 11-3

II) Zlúčenina všeobecného vzorca (I), v ktorom R predstavuje skupinu všeobecného vzorca (IV) a n má hodnotu 4, sa môže účelne pripraviť reakciou zlúčeniny všeobecného vzorca (F) so zlúčeninou všeobecného vzorca (A) v stechiometrickom pomere, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (G) podľa schémy IJ-1.

Schéma 11-1

(S)

Potom sa môže zlúčenina všeobecného vzorca (G) podrobiť reakcii s veľkým nadbytkom zlúčeniny všeobecného vzorca (B), čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (H), ako je znázornené na schéme 11-2. Molámy pomer zlúčeniny všeobecného vzorca (G) ku zlúčenine všeobecného vzorca (B) môže byť napríklad 1 : 4.

(K)

III) Zlúčenina všeobecného vzorca (I), v ktorom R predstavuje skupinu všeobecného vzorca (IV) a n má hodnotu 5, sa môže účelne pripraviť reakciou zlúčeniny všeobecného vzorca (H) so zlúčeninou všeobecného vzorca (C) v stechiometrickom pomere, čim sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (L).

(L)

Reakcie I) až III) sa uskutočňujú napríklad v organickom rozpúšťadle, ako je toluén, xylén alebo trimetylbenzén, v prítomnosti anorganickej zásady, ako je hydroxid sodný pri teplote 110 °C až 180 °C, výhodne 140 °C až 160 °C.

Ak zlúčenina všeobecného vzorca (1) zodpovedá zlúčenine všeobecného vzorca (X), môžu sa zodpovedajúce zlúčeniny všeobecných vzorcov (Xa), (Xb) a (Xc) pripraviť analogicky k uvedeným schémam pri použití zlúčeniny všeobecného vzorca (E*) namiesto zlúčeniny všeobecného vzorca (E).

Medziprodukt všeobecného vzorca (D), v ktorom n má napríklad hodnotu 3 a ktorý má polydisperzitu M_w/M_n rovnajúcu sa 1 sa môže pripraviť napríklad reakciou zlúčeniny všeobecného vzorca (C) so zlúčeninou všeobecného vzorca (B) v pomere 1 : 10 až 1 : 50, výhodne 1 : 20 až 1 : 40, najmä 1 : 20 až 1 : 35. Reakcia sa môže uskutočňovať napríklad v organickom rozpúšťadle alebo v neriedenom stave v prítomnosti anorganickej zásady. Rozpúšťadlo a/alebo nadbytok reaktantu všeobecného vzorca (B) sa môže odstrániť destiláciou pri vhodných podmienkach. Medzi príklady organických rozpúšťadiel patrí toluén, xylén, trimetylbenzén, izopropylbenzén a diizopropylbenzén. Výhodný je xylén. Medzi príklady anorganických zásad patrí hydroxid sodný, hydroxid draselný, uhličitan sodný a uhličitan draselný. Výhodný je hydroxid sodný. Reakcia sa uskutočňuje pri teplote napríklad 110 °C až 180 °C, výhodne 140 °C až

160 °C.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (1), ako aj opísané zmesi s nízkou distribúciou molekulovej hmotnosti sú veľmi účinné pri zlepšovaní odolnosti organických materiálov, predovšetkým syntetických polymérov a kopolymérov, proti účinkom svetla, tepla a proti oxidácii. Pozoruje sa najmä nízka interakcia s pigmentom, ako aj veľmi dobrá farba, v prípade polypropylénu, predovšetkým polypropylénových vlákien.

Medzi príklady organických materiálov, ktoré sa dajú stabilizovať, patria:

1. Polyméry monoolefinov a diolefínov, napríklad polypropylén, polyizobutylén, poly-l-butén, poly-4-metyl-l-pentén, polyizoprcn alebo polybutadién, ako aj polyméry cykloolefínov, napríklad cyklopenténu alebo norboménu, ďalej polyetylén (prípadne zosieťovaný), napríklad vysokohustotný polyetylén (HDPE), vyskohustotný polyetylén s vysokou molekulovou hmotnosťou (HDPE-HMW), vyso kohustotný polyetylén s veľmi vysokou molekulovou hmotnosťou (HDPE-UHMW), strednehustotný polyetylén (MDPE), m'zkohustotný polyetylén (LDPE), lineárny nizkohustotný polyetylén (LLDPE), rozvetvený nízkohustotný polyetylén (BLDPE).

Polyolefíny, t. j. polyméry monoolefinov, ktorých príklady sú uvedené v predchádzajúcom odseku, výhodne polyetylén a polypropylén, sa dajú pripraviť rôznymi spôsobmi, najmä s použitím nasledujúcich postupov:

a) radikálovej polymerizácie (obvykle pri vysokom tlaku a pri zvýšenej teplote),

b) katalytickej polymerizácie pri použití katalyzátora, ktorý obvykle obsahuje jeden alebo viac kovov zo skupiny IVb, Vb, VIb alebo VIII periodickej tabuľky. Tieto kovy majú zvyčajne jeden alebo viac ligandov, ako sú oxidy, halogenidy, alkoxidy, estery, étery, amíny, alkyly, alkenyly alebo/a aryly, ktoré môžu byť buď π- alebo σ-koordinované. Tieto komplexy kovov môžu byť vo voľnej forme alebo fixované na substrátoch, typicky na aktivovanom chloride horečnatom, chloride titanitom, oxide hlinitom alebo oxide kremičitom. Uvedené katalyzátory môžu byť rozpustné alebo nerozpustné v polymerizačnom prostredí a pri polymerizácii sa môžu používať samotné alebo sa môžu použiť ďalšie aktivátory, ako sú najmä alkyly kovov, hydridy kovov, alkylhalogenidy kovov, alkoxidy kovov alebo alkyloxány kovov, pričom tieto kovy sú prvky skupiny la, Ha a/alebo Hla periodickej tabuľky. Tieto aktivátory sa môžu vhodne modifikovať ďalšími esterovými, éterovými, aminovými alebo silyléterovými skupinami. Tieto katalytické systémy sa zvyčajne označujú ako katalyzátory Phillips, Štandard Oil Indiana, Ziegler (-Natta), TNZ (DuPont), metalocénové katalyzátory alebo katalyzátory SSC (single site catalysts).

2. Zmesi polymérov, ktoré sú uvedené v odseku 1, napríklad zmesi polypropylénu s polyizobutylénom, polypropylénu s polyetylénom (napríklad PP/HDPE, PP/LDPE) a zmesi rôznych typov polyetylénu (napríklad LDPE/HDPE).

3. K.opolyméry monoolefinov a diolefínov medzi sebou alebo s inými vinylovými monomérmi, napríklad kopolyméry etylénu a propylénu, lineárny nízkohustotný polyetylén (LLDPE) a jeho zmesi s nízkohustotným polyetylénom (LDPE), kopolyméry propylénu a 1-buténu, kopolyméry propylénu a izobutylénu, kopolyméry etylénu a 1-buténu, kopolyméry etylénu a hexénu, kopolyméry etylénu a metylpenténu, kopolyméry etylénu a hepténu, kopolyméry etylénu a okténu, kopolyméry propylénu a butadiénu, kopolyméry izobutylénu a izoprénu, kopolyméry etylénu a alkylakrylátu, kopolyméry etylénu a alkylmetakrylátu, kopolyméry etylénu a vinylacetátu a ich kopolyméry s oxidom uhoľnatým, alebo kopolyméry etylénu a kyseliny akrylovej a ich soli (ionoméry), ako aj terpolyméry etylénu s propylénom a diénom, ako je hexadién, dicyklopentadién alebo etylidén-norbomén, a zmesi týchto kopolymérov medzi sebou a s polymérmi, ktoré sú uvedené v odseku 1, napríklad kopolyméry polypropylénu a etylénu s propylénom, kopolyméry LDPE a etylénu s vinylacetátom (EVA), kopolyméry LDPE a etylénu s kyselinou akrylovou (EAA), kopolyméry LLDPE/EVA, kopolyméry LLDPE/EAA a alternujúce alebo statické kopolyméry polyalkylénu a oxidu uhoľnatého a ich zmesi s inými polymérmi, napríklad s polyamidmi.

4. Uhľovodíkové živice (napríklad z monomérov, ktoré obsahujú 5 až 9 atómov uhlíka), vrátane ich hydrogenovaných modifikácií (napríklad živíc na prípravu lepidiel) a zmesi polyalkylénov a škrobu.

5. Polystyrén, poly(p-metylstyrén), poly(a-metylstyrén).

6. Kopolyméry styrénu alebo α-metylstyrénu s diénmi alebo akrylovými derivátmi, napríklad styrén/butadién, styrén/akrylonitril, styrén/alkyl-metakrylát, styrén/butadién/alkyl-akrylát, styrén/butadién/alkylmetakrylát, styrén/anhydrid kyseliny maleinovej, styrén/akrylonitril/metyl-akrylát, zmesi s vysokou rázovou húževnatosťou z kopolymérov styrénu a iného polyméru, napríklad polyakrylátu, diénového polyméru alebo terpolyméru etylén/propylén/dién, a blokové kopolyméry styrénu, ako napríklad styrén/butadién/styrén, styrén/izoprén/styrén, styrén/ctylcn/butylcn/styrčn alebo styrén/etylén/propylén/styrén.

7. Vrúbľované kopolyméry styrénu alebo cc-metylstyrénu, napríklad styrén na polybutadiéne, styrén na kopolymére polybutadiénu a styrénu alebo na kopolymére polybutadiénu a akrylonitrilu, styrén a akrylonitril (alebo metakrylonitril) na polybutadiéne, styrén, akrylonitril a metylmetakrylát na polybutadiéne, styrén a anhydrid kyseliny maleinovej na polybutadiéne, styrén, akrylonitril a anhydrid kyseliny maleinovej alebo maleínimid na polybutadiéne, styrén a maleínimid na polybutadiéne, styrén a alkylakryláty alebo metakryláty na polybutadiéne, styrén a akrylonitril na terpolyméroch etylén/propylén/dién, styrén a akrylonitril na polyalkyl-akrylátoch alebo polyalkylmetakrylátoch, styrén a akrylonitril na kopolyméroch akrylát/butadién, ako aj ich zmesi s kopolymérmi, ktoré sú uvedené v odseku 6, napríklad zmesi kopolymérov, známe ako polyméry ABS, MBS, ASA alebo AES.

8. Polyméry, ktoré obsahujú halogén, ako je polychloroprén, chlórkaučuky, chlórovaný alebo chlórsulfónovaný polyetylén, kopolyméry etylénu a chlórovaného etylénu, homo- a kopolyméry epichlórhydrínu, najmä polyméry vinylových zlúčenín, ktoré obsahujú halogén, napríklad polyvinylchlorid, polyvinylidénchlorid, polyvinylfluorid, polyvinylidénfluorid, ako aj ich kopolyméry, ako sú kopolyméry vinylchloridu a vinylidénchloridu, vinylchloridu a vinylacetátu alebo vinylidénchloridu a vinylacctátu.

9. Polyméry odvodené od α,β-nenasýtených kyselín a ich derivátov, ako sú polyakryláty a polymetakryláty, polymetylmetakryláty, polyakrylamidy a polyakrylonitrily, ktorých rázová húževnatosť je modifikovaná butyl-akrylátom.

10. Kopolyméry monomérov, ktoré sú uvedené v odseku 9 medzi sebou alebo s inými nenasýtenými monomérmi, napríklad kopolyméry akrylonitrilu a butadiénu, kopolyméry akrylonitrilu a alkyl-akrylátu, kopolyméry akrylonitrilu a alkoxyalkyl-akrylátu, kopolyméry akrylonitrilu a vinylhalogenidu alebo terpolyméry akrylonitrilu, alkyl-metakrylátu a butadiénu.

11. Polyméry, odvodené od nenasýtených alkoholov a amínov alebo ich acylderivátov alebo acetálov, napríklad polyvinyl-alkohol, polyvinyl-acetát, polyvinyl-stearát, polyvinyl-benzoát, polyvinyl-maleinát, polyvinyl-butyral, polyalyl-ftalát alebo polyalyl-melanin, ako aj ich kopolyméry s olefínmi, ktoré sú uvedené v odseku 1.

12. Homopolyméry a kopolyméry cyklických éterov, ako sú polyalkylénglykoly, polyetylénoxid, polypropylénoxid alebo ich kopolyméry s bisglycidylétermi.

13. Polyacetály, ako jc polyoxymetylén a také polyoxymetylény, ktoré obsahujú ako komonomér etylénoxid, polyacetály, modifikované termoplastickými polyuretánmi, akrylátmi alebo MBS.

14. Polyfenylénoxidy a -sulfidy, a ich zmesi s polymérmi styrénu alebo polyamidmi.

15. Polyuretány, odvodené tak od polyéterov, polyesterov a polybutadiénov, zakončených hydroxylovou skupinou, ako aj od alifatických alebo aromatických polyizokyanátov, rovnako ako aj ich prekurzory.

16. Polyamidy a kopolyamidy, odvodené od diaminov a dikarboxylových kyselín a/alebo od aminokarboxylových kyselín alebo zodpovedajúcich laktámov, napríklad polyamid 4, polyamid 6, polyamid 6/6, 6/10, 6/9, 6/12, 4/6 12/12, polyamid 11, polyamid 12, aromatické polyamidy, ktoré sú produktom m-xylénu, diamínu a kyseliny adipovej, polyamidy, pripravené z hexametyléndiamínu a kyseliny izoftalovej alebo tereftalovej a prípadne s elastomérom ako modifikačným činidlom, napríklad poly-2,4,4-trimetylhexametylén-tereftalamid alebo poly-m-fenylén-izoftalimid, a tiež blokové kopolyméry uvedených polyamidov s polyolefínmi, kopolymérmi olefinov, ionomérmi alebo chemicky viazanými alebo vrúbkovanými elastomérmi, alebo s polyétermi, napríklad s polyetylénglykolom, polypropylénglykolom alebo polytetrametylénglykolom, ako aj polyamidy alebo kopolyamidy, modifikované EPDM alebo ABS, a polyamidy, kondenzované počas spracovania (polyamidové systémy RÍM).

17. Polymočoviny, polyimidy, polyamid-imidy, polyéter-imidy, polyesterímidy, polyhydantoiny a polybenzimidazoly.

18. Polyestery, odvodené od dikarboxylových kyselín a diolov a/alebo hydroxykarboxylových kyselín alebo zodpovedajúcich laktónov, napríklad polyetylén-tereftalát, polybutylén-tereftalát, poly-1,4,-dimetylolcyklohexán-tereftalát a polyhydroxybenzoáty, ako aj blokové kopolyéter-estery, odvodené od polyéterov, zakončených hydroxylovou skupinou, a tiež polyestery modifikované polykarbonátmi alebo MBS.

