SK282704B6

SK282704B6 - Benzimidazolové zlúčeniny, spôsob ich prípravy, farmaceutické kompozície s ich obsahom a ich použitie

Info

Publication number: SK282704B6
Application number: SK1654-98A
Authority: SK
Inventors: Kosrat Amin; Mikael Dahlstrm; Peter Nordberg; Ingemar Starke
Original assignee: Astra Aktiebolag
Priority date: 1996-06-10
Filing date: 1997-06-05
Publication date: 2002-11-06
Also published as: HUP0002952A3; IS4907A; NO985764L; DE69716904D1; RU2184113C2; EP0906288B1; AU3199297A; ID18431A; ATE227273T1; HK1017351A1; SA97180427B1; US6465505B1; ZA974681B; AR007352A1; BR9709666A; JP2000512291A; ES2184097T3; SK165498A3; EE9800430A; NO985764D0

Abstract

Benzimidazolové zlúčeniny vzorca (I), ktorých fenylová časť je substituovaná v polohe 2 a 6 priamym alebo rozvetveným C1-C6 alkylom, ktoré inhibujú exogénne alebo endogénne stimulovanú sekréciu žalúdočnej kyseliny, a tak môžu byť použité na predchádzanie alebo liečbu gastrointestinálnych zápalových chorôb; spôsoby prípravy uvedených zlúčenín; farmaceutické kompozície s ich obsahom a ich použitie.ŕ

Description

Oblasť vynálezu

Predložený vynález sa týka benzimidazolových zlúčenín a ich terapeuticky prijateľných solí, ktoré inhibujú exogénne alebo endogénne stimulovanú sekréciu žalúdočnej kyseliny, a tak môžu byť použité na prevenciu a liečbu gastrointestinálnych zápalových chorôb. V ďalšom aspekte sa vynález týka použitia zlúčenín podľa vynálezu v terapii; spôsobu prípravy takýchto zlúčenín; farma-ceutických kompozícií, ktoré obsahujú ako aktívnu zložku najmenej jednu zlúčeninu podľa vynálezu alebo ich farmaceutický prijateľnú soľ; a použitia aktívnych zlúčenín na výrobu liečiv na uvedené medicínske použitie.

Doterajší stav techniky

Benzimidazolové deriváty nasledujúceho vzorca, ktoré sú aktívne ako protivredové činidlá, sú opísané v EP-B-0 266 326 a v US 5,106,862:

kde R¹ je arylová skupina vzorca

v ktorej R⁷, R⁸ a R⁹ nezávisle od seba znamenajú H alebo C_rC₆ alkyl, alebo halogén;

R² je H;

R³ je H alebo C_rC₆ alkyl;

n je celé číslo od 0 po 6;

R⁴, R⁵ a R⁶ sú H alebo C_rC₆ alkyl;

A je alkylén s maximálne 6 atómami uhlíka voliteľne prerušený heteroatómom, napríklad O alebo N.

Farmakológia pumpy žalúdočnej kyseliny (H⁺, K⁺-ATPáza) je zhrnutá v Sachs et al. (1995) Annu. Rev. Pharmacol. Toxicol. 35; 277-305.

Podstata vynálezu

Prekvapujúco bolo zistené, že zlúčeniny vzorca (I), ktorými sú substituované benzimidazolové deriváty, v ktorých je fenylová časť substituovaná nižším alkylom v polohe 2 a 6, sú výnimočne účinné ako inhibítory gastrointestinálnej H⁺, K⁺-ATPázy, a tým ako inhibítory sekrécie žalúdočnej kyseliny.

V jednom aspekte sa teda vynález týka zlúčenín všeobecného vzorca (I):

R¹ je nižší alkyl;

R² je nižší alkyl;

R³, ktorý je v polohe 3, 4 alebo 5 fenylového kruhu, je H, halogén alebo nižší alkyl;

R⁴ je H alebo nižší alkyl;

X, ktorý je napojený na heterokruh v polohe 4 alebo 7, je NH alebo O.

Výraz „nižší alkyl“ tak ako je použitý tu, označuje priamu alebo rozvetvenú alkylovú skupinu majúcu od 1 do 6 atómov uhlíka. Príklady nižšieho alkylu zahŕňajú metyl, etyl, n-propyl, izo-propyl, n-butyl, izo-butyl, sek-butyl, terc-butyl, pentyl a hexyl s priamym a rozvetveným reťazcom.

Výraz „halogén“ zahŕňa fluór, chlór, bróm a jód.

Predmetom tohto vynálezu sú tak čisté enantioméry, racemické zmesi, ako aj nerovné zmesi dvoch enantiomérov. Treba tomu rozumieť tak, že všetky možné diastereomerické formy (čisté enantioméry, racemické zmesi a nerovné zmesi dvoch enantiomérov) sú predmetom vynálezu. Vo vynáleze sú tiež zahrnuté deriváty zlúčenín vzorca (I), ktoré majú biologickú funkciu zlúčenín vzorca (I).

V závislosti od podmienok spôsobu sú koncové produkty vzorca (I) získané buď v neutrálnej forme alebo vo forme soli. Predmetom vynálezu sú tak voľné zásady, ako aj soli týchto koncových produktov.

Soli nových zlúčenín vzniknuté kyslou adíciou môžu byť známym spôsobom transformované na voľné zásady použitím základných činidiel, ako napríklad zásady alkalického kovu, alebo iónovou zámenou. Získané voľné zásady môžu tiež vytvárať soli s organickými alebo anorganickými kyselinami.

