SK282698B6 - Spôsob výroby mnohofunkčného modifikátora viskozity - Google Patents

Abstract

Spôsob výroby mnohofunkčného modifikátora viskozity užitočného v zmesiach mazacích olejov v reaktore vytláčacieho zariadenia, pri ktorom sa: a) vedie polymér rozpustný v oleji do reaktora vytláčacieho zariadenia, b) reaguje s funkčnou zlúčeninou, c) čistí sa prechodom odvzdušňovacím pásmom, kde je polymér vystavený tlaku nižšiemu než atmosférický, takže v podstate všetky prchavé nečistoty sa z polyméru oddestilujú, pričom odvzdušňovacie pásmo obsahuje aspoň dva oddelené oddiely, d) reaguje s reaktívnou zlúčeninou, e) čistí sa a f) vytláča sa z reaktora.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu výroby zlepšeného mnohoíunkčného modifikátora viskozity radom po sebe nasledujúcich reakcií na polymérovom materiáli vykonávaných vo vytláčacom zariadení s niekoľkými reakčnými pásmami. Každé reakčné pásmo má prostriedky na prívod reagencií, na zmiešanie reagencií s polymérom a na odvádzanie vedľajších alebo súčasných výrobkov, alebo nezreagovaných reagencií.

Doterajší stav techniky

Očkovacia reakcia v tavnom spracovacom zariadení ako sú jednoduché alebo viacnásobné závitovkové vytláčacie stroje, mastikačne stroje na kaučuk, hnetacie stroje typu Banbury alebo Brabender, valcové mlyny a podobné, predstavuje dobre známu technológiu a je rozsiahlo opísaná v technickej literatúre. Podobné dodatočné očkovacie reakcie s očkovanými polymérmi sú tiež rozsiahlo opísané. Významnou oblasťou súčasného vývoja sa stala očkovacia reakcia nenasýtenej karboxylovej kyseliny alebo derivátu karboxylovej kyseliny s termoplastickými polymérmi schopnými ďalšej chemickej reakcie na použitie vo výrobkoch, ako sú zmesi mazacích olejov alebo zmesi termoplastov. Ďalej opísaná patentová literatúra sa týka takých očkovacích reakcií, najmä jednej, ktorá je vhodná na prípravu prísad mazacích olejov.

Patentový spis Spojených štátov amerických číslo

862 265 opisuje zníženie molekulovej hmotnosti na dosiahnutie úzkeho rozdelenia molekulovej hmotnosti a voliteľnú, voľnými radikálmi inicializovanú očkovaciu reakciu nenasýtených monomérov, napríklad s kopolymérom etylénu a propylénu, použitím tavných procesov spracovania v reaktore vytláčacieho zariadenia. Dôkladné miešanie inicializačných voľných radikálov a očkovacích reagencií s roztavenými polymérmi sa dosahuje použitím buď dekompresných pásiem, alebo pásiem tenkého filmu vo vytláčacom zariadení. Prídavné opatrenie na zlepšenie akosti výrobku spočíva v zátkovaní reakčného pásma na zamedzenie úniku plynných reagencií a v nasledujúcom odvzdušnení pri zníženom tlaku na odstránenie parných zložiek. Ďalej sa uvažuje, že nasledujúca reakcia vo vytláčacom zariadení môže modifikovať polyméry obsahujúce očkovaný monomér, najmä nasledujúce reakcie ako esterifikácia, neutralizácia, amidizácia a imidizácia.

Patentový spis Spojených štátov amerických číslo

320 019 opisuje prípravu prísad mazacích olejov, ktoré sú produkty reakcií interpolymérov, etylénu, alfaolefínov s 3 až 8 atómami uhlíka a polyénov, ktoré sú najskôr zreagované v nejakom roztoku oleja s olefinickými zmesami karboxylovej kyseliny a potom s nejakým amínom. Reakcie interpolyméru so zmesami kyseliny sa vykonávajú za teplôt a za podmienok určených vzhľadom na zamedzenie zníženia molekulárnej hmotnosti. Je uvedené, že nezreagované materiály môžu byť odstránené vákuovým oddestilovaním z olejového roztoku. Reakcia s amínom sa všeobecne má vykonávať v ďalších krokoch v rozpúšťadle.

Patentový spis Spojených štátov amerických číslo 4 670 173 opisuje prípravu, buď bez rozpúšťadla, alebo v roztoku, zmesí prísad do mazacích olejov, ktoré sú produktmi reakcie D) produktu acylačnej reakcie, F) polyamínu a G) monofúnkčnej kyseliny. Produkt D) acylačnej reakcie je pripravený reakciou A) hydrogenovaného bloku kopolyméru a B) alfa-beta olefinicky nenasýtenej karboxylovej reagencie za prítomnosti C) voľných radikálov ako iniciátorov. Reakcia zbavená rozpúšťadla môže byť vykonávaná vo vytláčacom stroji s vysokou mechanickou energiou na dosiahnutie nutného strihu reťazca, hoci sa uvádza, že obvykle to nie je žiadané. Produkt D) acylačnej reakcie je rozpustený v roztoku, oddelený a usušený, pri požiadavke odstránenia nezreagovanej karboxylovej reagencie B) napríklad vákuovým oddestilovaním. V príklade 10 zmieneného patentového spisu je opísaná reakcia zbavená rozpúšťadla so zlúčeninou primárneho amínu vo vytláčacom stroji.

Patentový spis Spojených štátov amerických číslo 4 749 505 podobne opisuje prípravu zmesí prísad mazacích olejov reakcií tavného spracovania a súčasnú degradáciu kopolymérov etylénu obsahujúcich alfa-olefíny s 3 až 8 atómami uhlíka a podľa voľby nekonjugované diolefmy. Reakcia tavného spracovania sa vykonáva pod dusíkom s prítomnosťou voľného radikálu ako iniciátora s prípadným súčasným očkovaním etylénovo nenasýtených karboxylových kyselín alebo monomérov obsahujúcich dusík. Ak je karboxylová kyselina očkovaná, uvádza sa, že je možná následná reakcia s nejakou amínovou alebo hydroxy-zložkou s neriedeným očkovaným kopolymérom, v oddelenej reakčnej nádobe. V príklade 2 je opísané čistenie na začiatku vytvoreného očkovaného kopolyméru karboxylovej kyseliny pred pridaním olejového riedidla pre nasledujúce reakcie s primárnym amínom.

Európska prihláška vynálezu číslo 0 422 729 A1 opisuje vytláčací spôsob prípravy amínového polyméru ako látky zlepšujúcej index viskozity dispersantu, ktorý spôsob zahrnuje kroky a) očkovania voľného radikálu zložky alfa-beta nenasýtenej karboxylovej kyseliny na buď i) selektívne hydrogenované blokové kopolyméry konjugovaného diénu a monoalkenylarénov, alebo ii) hydrogenované polyméry konjugovaných diolefínov a b) reakciou funkcionalizovaného polyméru s nejakým amínom. Funkcionalizácia očkovania kroku a) sa vykonáva za podmienok miešania s vysokou energiou za prítomnosti od 3,0 % do 15 % hmotnostných oleja ako riedidla, vztiahnuté na hmotnosť polyméru. Prídavné sa voľný radikál ako iniciátor pridá po zložke karboxylovej na zamedzenie zosietenia a spojenia. Je opísané odstránenie častí, asi 20 % až 80 %, nezreagovanej reagencie karboxylovej kyseliny aj vedľajších produktov reakcie a nezreagovaného amínu odvzdušnením pomocou vákua za pásmom očkovacej reakcie, v ktorom amin reaguje s polymérom očkovaným kyselinou.

Ako je ukázané v technickej literatúre, ktorá bola uvedená, je vysoko dôležité vytvárať funkcionalizované termoplastické kopolyméry a vytvárať cenovo výhodné prostriedky na ich prípravu pri minimalizácii alebo vylúčení nežiaducich vedľajších výrobkov, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvňovať následné reakcie a použitie v konečných aplikáciách. Pri príprave prísad mazacích olejov je zvlášť významné vylúčenie reagencie nezreagovanej karboxylovej kyseliny, produktov rozkladu voľného radikálu ako iniciátora, oligomérov nízkej molekulovej hmotnosti, vedľajších produktov vytváraných reakciou nezreagovaného amínu s neočkovanou karboxylovou kyselinou. Ďalej aniónová polymerizácia nenasýtených zložiek karboxylovej kyseliny za prítomnosti niektorých vysoko polárnych reagencií, napríklad polyaminov, ktoré sú však inak žiaduce v mnohých použitiach, nielen že konkuruje so žiadanými reakciami, ale môže vytvárať polymérové vedľajšie produkty, ktoré nie je možné ľahko odstrániť samotné vákuovým oddestilovaním pri teplotách a tlakoch optimálnych pre tavné spracovanie termoplastov.

Základnou úlohou predloženého vynálezu je vytvoriť účinný a cenovo výhodný prostriedok na prípravu funkcio nalizovaných termoplastických polymérov v čistej forme buď nepotrebujúcich vôbec, alebo len minimálne čistenie nasledujúce prípravu predloženým spôsobom. Inou úlohou vynálezu je vytvoriť hospodárnu prípravu niektorých očkovaných polymérov, ktoré sú užitočné v zmesiach mazacích olejov ako mnohofunkčné modifikátory viskozity a iných očkovaných polymérov, ktoré sú užitočné ako modifikátory pre inžinierske termoplasty. Ďalšie úlohy vynálezu sa stanú odborníkovi zrejmými z nasledujúceho podrobného opisu vynálezu.

Podstata vynálezu

Vynález sa týka spôsobu uskutočňovania množstva po sebe nasledujúcich reakcií v jedinom reaktore. Obsahuje reakciu taveniny polyméru (typicky bez prítomnosti rozpúšťadla alebo riedidla) s prvou súpravou reagencií, vákuové oddestilovanie alebo iný spôsob odstránenia akýchkoľvek vedľajších produktov reakcie a nezreagovaných reagencií z taveniny polyméru a potom reakciu taveniny polyméru s druhou a odlišnou súpravou reagencií. Tento spôsob vedenia reakcie a nasledujúce čistenie polyméru sa môže opakovať, až je získaný žiadaný konečný produkt.

Kľúčový článok spôsobu je odstránenie prchavých nečistôt, ako sú nevyužité reagencie, vedľajšie a súčasné výrobky z jednej reakcie než dôjde k ďalšej reakcii z taveniny polyméru alebo ich neutralizácia. Podľa praxe predloženého vynálezu tavenina polyméru, ktorá vstupuje do reakčného pásma, je do značnej miery zbavená možných nečistôt, ktoré mohli pochádzať z predošlého reakčného pásma.

Výhodným prostriedkom na odstránenie nečistôt je použitie jedného alebo niekoľkých prieduchov. V tomto vyhotovení sa základný polymér privádza do reaktora vytláčacieho stroja. Po roztavení polymér vstupuje do reakčného pásma, kde sa odohráva jedna zo žiadaných postupných reakcií. Po uplynutí dostatočného času na dosiahnutie žiadanej premeny v prvej reakcii roztavený polymér vstúpi do odvzdušňovacieho pásma, kde sa odstránia akékoľvek nezreagované reagencie, vedľajšie produkty a iné nečistoty spojené s reakciou. Odvzdušňovacie pásmo je izolované od reakčného pásma na zamedzenie strát reagencií z reakčného pásma. Odvzdušňovacie pásmo obsahuje jeden alebo niekoľko prieduchov navzájom oddelených. Na uľahčenie odstránenia reagencií a vedľajších produktov majú byť prieduchy v podtlaku a je vhodné do nich privádzať inertný odsávací plyn, napríklad dusík. Keď roztavený polymér opustí prvý prieduch, môže vstúpiť do druhého prieduchu, kde sa z taveniny odstránia v podstate všetky nezreagované reagencie, vedľajšie produkty a iné prchavé nečistoty. Tento druhý prieduch je od prvého prieduchu izolovaný, takže oba pôsobia navzájom nezávisle. Opäť môže byť použitý podtlak a odsávací plyn na uľahčenie odstránenia neočakávaných zlúčenín.

Keď roztavený polymér prešiel prvým odvzdušňovacím pásmom pre prvú reakciu, ktorá môže obsahovať dva prieduchy v sérii, vstupuje do druhého reakčného pásma, kde sa odohráva ďalšia reakcia zo série reakcií. Druhé reakčné pásmo je izolované od odvzdušňovacieho pásma prvej reakcie na zamedzenie straty reagencií vplyvom prieduchov a na zamedzenie reakcie druhej reagencie s akoukoľvek nezreagovaňou prvou reagenciou alebo s vedľajšími produktmi prvej reakcie. Ako prvé reakčné pásmo je aj druhé reakčné pásmo dostatočne dlhé, aby bol dostatočný čas na vytvorenie žiadanej premeny pri druhej reakcii.

Pri konci druhého reakčného pásma je usporiadané odvzdušňovacie pásmo podobné tomu opísanému a je určené na odstraňovanie akejkoľvek nezreagovanej reagencie a vedľajších produktov z druhej reakcie. Ak má byť vo vytláčacom zariadení vykonávaná tretia reakcia, je potrebné použiť odvzdušňovací systém podobný tomu medzi prvým a druhým reakčným pásmom.

Základnou časťou predloženého vynálezu je vytláčacic zariadenie s reaktorom. Vytláčacie zariadenie s reaktorom bolo navrhnuté tak, aby elastomér alebo termoplastický polymér mohol prechádzať radom po sebe nasledujúcich a rôznych reakcií v jedinom reaktore tak, že nezreagované reagencie a vedľajšie produkty z reakcie jednej sa odstránia alebo zneutralizujú v polyméri predtým než začne nasledujúca reakcia. To je splnené tým, že sa každá reakcia vykonáva v oddelenom reakčnom pásme a vhodné čistenie alebo neutralizácia sa vykonáva medzi každým reakčným pásmom. Prednosť sa dáva vytláčaciemu zariadeniu s dvojitou závitovkou.

Typické vytláčacie zariadenie s reaktorom podľa vynálezu by malo mať nasledujúce usporiadanie.

A) Privádzacie pásmo, v ktorom sa polymér privádza do vytláčacieho zariadenia s reaktorom vo vhodnej forme. Táto forma sú napríklad pelety, čiastočky z balíkov polymérov, ktoré boli rozdrvené a drvina z dokončovacej linky závodu na výrobu kaučuku, z ktorých každá môže byť suchá alebo môže obsahovať nízky podiel vody, napríklad od 0 do 15 % hmotnostných, prednostne od 0 do 5 % hmotnostných, výhodne od 0 do 1 % hmotnostného.

V niektorých prípadoch môže byť nutné podrobiť polymér sušeniu pred tým, než vstúpi do vytláčacieho zariadenia s reaktorom, aby sa získal privádzaný polymér s nízkym a stálym podielom vlhkosti. Jeden spôsob na dosiahnutie tohto cieľa je nechať prechádzať polymér sušiacim vytláčacím zariadením. Pri tomto postupe polymér, ktorý sa privádza do privádzacieho pásma, bude už roztavený a bude v tvare horúceho povrazu alebo klobásy.