19. Polykarbonáty a polyester-karbonáty.

20. Polysulfóny, polyéter-sulfóny a polyéter-ketóny.

21. Zosieťované polyméry, odvodené tak od aldehydov, ako aj od fenolov, močovín a melamínov, ako sú fenolformaldehydové živice, močovinoformaldehydové živice a melaminformaldehydové živice.

22. Vysychavc a nevysychavé alkydové živice.

23. Nenasýtené polyesterové živice, odvodené od kopolyesterov nasýtených a nenasýtených dikarboxylových kyselín s viacmocnými alkoholmi a vinylových zlúčenín ako sieťovacích činidiel, a tiež ich ťažko horľavé modifikácie, ktoré obsahujú halogény.

24. Zosieťovateľné akrylové živice, odvodené od substituovaných akrylátov, napríklad epoxy-akryláty, uretánakryláty alebo polyester-akryláty.

25. Alkydové živice, polyesterové živice a akrylátové živice, zosieťované s melamínovými živicami, močovinovými živicami, ízokyanátmi, izokyanurátmi, polyizokyanátmi alebo epoxidovými živicami.

26. Zosieťované epoxidové živice, odvodené od alifatických, cykloalifatických, hctcrocyklických alebo aromatických glycidových zlúčenín, napríklad produkty diglycidyléterov bisfenolu A a bisfenolu F, ktoré sú zosieťované bežnými vytvrdzovacímu prísadami, ako sú anhydridy alebo amíny, v prítomnosti alebo bez prítomnosti akcelerátorov.

27. Prírodné polyméry, ako je celulóza, prírodný kaučuk, želatína a ich chemicky modifikované homológové deriváty, napríklad acctáty celulózy, propionáty celulózy a butyráty celulózy, alebo ctery celulózy, ako je mctylcelulóza, ako aj prírodné živice (kalafúny) a ich deriváty.

28. Zmesi uvedených polymérov (polyblends), napríklad PP/EPDM, polyamid/EPDM alebo ABS, PVC/EVA, PVC/ABS, PVC/MBS, PC/ABS, PBTP/ABS, PC/ASA, PC/PBT, PVC/CPE, PVC/akryláty, POM/tcrmoplastický PUR, PC/tcrmoplastický PUR? POM/akrylát, POM/MBS, PPO/H1PS, PPO/PA 6,6 a kopolyméry, PA/HDPE, PA/PP, PA/PPO, PBT/PC/ABS alebo PBT/PET/PC.

29. V prírode sa vyskytujúce a syntetické organické materiály, ktoré sú čistými monomémymi zlúčeninami alebo zmesami takýchto zlúčenín, napríklad minerálne oleje, živočíšne a rastlinné tuky, oleje a vosky, alebo oleje tuky a vosky na báze syntetických esterov (napríklad ftalátov, adipátov, fosfátov alebo trimelitátov) a tiež zmesi syntetických esterov s minerálnymi olejmi v ľubovoľných hmotnostných pomeroch, ktoré sa používajú napríklad ako zvlákňovacie preparáty, ako aj ich vodné emulzie

30. Vodné emulzie prírodných alebo syntetických kaučukov, napríklad prírodný latex alebo latexy karboxylovaných kopolymérov styrénu a butadiénu.

Vynález sa teda taktiež týka kompozície obsahujúcej organický materiál citlivý proti svetlom, teplom alebo oxidáciou indukovanému odbúravaniu a aspoň jednu zlúčeninu všeobecného vzorca (I), výhodne všeobecného vzorca (X), s polydisperzitou M_w/M„ rovnajúcou sa 1, s tým, že súhrn všetkých zlúčenín všeobecného vzorca_(I) prítomných v tejto kompozícii má polydispezitu M_w/M„ od 1 do 1,7, napríklad 1, až 1,65, 1 až 1,6, 1 až 1,55, 1 až 1,5, 1 až 1,45, 1 až 1,4 alebo 1 až 1,35.

Vynález sa ďalej týka kompozície obsahujúcej organický materiál citlivý proti svetlom, teplom alebo oxidáciou indukovanému odbúravaniu a zmes obsahujúcu aspoň tri rôzne zlúčeniny všeobecného vzorca (I), výhodne všeobecného vzorca (X), ktoré sa líšia jba premennou n, pričom táto zmes má polydisperzitu M_w/M_n 1,1 až 1,7, alebo 1,1 až

1,5, s tým, že súhrn všetkých zlúčenín všeobecného v_zorca (I) prítomných v tejto kompozícii má polydispezitu M_w/M_n od 1,1 do 1,7, alebo 1,1 až 1,5.

Organickým materiálom je výhodne syntetický polymér, najmä syntetický polymér vybraný z uvedených skupín. Výhodné sú polyolefíny a predovšetkým výhodný je polyetylén a polypropylén.

Ďalším uskutočnením vynálezu je spôsob stabilizácie organického materiálu proti svetlom, teplom alebo oxidáciou vyvolanému odbúravaniu, pri ktorom sa do tohto organického materiálu zapracuje aspoň jedna zlúčenina všeobecného vzorca (I), výhodne všeobecného vzorca (X), a polydisperzitou M_w/M_n rovnajúcou sa 1, s tým, že súhrn všetkých zlúčenín všeobecné_ho _vzorca (I) prítomných v kompozícii má polydispezitu M_w/M_n 1 až 1,7, výhodne 1 až

1,5, alebo 1,1 až 1,4, predovšetkým 1 až 1,35.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo ich zmes sa môže použiť v rôznych pomeroch, v závislosti od povahy materiálu, ktorý sa má stabilizovať, od konečného použitia a od prítomnosti iných aditiv.

Vo všeobecnosti je vhodné použiť napríklad 0,01 až 5 % hmotn. zlúčenín všeobecného vzorca (I) alebo ich zmesi, vztiahnuté na hmotnosť materiálu, ktorý sa má stabilizovať, výhodne 0,05 až 1 %.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo ich zmes sa môže k polymémym materiálom pridávať napríklad pred polymerizáciou alebo zosieťovaním, počas polymerizácie alebo zosieťovania alebo po polymerizácii alebo zosieťovaní týchto materiálov. Ďalej sa môžu zapracovávať do polymémych materiálov v čistej forme alebo enkapsulované vo voskoch, olejoch alebo polyméroch.

Vo všeobecnosti sa môžu zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo ich zmes zapracovať do polymémych materiálov pomocou rôznych spôsobov, ako je miešanie za sucha vo forme práškov alebo miešanie za vlhka vo forme roztokov alebo suspenzií alebo taktiež vo forme predzmesi. Pri týchto operáciách sa môže polymér použiť vo forme prášku, granúl, roztokov, suspenzií alebo vo forme latexov.

Materiály stabilizované zlúčeninami všeobecného vzorca (I) alebo ich zmesou sa môžu použiť na výrobu výliskov, fólií, pásov, monofibrilových vlákien, vlákien, materiálov na povrchovú úpravu a podobne.

Ak sa to požaduje, môžu sa do organických materiálov obsahujúcich zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo ich zmesi pridávať ďalšie bežné aditíva pre syntetické polyméry, ako sú antioxidanty, látky pohlcujúce UV-žiarenie (UV-absorbéry), stabilizátory na báze niklu, pigmenty, plnidlá, plastifikátory, inhibítory korózie a deaktivátory kovov.

Konkrétnymi príkladmi týchto bežných aditiv sú:

1. Antioxidanty

1.1. Alkylované monofenoly, napríklad 2,6-diterc.butyl-4-metylfenol, 2-terc.butyl-4,6-dimetylfenol, 2,6-diterc.butyl-4-etylfenol, 2,6-diterc.butyl-4-n-butylfenol, 2,6-diterc.butyl-4-izobutylfenol, 2,6-dicyklopentyl-4-metylfenol, 2-(a-metylcyklohexyl)-4,6-dimetylfenol, 2,6-dioktadecyl-4-metylfenol, 2,4,6-tricyklohexylfenol, 2,6-diterc.butyl-4-metoxymetylfenol, lineárne alebo na postranných reťazcoch rozvetvené nonylfenoly, napríklad 2,6-dinonyl-4-metylfenol, 2,4-dimetyl-6-(r-metylundec-r-yl)fcnol, 2,4-dimetyl-6-(l‘-metylheptadec-l ‘-yljfenol, 2,4-dimetyl-6-(ľ-metyltridec-1 ‘-yljfenol a ich zmesi.

1.2. Alkyltiometylfenoly, napríklad 2,4-dioktyltiometyl-6-terc.butylfenol, 2,4-dioktyltiometyl-6-metylfenol, 2,4-dioktyltiometyl-6-etylfenol, 2,6-didodecyltiometyl-4-nonylfenol.

1.3. Hydrochinóny a alkylované hydrochinóny, napríklad 2,6-diterc.butyl-4-metoxyfenol, 2,5-diterc.butylhydrochinón, 2,5-diterc.amylhydrochinón, 2,6-difenyl-4-oktadccyloxyfenol, 2,6-diterc.butylhydrochinón, 2,5-diterc.butyl-4-hydroxyanizol, 3,5-diterc.butyl-4-hydroxyanizol, 3,5-diterc.butyl-4-hydroxyfenyl-stearát, bis(3,5-diterc.butyl-4-hydroxyfenylj-adipát.

1.4. Tokoferoly, napríklad α-tokoferol, β-tokoferol, gama-tokoferol, δ-tokoferol a ich zmesi (vitamín E).

1.5. Hydroxylované tiodifenylétery, napríklad 2,2‘-tio- bis(6-terc.butyl-4-metylfenol), 2,2‘ -tiobis(4-oktylfenol),

4,4‘-tiobis(6-terc.butyl-3-metylfenol), 4,4‘-tiobis(6-terc.-butyl-2-metylfenol), 4,4‘-tiobis(3,6-di-sek.amylfenol), 4,4‘-bis(2,6-dimetyl-4-hydroxyfenyl)disulfid.

1.6. Alkylidénbisfenoly, napríklad 2,2°-metylénbis(6-terc.butyl-4-metylfenol), 2,2‘metylénbis(6-terc.butyl-4-etylfenol), 2,2‘-metylénbis[4-metyl-6-(a-metylcyklohexyljfenol], 2,2‘-metylénbis(4-metyl-6-cyklohexylfenol), 2,2‘-metylénbis(6-nonyl-4-metylfenol), 2,2‘metylénbis(4,6-diterc.butylfenolj, 2,2‘-etylidénbis(4,6-diterc.butylfenoľ), 2,2‘-etylidénbis-(6-terc.butyl-4-izobutylfenol), 2,2‘-metylénbis-[6-(a-metylbenzyl)-4-nonylfenol], 2,2‘-metylénbis[6-(a,cc-dimetylbenzyl)-4-nonylfenol], 4,4‘-metylénbis(2,6-diterc.butylfenol), 4,4‘-metylénbis-(6-terc.butyl-2-metylfenol), l,l-bis(5-terc.butyl-4-hydroxy-2-metylfenyl)bután, 2,6-bis(3-terc.butyl-5-metyl-2-hydroxybenzyl)-4-metylfenol), l,l,3-tris(5-terc.butyl-4-hydroxy-2-metylfenyl)bután, 1,1 -bis-(5-terc.butyl-4-hydroxy-2-metylfenyl)-3-n-dodecylmerkaptobután, etylénglykol-bis-[3,3-bis(3‘-terc.butyl-4‘-hydroxyfenyljbutyrát], bis(3-terc.butyl-4-hydroxy-5-metylfenyljdicyklopentadién, bis[2-(3‘-terc.butyl-2‘-hydroxy-5‘-metyl-bcnzyl)-6-terc.butyl-4-metylfenyl]-tereftalát, 1,1-bis(3,5-dimetyl-2-hydroxyfenyl)-bután, 2,2-bis(3,5-diterc.butyl-4-hydroxyfenyl)propán, 2,2-bis-(5-terc.butyl-4-hydroxy-2-metylfenyl)-4-n-dodecyimerkaptobután, 1,1,5,5-tetra(5-terc.butyl-4-hydroxy-2-metylfenyl)pentán.

1.7. O-, N- a S- benzylová zlúčeniny, napríklad 3,5,3‘,5‘-tetraterc.butyl-4,4‘-dihydroxydibenzyléter, oktadecyl-4-hydroxy-3,5-dimetylbenzylmerkaptoacetát, tride cyl-4-hydroxy-3,5-diterc.butylbcnzylmcrkaptoacetát, tri (3,5-diterc.butyl-4-hydroxybenzyl)amín, bis(4-terc.butyl-3 -hydroxy-2,6-dimetylbenzyl)ditiotereftalát, bis(3,5-diterc.bu tyl-4-hydroxybenzyl)-sulfid, izooktyl-3,5-diterc.butyl-: -hydroxybenzylmerkaptoacetát.

1.8. Hydroxybenzylované malonáty, napríklad diokta decyl-2,2-bis(3,5-diterc.butyl-2-hydroxybenzyl)malonát, d oktadecyl-2-(3-terc.butyl-4-hydroxy-5-metylbenzyl)malonát, didodecylmerkaptoetyl-2,2-bis(3,5-diterc.butyl-4-hy< roxybenzyl)malonát, bis[4-(l,l,3,3-tetrametylbutyl)fenyľ -2,2-bis(3,5-diterc.butyl-4-hydroxybenzyl)malonát.

1.9. Aromatické hydroxybenzylové zlúčeniny, napr klad l,3,5-tris(3,5-diterc.butyl-4-hydroxybenzyl)-2,4,6-tr metylbenzén, 1,4-bis(3,5-diterc.butyl-4-hydroxybenzyI -2,3,5,6-tetrametylbenzén, 2,4,6-tris(3,5-diterc.butyl-4-hyc roxybenzyl)fenol.

1.10. Triazínové zlúčeniny, napríklad 2,4-bis(okty merkapto)-6-(3,5-diterc.butyl-4-hydroxyanilíno)-l,3,5-tria zín, 2-oktylmerkapto-4,6-bis(3,5-diterc.butyl-4-hydroxy anilino)-1,3,5-triazín, 2-oktylmerkapto-4,6-bis(3,5-diterc.bu tyl-4-hydroxyfenoxy)-l,3,5-triazín, 2,4,6-tris(3,5-diterc.bu tyl-4-hydroxyfenoxy)-l,2,3-triazín, 1,3,5-tris(3,5-diterc.bu tyl-4-hydroxybenzyl)izokyanurát, 1,3,5-tris(4-tcrc.butyl-3 -hydroxy-2,6-dimetylbenzyl)izokyanurát, 2,4,6-tris(3,5-d terc.butyl-4-hydroxyfenyletyl)-1,3,5-triazín, 1,3,5-tris(3,5 -diterc.butyl-4-hydroxyfenylpropionyl)hexahydro-l ,3,5-tri azín, 1,3,5-tris(3,5-dicyklohexyl-4-hydroxybenzyl)izoky anurát.

1.11. Benzylfosfonáty, napríklad dimetyl-2,5-d terc.butyl-4-hydroxybenzylfosfonát, dietyl-3,5-diterc.buty -4-hydroxybenzylfosfonát, dioktadecyl-3,5-diterc. butyl-z -hydroxybenzylfosfonát, dioktadecyl-5-terc.butyl-4-hydro xy-3-metylbenzylfosfonát, vápenatá soľ monoetylesteru 3,5-diterc.butyl-4-hydroxybenzylfosfónovej kyseliny.

1.12. Acylaminofenoly, napríklad 4-hydroxylauranilid, 4-hydroxystearanilid, oktyl-N-(3,5-diterc.butyl-4-hydroxyfenyl)karbamát.

1.13. Estery β-(3,5-diterc.butyl-4-hydroxyfenyl)propiónovej kyseliny s jednomocnými alebo viacmocnými alkoholmi, napríklad s metanolom, etanolom, n-oktadekanolom, izooktadekanolom, oktadekanolom, 1,6-hexándiolom, 1,9-nonándiolom, etylénglykolom, 1,2-propándiolom, neopentylglykolom, tiodietylénglykolom, dietylénglykolom, trietylénglykolom, pentaerytritolom, tris(hydroxyetyl)izokyanurátom, N,N‘-bis(hydroxyetyl)oxamidom, 3-tiaundekanolom, 3-tiapentadekanolom, trimetylhexándiolom, trimetylolpropánom, 4-hydroxymetyl-l -fosfa-2,6,7-trioxabicyklo-[2,2,2]oktánom.

1.14. Estery B-(5-terc.butyl-4-hydroxy-3-metylfenyl)propiónovej kyseliny s jednomocnými alebo viacmocnými alkoholmi, napríklad s metanolom, etanolom, n-oktanolom, izooktanolom, oktanolom, oktadekanolom, 1,6-hexándiolom, 1,9-nonándiolom, etylénglykolom, 1,2-propándiolom, neopentylglykolom, tiodietylénglykolom, dictylénglykolom, trietylénglykolom, pentaerytritolom, tris(hydroxyetyljizokyanurátom, N,N‘-bis(hydroxyetyl)-oxamidom, 3-tiaundekanolom, 3-tiapentadekanolom, trimetylhexándiolom, trimetylolpropánom, 4-hydroxymetyl-l-fosfa-2,6,7-trioxabicyklo[2,2,2]oktánom.

1.15. Estery B-(3,5-dicyklohexyl-4-hydroxyfenyl)propiónovej kyseliny s jednomocnými alebo viacmocnými alkoholmi, napríklad s metanolom, etanolom, oktanolom, oktadekanolom, 1,6-hexándiolom, 1,9-nonándiolom, etylénglykolom, 1,2-propándiolom, neopentylglykolom, tiodietylénglykolom, dietylénglykolom, trietylénglykolom, pentaerytritolom, tris(hydroxyetyl)izokyanurátom, N,N‘-bis-(hydroxyetyl)oxamidom, 3-tiaundekanolom, 3-tiapen tadekanolom, trimetylhexándiolom, trimetylolpropánom, 4-hydroxymetyl-l-fosfa-2,6,7-trioxabicyklo-[2,2,2]oktánom.

1.16. Estery 3,5-diterc.butyl-4-hydroxyfenyloctovej kyseliny s jednomocnými alebo viacmocnými alkoholmi, napríklad s metanolom, etanolom, oktanolom, oktadekanolom, 1,6-hexándiolom, 1,9-nonándiolom, etylénglykolom, 1,2-propándiolom, neopentylglykolom, tiodietylénglykolom, dietylénglykolom, trietylénglykolom, pentaerytritolom, tris(hydroxyetyl)izokyanurátom, N,N'-bis(hydroxyetyljoxamidom, 3-tiaundekanolom, 3-tiapentadekanolom, trimetylhexándiolom, trimetylolpropánom, 4-hydroxymetyl-l-fosfa-2,6,7-trioxabicyklo[2,2,2]oktánom.

1.17. Amidy B-(3,5-diterc.butyl-4-hydroxyfenyl)propiónovej kyseliny, napríklad N,N‘-bis(3,5-ditcrc.butyl-4-hydroxyfenylpropionyljhexametyléndiamín, N,N‘-bis(3,5-diterc.butyl-4-hydroxyfenylpropionyl)trimetyléndiamín, N,N‘-bis(3,5-diterc.butyl-4-hydroxyfenylpropionyl)hydrazín.

1.18. Kyselina askorbová (vitamín C).

1.19. Antioxidanty na báze amínov, ako napríklad

N,N‘-diizopropyl-p-fenyléndiamín, N,N‘-disek.butyl-p-fenyléndiamín, N ,N¹ -b i s-( 1,4-dimetylpentyl)-p-fenyléndiamín, N,N‘-bis-(l-etyl-3-metylpentyl)-p-fenyléndiamín, N,N‘bis-(l-metylheptyl)-p-fenyléndiamín, N,N‘-dicyklohexyl-p-fenyléndiamín, N,N‘-difenyl-p-fenylédiamín, N,N‘-bis(2-naftyl)-p-fenyléndiamín, N-izopropyl-N‘-fenyl-p-fenyléndiamín, N-(l,3-dimetylbutyl)-N‘-fenyl-p-fenyléndiamín, N-(l-metylheptyl)-N‘-fenyl-p-fenyléndiamin, N-cyklohexyl-N‘-fenyl-p-fenyléndíamín, 4-(p-toluénsulfamoyl)-difenylamín, N,N‘-dimetyl-N,N‘-di-sek.butyl-p-fenyléndiamín, difenylamin, N-alyldifenylamín, 4-izopropoxydifenylamín, N-fenyl-l-naftylamín, N-(4-terc.oktylfenyl)-l -naftylamín, N-fenyl-2-naftylamín, oktylovaný difenylamín, napríklad p,p‘-diterc.oktyldifenylamín, 4-n-butylaminofenol, 4-butyrylaminofenol, 4-nonanoylaminofenol, 4-dodekanoylaminofcnol, 4-oktadekanoylaminofenol, bis-(4-metoxyfenyl)amín, 2,6-diterc.butyl-4-dimetylaminometylfenol, 2,4‘-diaminodifenylmetán, 4,4‘-diaminodifenylmetán, N,N,N‘,N‘-tetrametyl-4,4‘-diaminodifenylmetán, 1,2-bis-[(2-metylfenyljaminojetán, 1,2-bis(fenyIamino)propán, (o-tolyl)-biguanid, bis-[4-(r,3‘-dimetylbutyl)fenyl]amín, terc.oktylovaný N-fenyl-1 -naftylamín, zmes mono- a dialkylovaných terc.butyl/terc.oktylfenylamínov, zmes mono- a dialkylovaných nonyldifenylamínov, zmes mono- a dialkylovaných dodecyldifenylamínov, zmes mono- a dialkylovaných izopropyl/izohexyldifenylamínov, zmesi mono- a dialkylovaných terc, butyldifenylamínov, 2,3-dihydro-3,3-dimetyl-4H-l ,4-benzotiazín, fenotiazín, zmes mono- a dialkylovaných terc.butyl/terc.oktylfenotiazínov, zmes mono- a dialkylovaných terc.oktylfenotiazínov, N-alylfenotiazínu, N,N,N‘,N‘-tetrafenyl-l,4-diaminobut-2-én, N,N-bis-(2,2,6,6-tetrametylpiperid-4-yl)hexametyléndiamín, bis-(2,2,6,6-tetrametylpiperid-4-yl)-sebalát, 2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-ón, 2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-ol.

2. Látky pohlcujúce UV žiarenie a stabilizátory proti účinkom svetla

2.1. 2-(2‘-hydroxyfenyl)benzotriazoly, napríklad 2-(2‘-hydroxy-5‘-metyl fenyljbenzotriazol, 2-(3‘,5‘-diterc.butyl-2‘-hydroxyfenyl)benzotriazol, 2-(5‘-terc.butyl-2‘-hydroxyfenylj-benzotriazol, 2-(2‘-hydroxy-5‘-(l, 1,3,3-tetrametylbutyljfenyljbenzotriazol, 2-(3‘,5‘-diterc.butyl-2‘-hydroxyfenyl)-5-chlórbenzotriazol, 2-(3‘-terc.butyl-2‘-hydroxy-5‘-metylfenyl)-5-chlórbenzotriazol, 2-(3‘-sek-butyl-5‘terc.butyl-2‘-hydroxyfenyl)benzotriazol, 2-(2‘-hydroxy-4‘-oktyloxyfenylj-benzotriazol, 2-(3‘,5‘-diterc.amyl-2‘-hydroxyfenyl-benzotriazol, 2-(3‘,5‘-dis(a,a-dimetylbenzyl)-2‘-hydroxyfenyljbenzotriazol, zmes 2-(3‘-terc.butyl-2‘-hydroxy12

-5 ‘-(2-oktyloxykarbonyletyl)fenyl)-5-chlórbenzotriazolu, 2-(3‘-terc.butyl-5‘-[2-(2-etylhexyloxy)karbonyletyl]-2‘-hydroxyfenyl)-5-chlórbenzotriazolu, 2-(3 ‘-terc.butyl-2‘-hydroxy-5‘-(2-metoxykarbonyletyl)fenyl)-5-chlórbenzotriazolu, 2-(3‘-terc.butyl-2‘-hydroxy-5‘-(2-metoxykarbonyletyl)fenyl)benzotriazolu, 2-(3‘-terc.butyl-2‘-hydroxy-5‘-(2-oktyloxykarbonyletyl)fenyl)benzotriazolu, 2-(3‘-terc.butyl-5‘-[2-(2-ctylhcxyloxy)karbonyletyl]-2‘-hydroxyfenyl)benzotriazolu, 2-(3 ‘ -dodecyl-2 ‘-hydroxy-5 ‘-metylfenyl)benzotriazolu a 2-(3‘-terc.butyl-2‘-hydroxy-5‘-(2-izooktyloxykarbonyletyl)fenyl)benzotriazolu, 2,2‘-metylén-bis[4-(l,l,3,3-tetrametylbutyl)-6-benzotriazol-2-ylfenol], produkt transesterifikácie 2-[3‘-terc.butyl-5‘-(2-metoxykarbonyletyl)-2‘-hydroxyfenyl]-2H-benzotriazolu polyetylénglykolom 300, zlúčenina vzorca [R-CH₂CH₂-COO(CH₂)₃]₂, kde R predstavuje 3‘-terc.butyl-4‘-hydroxy-5‘-2H-benzotriazol-2-ylfcnylovú skupinu.

2.2. 2-hydroxybenzofenóny, napríklad 4-hydroxy-, 4-metoxy-, 4-oktyloxy-, 4-decyloxy-, 4-dodecyloxy-, 4-benzyloxy-, 4,2‘,4‘-trihydroxy- a 2‘-hydroxy-4,4‘-dimetoxyderiváty 2-hydroxybenzofenónu.

2.3. Estery substituovaných a nesubstituovaných benzoových kyselín, napríklad 4-terc.butylfenyl-salicylát, fenyl-salicylát, oktylfenyl-salicylát, dibenzoyl-rezorcinol, bis-(4-terc.butylbenzoyl)rezorcinol, benzoyl-rezorcinol, 2,4-diterc.butylfenyl-3,5-diterc.butyl-4-hydroxybenzoát, hexadecyl-3,5-diterc.butyl-4-hydroxybenzoát, oktadecyl-3,5-diterc.butyl-4-hydroxybenzoát, 2-metyl-4,6-diterc.butylfenyl-3,5-diterc.butyl-4-hydroxybenzoát.

2.4. Akryláty, napríklad ctyl-a-kyán-B,B-difenylakrylát, izooktyl-a-kyán-B,B-difenylakrylát, metyl-a-metoxykarbonylcinamát, metyl-a-kyán-fl-metyl-p-metoxycinamát, butyl-a-kyán-B-metyl-p-metoxycinamát, metyl-a-metoxykarbonyl-p-metoxycinamát a N-(B-metoxykarbonyl-B-kyánvinyl)-2-metylindolín.

2.5. Zlúčeniny niklu, napríklad komplexy niklu s 2,2‘-tiobis[4-(l,l,3,3-tetrametylbutyl)fenolom], ako je komplex 1 : 1 alebo 1 : 2, prípadne s ďalšími ligandmi, ako je n-butylamín, trietanolamín alebo N-cyklohexyldietanolamín, dibutylditiokarbamát nikelnatý, soli niklu s monoalkylestenrni 4-hydroxy-3,5-di-terc.butylbenzylfosfónovej kyseliny, napríklad s jej mctylesterom alebo etylesterom, komplexy niklu s ketoxímami, napríklad s 2-hydroxy-4-metylfenyl-undecylketoxímom, komplexy niklu s l-fenyl-4-lauroyl-5-hydroxypyrazolom, prípadne s ďalšími ligandmi.

2.6. Stéricky bránené amíny, napríklad bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidyl)sebakát, bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidyljsukcinát, bis( 1,2,2,6,6-pentametyl-4-piperidyl)sebakát:, bis( 1 -oktyloxy-2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidyl)sebakát, bis(l, 2,2,6,6-pentametyl-4-piperidyl)n-butyl-3,5-diterc.butyl-4-hydroxybenzylmalonát, kondenzačný produkt l-(2-hydroxyetyl)-2,2,6,6-tetrametyl-4-hydroxypiperidínu a kyseliny jantárovej, kondenzačný produkt N,N‘-bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidyl)-hexametyléndiamínu a 4-terc.oktylamino-2,6-dichlór-l,3,5-triazínu, tris(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidyl)nitrilotriacetát, tetrakis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidyl)-1,2,3,4-bután-tetrakarboxylát, 1,1 ‘-(1,2-etándiyl)bis-(3,3,5,5-tetrametyl-piperazinón), 4-benzoyl-2,2,6,6-tetrametylpipcridín, 4-stcaryloxy-2,2,6,6-tetrametylpiperidín, bis(l,2,2,6,6-pentametylpiperidyl)-2-n-butyl-2-(2-hydroxy-3,5-diterc.butylbenzyl)malonát, 3-n-oktyl-7,7,9,9-tetrametyl-1,3,8-triazaspiro[4,5]-dekán-2,4-dión, bis(l-oktyloxy-2,2,6,6-tetrametylpiperidyl)-sebakát, bi s( 1 -oktyloxy-2,2,6,6-tetrametylpiperidyljsukcinát, kondenzačný produkt N,N‘-bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidyl)hexametyléndiamínu a 4-rnorfolíno-2,6-dichlór-l,3,5-triazínu, kondenzačný pro dukt 2-chlór-4,6-di(4-n-butylamino-2,2,6,6-tetrametylpiperidyl)-l,3,5-triazínu a l,2-bis(3-aminopropylamino)etánu, kondenzačný produkt 2-chlór-4,6-di-(4-n-butylamino-l,2,2,6,6-pentametylpiperidyl)-l,3,5-triazínu a 1,2-bis(3-aminopropylaminojetánu, 8-acetyl-3-dodecyl-7,7,9,9-tetrametyl-1,3,8-triazaspiro[4,5]dekán-2,4-dión, 3-dodecyl-l-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidyl)pyrolidín-2,5-dión, 3-dodecyl-1 -(1,2,2,6,6-pentametyl-4-piperidyl)pyrolidín-2,5-dión, zmes 4-hexadecyloxy a 4-stearyl-2,2,6,6-tetrametylpiperidínu, kondenzačný produkt N,N'-bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidyl)-hexametyléndiamínu a 4-cyklohexylamino-2,6-dichlór-l,3,5-triazínu, kondezačný produkt l,2-bis-(3-aminopropylaminojetánu a 2,4,6-trichlór-l,3,5-triazínu, ako aj 4-butylamino-2,2,6,6-tetrametylpiperidín (registračné číslo CAS [136504-96-6]), N-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidyl)-n-dodecylsukcínimid, N-(l ,2,2,6,6-pentametyl-4-piperidylj-n-dodecylsukcínimid, 2-undecyl-7,7,9,9-tetrametyl-l-oxa-3,8-diaza-4-oxospiro[4,5]dekán, produkt reakcie 7,7,9,9-tetrametyl-2-cykloundecyl-l-oxa-3,8-diaza-4-oxospiro[4,5]-dekánu a epichlórhydrínu.

