Kopa brán
| Kopa brán | |
| vrch | |
 Kopa brán druhá z ľava
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Tatranská Javorina |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Dunajec |
| Nadmorská výška | 2 021,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°13′03″S 20°10′55″V / 49,2175°S 20,182°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Kopa Brán | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kopa brán[1] (2 021,6 m n. m.[2]; poľ. Bździochowa Kopa) je vrch v Tatrách na Slovensku. Leží nad Javorovou dolinou, nad obcou Tatranská Javorina, približne 17 km severne od Popradu.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území obce Tatranská Javorina.[1] Najbližším sídlom je severne situovaná Tatranská Javorina, severovýchodne sa nachádza Ždiar, východne Tatranská Kotlina, Lendak a Kežmarské Žľaby, juhovýchodne Tatranské Matliare a Tatranská Lomnica a južne Tatranská Lesná a Starý Smokovec.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a v národnej prírodnej rezervácii Javorová dolina.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kopa brán leží v Hrebeni Sviniek, ktorý vedie z Kolového štítu (2 418 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier severozápadným smerom cez Svinku (2 163 m n. m.). Južne sa nachádza Čierna Javorová dolina s Čiernym Javorovým plesom, ktorým odteká voda Čiernym potokom do Javorinky v povodí Dunajca. Vodu zo severných a východných svahov odvádza Kolovou dolinou, ktorá je vetvou Zadných Meďodolov, Kolovým plesom pretekajúci Kolový potok.[3]
Západným smerom susedí Košiar (1 900 m n. m.), Svišťovky (2 070 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.) a Predný ľadový hrb (1 693 m n. m.), južným Malá ľadová veža (2 184 m n. m.), Veľká ľadová veža (2 387 m n. m.), Ľadový štít (2 627 m n. m.), Snehový štít (2 465 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.) a Čierny štít (2 529 m n. m.), východným sedlom oddelená Svinka (2 163 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.), Jastrabia veža (2 137 m n. m.), Jahňací štít (2 230 m n. m.), Hlúpy (2 061 m n. m.) a Jahnence (1 863 m n. m.) a severným Havran (2 152 m n. m.), Muráň (1 890 m n. m.), Úplaz (1 784 m n. m.) a Veľký Baboš (1 523 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú blízke doliny a okolité vrcholy Vysokých Tatier, hrebeň Belianskych Tatier a Oravské Beskydy, no tiež podhorie v Poľsku.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch je súčasťou národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Výstup naň je možný len s horským vodcom.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vysoké Tatry
- Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách