2. január
Vzhľad
<< | Január | >> | ||||
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 |
8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
29 | 30 | 31 | ||||
2024 |
2. január je 2. deň roka v gregoriánskom kalendári. Do konca roka zostáva 363 dní (364 v priestupnom roku). Meniny má Alexandra, Sandra a Karina.
Udalosti
[upraviť | upraviť zdroj]- 533 – Ján II. sa stal 56. pápežom po Bonifácovi II.
- 1492 – Granada sa vzdala armáde katolíckych vládcov, čím sa skončila reconquista, „znovudobytie“ krajiny
- 1757 – britské vojská obsadili indickú Kalkatu
- 1788 – Georgia sa stala 4. štátom USA
- 1839 – francúzsky fotograf Louis Daguerre zhotovil v Paríži prvú fotografiu Mesiaca
- 1843 – v drážďanskej opere sa uskutočnila premiéra hry Bludný Holanďan od Richarda Wagnera
- 1882 – John D. Rockefeller získal spojením 40 rafinérií ropy a založením Standard Oil Trust monopol (95 % produkcie USA), ktorý bol rozpustený až Rooseveltovou protikampaňou
- 1900 – v európskych banských revíroch (Belgicko, Štajersko, Moravská Ostrava) postupne začali nepokoje a štrajky, pričom v polovici januára sa štrajk zmenil na generálny a 3. februára sa štrajková vlna rozšírila do ďalších európskych priemyselných centier; medzi požiadavkami štrajkujúcich bol osemhodinový pracovný čas či výrazné zvýšenie miezd (niekde až o 20 %)[1]:10-11
- 1903 – portugalský kráľ Karol svojím prejavom otvoril zasadanie parlamentu, pričom konštatoval vysokú zadlženosť krajiny a potrebu lepšieho využitia kolónie Macao[1]:43
- 1904 – na ilegálnom zjazde v Petrohrade založili predstavitelia rôznych zoskupení ruskej liberálnej opozície Zväz oslobodenia, ktorý okrem iného vystupoval s požiadavkou zavedenia všeobecného volebného práva[1]:52
- 1905 – rusko-japonská vojna: po 157 dňoch obliehania kapituloval ruský generál Anatolij Michajlovič Stesseľ s 24-tisícovou posádkou pevnosti Port Arthur pred japonským generálom Maresuke Nogim[1]:62-63
- 1916 – Grigorij Nikolajevič Neujmin objavil planétku 814 Tauris
- 1942 – jednotky japonskej 48. divízie obsadili filipínske hlavné mesto Manila
- 1959 – odštartovala sovietska kozmická sonda Luna 1, ktorá uskutočnila prvý let človekom vyrobeného objektu mimo obežnú dráhu Zeme, preletela okolo Mesiaca a teraz obieha okolo Slnka ako prvá umelá planétka
- 1968 – Christiaan Barnard vykonal druhú úspešnú transplantáciu srdca
- 2004 – sonda Stardust úspešne preletela okolo kométy Wild 2 a zobrala vzorky, ktoré priniesla na Zem v roku 2006
- 2024 – na pristávacej dráhe letiska Haneda v Tokiu sa zrazili dve lietadlá, zahynulo 5 ľudí a 18 utrpelo zranenia
Narodenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1403 – Bessarion, byzantský (grécky) filozof, učenec a kardinál († 1472)
- 1670 – Octavio Broggio, český architekt a staviteľ talianskeho pôvodu († 1742)
- 1727 – James Wolfe, britský generál a hrdina v boji o Quebec († 1759)
- 1732 – František Xaver Brixi, český hudobný skladateľ († 1771)
- 1783 – Christoffer Wilhelm Eckersberg, dánsky maliar († 1853)
- 1822 – Rudolf Clausius, nemecký matematik a fyzik († 1888)
- 1834 – Vasilij Grigorievič Perov, ruský realistický maliar († 1882)
- 1837 – Milij Alexejevič Balakirev, ruský hudobný skladateľ, pianista a dirigent († 1910)
- 1859 – Anna Sacherová, rakúska hoteliérka († 1930)
- 1866 – Gilbert Murray, austrálsky učenec, predseda Spoločnosti národov († 1957)
- 1868 – Arthur Gore, anglický tenista († 1928)
- 1873 – svätá Terézia z Lisieux, francúzska rímskokatolícka rehoľníčka († 1897)
- 1878 – Antonín Profous, český toponomastik († 1953)
- 1892 – blahoslavený Zoltán Lajos Meszlényi, maďarský rímskokatolícky biskup († 1951)
- 1895 – Folke Bernadotte, švédsky diplomat († 1948)
- 1898 – Franz Büchner, nemecký stíhací pilot († 1920)
- 1904 – Walter Heinrich Heitler, nemecko-írsky fyzik († 1981)
- 1905 – Lev Genrichovič Šnireľman, ruský matematik († 1938)
- 1905 – sir Michael Tippett, anglický skladateľ († 1998)
- 1911 – Blahoslav Emanuel Nováček, český hudobný skladateľ a kapelník († 1979)
- 1920 – Isaac Asimov, americký spisovateľ ruského pôvodu, autor sci-fi románov († 1992)