2.7. Oxamidy, napríklad 4,4‘-dioktyloxyoxanilid, 2,2‘-dietoxyoxanilid, 2,2‘oktyloxy-5,5‘-diterc.butoxanilid, 2,2‘-didodecyloxy-5,5‘-diterc.butoxanilid, 2-etoxy-2‘-etyloxanilid, N,N‘bis(3-dimetylaminopropyl)oxamid, 2-etoxy-5-terc.butyl-2‘-etoxanilid a jeho zmes s 2-etoxy-2‘-etyl-5,4‘-diterc.butoxanilidom, zmesi orto- a para-metoxy-disubstituovaných oxanilidov a zmesi orto- a para-etoxy-disubstituovaných oxanilidov.

2.8. 2-(2-hydroxyfenyl)-l,3,5-triazíny, napríklad 2,4,6-tris(2-hydroxy-4-oktyloxyfenyl)-l ,3,5-triazín, 2-(2-hydroxy-4-oktyloxyfenyl)-4,6-bis(2,4-dimetylfenyl)-l,3,5-triazín, 2-(2,4-dihydroxyfenyl)-4,6-bis(2,4-dimetylfenyl)1,3,5-triazín, 2,4-bis(2-hydroxy-4-propyloxyfenyl)-6-(2,4-dimetylfenyl)-l ,3,5-triazín, 2-(2-hydroxy-4-oktyloxyfenyl)-4,6-bis(4-metylfenyl)-l ,3,5-triazín, 2-(2-hydroxy-4-dodecyloxyfenyl)-4,6-bis(2,4-dimetylfenyl)-l,3,5-triazín, 2-(2-hydroxy-4-tridecyloxyfenyl)-4,6-bis(2,4-dimetylfenyl)-1,3,5-triazín, 2-[2-hydroxy-4-(2-hydroxy-3-butyloxypropyloxy)fenyl]-4,6-bis(2,4-dimetyl)-l ,3,5-triazín, 2-[2-hydroxy-4-(2-hydroxy-3-oktyloxypropyloxy)fenyl]-4,6-bis(2,4-dimetyl)-l ,3,5-triazín, 2-[4-(dodecyloxy/tridecyloxy-2-hydroxypropoxy)-2-hydroxyfenyl]-l,3,5-triazín, 2-[2-hydroxy-4-(2-hydroxy-3-dodecyloxypropoxy)fenyl]-4,6-bis-(2,4-dimetyfenyl)-l,3,5-triazín, 2-(2-hydroxy-4-hexyloxy)fenyl4,6-difenyl-1,3,5-triazín, 2-(2-hydroxy-4-metoxyfenyl)-4,6-difenyl-1,3,5-triazín, 2,4,6-tris[2-hydroxy-4-(3-butoxy-2-hydroxypropoxy)fenyl]-l,3,5-triazín, 2-(2-hydroxyfeynl-4-(4-metoxyfcnyl)-6-fcnyl-1,3,5-triazín.

3. Deaktivátory kovov, napríklad N,N‘-difenyloxamid, N-salicylal-N‘-salicyloylhydrazín, N,N‘-bis(salicyloyl)hydrazín, N,N‘-bis(3,5-diterc.butyl-4-hydroxyfenylpropionyl)hydrazín, 3-salicyloylamino-l,2,4-triazol, bis(benzylidén)oxalyl-dihydrazid, oxanilid, izoftaloyl-dihydrazid, sebakoyl-bisfenylhydrazid, N,N‘-diacetyladipoyl-dihydrazid, N,N‘-bis(salicyloyl)oxalyl-dihydrazid, N,N‘-bis(salicyloyljtiopropionyl-dihydrazid.

4. Fosfity a fosfonity, napríklad trifenyl-fosfit, difenyl-alkyl-fosfity, fenyl-dialkyl-fosfity, tris(nonylfenyl)fosflt, trilauryl-fosfit, trioktadecyl-fosfit, distearyl-pentaerytritol-difosfit, tris(2,4-diterc.butylfenyl)-fosfit, diizodecyl-pentaerytritol-difosfít, bis-(2,4-diterc.butylfenyl)pentaerytritol-difosfit, bis(2,6-diterc.butyl-4-metylfenyl)pentaerytritol-difosfit, diizodecyloxypentaerytritol-difosfit, bis(2,4-diterc.butyl-6-metylfenyl)-pentaerytritol-difosfít, bis(2,4,6-tris(triterc.butylfenyl)pentaerytritol-difosfit, tristearyl-sorbitol-trifosfit, tetrakis(2,4-diterc.butylfenyl)-4,4‘-bifenylén-difosfonit, 6-izooktyloxy-2,4,8-10-tetraterc.butyl-12H-di

SK 283984 Β6 benz[d,g]-l ,3,2-dioxafosfocín, 6-fluór-2,4,8,1O-tetraterc.bu-tyl12-metyl-dibenz[d,g]-l,3,2-dioxafosfocin, bis(2,4-diterc.butyl-6-metylfenyl)metylfosfit, bis(2,4-diterc.butyl-6-metylfenyl)-etylfosfit.

5. Hydroxylamíny, napríklad Ν,Ν-dibenzylhydroxylann'n, Ν,Ν-dietylhydroxyamín, N,N-dioktylhydroxylamin, Ν,Ν-diiaurylhydroxylamín, N,N-ditetradecylhydroxylamín, Ν,Ν-dihexadecylhydroxylamín, N,N-dioktadecylhydroxylamín, N-hexadecyl-N-oktadecylhydroxylamín, N-heptadecyl-N-oktadecylhydroxylamín, N,N-dialkylohydroxylamíny odvodené od amínov hydrogenovaného loja.

6. Nitróny, ako napríklad N-benzyl-alfa-fenyl-nítrón, N-etyl-alfa-metylnitrón, N-oktyl-alfa-heptylnitrón, N-lauryl-alfa-undecylnitrón, N-tetradecyl-alfa-tridecylnitrón, N-hexadecyl-alfa-pentadecylnitrón, N-oktadecyl-alfa-heptadecylnitrón, N-hexadecyl-alfa-heptadecylmtrón, N-oktadecyl-alfa-pentadecylnitrón, N-heptadecyl-alfa-heptadecylnitrón, N-oktadecyl-alfa-hexadecylnitrón, nitróny odvodené od Ν,Ν-dialkylhydrocylamínov pripravené z amínov hydrogenovaného loja.

7. Synergické prísady obsahujúce tioskupínu, napríklad dilauryl-tiodipropionát alebo distearyl-tiodipropionát.

8. Zlúčeniny rozrušujúce peroxidy, napríklad estery β-tiodipropiónovej kyseliny, napríklad jej laurylester, stearylester, myristylester alebo tridecylester, merkaptobenzimidazol alebo zinočnatá soľ 2-merkaptobenzimidazolu, dibutylditiokarbamát zinočnatý, dioktadecyl-disulfid, pentaerytritol-tetrakis(B-dodecylmerkapto)propionát.

9. Stabilizátory polyamidov, napríklad soli medi v kombinácii s jodidmi a/alebo zlúčeninami fosforu a ďalej soli dvojmocného mangánu.

10. Zásadité ko-stabilizátory, napríklad melamín, polyvinylpyrolidón, dikyándiamid, trialyl-kyanurát, deriváty močoviny, deriváty hydrazinu, amíny, polyamidy, polyuretány, soli vyšších mastných kyselín s alkalickými kovmi a s kovmi alkalických zemín, napríklad stearát vápenatý, stearát zinočnatý, behenát horečnatý, stearát horečnatý, ricínoleát sodný a palmitát draselný, pyrokatecholát antimónu alebo pyrokatecholát cínu.

11. Nukleačné činidlá, napríklad anorganické látky ako jc mastenec, oxidy kovov, ako jc oxid titaničitý alebo oxid horečnatý, fosforečnany, uhličitany alebo sírany, predovšetkým kovov alkalických zemín, organické zlúčeniny, ako sú mono- alebo polykarboxylové kyseliny a ich soli, napríklad kyselina 4-terc.butylbenzoová, kyselina adipová a kyselina difenyloctová, nátrium-sukcinát alebo nátriumbenzoát, polymérne zlúčeniny, ako sú kopolyméry obsahujúce ióny „ionoméry“.

12. Plnidlá a stužovacie činidlá, napríklad uhličitan vápenatý, silikáty, sklenené vlákna, sklenené guľôčky, azbest, mastenec, kaolín, sľuda, síran bárnatý, oxidy a hydroxidy kovov, sadze, grafit, drevná múčka a múčky alebo vlákna iných prírodných produktov, syntetické vlákna.

13. Ďalšie prísady, napríklad plastifikátory, mazivá, emulgátory, pigmenty, reológne prísady, katalyzátory, činidlá regulujúce tok, optické zjasňovacie prostriedky, činidlá na nehorľavú úpravu, antistatické činidlá a nadúvadlá.

14. Benzofuranóny a indolínony, napríklad, ako sú látky opísané v US-A-4 325 863, US-A-4 338 244, US-A-5 175 312, US-A-5 216 052, US-A-5 252 643, DE-A-4 316 611, DE-A- 4 316 622, DE-A-4 316 876, EP-A-0 589 839 alebo EP-A- 0 591 102 alebo 3-[4-(2-acetoxyetoxy)fenyl]-5,7-diterc.butylbenzofuran-2-ón, 5,7-diterc.butyl-3-[4-(2-stearoyloxyetoxy)-fenyl]benzofuran-2-ón, 3,3‘-bis[5,7-diterc.butyl-3-(4-[2-hydroxyetoxy]fenyl)benzofuran-2-ón], 5,7-diterc.butyl-3-(4-etoxyfenyl)benzofuran-2-ón, 3-(4-acetoxy-3,5-dimetylfenyl)-5,7-diterc.butylbenzofuran-2-ón, 3-(3,5

-dimetyl-4-pivaloyloxyfenyl)-5,7-diterc.butylbenzofuran-2-ón.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo ich zmesi sa môžu použiť tiež ako stabilizátory, najmä stabilizátory proti účinkom svetla, pre takmer všetky materiály známe v odbore fotografických reprodukčných techník, ako sú opísané napríklad vo výskumnej správe Research Disclosure 1990, 31429 (str. 474 až 480).

Hmotnostný pomer zlúčenín všeobecného vzorca (1) alebo ich zmesi ku zvyčajným aditívam môže predstavovať napríklad 1 : 0,5 až I : 5.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo ich zmesi sú predovšetkým vhodné na stabilizáciu pigmentovaných polyolefínov, najmä polypropylénu.

Vysvetlenie a poznámky uvádzané pre zlúčeniny všeobecného vzorca (I) a ich zmesi, pokiaľ ide o stabilizáciu organických materiálov, sa dajú tiež použiť pre medziprodukty všeobecného vzorca (D) a ich zmesi.

Vynález podrobnejšie ilustrujú nasledujúce príklady. Všetky uvádzané percentá sú hmotnostnými percentami, ak nieje uvedené inak.

Ako analytický postup na separáciu molekúl na základe ich veľkostného rozdielu a na získanie priemeru molekulových hmotností (M_w, M_n) alebo informácii o distribúcii molekulových hmotnosti polymérov sa používa gélová permeačná chromatografia (GPC).

Táto technika je dobre známa a je opísaná napríklad v práci „Modem Size - Exclusion Liquid Chromatography“, ktorú napísali W. W. Yan a kol., editor J. Wiley and Sons, New York, USA, 1979, str. 4 - 8, 249 - 283 a 315 - 340.

Úzka distribúcia molekulovej hmotnosti je charakterizovaná polydisperzitou (M_w/M_n) blízkou 1.

Analýzy gélovej permeačnej chromatografie uvedené v nasledujúcich príkladoch sa uskutočňujú na gólovom permeačnom chromatografe Perkin-Elmer LC 250 vybavenom detektorom Perkin-Elmer RI detector LC 30 a pecou Perkin-Elmer oven LC 101.

Všetky analýzy sa uskutočňujú pri teplote 45 ^CC s použitím troch kolón PLGÉL 3 μηι Mixed E s dĺžkou 300 mm a vnútorným priemerom 7,5 mm (od firmy Polymers Laboratories Ltd. Shropshire, Veľká Británia).

Ako elučné činidlo sa používa tetrahydrofurán (s prietokom 0,40 ml/min.) a vzorky sa rozpúšťajú v tetrahydrofuráne v koncentrácii 2 % (hmotnosť/objem).

V štruktúrnych vzorcoch v nasledujúcich príkladoch symbol n' označuje, že v molekulách sú opakujúce sa jednotky a že získané produkty nie sú jednotné. Tieto produkty sú charakterizované čísleným priemerom molekulovej hmotnosti (M„) a polydisperzitou M_w/M„.

Produkty opísané v príkladoch 1, 2, 5, 6 a 10, najmä v príklade 10, sa týkajú výhodného uskutočnenia vynálezu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Na obr. 1 je znázornený chromatogram zlúčeniny pripravenej postupom opísaným v príklade 1 získaný gólovou permeačnou chromatografiou.

Na obr. 2 je znázornený chromatogram zlúčeniny pripravenej postupom opísaným v príklade 2 získaný gólovou permeačnou chromatografiou.