V príprave soli vzniknutých kyslou adíciou sú výhodne použité také kyseliny, ktoré vytvárajú vhodné, terapeuticky prijateľné soli. Príkladom takýchto kyselín sú hydrohalogénové kyseliny, ako napríklad kyselina chlorovodíková, kyselina sírová, kyselina fosforečná, kyselina dusitá, alifatické, alicyklické, aromatické kyseliny, alebo heterocykiické karboxylové kyseliny alebo sulfónové kyseliny, ako napríklad kyselina mravčia, kyselina octová, kyselina propiónová, sukcinátová kyselina, kyselina glykolová, kyselina mliečna, kyselina maleínová, kyselina tartarová, kyselina citrónová, kyselina askorbová, kyselina malónová, kyselina hydroxymalónová, kyselina pyruvátová, kyselina phydroxybenzoová, kyselina emboová, kyselina metánsulfónová, kyselina etán-sulfónová, kyselina hydroxyetánsulfónová, kyselina halogénbenzénsulfónová, kyselina toluénsulfónová alebo kyselina naftalénsulfónová.

Výhodnými zlúčeninami podľa vynálezu sú tie zlúčeniny vzorca (I), kde R¹ je CH3 alebo CH2CH3; R² je CHj alebo CH2CH₃; R³ je H, 4-F alebo 4-C1; R⁴ je H alebo CH₃ a X je NH alebo O napojené na heterokruh v polohe 4.

Obzvlášť výhodnými zlúčeninami podľa vynálezu sú: 4-(2,6-dimetylbenzylamino)-2-metylbenzimidazol; 4-(2,6-dimetylbenzyloxy)-2-metylbenzimidazol; 4-(2,6-dimetyl-4-fluorobenzylamino)-2metylbenzimidazol;

4-(2,6-dimetyl-4-fluorobenzyloxy)-2-metylbenzimidazol; 4-(2,6-dimetylbenzylamino)-1,2-dimetylbenzimidazol; 4-(2-etyl-6-metylben7.ylamino)-2-metylbenzimidazol; 4-(2,6-dietylbenzylamino)-2-metylbenzimidazol;

4-(2,6-dimetyl-4-fluorobenzylamino)-l,2-dimetylbenzimidazol;

4-(2,6-dimetyl-4-fluorobenzyloxy)-1,2-dimetylbenzimidazol.

alebo ich farmaceutický prijateľnej soli, kde

Príprava

Predložený vynález tiež poskytuje nasledujúce spôsoby A až C na výrobu zlúčenín všeobecného vzorca (I):

Spôsob A

Spôsob A na výrobu zlúčenín všeobecného vzorca (I) zahŕňa nasledujúce kroky:

Zlúčeniny všeobecného vzorca (II)

FÉ l

kde X¹ je NH₂ alebo OH napojené na heterokruh v polohe 4 alebo 7 a R⁴ jc rovnaké ako v definícii pre vzorec (I), môžu reagovať so zlúčeninami všeobecného vzorca (III)

kde R¹, R² a R³ sú rovnaké ako v definícii pre vzorec (I) a Y je odštepujúca sa skupina, ako napríklad halid, tozyloxy alebo mezyloxy, na zlúčeniny vzorca (I).

Pohodlné je uskutočňovať reakciu v inertnom rozpúšťadle, napr. acetóne, acetonitrile, dimetoxyetáne, metanole, etanole alebo dimetylformamide so zásadou alebo bez zásady. Zásadou je napr. hydroxid alkalického kovu, ako napríklad hydroxid sodný a hydroxid draselný; alkoholát sodný, ako napríklad metoxid sodný alebo etoxid sodný; hydrid alkalického kovu, ako napríklad hydrid sodný a hydrid draselný; karbonát alkalického kovu, ako napríklad karbonát draselný a karbonát sodný; alebo organický amín, ako napríklad trietylamin.

Spôsob B

Spôsob B na výrobu zlúčenín všeobecného vzorca (I) zahŕňa nasledujúce kroky:

Zlúčenina vzorca (IV)

’~2 kde R⁴ je rovnaké ako v definícii pre vzorec (I) a NH₂ skupina je napojená na heterokruh v polohe 4 alebo 7, môže reagovať so zlúčeninami všeobecného vzorca (V)

V, kde R¹, R² a R³ sú rovnaké ako v definícii pre vzorec (I), v prítomnosti Lewisovej kyseliny, napr. chloridu zinočnatého, na zlúčeniny vzorca (VI)

kde R⁴ je rovnaké ako v definícii pre vzorec (I) a imín nitrogén je napojený na heterokruh v polohe 4 alebo 7, pričom zlúčeniny všeobecného vzorca (VI) sú redukované použitím napr. bórhydridu sodného alebo bórhydridu kyanosodného na zlúčeniny všeobecného vzorca (I). Reakcia môže byť uskutočňovaná v štandardných podmienkach v inertnom rozpúšťadle, napr. metanole alebo etanole.

Spôsob C

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I), kde R⁴ je „nižší alkyl“, môžu byť vyrobené alkyláciou zlúčenín všeobecného vzorca (I), kde R⁴ je H v inertnom rozpúšťadle, napr. acetonitrile alebo acetóne, so zásadou alebo bez zásady so zlúčeninami všeobecného vzorca (VII)

R⁴X² VII, kde R⁴ je rovnaké ako v definícii pre vzorec (I) a X² je odštepujúca sa skupina, napr. halid, mezylát alebo tozylát. Zásadou je napr. hydroxid alkalického kovu, ako napríklad hydroxid sodný a hydroxid draselný; alkoholát sodný, ako napríklad metoxid sodný alebo etoxid sodný; hydrid alkalického kovu, ako napríklad hydrid sodný a hydrid draselný; karbonát alkalického kovu, ako napríklad karbonát draselný a karbonát sodný; alebo organický amín, ako napríklad trietylamin.

Medicínske použitie

V ďalšom aspekte sa vynález týka zlúčenín vzorca (I) na použitie v terapii, hlavne na použitie proti gastrointestinálnym zápalovým chorobám. Vynález tiež poskytuje použitie zlúčenín vzorca (I) na výrobu liečiv na inhibíciu sekrécie žalúdočnej kyseliny alebo na liečbu gastrointestinálnych zápalových chorôb.

Zlúčeniny podľa vynálezu tak môžu byť použité na prevenciu a liečbu gastrointestinálnych zápalových chorôb a chorôb vzťahujúcich sa na žalúdočnú kyselinu pri cicavcoch vrátane človeka, ako napríklad gastritídy, žalúdočných vredov, dvanástnikových vredov, refluxnej ezofagitídy a Zollingerovho-Ellisonovho syndrómu. Navyše zlúčeniny môžu byť použité na liečbu iných gastrointestinálnych ochorení, kde je želateľný antisekrečný žalúdočný účinok, napr. pri pacientoch s gastrinómiami a pri pacientoch s akútnym horným gastrointestinálnym krvácaním. Môžu byť tiež použité pri pacientoch v situáciách intenzívnej starostlivosti, a pred- a pooperačné na zabránenie ašpirácie kyseliny a vytváraniu vredov zo stresu.

Farmaceutické kompozície

V ešte ďalšom aspekte sa vynález týka farmaceutických kompozícii, ktoré obsahujú aspoň jednu zlúčeninu podľa vynálezu alebo jej terapeuticky prijateľnú soľ ako aktívnu zložku.

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť v kompozíciách tiež použité spolu s inými aktívnymi zložkami, napr. antibiotikami, ako napríklad amoxicilínom.

Na klinické použitie sú zlúčeniny podľa vynálezu zakomponované do farmaceutických kompozícií na orálne, rektálne, parenterálne podávanie alebo na iný spôsob podá vania. Farmaceutická kompozícia obsahuje zlúčeninu podľa vynálezu v kombinácii s jednou alebo viacerými farmaceutický prijateľnými zložkami. Nosič môže byť v pevnej forme, v polopevnej forme, alebo vo forme tekutého riedidla, alebo vo forme kapsuly. Tieto farmaceutické prípravky sú ďalším predmetom vynálezu. Zvyčajne je množstvo aktívnych zlúčenín medzi 0,1 až 95 % hmotn. prípravku, výhodne medzi 0,1 až 20 % hmotn. v prípravkoch na parenterálne použitie a výhodne medzi 0,1 až 50 % hmotn. v prípravkoch na orálne podávanie.

Pri príprave farmaceutických kompozícií obsahujúcich zlúčeninu podľa predloženého vynálezu vo forme dávkovej jednotky na orálne podanie môže byť vybraná zlúčenina zmiešaná s pevnými, práškovými zložkami, ako napríklad laktózou, sacharózou, sorbitolom, manitolom, škrobom, amylopektínom, derivátmi celulózy, želatínou, alebo inými vhodnými zložkami, ako aj s dezintegračnými činidlami a lubrikačnými činidlami, ako napríklad so stearátom horečnatým, stearátom vápenatým, stearylom sodným, fumarátom a polyetylénglykolovými voskami. Zmes je potom spracovaná do granúl alebo stlačená do tabliet.

Mäkké želatínové kapsuly môžu byť pripravené s kapsulami obsahujúcimi zmes aktívnej zlúčeniny alebo zlúčenín podľa vynálezu, rastlinného oleja, tuku alebo iných vehikúl vhodných na mäkké želatínové kapsuly. Tvrdé želatínové kapsuly môžu obsahovať granuly aktívnej zlúčeniny. Tvrdé želatínové kapsuly môžu tiež obsahovať aktívnu zlúčeninu v kombinácii s pevnými práškovými zložkami, ako napríklad laktózou, sacharózou, sorbitolom, manitolom, zemiakovým škrobom, pšeničným škrobom, amylopektínom, derivátmi celulózy alebo želatínou.

Dávkové jednotky na rektálne podanie môžu byť pripravené (i) vo forme čapíkov, ktoré obsahujú aktívnu látku zmiešanú s neutrálnou mastnou zásadou; (ii) vo forme želatínovej rektálnej kapsuly, ktorá obsahuje aktívnu látku v zmesi s rastlinným olejom, parafínovým olejom, alebo iným vehikulom vhodným na želatínové rektálne kapsuly; (iii) vo forme bežných mikroklystírov; alebo (iv) vo forme suchých mikroklystírových kompozícií, ktoré sa rekonštitujú vo vhodnom rozpúšťadle tesne pred podaním.

Tekuté prípravky na orálne podanie môžu byť pripravené vo forme sirupov alebo suspenzií, napr. roztokov alebo suspenzií obsahujúcich od 0,1 % do 20 % hmotn. aktívnej zložky a zvyšok pozostávajúci zo sacharidu alebo sacharidových alkoholov a zmesi etanolu, vody, glycerolu, propylénglykolu a polyetylénglykolu. Ak je to želateľné, takéto tekuté prípravky môžu obsahovať farbiace činidlá, dochucovacie činidlá, sacharín a karboxymetyl celulózu alebo iné spevňovacie činidlá. Tekuté prípravky na orálne podanie môžu byť tiež pripravené vo forme suchého prášku, ktorý sa rekonštituuje pred použitím vhodným rozpúšťadlom.

Roztoky na parenterálne podanie môžu byť pripravené ako roztok zlúčeniny podľa vynálezu vo farmaceutický prijateľnom rozpúšťadle, výhodne v koncentrácii od 0,1 % do 10 % hmotn. Tieto roztoky môžu tiež obsahovať stabilizujúce zložky a/alebo tlmivé zložky a sú dispenzované do dávkovej jednotky vo forme ampúl alebo liekoviek. Roztoky na parenterálne podanie môžu byť tiež pripravené ako suché prípravky, ktoré sa rekonštituujú vhodným rozpúšťadlom extemporálne pred použitím.

Typická denná dávka aktívnej látky varíruje v širokom rozsahu a závisí od rôznych faktorov, ako napríklad od individuálnej potreby každého pacienta, od spôsobu podávania a od choroby. Vo všeobecnosti sú orálne a parenterálne dávky v rozsahu od 5 do 1 000 mg aktívnej látky na deň.

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť v kompozíciách tiež použité spolu s inými aktívnymi zložkami, napr. na liečbu alebo profylaxiu podmienok zahŕňajúcich infekciu ľudskej žalúdočnej sliznice Helicobacter-tm pylori. Takýmito inými aktívnymi zložkami môžu byť antimikrobiálne činidlá, hlavne:

- β-laktámové antibiotiká, ako napríklad amoxicilín, ampicilín, cefalotín, cefaklor alebo cefixím;

- makrolidy, ako napríklad erytromycín alebo klaritromycín;

- tetracyklíny, ako napríklad tetracyklín alebo doxycyklín;

- aminoglykozidy, ako napríklad gentamycín, kanamycín alebo amikacín

- chinolíny, ako napríklad norfloxacín, ciprofloxacín alebo enoxacín;

- iné, ako napríklad metronidazol, nitrofurantoín alebo chloramfenikol; alebo

- prípravky obsahujúce bizmutové soli, ako napríklad subcitrát bizmutitý, subsalicilát bizmutitý, subkarbonát bizmutitý, subnitrát bizmutitý alebo subgalát bizmutitý.

Príklady uskutočnenia vynálezu

1. Príprava zlúčenín podľa vynálezu

Príklad 1.1

Syntéza 4-(2,6-dimetylbenzylamino)-2-metylbenzimidazolu

4-Amino-2-metylbenzimidazol (6,0 g, 0,041 mol) bol rozpustený v acetonitrile (120 ml). K roztoku bol pridaný 2,6dimetylbenzylchlorid (6,3 g, 0,041 mol), karbonát sodný (16 g, 0,15 mol) a katalytické množstvo jodidu sodného a reakčná zmes bola refluxovaná 3 hodiny. Karbonát sodný bol odstránený filtráciou a premývalo sa metylénchloridom. Vákuovou evaporáciou roztoku vznikol olejovitý zvyšok, ktorý bol podrobený bleskovej chromatografii na silikagéli, metylénchlorid : metanol (10 : 1). Zvyšok bol kryštalizovaný pôsobením etylacetátu, čím sa získalo 3,3 g (30 %) zlúčeniny uvedenej v názve.

(’H-NMR, 300 MHz, CDCh): 2,35 (s, 6H), 2,50 (s, 3H), 4,35 (s, 2H), 4,45 (bs, IH), 6,50 (d,lH), 6,75 (d, IH), 6,95-7,15 (m, 4H)

Príklad 1.2

Syntéza 4-(2,6-dimetylbenzyloxy)-2-metylbenzimidazolu

4-Hydroxy-2-metylbenzimidazol (0,59 g, 4mmol) bol rozpustený v acetonitrile (15 ml). K roztoku bol pridaný 2,6dimetylbenzylchlorid (0,52 g, 4mmol) a hydroxid sodný (0,16 g, 4mmol) (rozpustený v 1 ml vody) a reakčná zmes bola refluxovaná 2 hodiny. Rozpúšťadlo bolo pri zníženom tlaku evaporované a zvyšok bol rozpustený v metylénchloride a bol premytý 2 M NaOH. Organická vrstva bola od delená, vysušená na sírane sodnom a evaporovaná pri zníženom tlaku. Olejovitý zvyšok bol čistený kolónovou chromatografíou na silikagéli. Produkt bol eluovaný metylénchloridom obsahujúcim 5 % metanol. Kryštalizáciou z acetonitrilu vzniklo 0,18 g (18 %) zlúčeniny uvedenej v názve.

(’H-NMR, 300 MHz, DMSO-d₆): 2,3 (s, 6H), 2,40 (s, 3H), 5,25 (s, 2H), 6,9 (d, 1H), 7,05-7,15 (m, 4H), 7,2 (t, 1H)

Príklad 1.3

Syntéza 4-(2,6-dimetyl-4-fluorobenzylamino)-2-metylbenzimidazolu

4-Amino-2-metylbenzimidazol (0,6 g, 4,1 mmol) bol rozpustený v acetonitrile (10 ml), K roztoku bol pridaný 2,6dimetyl-4-fluoro-benzylbenzylbromid (0,86 g, 4,1 mmol) a karbonát draselný (0,68 g, 4,9 mmol) a reakčná zmes bola zahrievaná na 70 až 80 °C počas 3 hodín. Reakčná zmes bola ochladená na laboratórnu teplotu a bol pridaný metylénchlorid (25 ml) a voda (25 ml). Organická vrstva bola oddelená, vysušená na sírane sodnom a evaporovaná pri zníženom tlaku. Zvyšok bol dvakrát kryštalizovaný z etylacetátu a čistený kolónovou chromatografíou na silikagéli použitím metylénchloridu obsahujúcom 10 % metanol ako eluentu. Získalo sa 0,26 g (22 %) zlúčeniny uvedenej v názve.

(’H-NMR, 300 MHz, CDClj): 2,3 (s, 6H), 2,45 (s, 3H), 4,25 (s, 2H), 4,35 (bs, 1H), 6,45 (d,lH), 6,65 (d, 2H), 6,7 (d,lH), 7,1 (t, 1H)

Príklad 1.4

Syntéza 4-(2,6-dimetyl-4-fluorobenzyloxy)-2-metylbenzi· midazolu

4-Hydroxy-2-metylbenzimidazol (0,57 g, 3,8 mmol) bol rozpustený v acetonitrile (4 ml). K roztoku bol pridaný hydroxid sodný (0,17 g, 43 mmol) (rozpustený v 1 ml vody) a 2,6-dimetyl-4-fluorobenzylbromid (0,82 g, 3,8 mmol) rozpustený v acetonitrile (6 ml) a reakčná zmes bola refluxovaná 80 minút a miešaná 20 minút pri teplote okolia. Do reakčnej zmesi bol pridaný metylénchlorid (25 ml) a voda (25 ml). Organická vrstva bola oddelená, premytá trikrát s 2 M NaOH, vysušená na sírane sodnom a evaporovaná pri zníženom tlaku. Zvyšok bol kryštalizovaný z etylacetátu a dvakrát čistený kolónovou chromatografíou na silikagéli s a) metylénchlorid : metanol (10 : 1) b) etylacetát : metanol : kyselina octová : voda (96 : 6 : 6 : 4). Získalo sa 0,066 g (6 %) zlúčeniny uvedenej v názve.