- 1920 – Čestmír Císař, český komunistický politik († 2013)
- 1929 – Božena Plocháňová, slovenská ilustrátorka († 2020)
- 1932 – Milan Čič, slovenský politik († 2012)
- 1938 – Bohumil Němeček, český boxer († 2010)
- 1940 – Marcela Plítková-Jurovská, slovenská scenáristka, režisérka a dramaturgička dokumentárnych filmov († 2022)
- 1941 – Petr Pithart, český politik
- 1943 – Anna Kozáková, slovenská dramaturgička, režisérka (ochotníčka) a pedagogička († 2000)
- 1947 – Vasilij Nikolajevič Krylov, ruský profesor biológie († 2018)
- 1949 – Iris Marion Youngová, americká politická a feministická filozofka († 2006)
- 1951 – Jan Fischer, český štatistik a politik
- 1952 – Marian Kotleba, bývalý slovenský basketbalista a československý reprezentant
- 1956 – Peter Lee, britský hokejista a tréner
- 1965 – Roman Petrenko, slovenský režisér
- 1966 – Iván Farkas, slovenský politik
- 1968 – Cuba Gooding, Jr., americký herec
- 1969 – Róbert Švehla, slovenský hokejista a hokejový funkcionár
- 1969 – Christy Turlingtonová, americká modelka
- 1972 – Mattias Norström, švédsky hokejista
- 1973 – Ján Šipeky, slovenský cyklista
- 1977 – Stefan Koubek, rakúsky tenista
- 1980 – Miroslav Zálešák, slovenský hokejista
- 1982 – Peter Hamerlík, slovenský hokejista
- 1983 – Kate Bosworthová, americká herečka
- 1985 – Alexej Michajlovič Ugarov, bieloruský hokejista
- 1988 – Peter Jánošík, slovenský futbalista
Úmrtia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1557 – Pontormo, taliansky maliar (* 1494)
- 1726 – Domenico Zipoli, taliansky barokový hudobný skladateľ, jezuitský misionár, organista a čembalista (* 1688)
- 1819 – Mária Lujza Parmská, španielska kráľovná ako manželka Karola IV. (* 1751)
- 1833 – Serafim Sarovský, ruský pravoslávny mních a svätec (* 1754 alebo 1759)
- 1861 – Fridrich Viliam IV., pruský kráľ (* 1795)
- 1892 – George Biddell Airy, britský fyzik a kráľovský astronóm (* 1801)
- 1905 – Felix Jenewein, český maliar a ilustrátor (* 1857)
- 1911 – Maurice Yvon, francúzsky architekt (* 1857)
- 1913 – Léon-Philippe Teisserenc de Bort, francúzsky meteorológ (* 1855)
- 1917 – Edward Burnett Tylor, anglický antropológ a etnograf (* 1832)
- 1939 – Roman Dmowski, poľský politik (* 1864)
- 1940 – Štefan Banič, slovenský konštruktér a vynálezca (* 1870)
- 1950 – Emil Jannings, nemecko-americký herec (* 1884)
- 1960 – Friedrich Wolfgang Adler, rakúsky sociálno-demokratický politik (* 1879)
- 1960 – Fausto Coppi, taliansky cyklista (* 1919)
- 1976 – Igor Stanislavovič Astapovič, ruský astronóm (* 1908)
- 1991 – Ondrej Strečko, slovenský matematik (* 1928)
- 1993 – Anton Zarevúcky, slovenský rímskokatolícky kňaz, kanonik a historik (* 1911)
- 1998 – Milan Schenko, slovenský operný spevák (barytón) (* 1938)
- 2005 – Maclyn McCarty, americký genetik (* 1911)
- 2006 – Marián Filadelfi, slovenský herec (* 1947)
- 2006 – Andrej Rimko, slovenský herec (* 1931)
- 2007 – Teddy Kollek, izraelský politik (* 1911)
- 2009 – Inger Christensenová, dánska spisovateľka (* 1935)
- 2011 – Pete Postlethwaite, britský herec (* 1946)
- 2012 – Larry Reinhardt, americký gitarista (* 1948)
- 2013 – Karel Čáslavský, český historik (* 1937)
- 2015 – Arpád Račko, slovenský sochár (* 1930)
- 2016 – Nimr Bákir an-Nimr, šiitský klerik, kritik režimu Saudskej Arábie (* 1959)
- 2022 – Eric Walter Elst, belgický astronóm (* 1936)
- 2022 – Richard Leakey, skenský paleontológ, archeológ a politik (* 1944)
- 2022 – Eduard Žitňanský, slovenský novinár a komentátor denníka SME (* 1952)
- 2023 – Ken Block, americký jazdec rely a podnikateľ (* 1967)
- 2023 – Viktor Isaakovič Fajnberg, ukrajinský filológ a disident, účastník demonštrácie na Červenom námestí v auguste 1968 (* 1931)
- 2024 – Cvi Zamir, izraelský vojak, v rokoch 1968 – 1974 riaditeľ Mosadu (* 1925)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 1, 1900 – 1909. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. 111 s. ISBN 978-80-89144-81-5.
Január · Február · Marec · Apríl · Máj · Jún · Júl · August · September · Október · November · December |