[go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

Tatra T4

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tatra T4
Súprava vozňov T4+B4 v Brašove
Súprava vozňov T4+B4 v Brašove
Výrobné údaje
TypT4
VýrobcaTatra Smíchov
Prototyp(y)1967
Rok výroby1968 – 1987
Počet vyrobených kusov2 635
Technické údaje
Dĺžka (bez spriahadiel)14 000 mm
Šírka2 200 mm
Výška3 063 mm
Max. rýchlosť65 km/h
Rozchod1 000 mm
1 435 mm
1 450 mm
1 458 mm
Obsaditeľnosť
Miest na sedenie20 / 26 (T2SU)
Miest na státie77 / 88 (T2SU)
Motory a elektrická výzbroj
MotorTE 022 B
Výkon4×43 kW
Elektrická výzbrojodporová UB13 / UB17 (T4R)
Napájacie napätie600 / 750 V DC
Logo Wikimedia Commons multimediálny obsah na Commons

Tatra T4 je česko-slovenská električka vyrábaná od konca 60. rokov do 2. polovice 80. rokov 20. storočia. Ide o posledný model podniku ČKD Praha, závod Tatra Smíchov, ktorý priamo vychádza z americkej koncepcie PCC.

Historické pozadie

[upraviť | upraviť zdroj]

ČKD Tatra získala v roku 1965 podľa zmluvy podpísanej medzi nemeckou a česko-slovenskou stranou monopol výroby električkových vozňov v rámci RVHP pre nemecký trh. Tamojší výrobca VEB Waggonbau Gotha preto zrušil výrobu električiek a zvyšok vozňov musela za neho vyrobiť ČKD. Tá prevzala pôvodnú technickú dokumentáciu a vyrobila dvojnápravové vozne, ktoré označila ako typ T2D (motorový vozeň) a B2D (vlečný vozeň). V dôsledku prípravy veľkosériovej výroby električiek firma ČKD definitívne preorientovala výrobu len na električky. Vtedajšia vláda rozhodla o vývoji nového typu, ktorého koncepcia mala zodpovedať už vyrábanému typu Tatra T3. T4 bola vyvinutá na základe požiadaviek nemeckých prevádzkovateľov a skúšobných jázd troch pražských vozňov T3 zapožičaných do Drážďan. Išlo o ev. č. 6401, 6402 (dodané v decembri 1964) a 6405 (dodaný v januári 1965),[1] skúšky prebiehali od januára do apríla 1965. Počas nich sa vozne dobre osvedčili, Nemci ale vytýkali šírku týchto vozňov (2,5 m) a požadovali zúženie a možnosť prevádzky s vlečným vozňom, čoho T3 nebola schopná. Po návrate tejto trojice vozňov do Prahy sa konali postupné rokovania o projekte nového typu T4.

Konštrukčné práce na type T4 začali na prelome rokov 1966 a 1967. V roku 1967 boli postupne zostavené dva prototypy T4, obaja bez evidenčných čísel. Pre prvý vozeň T4D bol vyvinutý vlečný vozeň typu Tatra B4. Na konci roka sa táto súprava dostala do Drážďan, kde motorový vozeň dostal číslo 2000. V roku 1971 bol upravený na školský voz ev. č. 724 001-2, v roku 1984 znovu prečíslovaný na ev. č. 201 201-4. V roku 1997 bol odovzdaný drážďanskému električkovému múzeu a na prelome tisícročí bol renovovaný do pôvodného stavu s ev. č. 2000.

Druhý prototypový vozeň T4YU bol dodaný do Belehradu. Tam dostal ev. č. 111[2] a bol využívaný k skúšobným jazdám s vlečným vozňom B4, ktorý bol označený ako BW3000. O dva roky neskôr bola súprava vrátená späť do Prahy. V pražskom dopravnom podniku bol vozeň T4YU označený ev. č. 5500 a upravený na vyhliadkovú električku, pričom v tomto stave je dodnes. Vozeň nemá zadné dvere a disponuje usporiadaním sedadiel 2+2. Z dôvodov zjednodušenia údržby bola pôvodná výzbroj nahradená výzbrojou TR 37 z električiek T3.[3] Tento prototyp sa od ostatných vozňov T4 líši použitím vlnitého plechu na bočniciach, ktoré boli typické pre kĺbové električky Tatra K2.

Konštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vozeň sa vzhľadovo veľmi podobá električkám typu Tatra T3, hlavným rozdielom je šírka vozovej skrine (2200 mm oproti 2500 mm pri type T3). Električky T4D (pre NDR) a T4YU (pre Záhreb) boli navyše upravené pre prevádzku s vlečným vozňom Tatra B4.

Tatra T4 je jednosmerný štvornápravový vozeň s odporovou elektrickou výzbrojou UB 13, ktorá vychádzala z výzbroje UA 12 pre kĺbové vozne Tatra K2. Konštrukcia T4 je odvodená od typu T3, z ktorého prevzala i rad konštrukčných prvkov. Oproti T3 má veľké rozdiely predovšetkým vo výzbroji, ktorá mala zvýšený výkon trakčných motorov na 4×43 kW. Pre dodávky do Rumunska, kde je napätie v troleji 750 V, bolo potrebné upraviť túto výzbroj pre vyššie napätie. Táto výzbroj bola potom označená ako UB 17.[4] Pribudli aj ďalšie stýkačové skrine na podvozku kvôli niekoľkým možným spôsobom spriahnutia do súpravy s vlečným vozňom. Úprav doznali aj pomocné obvody a rozmiestnenie prístrojov vo vnútri vozňa.