Privádzacie pásmo je navrhnuté tak, aby privádzaný polymér pretvorilo na súdržnú hmotu a hmotu previedlo alebo prečerpalo cez obmedzujúcu priehradku, ktorá nasleduje za privádzacím pásmom a oddeľuje ho od prvého reakčného pásma. Táto operácia by mala byť vykonávaná pri nízkom strihu a teplote zodpovedajúcej požadovanému výsledku a pri tlaku dostatočnom na vedenie hmoty, typicky asi 4238 Pa, prednostne asi 2859 Pa, najvýhodnejšie asi 1490 Pa alebo menej. Nižšie tlaky sú výhodnejšie, pretože zamedzujú prehrievaniu polyméru. To môže byť dosiahnuté napríklad použitím závitovky vytláčacieho zariadenia s pomerne strmými závitmi a s dĺžkou privádzacieho pásma, t. j. s dĺžkou závitovky privádzacieho pásma podľa možnosti krátkou v súlade so žiadanými dávkami výrobkov.

Obmedzujúca priehradka je použitá na oddelenie privádzacieho pásma a z prvého reakčného pásma, ktoré za ním nasleduje, na zamedzenie spätného úniku reagencií. Aj tak táto priehradka nie je dostatočne obmedzujúca, aby spôsobila nadmerné ohrievanie polyméru. Obmedzujúcou priehradkou môže byť napríklad úsek závitovky s opačným stúpaním závitov, vyplnený úsek závitovky, úsek závitovky s plytkým závitom, úsek závitovky bez závitu, kombinácie týchto opatrení alebo iné v oblasti techniky známe prostriedky. Ak je použitý úsek bez závitov, môže mať väčší priemer než priemer jadra v protiprúdovom smere, napríklad o 5 až 25 %, nie však väčší než priemer závitov. Dĺžka obmedzujúcej priehradky by mala byť od 0,1 do 6 priemerov závitovky, prednostne od 0,3 do 3 priemerov závitovky, najvýhodnejšie od 0,5 do 2 priemerov závitovky. Ak sa použije úsek s opačným stúpaním závitov, môže byť jednoalebo viaccestný, prednostne viaccestný.

B) Prvé reakčné pásmo je časť reaktora vytláčacieho zariadenia, kde prebieha prvá z po sebe nasledujúcich reakcií. Reagencie pre túto reakciu sa pridávajú a kombinujú s polymérom extenzívnym a intenzívnym miešaním. Opis týchto typov miešania je možné nájsť v patentovom spise Spojených štátov amerických číslo 3 862 265.

Je potrebné poznamenať, že keď použité usporiadanie obmedzujúcej priehradky je viac než len oddeľovacou oblasťou medzi pásmami, napríklad viac než závitov zbavená časť závitovky, môže byť obmedzovacia priehradka uvažovaná ako časť reakčného pásma, napríklad keď je použitá jedno- alebo dvojcestná opačným stúpaním vybavená časť závitovky. Za takých okolností môže byť obmedzujúca priehradka v tejto oblasti časťou reakčného pásma alebo môže byť reakčným pásmom. Ak prebieha reakcia v reakčnom pásme pod vákuom, môže byť obmedzovacie pôsobenie medzi privádzacím pásmom znížené na umožnenie prúdenia určitého množstva plynu (napríklad vzduchu) do reakčného pásma z privádzacieho pásma.

Za prvým reakčným pásmom je umiestnená druhá obmedzujúca priehradka podobná tej, ktorá bola opísaná. Táto zamedzuje predčasnú stratu reagencií z prvého reakčného pásma.

C) Čistiace pásmo je oblasť, kde sa z polyméru odstraňujú pred jeho vstupom do druhého reakčného pásma nezreagované reagencie, vedľajšie produkty, súčasné produkty a iné prchavé nečistoty z prvej reakcie. Jeden prednostný prostriedok čistenia polyméru je použitie odvzdušňovaného pásma. Také odvzdušňovacie pásmo obsahuje jeden alebo niekoľko prieduchov s prípadnými vákuovými systémami na zníženie tlaku a pomoc pri vákuovom oddestilovaní prchavých nečistôt z polyméru. V prípade niekoľkých prieduchov v odvzdušňovacom pásme sú prieduchy navzájom oddelené obmedzujúcimi priehradkami podobnými tým, ktoré boli opísané. Použitie vákuového systému pomáha znížiť bod varu prchavých nečistôt a uľahčuje ich odstránenie.

Na ďalšiu podporu odstránenia alebo vákuového oddestilovania nezreagovaných reagencií a vedľajších produktov sa môže do polyméru bezprostredne pred alebo za prieduchy vstrekovať nejaký inertný plyn, napríklad dusík. Použitie dusíka na vákuové oddestilovanie je zvlášť účinné pri odstraňovaní látok s nízkou molekulárnou hmotnosťou a znižuje parciálny tlak parnej fázy a zlepšuje dopravu hmôt.

Použitie dvoch prieduchov v sérii zvyšuje účinnosť vákuového oddestilovania. Napríklad na oddestilovanie nasledujúce po acylačnej reakcii prvý^- prieduch odstráni asi 80 až 90 % nečistôt a druhý asi 9 až 16 %, takže z polyméru bolo odstránené 96 až 99 % nečistôt. Elastomér, ktorý vstupuje do druhého reaktora, je teda pomerne čistý.

D) Druhé reakčné pásmo je pásmo, v ktorom prebieha druhá reakcia zo série reakcií. Je oddelené od odvzdušňovaného pásma obmedzujúcou priehradkou podobnou tej, ktorá bola opísaná. Usporiadanie tohto pásma je podobné usporiadaniu prvého reakčného pásma, hoci sa vyžadujú zvláštne opatrenia vzhľadom na typ tu uskutočňovanej reakcie.

E) Druhé čistiace pásmo je oblasť, kde sa z polyméru pred jeho vstupom do tretieho reakčného pásma odstraňujú nezreagované reagencie, vedľajšie produkty, súčasné produkty a iné prchavé nečistoty. Usporiadanie môže byť podobné ako pri opísanom prvom čistiacom pásme.

Ďalšie reakčné a čistiace pásma môžu nasledovať pre prípadné ďalšie požadované reakcie a usporiadanie týchto pásiem bude také, ako bolo opísané.

F) Výstupné pásmo - Za posledným čistiacim pásmom môže polymér prechádzať nadstavcom jednoduchej závi tovky na vyvinutie dostatočného tlaku na pretlačenie polyméru matricou tak, aby bol rozrezaný podvodným peletizačným ústrojenstvom. Môžu byť použité aj iné výstupné prostriedky, ako turbulátor, pásový kúpeľ alebo ozubené čerpadlo. V aplikáciách, kde sa žiada rýchle ochladenie výrobku, sa prednostne používa podvodné peletizačné ústrojenstvo. Jeho výhodné použitie je vysvetlené v príkladoch uvedených ďalej.

Reakcie, ktoré môžu byť uskutočňované použitím spôsobu podľa vynálezu, sú tie po sebe nasledujúce reakcie, ktoré je možné vykonávať v reaktore vytláčacieho zariadenia a v ktorých je nutné alebo žiaduce odstránenie reagencií a vedľajších produktov jednej reakcie pred tým, než sa uskutočňuje ďalšia reakcia. Typické reakcie, ktoré sa vykonávajú spôsobom podľa vynálezu, sú:

a) Maleinácia polyolefínu v prvej reakcii nasledovaná imidizáciou maleínového polyolefínu v druhom reakčnom pásme,

b) peroxidom indukované zníženie molekulovej hmotnosti polyolefínu v prvom reakčnom pásme, maleinácia polyolefínu nízkej molekulovej hmotnosti v druhom reakčnom pásme a imidizácia maleínového polyolefínu nízkej molekulovej hmotnosti v treťom reakčnom pásme,

c) benzylická halogenácia nejakého kopolyméru izobutylénu a alkylstyrénu v prvom reakčnom pásme nasledovaná nukleofilným premiestnením benzylického halidu, zahrnujúca reakciu s nukleofllnými funkcionalitami v niektorom inžinierskom termoplaste, v druhom reakčnom pásme,

d) peroxidom inicializovaná redukcia molekulovej hmotnosti nejakého kopolyméru izobutylénu a alkylstyrénu v prvom reakčnom pásme, benzylická halogenácia kopolyméru nízkej molekulovej hmotnosti v druhom reakčnom pásme a nukleofilné premiestnenie benzylického halidu v treťom reakčnom pásme,

e) halogenácia butylkaučuku v prvom reakčnom pásme, dehydrohalogenácia kaučuku v druhom reakčnom pásme na vytvorenie konjugovaného diénbutylkaučuku (CDB) a reakcia CDB s anhydridom kyseliny maleínovej v treťom reakčnom pásme,

í) peroxidom indukovaná redukcia molekulovej hmotnosti niektorého polyolefínu v prvom reakčnom pásme nasledovaná adičnou reakciou koncových dvojitých väzieb olefínu v polyolefíne v druhom reakčnom pásme.

Inc možné reakcie budú odborníkovi školenému v danej oblasti techniky jasné. Všeobecne majú byť reagencie jednoduché molekulárne zlúčeniny, ale môžu to byť aj polymerické zlúčeniny ako polyamidy a iné inžinierske termoplasty.

Spôsoby vykonávania týchto reakcií jednotlivo v reaktore vytláčacieho zariadenia sú v danej oblasti techniky dobre známe. Tak napríklad maleinácia kopolyméru etylénu a propylénu je opísaná v patentovom spise Spojených štátov amerických číslo 3 862 265. Tento patentový spis opisuje aj spôsoby redukcie molekulovej hmotnosti polyoleflnov. Halogenácia v reaktore vytláčacieho zariadenia je opísaná v patentových spisoch Spojených štátov amerických číslo 4 486 575 a číslo 4 384 072.

Polyméry užitočné v praktickom uskutočnení predloženého vynálezu je možné rozdeliť do kategórií rôznymi spôsobmi a to sú:

a) polyméry olefmov, ako rozličné formy polyetylénu, kopolyméry etylénu a propylénu, iné kopolyméry etylénu s komonomérmi ako 1-butén, izobutén, vinyl, octan, anhydrid kyseliny maleínovej, etylakrylát, metylakrylát; všeobecne homopolyméry a kopolyméry alfa-olefínov a cyklických olefmov,

b) polyméry diénov, ako je styrén-butadiénkaučuk, polychloroprén (neoprén), butyl, polybutadién, polyizoprén, butadién-akrylonitril (nitril), etylén-propylén-dién-terpolyméry (EPDM), kopolyméry styrénu a diénu pripravené aniónovou polymerizáciou, zahrnujúce blokové a hviezdicové rozvetvené kopolyméry a hydrogenované kopolyméry styrénu a diénu, v podstate lineárne a hviezdicovo rozvetvené polyméry hydrogenovaného izoprénu,

c) polyméry vinylu a vinylidénu, ako polyvinylchlorid a jeho rodina kopolymérov, polyvinylestery ako polyvinylacetát, akrylové polyméry ako polymetylmetakrylát, polystyrén a jeho rodina kopolymérov ako butadién-styrén, styrén-akrylonitril, styrén-izoprén, akrylonitril-butadién-styrén,

d) heterocyklické termoplasty, ako polyamidy, polyestery, polyétery, polysulfldy, polyuretány, polykarbonáty.

Nenasýtené polyméry užitočné v predloženom vynáleze sú etylénicky nenasýtené elastoméry, napríklad niektoré kaučuky majú komerčný význam, napríklad butylkaučuk, kaučuk EPDM, styrénbutadiénkaučuk (SBR), polyizoprénkaučuk a kopolymérové kaučuky poly(butadién-izoprén).

Kopolyméry butylkaučuku užitočné v predloženom vynáleze obsahujú najväčší podiel, prednostne aspoň 70 % hmotnostných izoolefmov a menší podiel, prednostne nie viac než 30 % hmotnostných multiolefinov. Kopolyméry tohto všeobecného typu, najmä keď kopolymér obsahuje asi 85 až 99,5 % (prednostne 95 až 99,5 %) izoolefinu so 4 až 7 atómami uhlíka, ako je izobutylén, asi 15 až 0,5 % (prednostne asi 5 až 0,5 % hmotnostných) multiolefínu so 4 až 14 atómami uhlíka, sú v literatúre a v patentových spisoch všeobecne označované ako „butylkaučuk“, pozri napríklad knihu „Synthetic rubber“, autor G. S. Whitby (1954, vydavateľ John Wiley and sons. Inc.), str. 608 až 609, „Encyclopedia of Chemical Technology“, 3. vydanie, zv. 8, (1979), str. 470 až 484 atď. Výraz „butylkaučuk“ použitý v opise a v patentových nárokoch má zahrnúť kopolyméry obsahujúce asi 80 až 99 % hmotnostných izoolefinu so 4 až 7 atómami uhlíka a asi 20 až 1 % konjugovaného multiolefínu so 4 až 10 atómami uhlíka. Príprava kaučukov typu butylkaučuku je podrobne opísaná v literatúre. Všeobecne spočíva v reakcii produktu izoolefinu so 4 až 7 atómami uhlíka (prednostne izobutylénu) s konjugovaným diolefinom so 4 až 10 atómami uhlíka (prednostne so 4 až 6 atómami uhlíka), ako je izoprén, butadién, dimetylbutadién, piperylén atď. Produkt reakcie izobutylénu a izoprénu je použitý prednostne. Príprava butylkaučuku je opísaná v patentovom spise Spojených štátov amerických číslo 2 356 128.

Obvyklý butylkaučuk vysokej molekulovej hmotnosti má strednú molekulovú hmotnosť asi od 25 000 do 500 000, prednostne asi od 80 000 do 300 000, zvlášť od asi 100 000 do 250 000 a Wijsovo jódové číslo asi od 0,5 do 50, prednostne od 1 do 20. Skôr boli pripravené aj polyméry nízkej molekulovej hmotnosti majúce strednú molekulovú hmotnosť od 5 000 do 25 000 a nenasýtenie vyjadrené ako moláme % od 2 do 10.

Výraz „EPDM“ použitý v opise a v patentových nárokoch je použitý v zmysle definície podľa ASTM a má značiť terpolymér obsahujúci v základnej štruktúre etylén a propylén a diénové zreťazenie so zvyškovým nenasýtením v bočných reťazcoch. Spôsoby vysvetlenia výroby týchto terpolymérov sú v patentovom spise Spojených štátov amerických číslo 3 280 082, v britskom patentovom spise číslo 1 030 989 a vo francúzskom patentovom spise číslo 1 386 600.

Prednostne používané polyméry EPDM obsahujú asi od 30 do 80 % hmotnostných etylénu a asi od 0,5 do 10 % hmotnostných monoméru diénu. Doplnok hmotnosti polyméru je propylén. Monomér diénu je nekonjugovaný dién.