(’H-NMR, 300 MHz, DMSO-d₆): 2,3 (s, 6H), 2,5 (s, 3H), 5,05 (s, 2H), 6,7 (d, 2H), 6,8 (d, 1H), 7,15 (t, 1H), 7,25 (d, 1H)

Príklad 1.5

Syntéza 4-(2,6-dimetylbenzylamino)-l ,2-dimetylbenzimi-dazolu

4-(2,6-Dimetylbenzylamino)-2-metylbenzimidazol (0,2 g, 0,75 mmol) bol rozpustený v acetonitrile (15 ml). K roztoku bol pridaný metyljodid (0,05 ml, 0,82 mmol) a karbonát draselný (0,2 g, 1,4 mmol) a reakčná zmes bola miešaná pri teplote okolia 20 hodín. Pevné látky boli odstránené filtráciou a premývalo sa metylénchloridom. Vákuovou evaporáciou roztoku vznikol olejovitý zvyšok, ktorý bol podroený bleskovej chromatografii na silikagéli, metylénchlorid : : metanol (10 : 1). Kryštalizáciou z acetonitrilu vzniklo 0,018 g (9 %) zlúčeniny uvedenej v názve.

(’H-NMR, 500 MHz, CDC1₃): 2,4 (s, 6H), 2,55 (s, 3H), 3,65 (s, 3H), 4,4 (d, 2H), 4,55 (bs, 1H), 6,55 (d,lH), 6,7 (d, 1H),7,O5 (d, 2H), 7,1 (t, 1H), 7,2 (t, 1H)

Príklad 1.6

Syntéza 4-(2-etyl-6-metylbenzylamino)-2-metylbenzimidazolu

4-Amino-2-metylbenzimidazol (0,4 g, 2,7 mmol) a 2-etyl-6-metylbenzylchlorid (0,46 g, 2,7 mmol) boli rozpustené v 10 ml dimetoxyetánu. Do roztoku bol pridaný karbonát sodný (0,5 g, 4,7 mmol) a jodid draselný (0,2 g, 4,7 mmol). Reakčná zmes bola refluxovaná 2 hodiny. Filtráciou boli odstránené anorganické soli a premývalo sa dimetoxyetánom. Filtrát bol do sucha evaporovaný. Zvyšok bol čistený kolónovou chromatografíou na silikagéli. Produkt bol eluovaný zmesou metylénchloridu a etylacetátu v pomere 50 : 50. Získalo sa 0,21 g zlúčeniny uvedenej v názve.

(’H-NMR, 400 MHz, CDClj): 1,1 (t, 3H), 2,35 (s, 3H), 2,45 (s, 3H), 2,70 (q, 2H), 4,35 (s, 2H), 4,45 (bs, 1H), 6,55 (d,lH), 6,75 (d, 1H), 6,95-7,20 (m, 4H)

Príklad 1.7

Syntéza 4-(2,6-dietylbenzylamino)-2-metylbenzimidazolu

4-Amino-2-metylbenzimidazol (0,79 g, 5,4 mmol) a 2,6-dietylbenzaldehyd (1,1 g, 6,6 mmol) boli rozpustené v metanole (30 ml). Po malých častiach bol pridaný ZnCl₂(0,9 g, 6,6 mmol) a následne NaBH₃CN (0,42 g, 6,6 mmol) a zmes bola refluxovaná pod argónom 3 hodiny a 16 hodín bola miešaná pri laboratórnej teplote. Zmes bola zaliata 1 M vodným roztokom NaOH (50 ml). Výsledná žltá suspenzia bola extrahovaná s DCM a organický roztok bol premytý roztokom soli, vysušený na Na₂SO₄ a potom evaporovaný pri zníženom tlaku. Olejovitý zvyšok (1,8 g) bol čistený kryštalizáciou zo zmesi etylacetátu a acetonitrilu, čím vzniklo 0,65 g (41 %) zlúčeniny uvedenej v názve.

(’H-NMR, 300 MHz, CDC1₃): 1,2 (t, 6H), 2,5 (s, 3H), 2,27 (q, 4H), 4,35 (d, 2H), 4,55 (bs, 1H), 6,05 (d,lH), 6,75 (d, 1H), 7,0-7,25 (m, 4H), 9,0 (bs, 1H)

Príklad 1.8

Syntéza 4-(2,6-dimetyl-4-fluorobenzylamino)-1,2-dimetylbenzimidazolu

4-(2,6-Dimetyl-4-fluorobenzylamino)-2-metylbenzimidazol (0,1 g, 0,35 mmol) bol rozpustený v 1,2-dimetoxyetáne (3 ml). Bol pridaný pevný hydroxid sodný (25 mg, 0,63 mmol) a bromid tetrabutylamónny (5 mg, 0,016 mmol). Zmes bola miešaná 15 minút pri teplote okolia. Bol pridaný metyljodid (60 mg, 0,42 mmol) a reakčná zmes bola miešaná 2,5 hodiny pri teplote okolia. Rozpúšťadlo bolo evaporované pri zníženom tlaku. Zvyšok bol čistený kolónovou chromatografiou na silikagéli použitím zmesi metylénchlorid : etylacetát v pomere 50 : 50 ako eluentu. Získalo sa 80 mg (76 %) zlúčeniny uvedenej v názve. (’H-NMR, 300 MHz, CDC1₃); 2,38 (s, 6H), 2,53 (s, 3H), 3,67 (s, 3H), 4,32 (d, 2H), 4,44 (bs, 1H), 6,51 (d,lH), 6,68 (d, 1H), 6,75 (d, 2H), 7,18 (t, 1H).

Príklad 1.9

Syntéza 4-(2,6-dimetyl-4-fluorobenzyloxy)-l,2-dimetylbenzimidazolu

4-(2,6-Dimetyl-4-fluorobenzyloxy)-2-metylbenzimidazol (180 mg, 0,63 mmol) bol rozpustený v 1,2-dimetoxyetáne (6 ml). Bol pridaný hydroxid sodný (26 mg, 0,65 mmol) a metyljodid (0,47 ml, 0,76 mmol). Reakčná zmes bola miešaná 3,5 hodiny pri teplote okolia. Po evaporácii rozpúšťadla bol zvyšok čistený chromatografiou na silikagéli použitím zmesi metylénchlorid : metanol v pomere 10 : 1. Chromatografiou jednej z frakcií získaných na kremičitane, použitím etylénacetátu ako eluentu sa získalo 40 mg (21 %) zlúčeniny uvedenej v názve.