Karoséria bola tvorená oceľovou zvarenou kostrou a rámom s laminátovými čelami, ktoré boli zhodné s typom T3, odlišovala sa iba vo skoseniu koncov karosérie. V interiéri je T4 vybavená rovnako ako T3 laminátovými sedadlami vo farebnej kombinácii sivá+červená podľa T3, alebo žltá+červená (verzia YU) podľa K2.

Električky T4 je možné prevádzkovať na rozchodoch 1000, 1435, 1450 a 1458 mm.[4] Je možné ich prevádzkovať v súpravách T4+B4, T4+T4+ B4 (tzv. Grosszugy), T4+T4, alebo len sólo (verzia SU).

Rekonštrukcia a modernizácia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tatra T4D-C – výzbroj AEG
  • Tatra T4D-M – odporová výzbroj UB 13, dosadení digitálnych panelov, vyrobený jediný prototyp
  • Tatra T4D-MI – dosadení palubného počítača IBIS
  • Tatra T4D-MS – odporová výzbroj UB 13, dosadení digitálnych panelov, vychádza z verzie M
  • Tatra T4D-MT – GTO tyristorová výzbroj TV 8, dosadenie digitálnych panelov
  • Tatra TB4D-MS – úprava odstránením stanovište vodiča, zakrytie panelu plechovým krytom, neskôr označenie bolo skrátené na TB4D-M
  • Tatra T4D-M1 – nová výzbroj
  • Tatra T4D-M2 – nová výzbroj, dosadení klimatizácie kabíny vodiča
  • Tatra W-T4D – zobojsmernení dosadením dverí do ľavej bočnice
  • Tatra Z-T4D – zobojsmernení dosadením dverí do ľavej bočnice a druhého stanovišťa vodiča

Dodávky električiek

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1967 až 1987 bolo vyrobených 2635 vozňov T4.

Súčasný štát Mesto Stránka Typ Roky dodávok Počet vozňov Evidenčné čísla
pri dodaní 		Poznámky
Estónsko Estónsko Tallinn stránka T4SU 1973 – 1979 60 250–309
Chorvátsko Chorvátsko Záhreb stránka T4YU 1976 – 1983 95 401–494 číslo 405 obsadené dvakrát
Lotyšsko Lotyšsko Liepāja stránka T4SU 1976 – 1979 15 201–215
Nemecko Nemecko Drážďany stránka T4D 1967 – 1984 572 pozri poznámku
Halle (Saale) stránka T4D 1968 – 1986 323 901–1223
Lipsko stránka T4D 1968 – 1986 597 1601–2197
Magdeburg stránka T4D 1968 – 1986 274 1001–1274
Rumunsko Rumunsko Arad stránka T4R 1974 – 1981 100 80–179
Braila stránka T4R 1978 10 19–28 pôvodne určené pre Galați
Bukurešť stránka T4R 1973 – 1975 131 3301–3431
Galați stránka T4R 1978 10 61–70
Jasy stránka T4R 1978 – 1981 70 201–270
Rusko Rusko Kaliningrad stránka T4SU 1971 – 1979 223 101–323
Srbsko Srbsko Belehrad stránka T4YU 1967 – 1972 22 1–20, 111, 112
Ukrajina Ukrajina Ľvov stránka T4SU 1972 – 1979 73 801–873
Vinnycia stránka T4SU 1971 – 1979 42 106–147
Žytomyr stránka T4SU 1977 – 1979 18

Poznámka (Drážďany): vozy T4D dostali čísla 1855 1908, 1910 – 2000, 222 101 – 222 138, 222 161 – 222 178, 222 201 – 222 250, 222 301 – 222 352 (čísla 222 319 a 222 237 obsadené dvakrát), 222 361 – 222 364, 222 471 – 222 484, 222 501 – 222 559, 222 601 – 222 648, 222 701 – 222 720, 222 801 – 222 844 a 222 861 – 222 870.

V Česku sa nachádzajú dve električky T4, ktoré boli zakúpené ako ojazdené: liberecký vozeň pôvodom z Gery (od roku 2004) a pražský vyhliadkový vozeň pôvodom z Belehradu (druhý prototyp typu T4, v Prahe od roku 1970).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ČELUSTKA, Jaroslav. Tramvajové vlečné vozy Tatra. Svět železnic, 2006, roč. 6, čís. 1, s. 23.
  2. ↑ Once upon a time - Yugoslavia (Serbia) - Beograd / Belgrade / Belgrado. [s.l.] : [s.n.], 1968-09-27. Dostupné online.
  3. ↑ Vyhlídkový vůz T4 ev.č.5500 [online]. www.prazsketramvaje.cz, [cit. 2020-07-16]. Dostupné online.
  4. ↑ a b MARA, ROBERT, 1980-. Tatra T3 1960-2000 : 40 let tramvají Tatra T3. Praha : K-report, 2001. Dostupné online. ISBN 80-903012-0-7. S. 40, 49.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra T4

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra T4 na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tatra_T4&oldid=7833813“