Svarog
Svarog je staroslovanský boh Slnka a ohňa. Patrí medzi najstarších slovanských bohov, neskôr na jeho miesto nastúpil jeho syn Svarožič a kult Svaroga bol zatlačený do úzadia.
Miesto v panteóne
[upraviť | upraviť zdroj]Svarog mal syna Svarožiča. Ten mu potom, čo Svarog prišiel po celodennej práci unavený domov, ukladal nohy do postele. Svarog bol synom praboha Roda. Mal dvoch bratov, Velesa a Perúna. Jeho manželka bola bohyňa Lada.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Niektorí autori odvodzujú meno Svaroga od staroindického slova svar (svetlo, žiara, Slnko, nebo), alebo iránskeho hvar.[1] Meno Svarog môže pochádzať aj zo slovanských slov svar a og, vo význame svárlivý oheň.[2] Niekedy sa v letopisoch božstvo označuje ako obdoba gréckeho Hefaista, teda Svarog môže byť zároveň nebeský kováč, ktorý ukul slnečný terč. Asi bol považovaný za prísneho zákonodarcu. Zrušil mnohoženstvo a každý muž mohol mať iba jednu ženu. Svarogovým symbolom bol kolovrat.[3]
Sviatok a uctievanie
[upraviť | upraviť zdroj]Svarog bol všeslovanským bohom, najlepšie je jeho kult doložený u východných Slovanov. Postupne ho ale nahradili bohovia Dažbog na východe a Svarožič na západe. Na Slnko (Svaroga) sa v dnešnom Poľsku prisahalo dokonca ešte v 16. storočí.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SVAROG. In: PROFANTOVÁ, Naďa; PROFANT, Martin. Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. 2. vyd. Praha : Libri, 2004. 259 s. ISBN 80-7277-219-8. S. 212-213. (po česky)
- ↑ PITRO, Martin. Bohové dávných Slovanů. 1. vyd. Praha : ISV, 2002. 206 s. ISBN 80-85866-91-9. S. 19. (po česky)
- ↑ Mansikka, V. J.: Die Religion der Ostslaven, I Quellen, Helsinki, 1922, s. 66-68
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- PUKANEC, Martin. Etymológia mena Svarog a niektoré indické a iránske paralely. Slavica Slovaca, 2009, roč. 44, čís. 1, s. 24-30. Dostupné online [cit. 2014-08-19]. ISSN 0037-6787.