(’H-NMR, 300 MHz, CDC1₃): 2,40 (s, 6H), 2,58 (s, 3H), 3,70 (s, 3H), 5,24 (s, 2H), 6,75 (d, 2H), 6,82 (d,lH), 6,93 (d, 1H), 7,19 (t, 1H).

Príklad 1.10

Príprava hydrochloridovej soli 4-(2,6-dimetylbenzylamino)-2-metylbenzimidazolu

4-(2,6-Dimetylbenzylamino)-2-metylbenzimidazol (0,5 g,

1,9 mmol) bol rozpustený v etylacetáte (20 ml) a metanole (6 ml). Do roztoku bola pridaná kyselina chlorovodíková (12 M) (0,16 ml, 1,9 mol) a zmes bola miešaná 5 minút pri teplote okolia. Precipitovaná soľ bola odfiltrovaná a vysušená, čím vznikol želaný produkt ako biela kryštalická pevná látka (0,45 g, 79%).

(’H-NMR, 500 MHz, MeOD): 2,4 (s, 6H), 2,8 (s, 3H), 4,45 (s, 2H), 6,9 (d,lH), 7,0 (d, 1H), 7,1 (d, 2H), 7,15 (t, 1H),

7.4 (t, 1H).

Príklad 1.11

Príprava soli metánsulfónovej kyseliny a 4-(2,6-dimetylbenzylamino)-2-tnetylbenzimidazolu

4-(2,6-Dimetylbenzylamino)-2-metylbenzimidazol (0,5 g,

1,9 mmol) bol rozpustený v etylacetáte (20 ml) a metanole (7 ml). Do roztoku bola pridaná metánsulfónová kyselina (0,18 ml, 1,9 mmol) a zmes bola miešaná 5 minút pri teplote okolia. Precipitovaná soľ bola odfiltrovaná a vysušená, čím vznikol želaný produkt ako bicia kryštalická pevná látka (0,58 g, 85%).

(’H-NMR, 500 MHz, MeOD): 2,4 (s, 6H), 2,65 (s, 3H),

2.75 (s, 3H), 4,45 (s, 2H), 6,9 (d,lH), 7,0 (d, 1H), 7,1 (d, 2H), 7,15 (t, 1H), 7,4 (t, 1H).

2. Príprava medziproduktov Príklad 2.1

Syntéza 2,6-dimetyl-4.fluoro-benzylbromidu

Zmes 3,5-dimetyl-fluórbenzénu (5 g, 0,04 mol), paraformaldehydu (15 g), kyseliny bromovodíkovej (70 ml) (30 % v kyseline octovej) a kyseliny octovej (25 ml) sa miešala

4.5 hodiny pri teplote okolia. Do zmesi bola pridaná voda a petroléter a organická vrstva bola oddelená, vysušená na bezvodnom sírane sodnom a opatrne evaporovaná pri zníženom tlaku. Zvyšok bol čistený kolónovou chromatografiou na silikagéli s petroléterom ako eluentom, čím sa získal produkt uvedený v názve (3,7 g, 43 %).

(’H-NMR, 300 MHz, CDClj): 2,5 (s, 6H), 4,55 (s, 2H),

6.75 (d, 2H)

Príklad 2.2

Syntéza 2-etyl-6-metylbenzylchloridu

2-Etyl-6-metylbenzylalkohol (1,0 g, 6,67 mmol) bol rozpustený v 10 ml metylénchloridu. Bol pridaný tionylchlorid (1,0 g, 8,5 mmol). Zmes sa miešala cez noc pri teplote okolia. Reakčná zmes bola evaporovaná. Zvyšok bol rozpustený v metylénchloride a filtrovaný cez 5 g silikagélu. Filtrát bol evaporovaný. Získalo sa 1,0 g (89 %) zlúčeniny (olejovitej) uvedenej v názve.

(’H-NMR, 300 MHz, CDClj): 1,29 (t, 3H), 2,46 (s, 3H),

2.76 (q, 2H), 4,71 (s, 2H), 7,0-7,2 (m, 3H).

3. Biologické testy

3.1. In vitro experimenty

Inhibícia sekrécie kyseliny v izolovaných žalúdočných žľazách králika

Inhibičný účinok na in vitro sekréciu kyseliny v izolovaných žalúdočných žľazách králika bol meraný podľa Berglindh et al. (1976) Acta Physiol. Scand. 97, 401 - 414. Zlúčeniny podľa príkladov 1.1 až 1.7 vykazujú IC₅₀ hodnoty nižšie ako 1,6 μΜ.

Na porovnanie je uvedená zlúčenina (A) (4-benzylamino-2-metylbenzimidazol), ktorá je zlúčeninou nárokovanou v nároku 1 v EP-B-0 266 326, kde A je CH₂NH; R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ sú H; n je 1 a R’ je skupina vzorca (II'), kde R⁷, R⁸ a R⁹ sú H.

Na porovnanie, zlúčenina (A) vykazuje IC₅₀ hodnotu

12,9 μΜ.

.NH

Ó

Na porovnanie je uvedená zlúčenina (B) (4-benzyloxy-2-metylbenzimidazol), ktorá je zlúčeninou nárokovanou v nároku 1 v EP-B-0 266 326, kde A je CH₂O; R², R⁵, R⁴, R⁵a R⁶ sú H; n je 1 a R¹ je skupina vzorca (II'), kde R⁷, R⁸ a R⁹ sú H.

Na porovnanie, zlúčenina (B) vykazuje IC₅₀ hodnotu 7,8 μΜ.

