Svarog

Svarog je staroslovanský boh Slnka a ohňa. Patrí medzi najstarších slovanských bohov, neskôr na jeho miesto nastúpil jeho syn Svarožič a kult Svaroga bol zatlačený do úzadia.

Miesto v panteóne

Svarog mal syna Svarožiča. Ten mu potom, čo Svarog prišiel po celodennej práci unavený domov, ukladal nohy do postele. Svarog bol synom praboha Roda. Mal dvoch bratov, Velesa a Perúna. Jeho manželka bola bohyňa Lada.

Charakteristika

Niektorí autori odvodzujú meno Svaroga od staroindického slova svar (svetlo, žiara, Slnko, nebo), alebo iránskeho hvar. Meno Svarog môže pochádzať aj zo slovanských slov svar a og, vo význame svárlivý oheň. Niekedy sa v letopisoch božstvo označuje ako obdoba gréckeho Hefaista, teda Svarog môže byť zároveň nebeský kováč, ktorý ukul slnečný terč. Asi bol považovaný za prísneho zákonodarcu. Zrušil mnohoženstvo a každý muž mohol mať iba jednu ženu. Svarogovým symbolom bol kolovrat.

Sviatok a uctievanie

Svarog bol všeslovanským bohom, najlepšie je jeho kult doložený u východných Slovanov. Postupne ho ale nahradili bohovia Dažbog na východe a Svarožič na západe. Na Slnko (Svaroga) sa v dnešnom Poľsku prisahalo dokonca ešte v 16. storočí.

Ďalšia literatúra

• PUKANEC, Martin. Etymológia mena Svarog a niektoré indické a iránske paralely. Slavica Slovaca, 2009, roč. 44, čís. 1, s. 24-30. Dostupné online [cit. 2014-08-19]. ISSN 0037-6787.