Na obr. 3 až 6 a 6/bis sú znázornené chromatogramy zlúčenín pripravených postupom opísaným v príkladoch 3 až 6 získané gólovou permeačnou chromatografiou.

Na obr. 7 je znázornený chromatogram zlúčeniny pripravenej postupom opísaným v príklade 10 získaný gólovou permeačnou chromatografiou.

Na obr. 8 je znázornený chromatogram zlúčeniny pripravenej postupom opísaným v príklade 11 získaný gólovou permeačnou chromatografiou.

Na obr. 9 jc znázornený chromatogram zlúčeniny pripravenej postupom opísaným v príklade 12 získaný gélovou permeačnou chromatografiou.

Na obr. D-l je znázornený chromatogram zlúčeniny pripravenej postupom opísaným v príklade D-l získaný gólovou permeačnou chromatografiou.

Na obr. D-2 až D-5 sú znázornené chromatogramy zlúčenín pripravených postupom opísaným v príkladoch D-2 až D-5 získané gólovou permeačnou chromatografiou.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Príprava zlúčeniny vzorca

K roztoku 64,5 g (0,35 mol) kyanúrchloridu v 500 ml xylénu sa pri teplote 0 °C pomaly pridá roztok 74,3 g (0,35 mol) N-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-n-butylamínu v 50 ml vody, pričom sa teplota udržiava počas pridávania a počas jednej hodiny po pridaní na uvedenej hodnote.

Po dvoch hodinách pri laboratórnej teplote sa zmes ochladí na teplotu 0 °C a pridá sa vodný roztok 14,7 g (0,368 mol) hydroxidu sodného v 50 ml vody. Po 0,5 hodine pri teplote 0 °C a po ďalších 2 hodinách pri laboratórnej teplote sa vodný roztok oddelí a pridá sa 69,2 g (0,175 mol) N,N'-bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-1,6-hexándiamínu.

Zmes sa zohrieva pri teplote 50 °C počas 1 hodiny, pridá sa 48,4 g (0,35 mol) mletého uhličitanu draselného a potom sa zmes zohrieva pri teplote 60 °C počas 4 hodín.

Organická fáza sa premyje vodou a potom sa zahustí vo vákuu pri teplote 60 - 70 °C a tlaku 1000 Pa, pričom sa spätne izoluje 250 ml xylénu.

Pridá sa 138,1 g (0,35 mol) N,N'-bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-l,6-hexándiamínu a zmes sa zohrieva pri teplote 150 °C počas 2 hodín, znova sa ochladí a pridá sa 14 g (0,35 mol) mletého hydroxidu sodného.

Zmes sa zohrieva pri teplote 140 °C počas ďalších 4 hodín, pričom sa azcotropicky odstráni zvyšková reakčná voda, a potom počas ďalších 4 hodín pri teplote 160 °C.

Po ochladení na teplotu 60 °C sa zmes zriedi 300 ml xylénu, prefiltruje sa a premyje sa trikrát 100 ml etylénglykolu.

Po zahustení vo vákuu pri teplote 60 °C a tlaku 1000 Pa sa pridá 78,7 g (0,147 mol) 2-chlór-4,6-bis[N-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-n-butylaminoj-1,3,5-triazinu.

Zmes sa zohrieva počas 3 hodín pri teplote 140 °C, pridá sa 5,9 g (0,147 mol) mletého hydroxidu sodného a zmes sa zohrieva za varu pod spätným chladičom, pričom sa azeotropicky odstraňuje reakčná voda.

Zmes sa zohrieva počas 4 hodín pri teplote 160 °C, pridá sa ďalších 5,9 g (0,147 mol) mletého hydroxidu sodného a zmes sa znova zohrieva pri teplote 160 °C počas 2 hodín.

Po ochladení na teplotu 60 °C sa zmes zriedi 300 ml xylénu, prefiltruje sa a zahustí vo vákuu pri teplote 140 °C a tlaku 100 Pa.

Po vysušení sa získa pevná látka s teplotou topenia 166 až 170 °C.

M_n (stanovená gólovou permeačnou chromatografiou, GPC) = 3360 g/mol

M_w/M„=l,18

Analýzou pomocou gélovej permeačnej chromatografie sa získa chromatogram, ako je na obrázku 1.

Príklad 2

Príprava zlúčeniny vzorca

K roztoku 11 g zlúčeniny z príkladu 1 v 50 ml xylénu sa pomaly pridá zmes 6,6 g (0,143 mmol) kyseliny mravčej a roztok získaný rozpustením 4,3 g (0,143 mol) paraformaldehydu v 16 ml 2 % (hmotnosť/objem) vodného roztoku hydroxidu sodného a zmes sa zohrieva pri teplote 110 °C, pričom sa pridaná voda a reakčná voda súčasne azeotropicky odstraňuje.

Zmes sa potom ochladí na teplotu 70 - 80 °C a pri teplote 30 - 80 °C sa pridá roztok 4 g hydroxidu sodného v 20 ml vody.

Vodná vrstva sa oddelí a zmes sa dehydratuje tým, že sa azeotropicky odstraňuje voda.

Po odparení vo vákuu pri teplote 140 °C a tlaku 100 Pa sa získa produkt s teplotou topenia 184 - 190 °C.

M_n (stanovená gólovou permeačnou chromatografiou, GPC) = 3650 g/mol

M_w/M_n=l,20

Analýzou pomocou gélovej permeačnej chromatografie sa získa chromatogram, ako je na obrázku 2.

Príklady 3 - 6

Postupom opísaným v príklade 1, pri rovnakých reakčných podmienkach s použitím príslušných reakčných činidiel sa pripravia nasledujúce zlúčeniny všeobecného vzorca (O

príklad A	B R1 Ra	Mr,	(analýza pomocou GPC)	teplota topenia (•C)
3 1	j, -H -(CH ) -	2450	1/21	152-1.59
0	0		(obr.3)
4	í f''-,-CH -(CH ) -	2770	1,20	180-137
Q	U		(obr.4)

(<\H*)_aN- (^C4H,)2N^- H ^_(^CHa)_e“ ³⁸⁷⁰

1,16 (obr.5)

S5-95 ⁶ (<\Ηβ)2Ν- ^CH± “^(CHa^,e· ^{4060 1}'¹⁶ (obr.6)

3340 1,18 (obr.

6/bis)

98-106

115-125

Príklad 7

Príprava zlúčeniny vzorca

b) Príprava N,\'-bis[4-[(2,2,6,6-tetrametyl)-4-piperidinyl)butylamino]-6-chlór-[ 1,3,5]-triazin-2-yl]-N,N'-bis-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-1,6-hexándiamínu

K roztoku 36,03 g (0,1 mol) 2,4-dichlór-6-[(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)butylamino]-[l,3,5]-triazínu v 200 ml xylénu sa pridá 19,7 g (0,05 mol) N,N'-bis(2,2,6,6-telrametyl-4-piperidinyl)-1,6-hexándiamínu.

Zmes sa zohrieva pri teplote 50 °C počas 1 hodiny, pridá sa 15,2 g (0,11 mol) mletého uhličitanu draselného a zmes sa zohrieva pri teplote 60 “C počas 4 hodín.

Zmes sa ochladí, prefiltruje a premyje sa dvakrát 50 ml vody.

Organická fáza sa vysuší s použitím síranu sodného, prefiltruje sa a odparí vo vákuu pri teplote 100 “C a tlaku 1000 Pa.

Po vysušení sa získa pevná látka s teplotou topenia 100 až 103 °C.

Analýza organického chlóru: vypočítané: 6,80 %, nájdené: 6,78 %.

c) Príprava zlúčeniny uvedeného vzorca

Roztok 35,7 g (0,04 mol) zlúčeniny pripravenej ako v stupni a) a 20,8 g (0,02 mol) zlúčeniny pripravenej ako v stupni b) v 200 ml xylénu sa zohrieva za varu pod spätným chladičom počas 3 hodín.

Zmes sa pridá k 3,2 g (0,08 mol) mletého hydroxidu sodného a zohrieva sa za varu pod spätným chladičom, pričom sa azeotropicky odstraňuje reakčná voda.

Zmes sa zohrieva pri teplote 190 °C v uzavretej nádobe počas 14 hodín, ochladí sa a prefiltruje.

Organický roztok sa premyje trikrát 50 ml vody, vysuší sa s použitím síranu sodného, prefiltruje sa a odparí vo vákuu pri teplote 140 °C a tlaku 100 Pa.

Po vysušení sa získa produkt s teplotou topenia 150 až 155 °C.

Analýza pre C₁₆₂H₃₀₆N₃₆:

vypočítané: 70,54 % C, 11,18 % H, 18,28 % N, nájdené: 70,34 % C, 11,10 % H, 18,06 % N.

Príklad 8

Príprava zlúčeniny vzorca

a) Príprava N,N‘-dibutyl-N,N‘,N“-tris(2,2,6,6-tetrametyl)-4-piperidinyl)-N“-[6-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinylamino)hexyl]-[l ,3,5]-triazín-2,4,6-triamínu

K roztoku 157,9 g (0,4 mol) N,N‘-bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperídinyl)-l,6-hexándiamínu v 250 ml xylénu sa pri teplote varu pod spätným chladičom pomaly pridá roztok 53,5 g (0,1 mol) 2-chlór-4,6-bis[N-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-n-butylamino]-l,3,5-triazínu v 250 ml xylénu.

Po ukončení uvedeného pridávania sa pridá 8 g (0,2 mol) hydroxidu sodného a zmes sa zohrieva za varu pod spätným chladičom počas 8 hodín.

Zmes sa prefiltruje a roztok sa zahustí vo vákuu pri teplote 140 °C a tlaku 100 Pa a nadbytok N,N‘-bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-l ,6-hexándiamínu sa odstráni vo vákuu pri teplote 190 °C a tlaku 20 Pa.

Takto získaná pevná látka sa rozpustí v 200 ml xylénu, premyje sa štyrikrát 50 ml vody a vysuší sa s použitím síranu sodného.

Po filtrácii sa xylénový roztok odparí vo vákuu pri teplote 140 °C a tlaku 1000 Pa a po vysušení sa získa produkt s teplotou topenia 67 - 72 “C.

Analýza pre :

vypočítané: 71,17 % C, 11,61 % H, 17,22 % N, nájdené: 70,47 % C. 11,49 % H, 17,09 % N.

— r

a) Príprava zlúčeniny vzorca

Roztok 20 g (0,022 mol) zlúčeniny pripravenej, ako je opísané v príklade 7a) a 8,1 g (0,022 mol) 2,4-dichlór-6-[(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)butylamino]-[l,3,5]-triazíriu v 100 ml xylénu sa zohrieva pri teplote 40 °C počas 1 hodiny.

Pridá sa 3,1 g (0,022 mol) mletého uhličitanu draselného a zmes sa zohrieva pri teplote 60 °C počas 2 hodín, pri teplote 80 °C počas 1 hodiny a potom sa ochladí na laboratórnu teplotu.

Pridá sa 34,7 g (0,088 mol) N,N'-bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-l,6-hexándiamínu a 0,88 g (0,022 mol) mletého hydroxidu sodného.

Zmes sa zohrieva za varu pod spätným chladičom počas 15 hodín, pričom sa azeotropicky odstraňuje reakčná voda.

Po ochladení sa zmes prefiltruje a organický roztok sa premyje trikrát 50 ml etylénglykolu a trikrát 50 ml vody.

Organický roztok sa potom vysuší s použitím síranu sodného, prefiltruje sa a odparí vo vákuu pri teplote 140 °C a tlaku 10 Pa.

Získa sa pevný produkt s teplotou topenia 110 -115 °C. Analýza pre C₉₃H_l7SN2o: vypočítané: 70,85 % C, 11,38 % H, 17,77 % N, nájdené: 70,34 % C, 11,26 % H, 17,52 % N.

b) Príprava zlúčeniny uvedeného vzorca

Roztok 10 g (0,0063 mol) zlúčeniny pripravenej ako v stupni a) a 3,3 g (0,00315 mol) zlúčeniny pripravenej ako v príklade 7b) v 100 ml trimetylbenzénu sa zohrieva za varu pod spätným chladičom počas 3 hodín a potom sa pridá 1,75 g (0,013 mol) mletého uhličitanu draselného.

Zmes sa zohrieva za varu pod spätným chladičom počas 24 hodín, pričom sa azeotropicky odstraňuje reakčná voda.

Zmes sa ochladí, prefiltruje a odparí vo vákuu pri teplote 140 °C a tlaku 10 Pa. Získa sa pevný produkt s teplotou topenia 176 - 183 °C.

Analýza pre C₂42H₄₅₆N₅₄: vypočítané: 70,50 % C, 11,15 % H, 18,35 % N, nájdené: 70,46 % C, 11,17 % H, 18,21 % N.

Príklad 9

Príprava zlúčeniny vzorca

-[(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidmyl)butyiamino]-[l,3,5]-triazínu v 100 ml xylénu sa zohrieva pri teplote 40 °C počas 1 hodiny.

Po pridaní 1,4 g (0,01 mol) mletého uhličitanu draselného sa zmes zohrieva pri teplote 60 °C počas 2 hodín, pri teplote 80 °C počas 1 hodiny.

Pridá sa 7,9 g (0,02 mol) N,N'-bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-l,6-hexándiamínu a 0,4 g (0,01 mol) mletého hydroxidu sodného a zmes sa zohrieva za varu pod spätným chladičom počas 4 hodín, pričom sa azeotropicky odstraňuje reakčná voda.

Zmes sa potom prefiltruje a organický roztok sa premyje trikrát 30 ml etylénglykolu a 50 ml vody.

Po vysušení s použitím síranu sodného a filtrácii sa organický roztok zahustí vo vákuu pri teplote 140 °C a tlaku 100 Pa.

Po vysušení sa získa pevný produkt s teplotou topenia 143 - 147 °C.

Analýza pre €_Ι33Η₂5₃Ν₂₉: vypočítané: 70,73 % C, 11,29 % H, 17,98 % N, nájdené: 70,68 % C, 11,25 % H, 17,88 % N.

b) Príprava zlúčeniny uvedeného vzorca

Roztok 9,5 g (0,0042 mol) zlúčeniny pripravenej ako v stupni a) a 2,2 g (0,0021 mol) zlúčeniny pripravenej ako v príklade 7b) v 100 ml trimetylbenzénu sa zohrieva za varu pod spätným chladičom počas 1 hodiny. Pridá sa 1,2 g (0,0084 mol) mletého uhličitanu draselného a zmes sa zohrieva za varu pod spätným chladičom počas 16 hodín, pričom sa azeotropicky odstraňuje reakčná voda.

Zmes sa potom zahustí na objem 50 ml zvýšením teploty na 180 °C na ďalších 10 hodín.

Potom sa zmes ochladí, premyje sa trikrát 30 ml vody a vysuší sa s použitím síranu sodného.