Príklady týchto nekonjugovaných monomérov diénu, ktoré môžu byť použité v terpolyméri (EPDM) sú hexadién, dicyklopentadién, etyldiénnorbomén, metylénnorbomén, prolidénnorbomén a metyltetrahydroindén. Typický EPDM obsahujúci etylidénnorbornén ako monomér diénu je VISTALON^R 4608 (výrobok spoločnosti Exxon Chemical Company, U. S. A.), polymér majúci pri teplote 126,6 °C viskozitu podľa Mooneyho asi 62 a obsah etylénu asi 48 % hmotnostných. Ak je spôsob podľa predloženého vynálezu použitý na výrobu viacfunkčných modifikátorov viskozity, prednostne použité polyméry EPDM by mali obsahovať aspoň 40 % hmotnostných etylénu. Ak sú polyméry EPDM použité na výrobu peletizačných viacfunkčných modifikátorov viskozity, obsah etylénu by mal byť aspoň 60 % hmotnostných pre polyméry s úzkym rozdelením molekulovej hmotnosti (Mz/Mw Á 2,0) a aspoň 65 % hmotnostných pre polyméry majúce široké rozdelenie molekulovej hmotnosti.

Polyizoprénkaučuk uvádzaný v predloženom vynáleze môže byť prírodný kaučuk alebo syntetický polyizoprén pripravený dobre známym spôsobom v danej oblasti techniky a všeobecne má molekulovú hmotnosť asi od 500 do 500 000, prednostne od asi 1 500 do 200 000.

Kaučuky z kopolymérov polybutadiénu a poly(butadiénizoprénu) uvedené v predloženom vynáleze obsahujú ich geometrické izoméry, z ktorých všetky môžu byť pripravené spôsobom v danej oblasti techniky dobre známym. Všeobecne tieto polyméry a kopolyméry majú molekulovú hmotnosť od asi 500 do 500 000, prednostne od asi 1500 do 200 000. Všeobecne majú polybutadiénové hodnoty viskozity podľa Mooneyho merané pri teplote 100 °C od asi 25 do 65, prednostne od asi 35 do 55, najvýhodnejšie od asi 40 do 50.

Styrénbutadiénkaučuk uvedený v predloženom vynáleze je tiež známy ako poly(butadién-ko-styrén), typický skratkou SBR a obsahuje kaučuky pripravené spôsobmi používajúcimi emulzie (horúce a studené) a roztoky dobre známe v danej oblasti techniky. Úrovne viazaného styrénu sú asi od 3 do 50 % hmotnostných, prednostne od asi 10 do 45 % hmotnostných, najvýhodnejšie od asi 12 do 30 % hmotnostných, napríklad 23,5 % hmotnostných. Všeobecne majú tieto polyméry hodnoty viskozity podľa Mooneyho merané pri 100 °C od asi 20 do 130 a vyššie, prednostne od asi 35 do 80, najvýhodnejšie od asi 40 do 70, napríklad 52.

Butadién je v takých kopolyméroch prítomný ako všetky tri geometrické izoméry, cis-1,4, trans-1,4 a 1,2 alebo vinyl a kopolymér môže byť náhodný, blokový alebo očkovaný.

Uvedené elastoméry alebo kaučuky a spôsoby ich prípravy sú všeobecne opísané v publikácii Kirka a Othmera s názvom „Encyclopedia of Chemical Technology“, 3. vydanie, zv. 8 (1979), butyl str. 470 ff, EPDM str. 492 ff, polybutadién str. 546 ff, polyizoprén str. 582 ff a poly(butadiénko-polystyrén) str. 608 ff.

Nasýtené polyméry užitočné pri praktickom uskutočňovaní predloženého vynálezu sú polyméry olefínov vysokej aj nízkej hustoty (HDPE a LDPE) a lineárny polyetylén nízkej hustoty (LLDPE), kopolyméry etylénu ako etylénvinylacetát a polyméry polyvinylu a vinylu, napríklad polyvinylchloridu.

Polyetylén vysokej hustoty má hustotu asi 0,941 až 0,965 g.cnľ³. Polyetylén vysokej hustoty je zavedený komerčný výrobok a jeho výroba a všeobecné vlastnosti sú v danej oblasti techniky dobre známe. Polyetylén vysokej hustoty má typicky pomerne široké rozdelenie molekulovej hmotnosti vyznačujúci sa pomerom strednej hmotnosti k strednému číslu molekulovej hmotnosti asi 20 až 40. Poly etylén nízkej hustoty je podobne komerčným tovarom a typicky obsahuje výrobky majúce hustotu asi od 0,910 do 0,925 g.crrT³. Polyetylén strednej hustoty, napríklad asi od 0,925 do 0,940 g.cm'³ by nemal byť vylučovaný ako užitočný polymér.

Lineárny polyetylén nízkej hustoty je pomerne nová trieda polyetylénu nízkej hustoty vyznačená malým rozvetvením dlhého reťazca, pokiaľ sa vôbec vyskytuje, na rozdiel od obvyklého polyetylénu nízkej hustoty. Spôsoby výroby lineárneho polyetylénu nízkej hustoty sú v danej oblasti techniky dobre známe a komerčné akosti tohto polyolefínového plastu sú dostupné. Všeobecne sa vyrába v plynnej fáze v reaktore s fluidným lôžkom alebo v kvapalnej fáze v reaktore s roztokom. Prvý spôsob môže byť vykonávaný pri tlaku asi od 100 do 300 psi a teplote asi 100 °C. Polyméry môžu byť vyrábané v plynnej fáze s tavnými indexmi a hustotami v celom komerčnom rozsahu a s rozdelením molekulovej hmotnosti od veľmi úzkeho do veľmi širokého rozdelenia.

Kopolyméry polyetylénu zahŕňajú kopolyméry etylénu a alfaolefínov majúcich od 3 do 16 atómov uhlíka, napríklad propylcnu, 1-buténu atď. Zahrnuté sú aj kopolyméry etylénu s nenasýteným esterom niektorej nižšej karboxylovej kyseliny. Najmä sa používajú kopolyméry etylénu s vinylacetátom alebo s alkylakrylátmi, napríklad s metylakrylátom a etylakrylátom. Na účely predloženého vynálezu sa uvažuje, že kopolyméry polyetylénu obsahujú zmesi polyetylénu a kopolymérov etylénu. Mnohé takéto polyméry etylénu sú dostupné ako komerčný tovar a ich zloženie a spôsoby výroby sú v danej oblasti techniky dobre známe.

Prednostne používané polyolefíny sú polymérové štruktúry pripravené z etylénu a z alfa-oleflnov majúcich od 3 do 28 atómov uhlíka, napríklad od 3 do 18 atómov uhlíka. Tieto kopolyméry etylénu môžu obsahovať od 15 do 90 % hmotnostných etylénu, prednostne od 20 do 80 % hmotnostných etylénu a najvýhodnejšie od 30 do 80 % hmotnostných jedného alebo niekoľkých alfa-olefínov s 3 až 28, prednostne s 3 až 18, najvýhodnejšie s 3 až 8 atómami uhlíka. Hoci to nie je podstatné, takéto polyméry majú prednostne stupeň kryštalinity nižší než 25 % hmotnostných určený lúčmi X a diferenciálnou kalorimetriou. Najviac preferované sú kopolyméry etylénu a propylénu. Iné alfa-olefíny vhodné namiesto propylénu na vytváranie kopolyméru alebo na použitie v kombinácii s etylénom a propylénom na vytvorenie terpolyméru, tetrapolyméru atď., sú 1-butén, 1-pentén, 1-hexén, 1-heptén, 1-oktén, 1-nonén, 1-decén atď., ako aj alfa-oleflny s rozvetveným reťazcom, ako 4-metyl- 1-pentén, 4-metyl- 1-hexén, 5-metyl-1-pentén,

4,4-dimetyl-1-pentén a 6-metylheptén-l a ich zmesi.

Polyvinylchlorid (PVC) je najvýznamnejší komerčný člen rodiny kopolymérov vinylu a polyvinylu obsahujúci rozličné polyméry na báze radikálov vinylu alebo vinylidénu. Z vinylchloridu boli vytvorené kopolyméry s látkami ako sú vinylacetát, akrylické estery a vinylidénchlorid. Skôr boli iné polyméry očkované na polyvinylchlorid, napríklad etylénvinylacetát a EPDM. PVC sa komerčne vyrába použitím rozličných dobre známych spôsobov polymerizácie: suspenzie, hmoty, emulzie/disperzie a roztoku prvý spôsob sa používa najviac. Výrobok je dostupný vo viacerých formách ako sú čiastočky, jemné prachy a latexy.

Iné polyméry užitočné v predloženom vynáleze sú hydrogenované homopolyméry a kopolyméry konjugovaných diolefínov majúcich od 4 do 12 atómov uhlíka a hydrogenované kopolyméry jedného alebo niekoľkých konjugovaných diolefínov a jedného alebo niekoľkých monoalkenylaromatických uhľovodíkov majúcich od 8 do 16 atómov uhlíka. Základný polymér môže mať hviezdovú alebo line árnu štruktúru. Hydrogenované polyméry môžu byť hydrogenované selektívne, úplne alebo čiastočne. Hydrogenované polyméry konjugovaných diolefínov a kopolyméry konjugovaných diolefínov a monoalkenylarény sú prednostne hydrogenované tak, že viac než 90 % počiatočného etylénického nenasýtenia sa odstráni hydrogenáciou. Prednostne sú hydrogenované polyméry zbavené etylénického nenasýtenia.

V prednostnom uskutočnení je spôsob podľa predloženého vynálezu najprv použitý na očkovanie funkčnej zlúčeniny na základnú štruktúru polyolefinu v prvom reakčnom pásme. Potom sa funkčná zlúčenina nechá reagovať v nasledujúcom reakčnom pásme a nejakou reaktívnou zlúčeninou. Reakcia očkovania sa inicializuje voľným radikálom ako iniciátorom, ktorým je výhodne nejaký organický peroxid. Zvlášť výhodné peroxidy sú

2.5- dimctyl-2,5-di(t-butylperoxy)-3-hc.xyn (LUPERSOL^R130) a

2.5- dimetyl-2,5-di(t-buíylperoxy)hexán (LUPERSOL^r101); 13-bis (t-butylperoxyizopropyl)-benzén (PERKDOX^R14) a di(t-butyl)peroxid.

Prednostne používané funkčné zlúčeniny sú nenasýtené mono- a polykarboxylové kyseliny s 3 až 10 atómami uhlíka a ich cyklické anhydridy, soli, estery, imidy, amidy, nitrily a iné substituované deriváty.

Príklady takých kyselín, anhydridov a ich derivátov sú kyselina maleínová, kyselina fúmarová, kyselina himová, kyselina itakonová, kyselina citrakonová, kyselina mesakonová, kyselina akrylová, kyselina metakrylová, kyselina krotónová, kyselina izokrotónová, kyselina angeliková, anhydrid kyseliny maleínovej, anhydrid kyseliny himovej, akrylát sodný, akrylát vápenatý, akrylát horečnatý, dibutylfumarát, malimid, N-alkyl- a N-aryl-maleimidy, akrylamid a metakrylamid. Prednostne používaná očkovaná funkčná zlúčenina je anhydrid kyseliny maleínovej.

Reaktívne zlúčeniny, ktoré môžu byť použité, aby reagovali s očkovanou funkčnou zlúčeninou, budú zrejme závislé od vlastností očkovanej funkčnej zlúčeniny. V prípade prednostne použitej očkovanej funkčnej zlúčeniny, totiž anhydridu kyseliny maleínovej, budú vhodné tie, ktoré budú výhodne reagovať s anhydridovou funkcionalitou. To sú alkoholy, tioalkoholy a amíny. Z týchto sú najvýhodnejšie amíny. Prednostné sú primáme amíny vzhľadom na stabilitu vytváraných imidových produktov. Najvýhodnejšie sú primáme amíny RNH₂, kde skupina R obsahuje funkcionality, ktoré sa požadujú vo výslednom produkte. Hoci takéto produkty obsahujú dve funkcionality, imidová funkcionalita vytvorená reakciou primárneho amínu je pomerne inertná a slúži ako stabilná väzba medzi funkcionalitou v skupine R a základnou štruktúrou polyméru.

Funkcionality, ktoré sú žiaduce na inklúziu v produkte cez inklúziu v skupine R primárneho amínu, RNH₂, budú závislé od aplikácie, na ktorú je produkt určený. V ďalej uvedených príkladoch produktu ako mnohofunkčného modifikátora viskozity mazacích olejov na motory automobilov sa žiada, aby skupina R primárneho amínu RNH₂ obsahovala funkcionalitu terciámeho amínu. V inom použití, ktoré vytvára zlepšené zmesi kopolyméru styrénu a anhydridu kyseliny maleínovej a polypropylénu opísané v prihláške vynálezu Spojených štátov amerických číslo 733 561 sa žiada, aby funkcionalita sekundárneho amínu bola do polyméru zavedená použitím primárneho amínu RNH₂, v ktorom skupina R obsahuje funkcionalitu sekundárneho amínu. V iných použitiach môžu byť žiadané iné funkcionality, ako napríklad alkoholové funkcionality.

Príklady užitočných primárnych amínov RNH₂, v ktotých skupina R obsahuje funkcionalitu terciámeho amínu, sú N,N-di-metyletyléndiamín, N,N-dietyletyléndiamín,

N,N-dimetyl-l,3-propándiamín, N,N-dietyl-l,3-propándiamín, 4-aminomorfolín, 4-(aminometyl)pyridín, 4-(2-aminoetyl)morfolín a 4-(3-amino-propylmorfolín.

Príklady užitočných primárnych amínov RNH₂, v ktorých skupina R obsahuje funkcionalitu sekundárneho amínu, sú N-metyl-etyléndiamínu, N-etyletyléndiamín, N-fenyletyléndiamín, N-metyl-l,3-propándiamín, N-fenyl-1,2-fenyléndiamín, N-fenyl-l,4-fenylén-diamín, l-(2-aminoetyl)-piperazín, 4-(aminoetyl)piperidín.

Príklady užitočných primárnych amínov RNH₂, v ktorých skupina R obsahuje alkoholové funkcionality, sú etanolamín, 2-amino-l-propanol, 3-amino-l-propanoI, 2-amino-l-butanol a 2-aminobenzylalkohol.

Iné primáme amíny, ktoré môžu byť užitočné, sú polyméry funkcionalizované alebo zakončené amínom, napríklad hydrogenovaný nitrilkaučuk alebo polyamidy.

Prednostne používané reaktívne zlúčeniny pre reakciu s očkovaným anhydridom kyseliny maleínovej sú 4-(3-aminopropylj-morfolín a l-(2-aminoetyl)-piperazín.

Iné amidy užitočné pri praktickom uskutočňovaní predloženého vynálezu sú amino-aromatické polyamidové zlúčeniny zo skupiny, ktorá zahŕňa:

a) N-arylfenyléndiamíny zodpovedajúce vzorcu

v ktorom

Ar je aromatická skupina a

R¹ je vodík, -NH-aryl, -NH-arylkyl, radikál s priamym alebo rozvetveným reťazcom majúcim 4 až 24 atómov uhlíka, čo môže byť alkyl, alkenyl, alkoxyl, aralkyl, alkaryl, hydroxyalkyl alebo aminoalkyl,

R² je NH₂, -(NH(CH₂)_n-)_m-NH₂, CH₂-(CH₂)_n-NH₂, -aryl-NH₂, v ktorom n a m majú hodnotu od 1 do 10 a

R³ je vodík, alkyl, alkenyl, alkoxyl, aralkyl, alkaryl majúci od 4 do 24 atómov uhlíka,

b) aminoperimidín zodpovedajúci vzorcu:

n v ktorom

R a R¹ predstavujú vodík alebo alkyl, alkenyl alebo alkoxyl majúci od 1 do 14 atómov uhlíka,

c) aminoindol zodpovedajúci vzorcu:

R =’-0ΓΊ·

I

H v ktorom

R predstavuje vodík alebo alkyl s 1 až 14 atómami uhlíka,

d) amino-indazolinón zodpovedajúci vzorcu:

H v ktorom

R je vodík alebo alkyl majúci 1 až 14 atómov uhlíka,

e) aminomerkaptotriazol zodpovedajúci vzorcu:

N—N

I

H

f) aminoperimidín zodpovedajúci vzorcu:

Ή v ktorom

R je vodík alebo alkyl, alebo alkoxyl majúci 1 až 14 atómov uhlíka.

Zvlášť prednostne používané N-arylfenyléndiamíny sú N-fenyl-fenyléndiamíny, napríklad N-fenyl-l,4-fenyléndiamín, N-fenyl-l,3-fenyléndiamín, N-fenyl-l,2-fenylédiamín, N-naítyl-fenyléndiamín, N-fenyl-naftaléndiamín a N'-aminopropyl-N-fenylfenyléndiamín.

V prednostnom vyhotovení, v ktorom sa funkčná zlúčenina naočkuje na polymér v prvom reakčnom pásme a potom sa nechá reagovať s reaktívnou zlúčeninou v druhom reakčnom pásme, bolo zistené, že prívod vody pred prvým reakčným pásmom spôsobí menšie sfarbenie výrobkov. Voda môže byť privádzaná do lievika reaktora vytláčacieho zariadenia alebo do tej časti vnútorného objemu vytláčacieho zariadenia, ktorá nie je vyplnená polymérom, v nízkotlakej časti závitovky.

Voda sa privádza do procesu bez ohľadu na skutočnosť, že reaktor vytláčacieho zariadenia môže pred sebou mať sušiace vytláčacie zariadenie, ktorého účel spočíva v odstránení vlhkosti z privádzaného polyméru a zníženie obsahu vlhkosti na nízku a stálu úroveň. Sušiace vytláčacie zariadenie pôsobí tak, že zvyšuje teplotu polyméru nad bod varu vody a plynulé vystavuje čerstvé povrchy polyméru na podporu vyparovania vodnej pary do tej časti vnútorného objemu vytláčacieho zariadenia, ktorá nie je vyplnená polymérom. Pre uhľovodíkové polyméry podľa predloženého vynálezu je sušiaci proces termodynamicky výhodný a vyžaduje len plynulé vyvíjanie čerstvých povrchov polyméru na zaistenie vhodnej kinetiky.

Ak sa pridáva pred prvým reakčným pásmom reaktora vytláčacieho zariadenia voda na obmedzenie farby výrobku, ako bolo uvedené, privádza sa táto voda do tej časti vnútorného objemu vytláčacieho zariadenia, ktorá nie je vyplnená polymérom. Pozorovaním spôsobu, akým pracuje sušiace vytláčacie zariadenie, ako bolo opísané, je možné ľahko zistiť, že táto pridaná voda nebude priamo zavedená do polyméru. Nie je tu žiadna termodynamická hnacia sila na takéto zavedenie a takéto privádzanie vody nezvýši hladinu vlhkosti polyméru.

Bolo zistené, že privádzanie vody na obmedzenie farby výrobku je zvlášť výhodné, keď funkčná zlúčenina, ktorá je očkovaná na polymér v prvom reakčnom pásme, je nejaký cyklický anhydrid, najmä anhydrid kyseliny maleínovej. V tomto prípade povaha reaktívnej zlúčeniny reagujúcej s naočkovaným produktom v druhom reakčnom pásme určí použitie, na ktoré je produkt užitočný. V niektorých použitiach bude farba produktu dôležitá a v iných nebude. Ako bolo uvedené, niektoré z týchto produktov podľa predloženého vynálezu môžu byť užitočné ako mnohofunkčné modifikátory viskozity do mazacích olejov motorov automobilov. Všeobecne nemá farba takého výrobku veľký význam. Ako bolo uvedené, iné takéto výrobky podľa predloženého vynálezu môžu byť užitočné ako zložky zlepšených zmesí kopolyméru styrénu a anhydridu kyseliny maleínovej a polypropylénu. Pretože takéto zmesi sa používajú v trvanlivých a viditeľných spotrebných výrobkoch, napríklad v dverách chladničiek, má farba takýchto výrobkov veľký význam.

Ďalej bolo zistené, že počas procesu zahrnujúceho viacej reakcií, kde v prvom reakčnom pásme sa odohráva očkovanie cyklického anhydridu na polymér, vývoj farby nastáva takmer výlučne v tomto prvom reakčnom pásme. Jedno prídavné uskutočnenie predloženého vynálezu je spôsob výroby očkovaných polymérov, najmä polymérov očkovaných cyklickým anhydridom majúcich zlepšenú farbu, v reaktore vytláčacieho zariadenia privádzaním vody pred pásmom očkovacej reakcie. V tomto uskutočnení vynálezu sa v reaktore vytláčacieho zariadenia vykonáva len jedna reakcia. Taká jediná reakcia môže mať reologické a chemické aspekty, ako uvádzajú Steinkamp a Grail v patentovom spise Spojených štátov amerických číslo 3 862 265.

Bez ohľadu nato či proces pozostáva z jednej reakcie a poskytuje očkovaný funkčný produkt alebo pozostáva z viacerých reakcií, v ktorých sa očkovaný funkčný produkt nechá ďalej reagovať s reaktívnou zlúčeninou, voda sa pridáva prednostne v podiele od 0,001 do 5 % hmotnostných, výhodnejšie od 0,01 do 1 % hmotnostného, najvýhodnejšie od 0,05 do 0,5 % hmotnostného, vztiahnuté na množstvo privádzaného polyméru.

Jeden znak predloženého vynálezu, ktorý je dôležitý v priemysle, je ekonomická a ekologická výhodnosť vykonávania viacerých reakcií v jedinom priechode jediným reaktorom vytláčacieho zariadenia. Všeobecne je dobre známe, že často je ekonomicky výhodné uskutočňovať reakcie polymérov v tuhej fáze, zvlášť vo vytláčacom zariadení skôr než v roztoku.

Alternatívne reakcie v roztoku nie sú ekonomicky príťažlivé z nasledujúcich dôvodov. Reakčné nádoby musia byť veľké na uloženie veľkého objemu rozpúšťadla, ktoré musí byť použité vzhľadom na nízku rozpustnosť polymérov a/alebo vysokú viskozitu roztokov polymérov. Celkové doby reakcií sú dlhé následkom nízkych rýchlostí rozpúšťania a nutnosti recyklizácie polyméru z roztoku po reakcii. Rozpúšťadlo, ktoré je prítomné v oveľa väčšom množstve než polymér, môže mať sklon reagovať s prítomnými reagenciami, čo vedie k prídavným výdajom za pokazené reagencie. Straty rozpúšťadla vznikajú zvlášť počas recyklizácie polyméru.

Ekologické nevýhody alternatívnych reakcií v roztoku spočívajú v stratách rozpúšťadla samotného a v stratách rozpúšťadla, ktoré zreagovalo s reagenciami (napríklad halogenované uhľovodíky, keď je polymér halogenovaný).

Oproti tomu reakcie vykonávané v tuhej fáze, najmä vo vytláčacom zariadení, sa vyznačujú maximálnymi rýchlosťami reagencií a minimálnymi objemami reaktora následkom neprítomnosti riediaceho rozpúšťadla, neprítomnosti vedľajších reakcií s rozpúšťadlom a minimálnymi dobami zotrvania následkom vypustenia rozpúšťania a recyklizácie pred, prípadne po reakcii.

V prítomnom vytláčacom procese s viacerými reakciami sa tieto ekonomické výhody znásobujú. Prídavné čistenie polyméru po každej reakcii a pred ďalšou reakciou, ktoré predstavuje významnú zložku predloženého vynálezu, tiež slúži k minimalizácii znečisťovania prostredia vplyvom maximálnej čistoty produktu v každom stupni procesu.

Iná výhoda spôsobu podľa vynálezu spočíva v tom, že umožňuje prípravu peletizovaných mnohofúnkčných modifikátorov viskozity pre mazacie oleje. Mnoho mnohofúnkčných modifikátorov viskozity sa pripravuje v olejových roztokoch a samy osebe sú predávané a dopravované. To podstatne zvyšuje náklady na dopravu takýchto materiálov. Navyše je nutné intenzívne miešanie na vpravenie počiatočnej štruktúry polyméru do roztoku. Pelety vyrábané spôsobom podľa predloženého vynálezu môžu byť ľahko dopravované v tuhom stave bez nutného olejového roz toku. Pelety tiež rozpustia mazací olej veľmi ľahko pri menšom miešaní než doterajšie zmesi.

Prednostný mnohoíúnkčný modifikátor viskozity podľa predloženého vynálezu sa pripravuje z dvoch základných štruktúr kopolyméru etylénu a propylénu, z ktorých jedna má pomerne nízky obsah etylénu, menší než 50 % hmotnostných a druhá má pomerne vysoký obsah etylénu, väčší než 60 % hmotnostných. Najvýhodnejšie sú kopolyméry s nízkym obsahom etylénu, asi 44 % hmotnostných a kopolyméry s vysokým obsahom etylénu majúce obsah etylénu asi 70 % hmotnostných. Modifikátor viskozity bude obsahovať od 100 do 30 % hmotnostných kopolyméru s vysokým obsahom etylénu zmiešaného s 0 až 70 % hmotnostnými kopolyméru s nízkym obsahom etylénu, najvýhodnejšie s 55 % hmotnostnými kopolyméru s vysokým obsahom etylénu a 45 % hmotnostných kopolyméru s nízkym obsahom etylénu.

Obe opísané zložky mnohofúnkčných modifikátorov viskozity môžu byť pripravené niekoľkými spôsobmi. Funkčné skupiny môžu byť naočkované ku každému polyméru oddelene a potom môžu byť fúnkcionalizované kopolyméry mechanicky zmiešané. Pri najvýhodnejšom spôsobe podľa vynálezu sa oba kopolyméry privádzajú súčasne do reaktora vytláčacieho zariadenia a sú fúnkcionalizované a zmiešané súčasne.

Uvedený zoznam typických reakcií a polymérov slúži len na vysvetlenie a nie je zamýšľaný ako obmedzenie rozsahu vynálezu. Ďalšie reakcie, ktoré môžu byť použité v spôsobe podľa predloženého vynálezu, budú odborníkovi v danej oblasti techniky zrejmé.

Ako bolo uvedené, jedno z možných využití vynálezu je výroba očkovaných polymérov, obsahujúcich dusík, ktoré sú užitočné ako mnohofunkčné modifikátory viskozity pre mazacie oleje. Menšie množstvo, napríklad od 0,01 do 49 % hmotnostných, prednostne od 0,05 do 25 % hmotnostných, vztiahnuté na hmotnosť celej zmesi, mnohofúnkčných modifikátorov viskozity vyrobených podľa predloženého vynálezu môže byť zavedené do väčšieho množstva nejakého olejovitého materiálu, ako je mazací olej alebo uhľovodíkové palivo, v závislosti od toho, či vytvára konečné výrobky alebo koncentráty prísad. Pri použití v zmesiach mazacích olejov, napríklad v mazacom oleji automobilových motorov alebo kľukových skríň dieslových motorov, sú koncentrácie derivatizovaných kopolymérov obvykle v rozsahu od 0,01 do 25 % hmotnostných celej zmesi. Mazacie oleje, ku ktorým môžu byť pridané výrobky podľa predloženého vynálezu sú nielen uhľovodíkové oleje odvodené z ropy, ale aj syntetické mazacie oleje ako estery dibazických kyselín, komplexové estery vyrobené esterifikáciou monobazických kyselín, polyglykoly, dibazické kyseliny a alkoholy, polyalfaolefínové oleje atď.

Očkované polyméry obsahujúce dusík podľa vynálezu môžu byť použité vo forme koncentrátu, napríklad od asi 1 do 50 % hmotnostných, prednostne od 3 do 25 % hmotnostných, v oleji, napríklad v minerálnom mazacom oleji, na lepšie zaobchádzanie a môžu byť v tejto forme pripravené rozpustením produktu reakcie podľa vynálezu vo vhodnom oleji. Alternatívne môžu byť polyméry peletizované ako bolo uvedené.

Uvedené zmesi olejov môžu podľa voľby obsahovať ďalšie obvyklé prísady, ako látky znižujúce bod tečenia, činidlá proti opotrebeniu, činidlá proti oxidácii, iné činidlá zlepšujúce index viskozity, disperzné činidlá, inhibitory korózie, činidlá proti peneniu, inhibitory hrdzavenia, modifikátory trenia a podobne.

Inhibitory korózie, tiež známe ako protikorózne činidlá, obmedzujú znehodnotenie kovových súčastí, ktoré sú v styku so zmesami mazacích olejov. Príklady inhibítorov korózie sú fosfosulíurizované uhľovodíky a výrobky získané reakciou fosfosulfarizovaného uhľovodíka s oxidom alebo hydroxidom nejakého kovu alkalickej zeminy, prednostne za prítomnosti nejakého alkylovaného fenolu alebo alkyltioesteru a tiež prednostne za prítomnosti oxidu uhličitého. Fosfosulfurizované uhľovodíky sa pripravujú reakciou vhodného uhľovodíka, napríklad terpénu a ťažkej ropnej frakcie polyméru olefínu s 2 až 6 atómami uhlíka, ako je polyizobutylén, s 5 až 30 % hmotnostnými sírnika fosforu počas 1/2 do 15 hodín, pri teplote od asi 66 °C do 316 °C.

Inhibítory oxidácie alebo antioxidanty znižujú sklon minerálnych olejov za prevádzky rozrušovať kovové súčiastky, ktoré rozrušovanie môže byť zaznamenané produktmi oxidácie ako je kal a laku podobné nánosy na kovových povrchoch a tiež zvýšením viskozity. Takéto inhibítory oxidácie obsahujú soli kovov alkalických zemín alkylfenoltioesterov majúcich prednostne alkylové reťazce s 5 až 12 atómami uhlíka, napríklad kalciumnonylfenolsulfid, báriumoktylfenylsulfid, dioktylfenylamín, fenylalfanaftylamín, fosfosulíurizované alebo sulfurizované uhľovodíky atď.

Iné inhibítory' oxidácie alebo antioxidanty užitočné v predloženom vynáleze obsahujú zlúčeniny medi rozpustné v oleji. Meď môže byť primiešaná do oleja ako vhodná zlúčenina medi rozpustná v oleji. Rozpustnosťou v oleji sa rozumie, že zlúčenina je rozpustná v oleji za normálnych podmienok zmiešavania v oleji alebo v prísade balenia. Zlúčenina medi môže byť zlúčenina jedno- alebo dvojmocnej medi. Meď môže byť vo forme dihydrokarbyl tio- alebo ditio-fosforečnanu medi. Alternatívne môže byť meď pridaná ako meďnatá soľ syntetickej alebo prírodnej karboxylovej kyseliny. Príklady môžu byť mastné kyseliny s 10 až 18 atómami uhlíka, ako kyselina stearová alebo kyselina palmitová, ale prednostne sú používané nenasýtené kyseliny ako kyselina olejová alebo rozvetvené karboxylové kyseliny ako nafténové kyseliny s molekulárnymi hmotnosťami od 200 do 500 alebo syntetické karboxylové kyseliny, z dôvodu zlepšeného zaobchádzania a rozpustnosti výsledných karboxylátov medi. Tiež sú užitočné v oleji rozpustné ditiokarbamáty medi všeobecného vzorca (RR,NCSS)nCu, kde n je 1 alebo 2 a R a R sú rovnaké alebo rôzne hydrokarbylové radikály obsahujúce od 1 do 18, prednostne od 2 do 12 atómov uhlíka a zahrnujúce radikály ako alkyl, alkenyl, aryl, aralkyl, alkaryl, ako aj cykloalifatické radikály. Zvlášť výhodné ako R a R sú alkylskupiny s 2 až 8 atómami uhlíka. Tieto radikály môžu byť napríklad etyl, n-propyl, i-propyl, n-butyl, i-butyl, sek.butyl, amyl, n-hexyl, i-hexyl, n-heptyl, n-oktyl, decyl, dodecyl, oktadecyl, 2-etylhexyl, fenyl, butylfenyl, cyklohexyl, metylcyklopentyl, propanyl, butenyl atď. Aby sa získala rozpustnosť v oleji, celkový počet atómov uhlíka, t. j. R a R bude 5 alebo väčší. Tiež môžu byť použité sulfonany, fenany a acetylacetonáty.

Príklady užitočných zlúčenín sú soli jednomocnej medi a/alebo dvojmocnej medi kyseliny alkenyljantárovej alebo anhydridy. Tieto soli môžu byť zásadité, neutrálne alebo kyslé. Môžu byť pripravené reakciou a) polyalkylénsukcínimidov majúcich polymérové skupiny s Mn od 700 do 5000, derivovaných od polyalkylénpolyamínov, ktoré majú aspoň jednu voľnú skupinu karboxylovej kyseliny, b) s nejakou reaktívnou zlúčeninou kovu. Vhodné reaktívne zlúčeniny kovu sú hydroxid meďný alebo meďnatý, oxidy, octany, bórany a uhličitany alebo bázický uhličitan meďnatý.

Príklady týchto solí kovov sú meďnaté soli anhydridu kyseliny polyizobutenyljantárovej a meďnaté soli kyseliny polyizobutenyljantárovej. Zvolený použitý kov je prednost ne v dvojmocnej forme, napríklad Cu²⁺. Prednostne použité reagencie sú polyalkenyljantárové kyseliny, v ktorých alkenyl má molekulovú hmotnosť väčšiu než asi 700. Je žiaduce, aby alkenyl mal molekulovú hmotnosť asi od 900 do 1400 a až 2500, pričom najvýhodnejšia je molekulová hmotnosť asi 950. Zvlášť výhodný je anhydrid kyseliny polyizobutylén jantárovej alebo kyselina. Tieto materiály môžu byť rozpustené v rozpúšťadle, ako je minerálny olej a zohriate za prítomnosti vodného roztoku alebo kaše materiálu obsahujúceho kov. Teplota zohriatia má byť od 70 do 200 °C. Najvyhovujúcejšie sú teploty od 110 °C do 140 °C. Nesmie sa pripustiť, v závislosti od vytváranej soli, aby reakcia prebiehala pri teplotách nad 140 °C dlhšiu dobu, napríklad dlhšie než 5 hodín, pretože inak by mohol nastať rozklad soli.

Antioxidanty na báze medi, napríklad anhydrid kyseliny polyizobutenyljaníárovej, meďnatý oleát alebo ich zmesi sa budú všeobecne používať v množstve od 50 do 500 ppm hmotnostných vztiahnuté na kov, vo výslednej mazacej alebo palivovej zmesi.

Modifikátory trenia slúžia na dodávanie správnych trecích vlastností zmesiam mazacích olejov, ako sú tekutiny prevodových ústrojenstiev automobilov.

Príklady vhodných modifikátorov trenia sú v patentovom spise Spojených štátov amerických číslo 3 933 659, ktorý' opisuje estery a amidy mastných kyselín, patentový spis Spojených štátov amerických číslo 4 176 074 opisuje molybdénové komplexy polyizobutenylsukcínanhydridaminoalkanolov, patentový spis Spojených štátov amerických číslo 4 105 571 opisuje glycerolestery dimenzovaných mastných kyselín, patentový spis Spojených štátov amerických číslo 3 779 928 opisuje soli alkánfosfónovej kyseliny, patentový spis Spojených štátov amerických číslo 3 778 375 opisuje produkty reakcií fosfonátu s oleamidom, patentový spis Spojených štátov amerických číslo 3 852 205 opisuje S-karboxyalkylénhydrokarbylsukcínimid, S-karboxyalkylénhydrokarbylpoloamid kyseliny jantárovej a ich zmesi, patentový spis Spojených štátov amerických číslo 3 879 306 opisuje N-(hydroxyalkyl)alkenylpoloamidy kyseliny jantárovej alebo sukcínimidy, patentový spis Spojených štátov amerických číslo 3 932 290 opisuje produkty reakcie di-(nižší alkyl)fosfidov a epoxidov a patentový spis Spojených štátov amerických číslo 4 028 258 opisuje alkylénoxidový adukt fosfosulíurizovaných N-(hydroxyalkyl)-alkenylsukcínimidov. Najvýhodnejšie modifikátory trenia sú estery jantaranu alebo ich kovové soli, jantárových kyselín substituovaných hydrokarbylmi alebo anhydridmi a tiobis-alkanoly opísané v patentovom spise Spojených štátov amerických číslo 4 344 853.

Disperzné činidlá udržujú oleje nerozpustné, následkom oxidácie počas používania, v suspenzii v tekutine tak zamedzujú flokulácii kaše a zrážaniu nánosov na kovových súčiastkach. Vhodné disperzné činidlá sú vysokomolekulové alkylsukcínimidy, produkt reakcie v oleji rozpustného anhydridu kyseliny polyizobutylénjantárovej s etylénamínmi ako je tetraetylénpentamín ajeho bórité soli.

Činidlá znižujúce bod tečenia znižujú teplotu, pri ktorej tekutina bude tiecť alebo môže byť liata. Takéto prísady sú dobre známe. Typické z týchto prísad, ktoré užitočne optimalizujú tekutosť pri nízkej teplote sú kopolyméry dialkylíumaranu so 6 až 18 atómami uhlíka a vinylacctátu, polymetakryláty a voskové naílalény. Obmedzovanie peny môže byť vykonávané činidlom proti peneniu typu polysiloxánu, napríklad silikónovým olejom a polydimetylsiloxánom.

Činidlá proti opotrebovaniu znižujú opotrebenie kovových súčastí. Príklady obvyklých činidiel proti opotrebeniu sú dialkylditiofosforečnan zinočnatý a diarylditiofosforečnan zinočnatý.

Čistiace prostriedky a inhibítory hrdzavenia kovov zahrnujú kovové soli sulfónových kyselín, alkylfenoly, sulfurizované alkylfenoly, alkylsalicylany, naftenany a iné v olejoch rozpustné mono- a di-karboxylové kyseliny. Vysoko (nadmerne) zásadité soli kovov, ako vysoko zásadité sírany kovov alkalických zemín, najmä vápnika a horčíka, sa často používajú ako čistiace prostriedky. Príklady takýchto materiálov a spôsoby ich prípravy sú opísané v prihláške vynálezu Seriál No. 754 001 podanej 11.7.1985.

Niektoré z týchto mnohých prísad môžu zaistiť niekoľkoraké účinky, ako napríklad dizperzné činidlo-inhibítor oxidácie. Tento prístup je dobre známy a nebude ďalej rozoberaný.

Zmesi obsahujúce tieto obvyklé prísady sú typicky zmiešané a primiešané do základného oleja v množstvách, ktoré sú účinné na zaistenie ich normálnej očakávanej funkcie. Príklady účinných množstiev týchto prísad sú v nasledujúcej tabuľke:

Prísada % hmotn. % hmotn.

(širšia medza) (prednostne)

Modifikátor viskozity	0,01-12	0,01-4
Inhibítor korózie	0,01-5	0,01-1,5
Inhibítor oxidácie	0,01-5	0,01-1,5
Disperzné činidlo	0,1-20	0,1-10
Činidlo znižujúce bod tečenia 0,01-5	0,01-1,5
Činidlo proti peneniu	0,001-3	0,001-2
Činidlo proti opotrebeniu	0,001-5	0,001-1,5
Modifikátor trenia	0,01-5	0,01-1,5
Čistiaci prostriedok a
inhibítor hrdzavenia	0,01-10	0,01-3
Minerálny olej	doplnok	doplnok

Všetky uvedené hmotnostné podiely sa vzťahujú na obsah aktívnej látky v prísade a/alebo na celkovú hmotnosť balenia niektorej prísady alebo formuláciu, v ktorej je súčet aktívnej látky každej prísady a hmotnosť celkového množstva oleja alebo riedidla.

Kopolyméry etylénu očkované imidmi podľa predloženého vynálezu nachádzajú primárne využitie v zmesiach mazacích olejov, ktoré používajú základný olej, v ktorom sú tieto kopolyméry rozpustené alebo dispergované.

Základné oleje vhodné na prípravu mazacích zmesí podľa predloženého vynálezu zahŕňajú tie, ktoré sa bežne používajú ako mazacie oleje kľukových skríň spaľovacích motorov so zapaľovaním iskrou alebo tlakom, ako sú motory osobných a nákladných automobilov, lodné a lokomotivové dieslové motory a podobne. Výhodné výsledky sa dosahujú aj pri použití prísad podľa predloženého vynálezu v základných olejoch obvykle používaných a/alebo prispôsobených na použitie ako médií prenášajúcich silu, automatových prenosových tekutín, hydraulických tekutín, riadiacich tekutín výkonu a podobne. Mazacie prostriedky ozubených kolies, priemyselné oleje, čerpadlové oleje a iné zmesi mazacích olejov sa môžu tiež zlepšiť pridaním prísad podľa predloženého vynálezu.

Prísady podľa predloženého vynálezu môžu byť výhodne pridané do základných syntetických olejov, ako sú alkylestery dikarboxylových kyselín, polyglykoly a alkoholy, polyalfaolefíny, polybutény, alkylbenzény, organické estery fosfónových kyselín, polysilikónové oleje atď.

Kopolyméry etylénu očkované imidmi sú rozpustné v oleji pomocou rozpúšťadla alebo sú to stabilne dispergované materiály. To nutne neznamená, že materiály sú roz pustné, miešateľné alebo schopné suspenzie v oleji v akýchkoľvek pomerných množstvách. Napriek tomu to znamená, že prísady sú rozpustné alebo stabilne dispergovateľné v oleji až do obsahu dostatočnom na to, aby mohli vyvíjať žiadaný účinok v prostredí, v ktorom sa olej používa. Navyše prídavné vpravenie inej prísady môže tiež umožniť pridanie vyšších podielov niektorého zvláštneho kopolyméru, ak jc to žiadané.

Zatiaľ čo nejaké účinné množstvo, t. j. účinné množstvo dispergačného činidla alebo index viskozity zlepšujúceho dispergačného činidla z prísad podľa predloženého vynálezu môže byť zavedené do úplne formulovanej zmesi mazacieho oleja, usudzuje sa, že takéto účinné množstvo bude dostatočné na zadováženie zmienenej zmesi mazacieho oleja s množstvom prísady typicky od asi 0,01 do 10, prednostne od 0,1 do 6,0 a najvýhodnejšie od 0,25 do 3 % hmotnostných.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Nasledujúce príklady I až XV vysvetľujú užitočné uskutočnenia predloženého vynálezu, v ktorom sa v prvom reakčnom pásme vykonáva očkovanie polyoleflnu anhydridom kyseliny maleínovej začatej tepelným rozkladom peroxidu. To je nasledované imídizáciou naočkovaného anhydridu primárnym amínom v druhom reakčnom pásme.

Pre reakciu polyoleflnu s anhydridom kyseliny maleínovej je ako iniciátor použitý LUPERSOL^r 130 spoločnosti Atochem North America. Ten obsahuje 90 až 95 % hmotnostných 2,5-dimetyl-2,5-di(t-butylpcroxy)hexyn-3-u ako aktívnej reagencie.

Ako polyolefln sú použité tieto kaučukové kopolyméry etylénu a propylénu:

Kopolymér A etylénu a propylénu: 70 % hmotnostných etylénu, rýchlosť toku v roztavenom stave je 12 g za 10 minút, merané pri záťaži 2,16 kg pri 230 °C, viskozita podľa Mooneyho, ML, 1+4, 125 °C = 18, výrobok značky MDV 90-9 spoločnosti Exxon Chemical Company, USA.

Kopolymér B etylénu a propylénu: 43 % hmotnostných etylénu, rýchlosť toku v roztavenom stave je 14 g za 10 minút, merané pri záťaži 10,0 kg pri 230 °C, viskozita podľa Mooneyho, ML, 1+4, 125 °C = 28, výrobok značky VISTALON^R spoločnosti Exxon Chemical Company, USA.

Boli použité tieto primáme amíny:

Amín A: 4-(3-aminopropyl)morfolín, dodávaný spoločnosťou Texaco Chemical Company.

Amín B: l-(2-aminoetyl)piperazín, dodávaný spoločnosťou Union Carbide Chemicals and plastics Company, Inc.

Amín A obsahuje jednu primárnu funkčnú amínovú skupinu a jednu terciárnu funkčnú amínovú skupinu. Keď je reakciou primárneho amínu a naočkovaným anhydridom kyseliny maleínovej vytvorený imid, je odborníkovi v danej oblasti techniky zrejmé, že funkcionalita terciámeho amínu je zavedená do polyméru. Vplyvom tejto reakcie na vytvorenie imidu sa stratí zásaditosť primárnej amínovej skupiny, ale terciámy amín zostane zásaditým a bude reagovať ako zásada, napríklad s kyselinami. Z tohto dôvodu produkt, totiž imid, čo jc polymér majúci vlastnosti zásady, je užitočný v mazacích olejoch do automobilov. V tejto aplikácii sa predpokladá, že terciámy amín reaguje s kyslými látkami vyvíjanými oxidáciou oleja počas používania a že obmedzuje zrážanie kaše v oleji a usadzovaniu laku na súčastiach automobilových motorov, čím prispieva k žiaducemu obmedzeniu opotrebenia súčastí motora. Polymerická povaha imidu tiež prispieva k žiaducej modifikácii viskozity mazacieho oleja. Tento typ výrobku sa všeobecne označuje ako mnohofunkčný modifikátor viskozity, ak sa uvažuje, že vykonáva viac než jednu funkciu, keď je použitý ako prísada mazacieho oleja do automobilových motorov.

Reakciou s amínom A alebo podobnými amínmi polyolefin A aj polyolefm B dávajú produkty užitočné ako mnohofunkčné modifikátory viskozity. Modifikátory vyrobené z polyolefínu B majú odlišné vlastnosti pri nízkych teplotách vo formulácii oleja. To je následok nižšieho stupňa kryštalinity polyolefínu B, ktorý zas vyplýva z približnej ekvivalencie molárnych obsahov etylénu a propylénu a následného minima kryštalinity pre nejaký náhodný kopolymér etylénu a propylénu.

Amín B obsahuje vždy jednu primárnu, sekundárnu a terciámu aminoskupinu. Ak je reakciou primárneho amínu s naočkovaným anhydridom kyseliny maleínovej vytvorený imid, je zrejmé, že do polyméru je zavedená sekundárna aj terciáme íunkcionalita amínu. Následkom reakcie na vytvorenie imidu sa stratí zásaditosť skupiny primárneho amínu, ale sekundárny aj terciárny amín si zachová svoj zásaditý charakter. Z tohto dôvodu produkt imid, čo je polymér majúci vlastnosti zásady, môže byť tiež užitočný v mazacích olejoch do automobilov. Napriek tomu na rozdiel od imidových polymérov vyrobených s amínom A alebo podobnými amínmi bez funkcionality sekundárneho amínu bolo zistené, že tento produkt imid môže byť ľahko podrobený zosieteniu teplom. Tak napríklad pri 230 °C, jednej z teplôt užitočných na meranie rýchlosti toku elastomérov, môžu také irnidy byť zosietené počas normálnej periódy skúšky rýchlosti toku a nemôžu byť pretlačené otvorom prístroja. To neplatí pre imidy odvodené z amínov ako je amín A, ktorý nemá sekundárnu funkcionalitu amínu. Tento rozdiel je uvádzaný, keď ukazuje, že skupina sekundárneho amínu môže pri dostatočne vysokých teplotách reagovať s niektorou imidovou väzbou v inej molekule. To môže obmedzovať užitočnosť takýchto imidov ako rnnohofunkčných modifikátorov viskozity, ale dáva možnosť iných spôsobov použitia. Použitie imidov odvodených z amínu, ktorý má jednu primárnu amínovú skupinu a aspoň jednu sekundárnu amínovú skupinu, ako amín B, na stuženie zmesí polymérov obsahujúcich kopolyméry styrénu a anhydridu kyseliny maleínovej je opísané v prihláške vynálezu Spojených štátov amerických číslo 733 561 podanej 22. júla 1991.

Pred prechodom reaktorom vytláčacieho zariadenia bol kaučukový kopolymér etylénu a propylénu privádzaný do reaktora najskôr vysušený, aby obsahoval nízku a stálu hladinu vlhkosti, prechodom sušiacim vytláčacím zariadením. Sušiace vytláčacie zariadenie má jednu závitovku s priemerom 88,9 mm a pomer dĺžky k priemeru L/D rovnajúci sa 24. Vysušený kaučukový kopolymér etylénu a propylénu vystupuje zo sušiaceho vytláčacieho zariadenia pri teplote asi 200 °C a prúdi priamo do privádzacieho pásma reaktora vytláčacieho zariadenia.

Vytláčacie zariadenie má dve navzájom protibežné, do seba nezasahujúce závitovky s priemerom 50,8 mm. Jeho dĺžka sa mení pridávaním alebo odoberaním valcových úsekov. Príklady I až IV ďalej uvedené boli vykonávané pri L/D = 54 a s dvoma prieduchmi alebo pri L/D = 66 a so štyrmi prieduchmi. Len príklad XVIII bol vykonávaný s L/D = 42 a s jedným prieduchom. Vo všetkých prípadoch by bol ku koncu vytláčacieho zariadenia pripojený jeden valcový predlžovací úsek majúci L/D = 6. Ten slúži na vyvíjanie tlaku na pretlačovanie výrobku matricou vytláčacieho zariadenia. Po výstupe z matrice výrobok prechádza podvodným pclctizačným zariadením a konečne zberným bubnom peliet.

Kľúčová časť vynálezu je usporiadanie oddielov vytláčacieho zariadenia obmedzovacími závitovkovými prvkami, ktoré vytvárajú zhluky polyméru keď polymér preteká vytláčacím zariadením. Prídavné k zhlukom polyméru je konečný zhluk vytváraný pri konci vytláčacieho zariadenia jednoduchým valcovým nadstavcom a nasledujúcou matricou. V oddieloch týchto zhlukov sú prítomné vhodné závitovkové prvky na vytvorenie reakčným pásiem.

Označenie úseku závitovky ako reakčné pásmo znamená, že obsahuje prvky závitovky vhodné na vykonávanie žiadaných reakcií. Nemusí byť nutne použitý ako reakčné pásmo a v niektorých ďalej uvedených príkladoch ukážeme tento prípad. Všeobecne budú pri vykonávaní predloženého vynálezu takto označené pásma použité ako reakčné pásma. Podobne prieduchy sú pásma, ktoré obsahujú závitovkové prvky vhodné na odvzdušňovanie a budú všeobecne, nie však nutne, používané na tento účel.

Každý prieduch je pripojený k vákuovému systému na znižovanie tlaku a prispieva k oddestilovaniu nezreagovaných reagencií, produktov rozkladu peroxidu a iných prchavých nečistôt. Oddestilovanie je ďalej uľahčené vstrekom dusíka bezprostredne za prieduchom v smere prúdu, na vytvorenie protiprúdu vzhľadom na tok polyméru.

Skriňa vytláčacieho zariadenia má jadrá, ktorými môže byť preháňaná voda na chladenie alebo para na ohrievanie na riadenie teploty skrine.

Prídavné k požadovanému privádzaniu anhydridu kyseliny maleínovej, peroxidu a amínu, môže byť voliteľne v malých dávkach privádzaná pred prvým reakčným pásmom voda. To prispieva k zlepšeniu a zjasneniu farieb výrobkov. Privádzanie vody môže byť vykonávané vstrekom do prívodného násypníka vytláčacích zariadení.

Príklad I

V tomto príklade a v príklade II boli vykonávané pokusy na zaisťovanie chovania vytláčacích zariadení s reaktorom a s dvoma prieduchmi. Účelom pokusov bolo určiť, či použitie jediného prieduchu na konci prvého reakčného pásma odstráni dostatočne nezreagovaný anhydrid kyseliny maleínovej, aby bolo možné uskutočniť imidizáciu v druhom reakčnom pásme.

Zo sušiaceho vytláčacieho zariadenia bol privádzaný kopolymér A etylénu a propylénu do násypky reaktora vytláčacieho zariadenia v množstve 100 kg/h. Skvapalnený anhydrid kyseliny maleínovej bol privádzaný do reaktora vytláčacieho zariadenia v množstve 3,35 kg/h vstrekovacím ventilom s L/D = 7. Do reaktora vytláčacieho zariadenia bol privádzaný LUPERSOL^R 130 v množstve 125 g/h vstrekovacím otvorom s L/D = 17. LUPERSOL^R 130 bol privádzaný ako 50 %-ný roztok (podľa hmotnosti) v minerálnom oleji ISOPAR^R V. Tlak v priechodoch bol udržovaný asi o 100 kPa pod atmosférickým tlakom. Oddestilovanie bolo ďalej podporované vstreknutím dusíka v množstve 1,5 kg/h s L/D = 30 a L/D = 46. Teplota v puzdre bola udržovaná medzi 295 a 305 °C. Rýchlosť závitovky vytláčacieho zariadenia bola 300 ot/min.

Vzorky peletizovaného výrobku boli odoberané každých 10 minút a vyšetrované infračervenou spektroskopiou použitím tenkých filmov (asi 0,11 mm) vyrobených v hydraulickom lise (500 psi, 130 až 150 °C, 6 sekúnd). Filmy ukázali infračervené pásma pri 1790 a 1715 cm'¹, patriace naočkovanému anhydridu kyseliny maleínovej, prípadne kyseline maleínovej. Použitím absorbancie týchto dvoch pásiem, absorbancie pásma kopolyméru asi pri 720 cm’¹ a série normálnych vzoriek pripravených z dodecenylsukcínanhydridu a kopolyméru A bol odhadnutý obsah naočkovaného anhydridu kyseliny maleínovej a kyseliny maleínovej vo výrobku. Stredné hodnoty pre štyri vzorky boli 0,124 mmol/g pre anhydrid kyseliny maleinovej a 0,014 mmol/g pre kyselinu maleínovú.

Nezreagovaný anhydrid kyseliny maleinovej bol potom meraný uložením vzoriek filmu vo vzduchu pri teplote miestnosti počas 18 hodín. Prchavý anhydrid kyseliny maleínovej sa za týchto podmienok vyparí. Opätovné premeranie filmu ukazuje znížené hodnoty anhydridu kyseliny maleinovej. Pre dané vzory bola pre voľný anhydrid kyseliny maleinovej nameraná hodnota 0,001 mmol/g, najmenšie zistiteľné množstvo. Zatiaľ čo toto množstvo anhydridu kyseliny maleinovej by bolo prijateľné, bolo by potrebné uviesť, že polymér prechádzal dvoma odvzdušňovacími pásmami a už neprebiehali žiadne ďalšie reakcie než dosiahol konečný prieduch. Ako bude ukázané v ďalšom príklade, ak je použitý len jeden prieduch na odstránenie anhydridu kyseliny maleinovej pred tým, než sa uskutoční imidizačná reakcia, dosiahne sa iný výsledok.

Hoci to nie je príklad podľa predloženého vynálezu, ukazuje účinnosť systému s dvoma prieduchmi na odstránenie prchavých nečistôt.

Príklad II

Tento pokus bol vykonávaný za rovnakých podmienok ako príklad I, až na to, že do reaktora vytláčacieho zariadenia podľa príkladu I bol zavedený prebytok amínu A, totiž 4-(3-amino-propyl)morfolínu vstrekovacím otvorom bezprostredne za prvým prieduchom pri L/D = 32.

Vzorky peletizovaného výrobku boli odoberané každých 10 minút a boli analyzované ako predtým. Ukazovali infračervené pásmo asi pri 1705 cm'¹ patriace vytváranému maleimidu. Použitím absorbancie tohto pásma porovnaného s absorbanciou pásma kopolyméru asi pri 720 cm'¹ a radom noriem, ktorých obsah imidu bol určený analýzou dusíka, bol zistený obsah imidu 0,187 mmol/g ako stredná hodnota zo štyroch vzoriek.

Rozdiel medzi obsahom imidu v produkte z tohto príkladu, totiž 0,187 mmol/g a celkovým obsahom naočkovaného anhydridu kyseliny maleinovej a obsahom kyseliny maleinovej, totiž 0,139 mmol/g v produkte z príkladu I je spôsobený tým, že po prechode polyméru prvým odvzdušftovacím pásmom je v polyméri prítomné významné množstvo nezreagovaného anhydridu kyseliny maleinovej. V príklade I je tento nezreagovaný anhydrid kyseliny maleinovej odstránený druhým prieduchom. V príklade II amín privedený pred prebytkom anhydridu je odstránený a amín reaguje s anhydridom na vytvorenie voľného imidu, ktorý nie je viazaný k polyméru a ktorý nie je odstránený druhým prieduchom.

Odhaduje sa, že imidový produkt obsahuje asi 0,049 (0,1897 až 0,139) mmol/g produktu reakcie amínu s voľným anhydridom kyseliny maleinovej. Predpokladá sa, že tento produkt je polymér (monomémy imid má vnútri tej istej molekuly dvojitú väzbu schopnú aniónovej polymerizácie a vo funkcionalite terciámeho amínu má iniciátor aniónovej polymerizácie) a nemôže byť ľahko odstránený odvzdušnením. Nabitý anhydrid kyseliny maleinovej bol v množstve 0,342 mmol/g a teda anhydrid nezreagovaný za prvým odvzdušňovacím pásmom bol vypočítaný v množstve 0,203 (0,342 až 0,139) mmol/g. Účinnosť prvého odvzdušňovaného pásma v odstránení nezreagovaného anhydridu kyseliny maleinovej je odhadnutá na 76 % (100*(0,203-0,049)/0,203). To je v rozmedzí účinnosti (20 až 80 %), ktoré opisuje Gorman v európskej prihláške vynálezu 0 422 728. Aj napriek tomu je vhodnejšie posudzovať proces odhadnutou čistotou produktu. V tomto prípade sa odhaduje na 74 % (100*0,139/0,187). Táto hodnota sa nepovažuje za dosť vysokú, aby usporiadanie vytláčacieho zariadenia bolo výhodné na použitie v rámci vynálezu.

Príklad III

V tomto príklade boli použité postupy z doterajšieho stavu techniky na prípravu imidizovaného kopolyméru etylénu a propylénu vhodného ako mnohofunkčný modifikátor viskozity prvej maleinácie kopolyméru v reaktore vytláčacieho zariadenia a potom imidizácie maleínového kopolyméru v roztoku.

Kopolymér A etylénu a propylénu bol privádzaný zo sušiaceho vytláčacieho zariadenia do násypníka reaktora vytláčacieho zariadenia ako v príkladoch I a II v množstve 100 kg/h. Skvapalnený anhydrid kyseliny maleinovej bol privádzaný v množstve 1,71 kg/h vstrekovacím ventilom asi pri L/D = 7 a LUPERSOL^r 130 bol privádzaný v množstve 125 g/h vstrekovacím ventilom asi pri L/D = 17. LUPERSOL^r 130 bol privádzaný ako roztok v minerálnom oleji ISOPAR^r V s 50 %-nou hmotnosťou. Tlak v prieduchoch bol udržovaný asi na 50 kPa pod atmosférickým tlakom. Oddestilovanie bolo ďalej podporované vstrekovaním dusíka v množstve 1,0 kg/h asi pri L/D = 30 a L/D = 46. Teplota v skrini bola udržovaná medzi 295 a 305 °C. Rýchlosť závitovky vytláčacieho zariadenia bola 300 ot/min.

Vzorky peletizovaného výrobku boli odoberané každých 10 minút a boli analyzované spôsobom opísaným v príklade I na určenie množstva prítomného anhydridu kyseliny maleinovej a množstva kyseliny maleinovej. Stredné hodnoty pre šesť vzoriek boli pre anhydrid kyseliny maleinovej 0,105 mmol/g a pre kyselinu maleínovú 0,015 mmol/g. Stredná rýchlosť toku rovnakých vzoriek bola 30,4 g za 10 minút so záťažou 2,16 kg a pri 230 °C. Zmena rýchlosti toku maleínového produktu z východiskového polyméru oznamuje súčasnú reologickú a chemickú zmenu. To bolo tiež uvedené v patentovom spise Spojených štátov amerických číslo 3 862 265 a považuje sa za dvojaký prejav jednej chemickej reakcie.

Imidizácia maleínového kopolyméru s amínom A, 4-(3-aminopropyl)morfolínom bola potom vykonaná v roztoku. Bol pripravený 20 %-ný podľa hmotnosti roztok maleínového kopolyméru v 100N minerálnom oleji extrahovanom rozpúšťadlom a bol zohriaty na 175 °C pod dusíkovou atmosférou. Bol pridaný prebytok amínu A (2,5 molu na mol naočkovaného anhydridu plus kyseliny) a roztok bol miešaný pri 175 °C počas 30 minút. Roztok bol počas ďalších 30 minút spracovávaný s dusíkom na odstránenie nezreagovaného amínu. Oddestilovaný roztok bol potom použitý na prípravu oleja na skúšky motora opísané ďalej v príklade VIII.

Príklad IV

V tomto pokuse bol pripravený imidizovaný kopolymér etylénu a propylénu uskutočnením maleinačnej reakcie pri prvom prechode reaktorom vytláčacieho zariadenia usporiadaným ako v príkladoch I až III a potom uskutočnením imidizácie pri druhom prechode reaktorom.

Maleinácia kopolyméru A bola vykonaná rovnakým spôsobom ako v príklade III až na to, že do reaktora bola pri násypníku privádzaná voda v množstve 100 g/h. Vzorky maleínového kopolyméru boli odoberané a analyzované na určenie množstva naočkovaného anhydridu kyseliny maleinovej a kyseliny maleinovej, ako bolo opísané v príklade I. Stredné hodnoty pre šesť vzoriek boli pre anhydrid kyseliny maleinovej 0,122 mmol/g a pre kyselinu maleínovú 0,016 mmol/g. Stredná rýchlosť toku pre rovnakých šesť vzoriek bola 27,9 g za 10 minút pri meraní so záťažou 2,16 kg pri 230 °C.

Maleínový kopolymér bol potom v druhom kroku uvedený do reakcie so 4-(3-aminopropyl)morfolínom v reaktore vytláčacieho zariadenia, ako je vysvetlené. Maleínový kopolymér bol zavedený do násypníka reaktora vytláčacieho zariadenia usporiadaného opísaným spôsobom v množstve 100 kg/h. Amín, totiž 4-(3-aminopropyl)morfolín bol privádzaný v množstve 4,2 kg/h vstrekovaním asi 50 kPa pod atmosférickým tlakom. Oddestilovanie bolo ďalej podporované vstrekovaním dusíka v množstve 1 kg/h asi pri L/D = 30 a L/D = 46. Teplota v skrini bola udržovaná medzi 295 až 305 °C. Rýchlosť závitovky vytláčacieho zariadenia bola 300 ot/min.

Vzorky peletizovaného produktu boli odoberané každých 10 minút a boli vyšetrené infračervenou spektroskopiou spôsobom opísaným v príklade II. Obsah imidu v produkte ako stredná hodnota z troch vzoriek bol 0,143 mmol/g. Stredná rýchlosť toku rovnakých vzoriek bola 37,4 g za 10 minút pri meraní so záťažou 2,16 kg pri 230 °C. Meraný obsah imidu nie je významne iný než súčet obsahov anhydridu kyseliny maleínovej a kyseliny maleínovej.

Imidizovaný kopolymér potom bol vyhodnotený ako mnohofunkčný modifikátor viskozity opísaným spôsobom.

Príklad V

Sledovaním spôsobu podľa vynálezu bol kopolymér etylénu a propylénu maleinovaný a potom imidizovaný v jednom reaktore vytláčacieho zariadenia na prípravu mnohofúnkčného modifikátora viskozity.

Kopolymér etylénu a propylénu A bol privádzaný zo sušiaceho vytláčacieho zariadenia do násypníka reaktora vytláčacieho zariadenia so 4 prieduchmi v množstve 100 kg/h. Skvapalnený anhydrid kyseliny maleínovej bol potom privádzaný do reaktora v množstve 1,65 kg/h vstrekovacím ventilom asi pri L/D = 7. LUPERSOL^R 130 bol privádzaný v množstve 125 g/h vstrekovacím ventilom asi pri L/D = = 17. LUPERSOL^r 130 bol privádzaný ako 50 %-ný podľa hmotnosti roztok v minerálnom oleji ISOPAR^R V. Amín A, totiž 4-(3-aminopropyl)morfolín bol privádzaný do druhého reakčného pásma v množstve 3,8 kg/h asi pri L/D = 46.

Tlaky v štyroch prieduchoch boli 95 kPa, 75 kPa, 65 kPa a 65 kPa pod atmosférickým tlakom. Oddestilovanie bolo ďalej podporované vstrekovaním dusíka v množstve 1 kg/h pri L/D = 32, 40, 58 a 64. Teplota v skrini bola medzi 295 až 305 °C.

Vzorky peletizovaného produktu boli odoberané každých 10 minút a boli skúšané infračervenou spekroskopiou spôsobom opísaným v príklade II. Obsah imidu v produkte ako stredná hodnota z troch vzoriek bol 0,134 mol/g. Stredná hodnota rýchlosti toku rovnakých troch vzoriek bola 28,4 g za 10 minút pri meraní so záťažou 2,16 kg pri 230 °C.

Imid ako produkt bol potom vyhodnotený ako mnohofunkčný modifikátor viskozity, ako je vysvetlené ďalej v príkladoch VIII a IX.

Príklad VI

Na účely ocenenia užitočnosti vytláčacieho zariadenia usporiadaného tak, ako bolo použité v príklade V, pre maleináciu následovanú imidizáciou, bol príklad V zopakovaný až nato, že nebol privádzaný amín A.

Bol získaný produkt, obsahujúci naočkovaný anhydrid kyseliny maleínovej v množstve 0,120 mmol/g a kyselinu maleínovú v množstve 0,015 mmol/g. Celkové množstvo, 0,135 mmol/g, je v rámci chyby pokusu zhodné s množstvom imidu (0,134 mmol/g) nájdeným v produkte z príkladu V. Ak jc kalkulácia čistoty produktu, ukázaná v príklade II, tu opakovaná, získa sa hodnota čistoty produktu mierne vyššia než teoretická hodnota. Z toho vyplýva záver, že v rámci chyby pokusu, ktorá môže byť asi 5 %, sa čistota imidu, produktu z príkladu V, rovná 100 %. Na porovnanie dáva podobný výpočet pre vytláčacie zariadenie, ako je uvedené v príklade II, hodnotu len 740.

Príklad VII

Tento príklad bol uskutočnený rovnako ako príklad V, až na to, že do násypníka nebola privádzaná voda. Produkt bol analyzovaný uvedeným spôsobom a bolo zistené, že má obsah imidu 0,127 mmol/g a rýchlosť toku 18,9 g za 10 minút.

Produkt bol vyhodnotený ako mnohofunkčný modifikátor viskozity ako je opísané v príkladoch IX a X.

Príklad VIII

Vzorky produktov pripravených v príkladoch III, IV a V boli vyhodnotené ako mnohofúnkčné modifikátory viskozity ďalej opísaným spôsobom.

Boli pripravené formulácie mazacieho oleja SAE 10W-40 akosti API SG použitím vzoriek produktov z príkladov III, IV a V. Oleje boli potom použité v skrátenej verzii na 120 hodín namiesto 480 hodín skúšky motorov Caterpillar 1G-2, čo je priemyslom a vládou prijatá skúška dispergovateľnosti a celkovej účinnosti mazacích olejov pre dieslové motory. Skúška Caterpillar 1G-2 je tiež federálna skúšobná metóda 791-341. Výsledky boli porovnané s chovaním podobného motorového oleja obsahujúceho komerčný mnohofunkčný modifikátor viskozity ECA 8899, výrobok spoločnosti Exxon Chemical Company.

Modifikátor vo formulácii	TGF1	WTD2
ECA 8899	73	288
III	88	376
IV	76	287
v	67	143

TGF¹ = naplnenie hornej drážky, čo je % nánosov v hornej drážke piesta

WTD² = vážené celkovo

WTD je kumulatívna hodnota na základe nánosov v drážke a priľahlých oblastiach piesta a laku na bokoch piesta so všetkými týmito špecifickými vyhodnoteniami váženými podľa ich pomernej významnosti a konečnej hodnoty WTD boli vypočítané v súhlase s postupom skúšky. Ako bolo uvedené, TGF a WTD boli určené po 120 hodinách. Nižšie hotnoty TGF a WTD oznamujú lepšie vlastnosti.

Z uvedených údajov je zrejmé, že len podľa príkladu V pripravený modifikátor viskozity podľa vynálezu je rovnocenný a v skutočnosti má lepšie vlastnosti než komerčný mnohofunkčný modifikátor viskozity.

Príklad IX

Mnohofunkčný modifikátor viskozity podľa príkladu V bol použitý v skrátenej verzii na 120 hodín namiesto 480 hodín skúšky motorov Caterpillar 1H-2. Boli skúšané formulácie SAE 10W-40 mazacieho oleja akosti API SG pri použití ďalej uvedených mnohofúnkčných modifikátorov viskozity:

Modifikátor vo formulácii	TGF	WTD
Príklad V	32	82
Príklad VII	31	52

Skúška Caterpillar 1H-2 je priemyslom aj vládou prijatá skúška dispergovateľnosti a celkovej účinnosti maza cich olejov pre dieslové motory. Skúška Caterpillar 1H-2 je tiež federálna skúšobná metóda 791-346 a ASTM metóda 509A.

Ako je uvedené, TGF aj WTD boli určené po 120 hodinách. WTD je kumulatívna hodnota na základe pozorovania nánosov v drážke a priľahlých oblastiach piesta a laku na bokoch piesta so všetkými týmito špecifickými vyhodnoteniami váženými podľa ich pomernej významnosti a konečnej hodnoty WTD boli vypočítané v súlade s postupom skúšky. Nižšie hodnoty TGF a WTD oznamujú lepšie vlastnosti.

Príklad X

Vzorka produktu vyrobeného v príklade V bola použitá na prípravu motorového oleja 15W-40 akosti API CD. Olej bol potom použitý pri skúške motorov Caterpillar 1K. Skúška Caterpillar 1K merá nánosy piesta a vyplnenie hornej drážky (TGF) ako skúška 1G2, prikladá však väčší význam nánosom koruny, spotrebe oleja, laku spodnej časti piesta a laku bokov piesta. Je značne prísnejšia než skúška Caterpillar 1G2.

Výsledky skúšky sú tieto: Modifikátor vo formulácii	TGF	WTD
ECA 8899	10	400
Príklad VII	41	285

Ako je zrejmé z príkladov VIII až X, oleje obsahujúce mnohoíúnkčné modifikátory viskozity vyrobené podľa predloženého vynálezu sú všetky nadradené olejom obsahujúcim komerčné modifikátory viskozity i olejom obsahujúcim modifikátory viskozity pripravené spôsobmi podľa doterajšieho stavu techniky.

Príklad XI

Spôsobom podľa predloženého vynálezu bol kopolymér etylénu a propylénu maleinovaný a potom imidizovaný v jednom vytláčacom zariadení s reaktorom usporiadanom podľa príkladu V na prípravu mnohoíunkčného modifikátora viskozity.

Kopolymér B etylénu a propylénu bol zo sušiaceho vytláčacieho zariadenia privádzaný do násypníka reaktora vytláčacieho zariadenia v množstve 100 kg/h. Do násypníka bola privádzaná voda v množstve 100 g/h. Do reaktora bol privádzaný skvapalnený anhydrid kyseliny maleínovej v množstve 1,95 kg/h vstrekovacím ventilom asi pri L/D = 7. LUPERSOL^r 130 bol privádzaný v množstve 80 g/h vstrekovacím ventilom asi pri L/D = 17. LUPERSOL^r 130 bol privádzaný ako 50 %-ný podľa hmotnosti roztok v minerálnom oleji ISOPAR^r V. Do druhého reakčného pásma bol privádzaný amín, totiž 4-(3-aminopropyl)morfolín v množstve 3,9 kg/h asi pri L/D = 46.

Tlaky v štyroch odvzdušňovacích pásmach boli 90 kPa, 85 kPa, 80 kPa a 70 kPa pod atmosférickým tlakom. Oddestilovanie bolo ďalej podporované vstrekovaním dusíka v množstve 1 kg/h pri L/D = 32, 40, 58 a 64. Teplota v skrini bola udržovaná medzi 240 a 295 °C.

Vzorky peletizovaného produktu boli odoberané každých 10 minút a boli skúšané infračervenou spektroskopiou spôsobom opísaným v príklade II. Obsah imidu v produkte ako stredná hodnota z troch vzoriek bol 0,122 mmol/g. Stredná rýchlosť toku z rovnakých troch vzoriek bola 108 g za 10 minút pri meraní so záťažou 2,16 kg pri 230 °C.

Príklad XII

V tomto porovnávacom príklade bol pripravený polyolefín očkovaný anhydridom kyseliny maleínovej na založenie základu na vyhodnocovanie spôsobu opísaného v príklade XIII.

Kopolymér B etylénu a propylénu bol zo sušiaceho vytláčacieho zariadenia privádzaný do reaktora vytláčacieho zariadenia v množstve 60 kg/h. Do násypníka reaktora bola privádzaná voda v množstve 100 g/h. Skvapalnený anhydrid kyseliny maleínovej bol privádzaný do reaktora v množstve 0,8 kg/h vstrekovacím ventilom asi pri L/D = 7. LUPERSOL^r 130 bol privádzaný v množstve 30 g/h vstrekovacím ventilom asi pri L/D =10. LUPERSOL^R 130 bol privádzaný ako 20 %-ný podľa hmotnosti roztok v minerálnom oleji ISOPAR^R V.

Tlaky v štyroch prieduchoch boli asi 70 kPa až 80 kPa pod atmosférickým tlakom. Oddcstilovanic bolo ďalej podporované vstrekovaním dusíka v množstve 1 kg/h pri L/D = = 32, 40, 58 a 64. Teplota v skrini bola udržovaná medzi 295 a 305 °C.

Vzorky peletizovaného produktu boli odoberané každých 10 minút a boli skúšané infračervenou spektroskopiou spôsobom opísaným v príklade I.

