Východná Vysoká
| Východná Vysoká | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Tatranská Javorina, Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 428,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′31″S 20°08′43″V / 49,1753°S 20,1454°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke z Tatranskej Polianky
|
| Prvovýstup | László Jarmay Ján Hunsdorfer |
| - dátum | 1890 |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Východná Vysoká | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Východná Vysoká[1] (2 428,6 m n. m.[2]; poľ. Mała Wysoka, maď. KisViszoka, nem. Kleine Viszoka, Kleine Vysoka) je rozložitý pyramídový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Novou Poliankou, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3] Východne stojí Zbojnícka chata, južne Sliezsky dom.[2]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov Vysoká podčiarkuje vysoký kopec, z ktorého je dobrý výhľad na okolitú krajinu. V adjektíve Východná vyjadruje jeho východnejšiu polohu od západne ležiacej a vyššej Vysokej. Súčasný názov má od roku 1922, keď o ňom písal Miloš Janoška v časopise Krásy Slovenska. Nezmyselný starý názov Malá Vysoká, ktorý má korene v 70. rokoch 19. storočia, dožíva v poľskom názvosloví. Rovnaký význam má v nemeckom a maďarskom názvosloví.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý Smokovec a Tatranská Lesná, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na jeho vrchole sa stretávajú hranice národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina, Velická dolina a Studené doliny.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Východná Vysoká je uzlový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Lavínovým štítom (2 606 m n. m.) a Javorovým štítom (2 418 m n. m.), presnejšie medzi Poľským hrebeňom a Prielomom. Juhovýchodným smerom z nej odbočuje mohutná rázsocha, v ktorej sa nachádza Bradavica, Velické granáty a Slavkovský štít.[4] Do Velickej doliny na juhozápade spadá plynule suťoviskami. Nad Veľkou Studenou dolinou na východe sa čnie strmá stena, rovnako ako nad Zamrznutým plesom v Zamrznutom kotli vo Svišťovej doline, ktorá je v závere Bielovodskej doliny.
Severným smerom sa nachádza Veža nad poľanou (1 866 m n. m.), Divá veža (2 373 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.) a Veľká Javorová veža (2 291 m n. m.), východným Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.) a Slavkovský štít (2 452 m n. m.), južne Bradavica (2 476 m n. m.), Kvetnicová veža (2 433 m n. m.) a Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a západným Lavínový štít (2 606 m n. m.), Litvorový štít (2 423 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Hrubá veža (2 086 m n. m.).[2] Severozápadne sa steny štítu zvažujú do Zmrznutého kotla, ktorý odvodňuje Litvorový potok do Bielej vody v povodí Dunajca, východne leží v závere Veľkej Studenej doliny situovaná Divá kotlina, z ktorej voda odteká do Studeného potoka v povodí rieky Poprad a rovnakým smerom odteká voda Velickým potokom z južne ležiacej Velickej doliny. Na vrchol vedie značený turistický chodník zo sedla Poľský hrebeň.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky prístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, hrebeň Belianskych Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Levočské vrchy, Branisko, Volovské a Stolické vrchy, Kráľova hoľa a vrchy v južnom Poľsku a severnom Maďarsku.[7]
Z vrcholu štítu je prekrásny výhľad na celé Tatry, do Veľkej Studenej doliny, Velickej doliny, i na okolité štíty (Gerlachovský, Litvorový, Vysoká, Bradavica a iné).
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Prví návštevníci boli pravdepodobne pytliaci, bylinkári alebo hľadači pokladov. Písomne zachytený prvý turistický výstup sa nezachoval. V roku 1892 bol vybudovaný chodník na vrchol štítu z Poľského hrebeňa.
Najčastejší výstup na vrchol začína v Starom Smokovci, v Tatranskej Polianke alebo v Lysej Poľane.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Východná Vysoká sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Ako na jeden z mála štítov sem vedie značený chodník.[3]
- po
žltej turistickej značke z Poľského hrebeňa (chodník je v najťažších miestach zabezpečený reťazami) - po
zelenej značke do sedla Poľský hrebeň:
- od juhu z Tatranskej Polianky okolo chaty Sliezsky dom
- od severu z rázc. Zamrznutý kotol
- po
modrej značke cez rázc. Zamrznutý kotol do sedla Poľský hrebeň:
- od severu z Lysej Poľany cez Litvorovú dolinu
- od východu z Tatranskej Lomnice okolo Zbojníckej chaty a Prielom[3][6]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Vľavo Divá veža a Veža nad Prielomom, vpravo stena Východnej Vysokej. -
Divá veža a rozložitý Svišťový štít. -
Divá veža a Východná Vysoká. -
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vysoké Tatry
- Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
- Studené doliny
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Východná Vysoká
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]