Po filtrácii sa organický roztok zahustí vo vákuu pri teplote 140 °C a tlaku 10 Pa.

Získa sa pevný produkt s teplotou topenia 180 - 184 °C. Analýza pre Ο,οιΗ,,,,,,Ν--: vypočítané: 70,49 % C, 11,13 % H, 18,38 % N, nájdené: 70,03 % C, 11,01 % H, 18,21 % N.

Príklad 10

Príprava zlúčeniny vzorca

a) Príprava zlúčeniny vzorca

V’ CH,	1
	H,C
J	7

Roztok 8 g (0,005 mol) zlúčeniny pripravenej, ako je opísané v príklade 8a) a 1,83 g (0,005 mol) 2,4-dichlór-6-

K roztoku 64,5 g (0,35 mol) kyanúrchloridu v 500 ml xylénu sa pri teplote 0 °C pomaly pridá roztok 74,3 g (0,35 mol) N-(2,2,6,6-tetrametyl-4-pipcridinyl)-n-butylamínu v 50 ml vody, pričom sa teplota udržiava počas pridávania a počas jednej hodiny po pridaní na uvedenej hodnote.

Po 2 hodinách pri laboratórnej teplote sa zmes ochladí na teplotu 0 °C a pridá sa vodný roztok 14,7 g (0,368 mol) hydroxidu sodného v 50 ml vody.

Po 0,5 hodine pri teplote 0 °C a po ďalších 2 hodinách pri laboratórnej teplote sa vodný roztok oddelí a pridá sa

69,2 g (0,175 mol) N,N'-bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-1,6-hexándiamínu.

Zmes sa zohrieva pri teplote 50 °C počas 1 hodiny, pridá sa 48,4 g (0,35 mol) mletého uhličitanu draselného a potom sa zmes zohrieva pri teplote 60 °C počas 4 hodín.

Po premytí vodou sa organická fáza zahustí vo vákuu pri teplote 60 - 70 °C a tlaku 1000 Pa, pričom sa spätne izoluje 250 ml xylénu.

Pridá sa 138,1 g (0,35 mol) N,N'-bis(2,2,6,6-tetrametyi-4-piperidinyl)-l,6-hexándiamínu a zmes sa zohrieva pri teplote 150 °C počas 2 hodín, znova sa ochladí a pridá sa 14 g (0,35 mol) mletého hydroxidu sodného.

Zmes sa zohrieva pri teplote 140 °C počas ďalších 4 hodín, pričom sa azeotropicky odstráni zvyšková reakčná voda, a zmes sa potom počas ďalších 4 hodín zohrieva pri teplote 160 °C.

Po ochladení na teplotu 60 °C sa zmes zriedi 300 ml xylénu, prefiltruje sa a trikrát sa premyje 100 ml etylénglykolu.

Po zahustení vo vákuu pri teplote 60 ^CC a tlaku 1000 Pa sa pridá 54,4 g (0,147 mol) 2-chlór-4,6-bis(dibutylamino)-1,3,5-triazínu.

Zmes sa zohrieva počas 3 hodín pri teplote 140 °C, pridá sa 20,3 g (0,147 mol) mletého uhličitanu draselného a zmes sa zohrieva za varu pod spätným chladičom, pričom sa azeotropicky odstraňuje reakčná voda.

Zmes sa zohrieva počas 4 hodín pri teplote 160 °C, pridá sa ďalších 20,3 g (0,147 mol) mletého uhličitanu draselného a zmes sa znova zohrieva pri teplote 160 °C počas 2 hodín. Po ochladení na teplotu 60 °C sa zmes zriedi 300 ml xylénu, prefiltruje sa a zahustí vo vákuu pri teplote 140 °C a tlaku 100 Pa.

Po vysušení sa získa pevná látka s teplotou topenia 130 až 136 °C.

M_n (stanovená gélovou permeačnou chromatografiou, GPC) = = 2830 g/mol

M_w/M„ = 1,22

Analýzou pomocou gólovej permeačnej chromatografie sa získa chromatogram, ako je na obrázku Ί.

Príklad 11

Príprava zlúčeniny vzorca

CH.CH,OH

HtOW — N

HXH.CH.

HXHCE,

n—CHOWH	H.C.----N i
CHCHOH
OípLOH	i

A) Syntéza 2,4-bis[bis(2-hydroxyetyl)amino]-6-chlór-[1,3,5]-triazínu

K roztoku 100 ml acetónu v 920 ml vody, ochladenému na teplotu 0 °C sa pri udržiavaní teploty medzi 0 - 5 °C pomaly pridá 92,2 g (0,5 mol) kyanúrchloridu. Potom sa k reakčnej zmesi pomaly pridá 105,1 g (I mol) dietanolamínu, pričom sa teplota udržuje na hodnote približne 5 °C.

Roztok sa mieša počas 0,5 hodiny pri teplote 5 až 10 °C a pomaly sa pridá roztok 63,6 g (0,6 mol) uhličitanu sodného v 700 I vody, roztok sa zohreje na teplotu 45 °C a teplota sa udržiava na tejto hodnote počas 4 hodín.

Zmes sa potom prefiltruje a takto získaná pevná látka sa premyje dvakrát vodou a vysuší sa v sušiarni vo vákuu pri teplote 100 °C a tlaku 100 Pa. Po vysušení je produktom biela pevná látka s teplotou topenia 146 - 147 °C.

Analýza pre Cnl-LcNjC^CI:

vypočítané: 11,02 % Cl, nájdené: 11,00 % Cl.

B) K roztoku 64,5 g (0,35 mol) kyanúrchloridu v 500 ml xylénu sa pri teplote 0 °C pomaly pridá roztok 74,3 g (0,35 mol) N-(2,2,6,6-tetramctyl-4-piperidinyl)-n-butylaminu v 50 ml vody, pričom sa teplota udržiava počas pridávania a počas jednej hodiny po pridaní na uvedenej hodnote.

Po 2 hodinách pri laboratórnej teplote sa zmes ochladí na teplotu 0 ^CC a pridá sa vodný roztok 14,7 g (0,368 mol) hydroxidu sodného v 50 ml vody.

Po 0,5 hodine pri teplote 0 °C a po ďalších 2 hodinách pri laboratórnej teplote sa vodný roztok oddelí a pridá sa

69,2 g (0,175 mol) N,N'-bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-l ,6-hexándiamínu. Zmes sa zohrieva pri teplote 50 °C počas I hodiny, pridá sa 48,4 g (0,35 mol) mletého uhličitanu draselného a potom sa zmes zohrieva pri teplote 60 °C počas 4 hodín.

Po premytí vodou sa organická fáza zahustí vo vákuu pri teplote 60 - 70 °C a tlaku 1000 Pa, pričom sa spätne izoluje 250 ml xylénu.

Pridá sa 138,1 g (0,35 mol) N,N'-bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-l,6-hexándiamínu a zmes sa zohrieva pri teplote 150 °C počas 2 hodín, znova sa ochladí a pridá sa 14 g (0,35 mol) mletého hydroxidu sodného.

Zmes sa zohrieva pri teplote 140 °C počas ďalších 4 hodín, pričom sa azeotropicky odstráni zvyšková reakčná voda, a zmes sa potom zohrieva počas ďalších 4 hodín pri teplote 160 °C.

Po ochladení na teplotu 60 °C sa zmes zriedi 300 ml xylénu, prefiltruje sa a trikrát sa premyje 100 ml etylénglykolu. Po zahustení vo vákuu pri teplote 60 °C a tlaku 1000 Pa sa pridá 47,3 g (0,147 mol) 2,4-bis[bis(2-hydroxyetyl)amino]-6-chlór-[ 1,3,5]-triazínu.

Zmes sa zohrieva počas 10 hodín pri teplote 140 °C, ochladí sa na laboratórnu teplotu a pridá sa 14 g (0,35 moľ) hydroxidu sodného v 50 ml vody. Zmes sa potom zohrieva pri teplote 95 °C počas 4 hodín, ochladí sa na laboratórnu teplotu a vodná fáza sa oddelí.

Organická fáza sa jedenkrát premyje vodou, pričom sa azeotropicky odstráni zvyšková reakčná voda.

Po zahustení vo vákuu pri teplote 200 °C a tlaku 1230 Pa sa získa nažltlý produkt s teplotou topenia 155 až 160 °C . M_n (stanovená gélovou permeačnou chromatografiou, GPC) = = 2852 g/mol

M_w/M_n = 1,48

Analýzou pomocou gélovej permeačnej chromatografie sa získa chromatogram, ako je na obrázku 8.

Príklad 12

Príprava zlúčeniny vzorca

CH.CHJXH,

H M
h,c4— —(KOLOCH,	HjCOOLCHj— r

σι,στιΧΗ,

Η,αχΗ,αι,

Η,σΧΗ-Gi

A) Syntéza 2,4-bis[bis(2-metoxyetyl)amino]-6-chlór-[l ,3,5]-triazínu

Postupom opísaným v príklade 11 v stupni A) sa 92,2 g (0,5 mol) kyanúrchloridu podrobí reakcii s 133,2 g (1 mol) bis[2-metoxyetyl]amínu v roztoku 100 ml acetónu v 920 ml vody.

Po odparení zmesi acetónu a vody sa získa zlúčenina vo forme živice, ktorá sa vykryštalizuje etanolom. Produktom je biela pevná látka s teplotou topenia 40 - 44 °C. Analýza pre C|₅H₂₈N₅O₄CI: vypočítané: 9,38 % Cl, nájdené: 9,42 % Cl.

B) Postupom opísaným v príklade 11 v stupni B) a s použitím príslušných množstiev vhodných reaktantov sa získa požadovaný produkt vo forme bielej pevnej látky s teplotou topenia 138 - 153 °C.

M_n (stanovená gélovou permeačnou chromatografiou, GPC) = = 3017 g/mol

M„,/M_n= 1,35

Analýzou pomocou gélovej permeačnej chromatografie sa získa chromatogram, ako je na obrázku 9.

Príklad D

Príprava zlúčeniny vzorca

K roztoku 64,5 g (0,35 mol) kyanúrchloridu v 500 ml xylénu sa pri teplote 0 °C za miešania pomaly pridá roztok

74,3 g (0,35 mol) N-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-n-butylamínu v 50 ml vody. Zmes sa potom mieša počas 2 hodín pri laboratórnej teplote a po ochladení na teplotu 0 °C sa pridá vodný roztok 14,7 g (0,368 mol) hydroxidu sodného v 50 ml vody. Potom sa vodný roztok oddelí a pridá sa 69,2 g (0,175 mol) N,N'-bis(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-l,6-hexándiamínu. Zmes sa zohrieva pri teplote 50 “C počas jednej hodiny. Potom sa pridá 48,4 g (0,35 mol) mletého bezvodého uhličitanu draselného a zmes sa zohrieva pri teplote 60 °C počas 4 hodín. Po premytí vodou sa organická fáza mierne zahustí, pričom sa spätne izoluje 250 ml xylénu, a pridá sa 1381 g (3,5 mol) N,N'-bis-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-l,6-hexándiamínu. Zmes sa zohrieva pri teplote 140 °C počas 2 hodín, potom sa pridá 28 g (0,70 mol) mletého hydroxidu sodného a zmes sa zohrieva pod spätným chladičom počas 8 hodín, pričom sa azeotropicky oddestiluje rekčná voda. Pridá sa 250 ml xylénu a zmes sa potom prefiltruje. Roztok sa zahustí vo vákuu pri teplote 140 °C a tlaku 100 Pa a nadbytok N,N'-bis-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-l,6-hexándiamínu sa odstráni vo vákuu pri teplote 190 °C a tlaku 20 Pa. Takto získaná pevná látka sa rozpustí v xyléne, premyje sa štyrikrát 50 ml vody a vysuší sa s použitím síranu sodného. Po filtrácii sa xylénový roztok odparí vo vákuu pri teplote 140 °C a tlaku 1000 Pa a po vysušení sa získa produkt s teplotou topenia 130- 138 °C.

Analýza pre CkmPLoo^: vypočítané: 71,02 % C, 11,46 % H, 17,52 % N, nájdené: 70,95 % C, 11,48 % H, 17,54 % N.

Príklad D-l

Príprava zlúčeniny vzorca

n'

K roztoku 64,5 g (0,35 mol) kyanúrchloridu v 500 ml xylénu sa pri teplote 0 °C za miešania pomaly pridá roztok

74,3 g (0,35 mol) (N-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-n-butylamínu v 50 1 vody. Zmes sa potom mieša počas 2 hodín pri laboratórnej teplote a po ochladení na teplotu 0 °C sa pridá vodný roztok 14,7 g (0,368 mol) hydroxidu sodného v 50 ml vody. Potom sa vodný roztok oddelí a pridá sa 69,2 g (0,175 mol) N,N'-bis-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-l,6-hexándiamínu. Zmes sa zohrieva pri teplote 50 °C počas 1 hodiny. Potom sa pridá 48,4 g (0,35 mol) mletého bezvodého uhličitanu draselného a zmes sa zohrieva pri teplote 60 °C počas 4 hodín.

Po premytí vodou sa organická fáza mierne zahusti, pričom sa spätne izoluje 250 ml xylénu, a pridá sa 138,1 g (0,35 mol) N,N'-bis-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-l,6-hexándiamínu.

Zmes sa zohrieva pri teplote 140 °C počas 2 hodín, potom sa pridá 28 g (0,70 mol) mletého hydroxidu sodného a zmes sa zohrieva za varu pod spätným chladičom počas 8 hodín, pričom sa azeotropicky oddestiluje reakčná voda.

Zmes sa potom ochladí na teplotu 60 °C, zriedi sa 300 ml xylénu a prefiltruje sa. Potom sa roztok premyje trikrát 100 ml etylénglykolu a zahustí sa vo vákuu pri teplote 140 °C a tlaku 100 Pa. Po vysušení sa získa pevná látka s teplotou topenia 138 - 143 °C.

M_n (stanovená gélovou permeačnou chromatografiou, GPC) = ^_2555 g/mol

M_w/M„ = 1,25

Analýzou pomocou gélovej permeačnej chromatografie sa získa chromatogram, ako je na obrázku D-l.

Príklady D-2 až D-5

Postupom opísaným v príklade D-l a s použitím zodpovedajúcichh reaktantov v príslušných molámych pomeroch sa pripravia nasledujúce zlúčeniny všeobecného vzorca

—! n’ príklad R¹ R^a B teplota topenia CC) «,Αη

D-2	-K		ch, ch, H,C-C-CH3-C—NH— CH, CH,	97-105	2631	1,28
			CH,
D-3	-H	-(ch,).-	HjC-C— NH — CH,	121-128	2475	1/34
D-4	-H	-(CHa)e-	r~\ —N O	125-130	2340	1,24

n-5 -H -(CH_a)_e- ’NIC.H,).

S8-72 2773 1,20

Analýzou zlúčenín z príkladov D-2 až D-5 pomocou gélovej permeačnej chromatografie sa získajú chromatogramy, ako sú na obrázkoch. D-2 až D-5.

Príklad I

Stabilizácia proti účinkom svetla v polypropylénových vláknach

2,5 g stabilizátora uvedeného v tabuľke 1, 1 g tris-(2,4-diterc.butylfenyljfosfitu, 1 g kalcium-monoetyl-3,5-diterc.butyl-4-hydroxybenzylfosfonátu, 1 g kalcium-stearátu a 2,5 g oxidu titaničitého sa v pomalobežnom miešadle zmieša s 1000 g polypropylénového prášku s indexom toku taveniny 12 g/10 minút (merané pri 230 °C a 2,16 kg).

Zmesi sa extrudujú pri teplote 200 - 230 °C, čím sa získajú polyméme granuly, ktoré sa potom premenia na vlákna pri použití poloprevádzkovej aparatúry (LeonardSumirago (VA) Taliansko) pracujúcej pri nasledovných podmienkach:

Teplota v extrudéri : Teplota hlavy : Napínací pomer: Lineárna hustota:

230 - 245 °C

255 - 260 °C

I : 3,5

II dtex na vlákno

Takto pripravené vlákna sa upevnia na bielu podložku a exponujú sa v prístroji 65 WR Weather-O-Meter (ASTM D2565-85) s teplotou čiernej dosky 63 °C.

Pri vzorkách sa meria po rôznych dobách vystavenia svetlu reziduálna pevnosť, s použitím tenzometra, ktorý pracuje konštantnou rýchlosťou a potom sa vypočíta čas expozície v hodinách, potrebný na zníženie východiskovej pevnosti na polovicu (T₅₀).

Na porovnanie sa účinkom svetla vystavia tiež vlákna pripravené pri rovnakých podmienkach, ako je uvedené, ale bez pridania stabilizátorov podľa vynálezu.

Výsledky sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1 stabilizátor

T_bo (v hodinách) bez stabilizátora 250 zlúčenina z príkladu 1 1 2100 zlúčenina z príkladu 2 -- 1950 zlúčenina z príkladu 3 I 1990 zlúčenina z príkladu 4 ϊ 1320 zlúčenina z príkladu 5 L 1900 zlúčenina z príkladu 10 ΐ

2210

Príklad II

Interakcia s pigmentom v polypropylénových doskách

5,625 g stabilizátora uvedeného v tabuľke 2, 13,500 g pigmentovej modrej Blue 15 „Flush“ (50 % zmes v polyetyléne) a 25,875 g polypropylénového prášku (s indexom toku taveniny približne 14, merané pri 230 C a 2,16 kg) sa pri laboratórnej teplote naplní uzavretý mixér Haake (Haake Buchier Rheochord Systém 40 s použitím 60 ml trojdielneho Theomixéra s vačkovými lopatkami). Lopatky rotujú rýchlosťou 5 otáčok za minútu. Piest uzatvorí nádobu hmotnosťou 5 kg. Teplota sa zvýši na 180 °C a udržiava sa na 180 °C. Celkový čas predstavuje 30 minút.

Po 30 minútach sa zmes s teplotou 180 “C vyberie a ochladí sa na laboratórnu teplotu. Takto získaná zmes - nazvaná „koncentrát“ sa znova použije.

0,900 g tohto koncentrátu, 3,600 g oxidu titaničitého „Flush“ (50 % zmesi v polyetyléne) a 40,500 g polypropylénového prášku ( s indexom toku taveniny približne 14, merané pri 230 °C a 2,16 kg) sa pri teplote 160 °C vloží do nádoby mixéra HAAKE. Lopatky rotujú rýchlosťou 20 otáčok za minútu. Piest uzatvorí nádobu hmotnosťou 5 kg. Teplota sa zvýši na 170 °C a otáčky sa zvýšia na 1 25 otáčok za minútu. Celkový čas predstavuje 30 minút.

Roztavená zmes sa vyberie pri teplote 170 °C, prenesie sa do ručného razidla s laboratórnou teplotou a vytvorí sa z nej kruhová doska s hrúbkou 1 mm a priemerom 25 mm. Takto získaná zmes sa teraz nazýva „zriedená zmes“ a doska „zriedenou doskou“.

Meria sa rozdiel farby, delta E (rovnica rozdielu farby CIE), skúmanej zriedenej dosky obsahujúcej stabilizátor uvedený v tabuľke 2 oproti kontrolnej zriedenej doske bez stabilizátora. Meranie sa uskutočňuje pri použití spektrofotometra Applied Color Systems Spectrophotometer Model CS-5 (USA). Parametre merania sú: skúmanie pri 400 - 700 nm, pohľad na malú plochu, reflektancia, osvetlenie D65, pozorovateľ v uhle 10 °C.

Uvedené podmienky spracovania sú uspôsobené tak, že simulujú výrobu koncentrátov (predzmesí) pigmentov a stabilizátorov a následné riedenie na finálne plastové výrobky.

Vysoká hodnota delta E označuje aglomeráciu pigmentu a zlú disperziu. Ak má delta E hodnotu 0,5 alebo nižšiu, nieje rozdiel vidieť voľným okom.

Tabuľka 2

stabilizátor	delta E
zlúčenina z príkladu 1	0,3
zlúčenina z príkladu 10	0,4

Príklad III

Stabilizácia proti účinkom svetla v polypropylénových pásoch g každej zo zlúčenín uvedených v tabuľke 3, 1 g tris-(2,4-diterc.butylfenyl)fosfitu, 0,5 g pentaerytrityl-tetrakis-[3-(3,5-diterc.butyi-4-hydroxyfenyl)propionátu] a 1 g kalcium-stearátu sa zmieša v turmomixére s 1000 g polypropylénového prášku s indexom toku taveniny 2,1 (merané pri 230 ^CC a 2,16 kg).

Zmesi sa extrudujú pri teplote 200 - 230 °C, čím sa získajú polymcrne granuly, ktoré sa potom premenia na ťahané pásy s hrúbkou 50 pm a šírkou 2,5 mm s použitím poloprevádzkovej aparatúry (Leonard-Sumirago (VA) Taliansko) pracujúcej pri nasledovných podmienkach:

Teplota v extrudéri: Teplota hlavy : Napínací pomer :

210-230 °C

240 - 260 °C : 6

Takto pripravené pásy sa upevnia na bielu podložku a exponujú sa v prístroji Weather-O-Meter 65 WR (ASTM D2565-85) s teplotou čiernej dosky 63 °C.

Pri vzorkách sa meria po rôznych dobách vystavenia svetlu reziduálna pevnosť, s použitím tenzometra, ktorý pracuje konštantnou rýchlosťou, z čoho sa vypočíta čas expozície v hodinách, potrebný na zníženie východiskovej pevnosti na polovicu (T_5C).

Na porovnanie sa účinkom svetla vystavia tiež pásy pripravené pri rovnakých podmienkach, ako je uvedené skôr, ale bez pridania stabilizátorov podľa vynálezu.

Výsledky sú uvedené v tabuľke 3.

Tabuľka 3

stabilizátor	T (v hodinách)
bez stabilizátora	500
zlúčenina z príkladu 1	2920
zlúčenina z príkladu 10	2600

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims (3)

1, Zmes, vyznačujúca sa tým, že obsahuje aspoň tri rôzne blokové oligoméry všeobecného vzorca (1), ktoré sa od seba líšia iba premennou n, pričom polydisperzita M_w/M„ tejto zmesi je od 1,1 do 1,7; a zlúčenina všeobecného vzorca (I) má štruktúrny vzorec

Príklad 4

Antioxidačné pôsobenie v polypropylénových doskách

1 g každej zo zlúčenín uvedených v tabuľke 4 a 1 g kalcium-stearátu sa v pomalobežnom miešadle zmieša s 1000 g polypropylénového prášku s indexom toku taveniny 4,3 (merané pri 230 °C a 2,16 kg).

Zmesi sa extrudujú dvakrát pri teplote 200 - 220 °C, čím sa získajú polyméme granuly, ktoré sa potom premenia na dosky s hrúbkou 1 mm pomocou lisovania pri teplote 230 °C.

Dosky sa potom vyseknú s požitím formy D IN 53451 a získané vzorky sa exponujú sa v peci s nútenou cirkuláciou vzduchu s udržiavaním teploty na 135 °C.

Vzorky sa kontrolujú v pravidelných intervaloch tak, že sa skladajú v uhle 180 na stanovenie času v hodinách potrebného na ich zlomenie.

Získané výsledky sú uvedené v tabuľke 4.

Tabuľka 4 (D

stabilizátor čas do zlomenia (v hodinách) bez stabilizátora 250 zlúčenina z príkladu 1 1560 zlúčenina z príkladu 10 1490

Príklad 5

Farba polypropylénových dosiek po starnutí v peci

5 g každej zo zlúčenín uvedených v tabuľke 5, 1 g tris-(2,4-diterc.butylfenyl)fosfitu, 1 g pentaerytrityl-tetrakis-[3-(3,,5-diterc.butyl-4-hydroxyfenyl)propionátu] a 1 g kalcium-stearátu sa zmieša v pomalobežnom miešadle s 1000 g polypropylénového prášku s indexom toku taveniny 2,1 (merané pri 230 °C a 2,16 kg).

Zmesi sa extrudujú dvakrát pri teplote 200 - 220 °C, čím sa získajú polyméme granuly, ktoré sa potom premenia na dosky s hrúbkou 1 mm pomocou lisovania pri teplote 230 °C počas 6 minút.

Dosky sa potom exponujú na sedem dní v peci s nútenou cirkuláciou vzduch pri teplote 120 °C. Po expozícii v peci sa chronometrom MINOLTA CR 210 (Minolta, Japonsko) podľa ASTM D1925 meria index žltnutia (Yl, yellowness index) dosiek. Získané výsledky sú uvedené v tabuľke 5.

Tabuľka 5 v ktorom polydisperzita M_w/'M_n je 1, n má hodnotu 3,4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 alebo 15, zvyšky R¹ nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, hydroxyalkylovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, kyánmetylovú skupinu, alkenylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, alkinylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma, troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, alebo acylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka,

R² znamená alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, alkenylénovú skupinu so 4 až 12 atómami uhlíka, cykloalkylénovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka, cykloalkyléndialkylénovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka v cykloalkylénovej časti a 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti, alkyléndicykloalkylénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylénovej časti a 5 až 7 atómami uhlíka v každej cykloalkylénovej časti, fenyléndialkylénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti alebo alkylénovú skupinu so 4 až 12 atómami uhlíka prerušenú 1,4-piperazíndiylovou skupinou, kyslíkom alebo skupinou >N-X', kde

X¹ predstavuje acylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka alebo alkoxykarbonylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka v alkoxylovej časti alebo má jeden z významov definovaných neskôr pre symbol R⁴ s výnimkou atómu vodíka, alebo R* znamená skupinu všeobecného vzorca (a), (b) alebo (c)

--CHj— CH—CH,— o I c=o (a) ^(b),

stabilizátor index žltnutia zlúčenina z príkladu 1 22,10 zlúčenina z príkladu 10 21,10

O^-\ >—c o—¹ '—o kde m má hodnotu 2 alebo 3,

X predstavuje alkylovú skupinu s I až 18 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 12 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, fenylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, fenylalkylová skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, a zvyšky X³ nezávisle od seba znamenajú vždy alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, zvyšky A nezávisle od seba predstavujú vždy skupinu -OR³, -N(R⁴)(R⁵) alebo skupinu všeobecného vzorca (II) h₃C CH, symboly R³, R⁴ a R³, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, znamenajú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 12 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, alkenylovú skupinu s 3 až 18 atómami uhlíka, fenylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, fenylalkylová skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, tetrahydrofurfurylovú skupinu alebo alkylovú skupinu s 2 až 4 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2, 3 alebo 4 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinou všeobecného vzorca (III)

Y^/ \|---- (III) \_/ pričom Y znamená atóm kyslíka, skupinu -CH₂-, -CH₂CH₂alebo >N-CH₃, alebo -N(R⁴)(R⁵) ďalej predstavuje skupinu všeobecného vzorca (III),

X znamená atóm kyslíka alebo skupinu >N-R⁶,

R⁶ predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, alkenylovú skupinu s 3 až 18 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 12 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s I až 4 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, tetrahydrofurfurylovú skupinu, skupinu všeobecného vzorca (IV)

HX CH, —V/^-(IV)

H,C CH, alebo alkylovú skupinu s 2 až 4 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2, 3 alebo 4 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinou všeobecného vzorca (III),

R má jeden z významov uvedených pre R⁶, a zvyšky B majú nezávisle od seba vždy jeden z významov uvedených pre A s tým, že v jednotlivých opakujúcich sa jednotkách všeobecného vzorca (I) má každý zo symbolov B, R, R¹ a R² rovnaké alebo odlišné významy.

2. Zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že zvyšok R predstavuje skupinu všeobecného vzorca (IV).

3. Zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že n má hodnotu 3,4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 alebo 13, zvyšky R¹ nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, kyánmetylovú skupinu, alkenylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma, troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, alebo acylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, R² znamená alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, cykloalkylénovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka, cykloalkyléndialkylénovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka v cykloalkylénovej časti a 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti, alkyléndicykloalkyiénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylénovej časti a 5 až 7 atómami uhlíka v každej cykloalkylénovej časti alebo fenyléndialkylénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti, R⁶ predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 12 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, tetrahydrofurfurylovú skupinu, skupinu všeobecného vzorca (IV), alebo alkylovú skupinu s 2 až 4 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2, 3 alebo 4 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinou všeobecného vzorca (III), a

R znamená skupinu všeobecného vzorca (IV).

4. Zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že zvyšky R¹ nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alylovú skupinu, benzylovú skupinu alebo acetylovú skupinu.

5. Zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že n má hodnotu 3, 5 alebo 7.

6. Zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že

R² znamená alkylénovú skupinu s 2 až 10 atómami uhlíka, cyklohexylénovú skupinu, cyklohexyléndialkylénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti, alkyléndicyklohexylénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylénovej časti alebo fenyléndialkylénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti, symboly R³, R⁴ a R⁵, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, znamenajú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 a tómami uhlíka, alkenylovú skupinu s 3 až 12 atómami uhlíka, fenylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, benzylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti alkylovou skupinou s 1 až 4 atómami uhlíka, tetrahydrofurfurylovú skupinu alebo alkylovú skupinu s 2 až 3 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2 až 3 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinou všeobecného vzorca (III) alebo -N(R⁴)(R⁵) ďalej predstavuje skupinu všeobecného vzorca (III),

R⁶ predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atórnami uhlíka, benzylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, tetrahydrofurfurylovú skupinu, skupinu všeobecného vzorca (IV) alebo alkylovú skupinu s 2 až 3 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2 alebo 3 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinou všeobecného vzorca (III).

Ί. Zmes podľa nároku 1,vyznačujúca sa t ý m , že

R² znamená alkylénovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, symboly R³, R⁴ a R⁵, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, znamenajú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, cyklohexylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná metylovou skupinou, alkenylovú skupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, fenylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná metylovou skupinou, benzylovú skupinu, tetrahydrofurfurylovú skupinu alebo alkylovú skupinu s 2 až 3 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2 alebo 3 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka, dimetylaminoskupinou, dietylaminoskupinou alebo 4-morfolinylovou skupinou alebo -N(R⁴)(R⁵) ďalej predstavuje 4-morfolinylovú skupinu, a

R⁶ predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, cyklohexylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná metylovou skupinou, benzylovú skupinu, tetrahydrofurfurylovú skupinu, skupinu všeobecného vzorca (IV) alebo alkylovú skupinu s 2 až 3 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2 alebo 3 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka, dimetylaminoskupinou, dietylaminoskupinou alebo 4-morfolinylovou skupinou.

8. Zmes podľa nároku 1,vyznačujúca sa t ý m , že n má hodnotu 3, 5 alebo 7, zvyšky R¹ nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka alebo metylovú skupinu,

R“ znamená alkylénovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, zvyšky A nezávisle od seba predstavujú vždy skupinu -N(R⁴)(R⁵) alebo skupinu všeobecného vzorca (II), zvyšky R⁴ a R⁵, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, znamenajú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, 2-hydroxyetylovú skupinu alebo 2-metoxyetylovú skupinou alebo -N(R⁴)(R⁵) ďalej predstavuje 4-morfolinylovú skupinu,

X znamená skupinu >NR^ť,

R⁶ predstavuje alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, a zvyšky B nezávisle od seba majú vždy jeden z významov uvedených pre A.

9. Zmes podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že zlúčeninou všeobecného vzorca (I) je zlúčenina všeobecného vzorca (X)

B

R n-1 v ktorom majú symboly n, A, B, R, R¹ a R² význam definovaný v nároku 1 a B* má jeden z významov uvedených pre B, s tým, že (1) B* sa odlišuje od B a (2) každý zo zvyškov B, R, R¹ a R² má rovnaký význam v jednotlivých opakujúcich sa jednotkách uvedeného všeobecného vzorca.

10. Zmes podľa nároku 1,vyznačujúca sa t ý m , že má polydisperzitu M_w/M_n 1,1 až 1,6.

11. Zmes podľa nároku fy vy značujúca sa tým, že má polydisperzitu M_w/M„ 1,1 až 1,5.

12. Zmes podľa nároku h v yznačujúca sa t ý m , že má polydisperzitu M_w/M„ 1,1 až 1,4.

13. Zmes podľa nároku 1,v y značujúca sa t ý m , žc obsahuje

a) zlúčeninu všeobecného vzorca (la)

b) zlúčeninu všeobecného vzorca (lb) — s a

c) zlúčeninu všeobecného vzorca (Ic) pričom zvyšky A, B, R, R¹ a R² sú vo všeobecných vzorcoch (la), (lb) a (Ic) rovnaké a majú význam definovaný v nároku 1, a pomer oligomérov všeobecného vzorca (la) : : (lb): (Ic) predstavuje 2 : 1,5 : 1 až 2 : 0,5 : 0,05.

14. Zmes podľa nároku 13, vyznačujúca sa tým, že pomer oligomérov všeobecného vzorca (la) : : (lb): (Ic) predstavuje 2 : 1 :0,5 až 2 : 0,5 : 0,08.

15. Zmes podľa nároku 13, v y z n a č u j ú c a sa tým, že pomer oligomérov všeobecného vzorca (la) : : (lb): (Ic) predstavuje 2 : 0,75 : 0,3 až 2 : 0,5 : 0,08.

16. Zmes podľa nároku 13,vyznačujúca sa t ý m , že v oligoméroch všeobecného vzorca (la), (Ib) a (IČ) zvyšky R¹ nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka alebo metylovú skupinu,

R' znamená alkylénovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, zvyšky A a B, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, predstavujú vždy skupinu -N(R⁴)(R⁵) alebo skupinu všeobecného vzorca (II), v ktorom má R¹ definovaný význam, zvyšky R⁴ a R⁵, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne znamenajú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, 2-hydroxyetylovú skupinu alebo 2-metoxyetylovú skupinu alebo -N(R⁴)(R⁵) ďalej predstavuje 4-morfolinylovú skupinu,

X znamená skupinu >NR⁶,

R⁶ predstavuje alkylovú skupinu s 1 až 4 atómy uhlíka, a R znamená skupinu všeobecného vzorca (IV), v ktorom má R¹ definovaný význam.

17. Spôsob prípravy zmesi podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m, že sa

1) podrobí reakcii zlúčenina všeobecného vzorca (A) v stechiometrickom pomere, čím sa získa požadovaná zmes definovaná v nároku I, pričom sa reakcie 1) až 3 uskutočňujú v organickom rozpúšťadle v prítomnosti anorganickej zásady.

18. Spôsob podľa nároku 17, vyznačujúci sa t ý m , že pomer zlúčeniny všeobecného vzorca C ku zlúčenine všeobecného vzorca (B) je 1 : 2 a n má hodnotu 3, 5 a 7.

19. Zmes podľa nároku 1,vyznačujúca sa t ý m , že tri rôzne oligoméry všeobecného vzorca (I) zodpovedajú oligomérom všeobecných vzorcov (Xa), (Xb) a (Xc) (Xa) (A)

A (Xb) so zlúčeninou všeobecného vzorca (B) v stechiometrickom pomere, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (C)

2) zlúčenina všeobecného vzorca (C) sa podrobí reakcii so zlúčeninou všeobecného vzorca (B) v pomere 1 : 2 až I : 3, čím sa získa zmes aspoň troch rôznych zlúčenín všeobecného vzorca (D) n-1 kde n má hodnotu 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 alebo 15,a

3) zmes získaná v stupni 2) sa podrobí reakcii so zlúčeninou všeobecného vzorca(E) v ktorých zvyšky R¹ nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka alebo metylovú skupinu,

R² znamená alkylénovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, zvyšky A a B*, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, predstavujú vždy skupinu -N(R⁴)(R⁵) alebo skupinu všeobecného vzorca (II), zvyšky R⁴ a R⁵, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne znamenajú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, 2-hydroxyetylovú skupinu alebo 2-mctoxyetyIovú skupinu alebo -N(R⁴)(R⁵) ďalej predstavuje 4-morfolinylovú skupinu,

B predstavuje skupinu všeobecného vzorca (II), v ktorom má R¹ definovaný význam,

X znamená skupinu >NR⁶,

R⁶ predstavuje alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, a R znamená skupinu všeobecného vzorca (IV), v ktorom má R¹ definovaný význam, s tým, že každý zo zvyškov B, R, R¹ a R² má rovnaký význam v jednotlivých opakujúcich sa jednotkách uvedených všeobecných vzorcov.

20. Zmes podľa nároku 19, vyznačujúca sa t ý m , že vo všeobecných vzorcoch (Xa), (Xb) a (Xc) zvyšky A a B*, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, predstavujú vždy skupinu -N(alkyl), s 1 až 8 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinu (E)

21. Zmes podľa nároku 19, vyznačujúca sa t ý m , že vo všeobecných vzorcoch (Xa), (Xb) a (Xc)

R¹ predstavuje atóm vodíka, R² znamená hexametylénovú skupinu, symboly A a B* predstavujú dibutylaminoskupinu, B znamená N-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)butylaminoskupinu a R predstavuje 2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinylovú skupinu.

22. Zmes podľa nároku 19, vyznačujúca sa t ý m , že pomer oligomérov všeobecných vzorcov (Xa) : : (Xb): (Xc) predstavuje 2 : 1,5 : 1 až 2 : 0,5 : 0,05.

23. Zmes podľa nároku 19, vyznačujúca sa t ý m , že pomer oligomérov všeobecných vzorcov (Xa) : : (Xb): (Xc) predstavuje 2 : 1 : 0,5 až 2 : 0,5 : 0,08.

24. Zmes podľa nároku 19, vyznačujúca sa t ý m , že pomer oligomérov všeobecných vzorcov (Xa) : : (Xb): (Xc) predstavuje 2 : 0,75 : 0,3 až 2 : 0,5 : 0,08.

25. Spôsob podľa nároku 17, vyznačujúci sa t ý m , že sa ako zlúčenina všeobecného vzorca E použije zlúčenina všeobecného vzorca (E*) (E*) v ktorom B* má jeden z významov uvedených pre B, s tým, že B* sa líši od B.

26. Kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje organický materiál citlivý proti svetlom, teplom alebo oxidáciou indukovanému odbúravaniu a zmes podľa nároku 1, s tým, že súhrn všetkých oligomérov všeobecného vzorca (I) prítomných v tejto kompozícii má polydisperzitu M_w/M_nod 1,1 do 1,7.

27. Kompozícia podľa nároku 26, vyznačujúca sa t ý m , že oligomérom všeobecného vzorca (I) je oligomér všeobecného vzorca (X) podľa nároku 9.

28. Kompozícia podľa nároku 26, vyznačujúca sa t ý m , že organickým materiálom je syntetický polymér.

29. Kompozícia podľa nároku 26, vyznačujúca sa t ý m , že organickým materiálom je polyetylén alebo polypropylén.

30. Spôsob stabilizácie organického materiálu proti svetlom, teplom alebo oxidáciou indukovanému odbúravaniu, vyznačujúci sa tým, že sa do tohto organického materiálu zapracuje zmes podľa nároku 1, s tým, že súhrn všetkých oligomérov všeobecného vzorca (I) prítomných v kompozícii má polydisperzitu M_w/M„ od 1,1 do 1,7.

31. Zmes, vyznačujúca sa tým, že obsahuje aspoň tri rôzne zlúčeniny všeobecného vzorca (D), ktoré sa od seba líšia iba premennou n, pričom polydisperzita M_w/M_n tejto zmesi je od 1,1 do 1,7; a zlúčenina všeobecného vzorca (D) má štruktúrny vzorec n-1 zvyšky R¹ nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, hydroxyalkylovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, kyánmetylovú skupinu, alkenylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, alkinylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma, troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, alebo acylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka,

R² znamená alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, alkenylénovú skupinu so 4 až 12 atómami uhlíka, cykloalkylénovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka, cykloalkyléndialkylénovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka v cykloalkylénovej časti a 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti, alkyléndicykloalkylénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylénovej časti a 5 až 7 atómami uhlíka v každej cykloalkylénovej časti, fenyléndialkylénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti alebo alkylénovú skupinu so 4 až 12 atómami uhlíka prerušenú 1,4-piperazíndiylovou skupinou, kyslíkom alebo skupinou >N-X', kde

X¹ predstavuje acylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka alebo alkoxykarbonylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka v alkoxylovej časti alebo má jeden z definovaných významov pre symbol R⁴ s výnimkou atómu vodíka, alebo R² znamená skupinu všeobecného vzorca (a), (b) alebo (c)

H,C CH, H.C CH, (a)

O—l r-0 —χΗ ^(c)· a—f x—o kde m má hodnotu 2 alebo 3,

X² predstavuje alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 12 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, fenylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, a zvyšky X³ nezávisle od seba znamenajú vždy alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka,

B predstavuje vždy skupinu -OR³, -N(R⁴)(R⁵) alebo skupinu všeobecného vzorca (II) v ktorom polydisperzita M_w/M„ je 1, n má hodnotu 3, 4, 5, 6, 7, 8,9, 10, 11, 12, 13, 14 alebo 15,

H₃C CH₃ symboly R³, R⁴ a R’, ktoré sú rovnaké alebo rozdielne, znamenajú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 12 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, alkenylovú skupinu s 3 až 18 atómami uhlíka, fenylovú skupinu, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovcj časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, tetrahydrofurfurylovú skupinu alebo alkylovú skupinu s 2 až 4 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2, 3 alebo 4 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinou všeobecného vzorca (III)

Y^N-- (IH)

W pričom Y znamená atóm kyslíka, skupinu -CH₂-, -CHiCH₂alebo>N-CH₃, alebo -N(R⁴)(R⁵) ďalej predstavuje skupinu všeobecného vzorca (III),

X znamená atóm kyslíka alebo skupinu >N-R¹’,

R⁶ predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, alkenylovú skupinu s 3 až 18 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 12 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, tetrahydrofurfurylovú skupinu, skupinu všeobecného vzorca (IV) nou, dvoma, troma alkylovými skupinami s I až 4 atómami uhlíka, alebo acylovú skupinu s I až 8 atómami uhlíka, R* znamená alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, cykloalkylénovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka, cykloalkyléndialkylénovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka v cykloalkylénovej častí a I až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti, alkyléndícykloalkylénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylénovej časti a 5 až 7 atómami uhlíka v každej cykloalkylénovej časti alebo fenyléndialkylénovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylénovej časti, R⁶ predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 12 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá jc nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jednou, dvoma alebo troma alkylovými skupinami s I až 4 atómami uhlíka, tetrahydrofurfurylovú skupinu, skupinu všeobecného vzorca (IV), alebo alkylovú skupinu s 2 až 4 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2, 3 alebo 4 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s I až 8 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinou všeobecného vzorca (111), a

R znamená skupinu všeobecného vzorca (IV).

33. Kompozícia, vyznačujúca sa tým, žc obsahuje organický materiál citlivý proti svetlom, teplom alebo oxidáciou indukovanému odbúravaniu a zmes podľa nároku 31, s tým, že súhrn všetkých oligomérov všeobecného vzorca (D) prítomných v tejto kompozícii má polydisperzitu M_w/M_n od 1,1 do 1,7.

15 výkresov

HjC CHj alebo alkylovú skupinu s 2 až 4 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná v polohe 2, 3 alebo 4 hydroxyskupinou, alkoxyskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v každej alkylovej časti alebo skupinou všeobecného vzorca (III), a

R má jeden z významov uvedených pre R⁶, a s tým, že v jednotlivých opakujúcich sa jednotkách všeobecného vzorca (D) má každý zo zvyškov B, R, R¹ a R² rovnaké alebo odlišné významy.

32. Zmes podľa nároku 31,vyznačujúca sa t v m , že n má hodnotu 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 alebo 13, zvyšky R¹ nezávisle od seba predstavujú vždy atóm vodíka, alkylovú skupinu s I až 8 atómami uhlíka, kyánmetylovú skupinu, alkenylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná na fenylovej časti jed-