Z toho vyplýva, že zlúčeniny podľa vynálezu majú významne lepší inhibičný účinok na in vitro sekréciu kyseliny v porovnaní so zlúčeninami (A) a (B), ktoré nesú nesubstituovanú fenylovú skupinu. Z toho možno vyvodiť, že zlepšený účinok je dôsledkom toho, že zlúčeniny podľa vynálezu majú fenylovú skupinu substituovaný nižším alkylom v 2- a 6-polohe.

3.2. In vivo experimenty

Inhibičný účinok na sekréciu kyseliny v samiciach potkanov

Boli použité samice potkanov kmeňa Sprague-Sawly. Boli vybavené kanylovanými fistulami v žalúdku (lumene) a vo vrchnej časti dvanástnika na zbieranie žalúdočných sekrétov a na podávanie testovaných látok. Pred uskutočňovaním testu bola umožnená 14-denná regeneračná perióda po chirurgickom zákroku.

Pred sekrečnými testami zvieratám nie je podávaná 20 hodín žiadna potrava okrem vody. Žalúdok je opakovane premývaný cez žalúdočnú kanylu vodovodnou vodou (37 °C), a 6 ml Ringer-glukózy je podávané subkutánne. Sekrécia kyseliny je stimulovaná infúziou pentagastrínu (1,2 ml/h, subkutánne) a karbacholu (20 a 110 nmol/kg . h) 2,5 až 4 hodiny. Počas toho sú odoberané 30-minútové frakcie žalúdočných sekrétov. Testované látky alebo vehikulá sú dodávané buď 60 minút po začiatku stimulácie (intravenózna a intraduodenálna dávka 1 ml/kg) alebo 2 hodiny pred začiatkom stimulácie (orálna dávka 5 ml/kg, žalúdočná kanyla zatvorená). Na štúdium trvania účinku sa môže časový interval medzi podaním dávky a stimuláciou predĺžiť. Vzorky žalúdočnej šťavy sú titrované do pH 7,0 s 0,1 M NaOH a výstup kyseliny je počítaný ako výsledok titračného objemu a koncentrácie.

Ďalšie výpočty sú založené na skupinovom priemere odpovedí 4 až 6 potkanov. V prípade podávania počas stimulácie je výstup kyseliny počas periód po podaní testovacej látky alebo vehikulá vyjadrený ako frakčné odpovede, pričom jc výstup kyseliny 30 minút pred podaním určený ako 1,0. Percento inhibície je vypočítané z frakčných odpovedí vyvolaných testovanou zlúčeninou alebo vehikulom. V prípade podávanie pred stimuláciou je percento inhibície vypočítané priamo z výstupu kyseliny zaznamenanom po testovanej zlúčenine alebo vehikule.

Biologická dostupnosť u potkana

Boli použité dospelé potkany kmeňa Sprague-Dawley. Jeden až tri dni pred experimentmi boli všetky potkany pripravené kanyláciou ľavej karotidickej artérie v anestéze. Potkany použité na intravenózne experimenty boli tiež kanylované v jugulámej žile (Popovic (1960) J. Appl. Physiol. 15, 727-728). Kanyly boli umiestnené na zadnej strane krku.

Vzorky krvi (0,1 až 0,4 g) boli opakovane odoberané z karotidickej artérie v intervaloch do 5,5 hodiny po podaní dávky. Vzorky boli zmrazené do analýzy testovanej zlúčeniny.

Biologická dostupnosť bola určovaná výpočtom koeficientu medzi oblasťou pod krivkou krv/plazma koncentrácie (AUC) nasledujúcej po (i) intraduodenálnom (i. d.) alebo orálnom (p. o.) podaní a (ii) intravenóznom (i. v.) podaní u potkana alebo psa.

Oblasť pod krivkou koncentrácie krvi vs. časovou krivkou, AUC, bola určená log/lineárnym lichobežníkovým pravidlom a extrapolovaná na infinitu delením posledne určenej koncentrácie krvi elimináciou rýchlostnej konštanty v konečnej fáze. Systémová biologická dostupnosť (F %) nasledujúca po intraduodenálnom alebo orálnom podaní bola vypočítaná ako

F (%) = (AUC(p. o. alebo i. d.)/AUC(i. v.)) x 100.

Inhibícia sekrécie žalúdočnej kyseliny a biologická dostupnosť u psa

Boli použité Labradorské retrívre alebo Harrier psy oboch pohlaví. Boli vybavené dvanástnikovou fistulou na podávanie testovaných zlúčenín alebo vehikulá a kanylovanou žalúdočnou fistulou alebo Heidenhaim-puzdrom na zbieranie žalúdočných sekrétov.

Pred sekrečnými testami sa zvieratá nechali približne 16 hodín hladovať, ale vodu mali voľne dostupnú. Sekrécia žalúdočnej kyseliny bola stimulovaná do 6,5 hodín infúziou histamíndichloridu (12 ml/h) v dávke vytvárajúcej približne 80 % maximálnej individuálnej sekrečnej odpovede, a žalúdočná šťava bola zbieraná v po sebe nasledujúcich 30-minútových frakciách. Testovaná látka alebo vehikulum boli podávané orálne, i. d. alebo i. v., 1 alebo 1,5 hodiny po začiatku histamínovej infúzie, v objeme 0,5 ml/kg telesnej hmotnosti. V prípade orálneho podania treba poznamenať, že testovaná zlúčenina je podávaná do hlavného žalúdka psa sekretujúceho kyselinu, ktorý je vybavený Heidenham-puzdrom.

Kyslosť vzoriek žalúdočnej šťavy bola určovaná titráciou do pH 7,0 a bol vypočítaný výstup kyseliny. Výstupy kyseliny v zberných periódach po podaní testovanej látky alebo vehikulá boli vyjadrené ako frakčné odpovede, pričom výstup kyseliny vo frakcii predchádzajúcej podaniu bol stanovený ako 1,0. Percento inhibície bolo vypočítané z frakčných odpovedí vyvolaných testovanou zlúčeninou a vehikulom.

