Popiel
Popiel (Popel, Pąpyl, Pąpiel, Bąbel) (v inej verzii Popiel II., syn Popiela I., syna Leška III. syna Leška II.) (asi 840 – 870) bola legendárna postava v slovanskej mytológií. Bol poľským kňazom, posledným z dynastie Popielovcov. Kronikár Gallus Anonymus ho popisoval ako veľmi zlého a nespravodlivého panovníka. Je tiež známy ako Popiel, "ktorého zožrali myši". Podľa legendy sa to malo stať v Myšacej veži pri jazere Gopło.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa náboženstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Popel (mytologie) na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
| Bohovia |
|  |
|---|---|---|
| Hrdinovia | ||
| Zvieratá a rastliny | ||
| Kúzla a démoni |
| |
| Iné | ||