Vzorky krvi na analýzu koncentrácie testovanej zlúčeniny v plazme boli odoberané v intervaloch do 4 hodín po podaní. Plazma bola oddelená a zmrazená do 30 minút po odobratí a bola ďalej analyzovaná. Systémová biologická dostupnosť (F %) po orálnom alebo i. d. podaní bola vypočítaná tak, ako bolo opísané pre potkaní model.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Benzimidazolová zlúčenina vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľná soľ, kde R¹ je priamy alebo rozvetvený C]-C6 alkyl; R² je priamy alebo rozvetvený C|-C6 alkyl;

R³, ktorý je v polohe 3, 4 alebo 5 fenylového kruhu, je H, halogén alebo priamy alebo rozvetvený alkyl;

R⁴ je H alebo priamy alebo rozvetvený C|-C_e alkyl;

X, ktorý je napojený na heterokruh v polohe 4 alebo 7, je NH alebo O.
2. Zlúčenina podľa nároku 1, alebo jej farmaceutický prijateľná soľ, kde X je napojený na heterokruh v polohe 4.
3. Zlúčenina podľa nároku 2, alebo jej farmaceutický prijateľná soľ, kde R¹ je CH} alebo CH2CH3; R² je CH3 alebo CH₂CH₃; R³ je H, 4-F alebo 4-C1; R⁴ je H alebo CH₃.
4. Zlúčenina podľa nároku 3, ktorou je 4-(2,6-dimetylbenzylamino)-2-metylbenzimidazol, alebo jej farmaceutický prijateľná soľ.
5. Zlúčenina podľa nároku 3, ktorou je 4-(2,6-dimetylbenzyloxy)-2-metylbenzimidazol, alebo jej farmaceutický prijateľná soľ.
6. Zlúčenina podľa nároku 3, ktorou je 4-(2,6-dimetyl-4-flórbenzylamino)-2-metylbenzimidazol, alebo jej farmaceutický prijateľná soľ.
7. Zlúčenina podľa nároku 3, ktorou je 4-(2,6-dimetyl4-flórbenzyloxy)-2-metylbenzimidazol, alebo jej farmaceutický prijateľná soľ.
8. Zlúčenina podľa nároku 3, ktorou je 4-(2,6-dimetylbenzylamino)-l,2-dimetylbenzimidazol, alebo jej farmaceutický prijateľná soľ.
9. Zlúčenina podľa nároku 3, ktorou je 4-(2-etyl-6-metylbenzylamino)-2-metylbenzimidazol, alebo jej farmaceutický prijateľná soľ.
10. Zlúčenina podľa nároku 3, ktorou je 4-(2,6-dietylbenzylamino)-2-metylbenzimidazol, alebo jej farmaceutický prijateľná soľ.
11. Zlúčenina podľa nároku 3, ktorou je 4-(2,6-dimetyl-4-flórbenzylamino)-l,2-dimetylbenzimidazol, alebo jej farmaceutický prijateľná soľ.
12. Zlúčenina podľa nároku 3, ktorou je 4-(2,6-dimetyl-4-flórbenzyloxy)-l,2-dimetylbenzimidazol, alebo jej farmaceutický prijateľná soľ.
13. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12 vo forme hydrochloridovej soli.
14. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12 vo forme soli metánsulfónovej kyseliny.
15. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14 na použitie ako liečivo.
16. Spôsob prípravy zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa reakciu zlúčeniny všeobecného vzorca (II) p‘

N />-ΟΗ,

N ^X' kde X¹ je NH₂ alebo OH napojené na heterokruh v polohe 4 alebo 7 a R⁴ je rovnaké ako v definícii pre vzorec (I), so zlúčeninou všeobecného vzorca (III) kde R¹, R² a R³ sú rovnaké ako v definícii pre vzorec (I) a Y je odštepujúca sa skupina, v inertnom rozpúšťadle so zásadou alebo bez zásady, na zlúčeninu vzorca (I).
17. Spôsob prípravy zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa:

a) reakciu zlúčeniny vzorca (IV)

R⁴ /

kde R⁴ je rovnaké ako v definícii pre vzorec (I) a NH₂ skupina je napojená na heterokruh v polohe 4 alebo 7, so zlúčeninou všeobecného vzorca(V) kde R¹, R² a R³ sú rovnaké ako v definícii pre vzorec (I), v prítomnosti Lewisovej kyseliny, v inertnom rozpúšťadle, na zlúčeninu vzorca (VI) kde R⁴je rovnaké ako v definícii pre vzorec (I) a imínnitrogén je napojený na heterokruh v polohe 4 alebo 7;

b) redukciu zlúčeniny všeobecného vzorca (VI) v inertnom rozpúšťadle v štandardných podmienkach na zlúčeninu všeobecného vzorca (I).
18. Spôsob prípravy zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1, 2, 3 alebo 8, kde R⁴ je priamy alebo rozvetvený C_rC₆ alkyl, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa alkyláciu zlúčeniny vzorca (1), kde R⁴ je H, v inertnom rozpúšťadle, so zásadou alebo bez zásady, so zlúčeninou vzorca (VII)

R⁴X² (VII), kde R⁴ je rovnaké ako v definícii pre vzorec (I) a X² je odštepujúca sa skupina, na zlúčeninu vzorca (I), kde R⁴ je priamy alebo rozvetvený C,-C₆ alkyl.
19. Farmaceutická kompozícia, vyznačujúca sa t ý m , že obsahuje zlúčeninu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14 a navyše obsahuje farmaceutický prijateľný nosič.
20. Použitie zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14 na výrobu liečiva na inhibíciu sekrécie žalúdočnej kyseliny.
21. Použitie zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14 na výrobu liečiva na liečbu gastrointestinálnych zápalových chorôb.
22. Farmaceutická kompozícia na inhibíciu sekrécie žalúdočnej kyseliny, vyznačujúca sa tým, že aktívnou zložkou je zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14.
23. Farmaceutická kompozícia na liečbu gastrointestinálnych zápalových chorôb, vyznačujúca sa t ý m , že aktívnou zložkou je zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14.