Na základe strednej hodnoty troch vzoriek produkt obsahoval 0,072 mmol/g naočkovaného anhydridu kyseliny maleínovej, 0,013 mmol/g kyseliny maleínovej. Stredná rýchlosť toku z rovnakých troch vzoriek bola 55 g za 10 minút pri meraní so záťažou 10,0 kg pri 230 °C.

Príklad XIII

Spôsobom podľa vynálezu bol kopolymér etylénu a propylénu maleinovaný a potom imidizovaný v jednom vytláčacom zariadení s reaktorom na prípravu modifikátora pre zmesi polymérov obsahujúce kopolyméry styrénu a anhydridu kyseliny maleínovej.

Kopolymér B etylénu a propylénu bol zo sušiaceho vytláčacieho zariadenia privádzaný do násypníka reaktora vytláčacieho zariadenia usporiadaného ako v príklade V v množstve 60 kg/h. Do reaktora bol privádzaný skvapalnený anhydrid kyseliny maleínovej v množstve 0,8 kg/h vstrekovacím ventilom asi pri L/D = 7. LUPERSOL^R 130 bol privádzaný v množstve 30 g/h vstrekovacím ventilom asi pri L/D = 10. LUPERSOL^r 130 bol privádzaný ako 20 %-ný podľa hmotnosti roztok v minerálnom oleji ISOPAR^R V. Do druhého reakčného pásma bol privádzaný amín v množstve 3,0 kg/h asi pri L/D = 46.

Tlaky v štyroch prieduchoch boli asi od 20 kPa do 85 kPa pod atmosférickým tlakom. Oddestilovanie bolo ďalej podporované vstrekovaním dusíka v množstve 1 kg/h pri L/D = 32, 40, 58 a 64. Teplota v skrini bola udržovaná medzi 295 a 305 °C.

Vzorky peletizovaného produktu boli odoberané každých 10 minút a boli skúšané infračervenou spektroskopiou spôsobom opísaným v príklade II. Obsah imidu v produkte ako stredná hodnota z troch vzoriek bol 0,085 mmol/g. Stredná rýchlosť toku z rovnakých troch vzoriek bola 24,0 g za 10 minút pri meraní so záťažou 10,0 kg pri 230 °C.

Treba uviesť, že obsah produktu imidu je ekvivalentný celkovému množstvu maleínových látok v produkte príkladu XII, čo ukazuje účinné odstránenie nezreagovaného anhydridu kyseliny maleínovej v prvom odvzdušňovacom pásme v prieduchoch 1 a 2 a čistotu produktu, meranú ako bolo uvedené v príklade II, rovnajúcu sa 100 %.

Príklad XIV

V tomto porovnávacom príklade bola skúšaná alternatívna cesta k zmesi vyrobenej v príklade XIII. Maleínový kopolymér B, ktorý bol pripravený v predchádzajúcom procese očkovania vo vytláčacom zariadení, bol imidizovaný v tuhej fáze v mixéri typu Brabender.

Maleínový kopolymér B v množstve 250 g, obsahujúci 0,07 mmol/g očkovaného anhydridu kyseliny maleínovej, bol zohriaty na 210 °C v miešači typu Brabender s obsahom 300 ml. Bolo pridaných 1,5 g amínu B a miešanie pokračovalo pri 210 °C 2 minúty. Vybratý materiál bol ponechaný na ochladenie pri teplote miestnosti. Po niekoľkých hodinách bolo zistené, že materiál bol zosieťovaný. Nevytváral film, keď bol stlačený pri 140 °C tlakom 3,44 MPa. Materiál bol zahodený a nebol vyhodnocovaný.

Reakcia bola zopakovaná až nato, že vybratý materiál bol ihneď ochladený suchým ľadom. Bolo možné vytlačiť tenký film pri teplote 140 °C tlakom 3,44 MPa. Infračervené spektrum produktu merané na filme bolo podobné spektru produktu príkladu XV. Produkt nebol vytlačený z matrice prístroja na meranie rýchlosti toku pri záťaži 10,0 kg a pri teplote 230 °C.

Môže byť urobený záver, že zosietenie prebieha počas pomalého ochladenia hmoty tuhého polyméru pri vyberaní a po vybratí z miešača typu Brabender. Je potrebné uvážiť, že vyprázdnenie miešača vyžaduje jeho rozobratie a môže byť predĺžené. Ďalšie zosietenie môže nastať počas šesťminútovej periódy úpravy pri 230 °C, ktorá je časťou normalizovanej skúšky rýchlosti toku a tá vedie na meranie rýchlosti toku pre produkt, ktorý bol rýchlo ochladený suchým ľadom.

Rýchlo ochladený produkt bol tekutý pri 140 °C, čo ukazuje, že bez ohľadu na nulovú rýchlosť toku môže byť spracovateľný. Jeho vyhodnotenie ako tužidla pre kopolyméry styrénu a anhydridu kyseliny maleínovej je opísané v príklade XVI.

Na rozdiel od problémov so zosietením uvedeným v tomto príklade ukazoval produkt z príkladu XIII merateľnú rýchlosť toku. Rozdiel môže byť spôsobený rýchlym a účinným chladením produktu v podvodnom peletizačnom zariadení použitom v dokončovacej časti procesu v reaktore vytláčacieho zariadenia opísaného v príklade XIII.

Príklad XV

Produkty z príkladov XIII a XIV boli vyhodnotené ako tužidlá pre DYLARK^r 232, kopolymér styrénu a anhydridu kyseliny maleínovej s obsahom anhydridu kyseliny maleínovej 8 %.

Zmesi DYLARK^r 232 (75 % hmotnostných) a modifikovaných kopolymérov etylénu a propylénu (25 % hmotnostných) boli pripravené v miešači typu Banbury (produkt z príkladu XIII) alebo v miešači typu Brabender (produkt z príkladu XIV) pri teplote asi 205 °C. Rázová pevnosť zmesi bola 2,56 a 1,12 rnN/cm oproti 0,16 m.N/cm pre DYLARK^r.

Produkt podľa predloženého vynálezu (príklad XIII) má vyššie parametre tuhnutia než produkt vyrobený alternatívnym spôsobom v tuhej fáze (príklad XIV).

Príklad XVI

Produkt z príkladu XIII bol prídavné vyhodnotený ako tužidlo pre DYLARK^r 332, kopolymér styrénu a anhydridu kyseliny maleínovej mal obsah anhydridu kyseliny maleínovej 14 % hmotnostných.

Zmes DALARK^r332 (75 % hmotnostných) a produktu z príkladu XIV (25 % hmotnostných) bola pripravená v miešači typu Banbury (10 minút miešania s teplotou vybratia asi 205 °C). Rázová pevnosť zmesi pri teplote miestnosti bola 2,24 m.N/cm oproti 0,16 m.N/cm pre DYLARK^r 332.

Príklad XVII

V tomto príklade je spôsob podľa vynálezu vykonávaný v reaktore vytláčacieho zariadenia použitý na prípravu bromovaného polyméru nízkej molekulovej hmotnosti, ktorý je užitočný ako lepidlo citlivé na tlak. Molekulová hmotnosť kopolyméru izobutylénu a parametylstyrénu je znížená reakciou inicializovanou peroxidom v prvom reakčnom pásme. V druhom reakčnom pásme je polymér s nízkou molekulovou hmotnosťou uvedený do reakcie s brómom a molekulová hmotnosť je ďalej znížená.

Kopolymér izobutylénu a parametylstyrénu (obsahujúci 5 % hmotnostných parametylstyrénu a majúci molekulovú hmotnosť 300000) sa privádza v množstve 100 kg/h do násypníka vytláčacieho zariadenia usporiadaného spôsobom podľa príkladu V. Peroxid LUPERSOL^r 101, výrobok spoločnosti Atochem North America, Inc., ktorý obsahuje 90 % hmotnostných 2,5-dimetyl-2,5-di(t-butylperoxy)-hexán-3)-u sa privádza do reaktora v množstve 200 g/h vstrekovacím ventilom pri L/D = 7. Tlak v štyroch odvzdušňovacích pásmach, uvedený v poradí zodpovedajúcom smeru prechodu polyméru je asi 0,95, 75 a 15 kPa pod atmosférickým tlakom. Oddestilovanie je ďalej podporované vstrekovaním dusíka v množstve 1 kg/h za druhým, tretím a štvrtým odvzdušňovacím pásmom pri L/D = 40, 58 a 64. Regulátory teploty v skrini sú nastavené na udržovanie teploty medzi 130 až 210 °C v prvom reakčnom pásme a na maximálne chladenie v druhom reakčnom pásme.

Pri prvom prechode nie je do polyméru vstrekovaný žiadny bróm. Produkt zbavený brómu je zachycovaný ako viskózna tekutina a je ukladaný v bubne. Skúšanie výrobku prepúšťacou chromatografiou na géli (LGPC) a nukleárnou magnetickorezonančnou spektroskopiou (NMR) ukazuje, že dochádza k zníženiu molekulovej hmotnosti a sú vytvorené olefínové koncové skupiny. Rezonancie NMR sú podobné tým v zmesiach 2,2,4-trimetylpentén-l-u a -2-u, čo znamená, že zlom reťazca je pri izobutylénových jednotkách.

Pri druhom prechode prebieha prvá reakcia tak, ako je opísané. Bróm ako zmes 50 : 50 s dusíkom sa privádza vstrekovacím ventilom pri L/D = 46 na spracovanie privádzaného kopolyméru brómom. Prídavné bola ozubeným čerpadlom pri L/D = 64 vstrekovaná pasta vyrobená z rovnakých množstiev stearanu vápenatého a oleja FLEXON^R na neutralizáciu akýchkoľvek stôp nezreagovaného bromovodíka, ktorý nebol odstránený prieduchmi.

Skúšky produktu IR, GPC a NMR ukazujú, že i) prebehlo zníženie molekulovej hmotnosti prídavné k tomu, ktoré bolo pozorované za neprítomnosti brómu, ii) reakcia s brómom prebehla pri para-metylstyrén-metyl skupinách a pri olefinických koncových skupinách a iii) prebehla formácia kyseliny stearovej reakciou stôp bromovodíka so stearanom vápenatým. Množstvo vytvorenej kyseliny stearovej je menšie než stechiometrický ekvivalent privádzaného stearanu vápenatého.

Príklad XVIII

V tomto príklade bol vykonávaný rad reakcií očkovania kopolyméru etylénu a propylénu VISTALON^R 805HF s obsahom 76 % hmotnostných etylénu a rýchlosťou toku 10 g za 10 minút pri záťaži 10 kg pri 230 °C, anhydridom kyseliny maleínovej s pridávaním aj bez pridávania vody do násypníka vytláčacieho zariadenia. Bola uskutočnená len jedna reakcia a vytláčacie zariadenie má len jedno reakčné pásmo. Tento príklad slúži k vytvoreniu skvelej farby výrobku získanej pri pridávaní vody. Farba bola meraná modifikáciou štandardného postupu ASTM D 1925 merania indexu D žltosti (YID). Pri tejto modifikácii sa farba vý robku merá priamo na peletách vyrobených pri spôsobe skôr než na vzorke vytvorenej zlúčením peliet v lise alebo mlyne. Modifikovaný postup sa označuje „YID na peletách“. Nízka hodnota YID zodpovedá výrobku menej sfarbenému. Kopolyméry očkované anhydridom kyseliny maleínovej sa používajú v zmesiach s inžinierskymi termoplastmi na výrobu spotrebných produktov a preto je ich farba dôležitá a výrobky s nízkym YID sa všeobecne používajú prednostne.

Pelety kopolyméru etylénu a propylénu boli nadávkované v množstve 80 kg/h do násypníka reaktora vytláčacieho zariadenia. Pri prechodoch XVII-a až XVII-f nebola do reaktora vytláčacieho zariadenia privádzaná voda. Pri prechodoch XVII-g až XVUU-1 bola do násypníka reaktora vytláčacieho zariadenia privádzaná voda v množstve 100 g/h. Anhydrid kyseliny maleínovej a LUPERSOL^r 130 boli privádzané pri L/D = 10, pripadne pri L/D = 20. Privádzané množstvá sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Lupersol^K 130 bol privádzaný ako 20 %-ný podľa hmotnosti roztok v minerálnom oleji MARCOL^r 52.

Peletizované výrobky boli skúšané infračervenou spektroskopiou na určenie ich obsahu naočkovaného anhydridu kyseliny maleínovej a kyseliny maleínovej spôsobom uvedeným v príklade I. Tiež bola meraná rýchlosť toku a YID na peletách. Údaje v tabuľke, kde každá hodnota predstavuje strednú hodnotu z troch meraní, ukazujú, že pri premenlivých dávkach peroxidu (LUPERSOL^r 130) a anhydridu kyseliny maleínovej vedie pridávanie vody k trvalé lepšej farbe výrobku, teda nižšej hodnote YID pri peletách.

Tabuľka

Číslo príkl.	Priv. reag. MA % hmotn.	Priv. reag. L-130 % hmotn.	Priv. reag. voda % hmotn.	Výrobok Výrobok	Výrobok Rýchlosť toku g/lOmin.	Výrobok Farba YID na peletách
Anhydrid % hmotn.	Kyselina % hmotn.
VII-a	0,5	0,020	0,0	0,34	0,04	9,6	18
b	1,0	0,005	0,0	0,35	0,05	8,6	19
C	l,o	0,010	0,0	0,40	0,06	8,6	21
d	1,0	0,020	0,0	0,53	0,05	8,6	25
e	1,0	0,040	0,0	0,68	0,06	8,6	22
f	2,0	0,020	0,0	0,64	0,06	6,8	27
g	0,5	0,020	0,1	0,34	0,04	9,7	5
h	1,0	0,005	0,1	0,31	0,06	8,9	8
i	1,0	0,010	0,1	0,35	0,07	8,4	9
j	l,o	0,020	0,1	0,46	0,07	8,1	10
k	1,0	0,040	0,1	0,59	0,07	7,1	10
1	2,0	0,020	0,1	0,60	0,12	4,9	13

Príklad XIX

Farba imidových výrobkov z príkladu V a VII bola meraná ako YID na peletách a získané hodnoty boli 73, prípadne 88. Príklady V a VII sú zhodné až nato, že v príklade V bola privádzaná voda v množstve 100 g/h, zatiaľ čo v príklade VII žiadna voda nebola privádzaná. Tak ako v prípade jednoduchej reakcie, opísanej v príklade XVIII, privádzanie vody zlepšuje farbu výrobku asi o 15 jednotiek YID meraných na peletách.

Claims (13)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob výroby mnohofunkčného modifikátora viskozity užitočného v zmesiach mazacích olejov v reaktore vytláčacieho zariadenia, vyznačujúci sa tým, že sa:

   a) vedie polymér rozpustný v oleji do reaktora vytláčacieho zariadenia,

   b) reaguje s funkčnou zlúčeninou,

   c) čistí sa prechodom odvzdušňovacím pásmom, kde je polymér vystavený tlaku nižšiemu než atmosférický, takže v podstate všetky prchavé nečistoty sa z polyméru oddestilujú, pričom odvzdušňovacie pásmo obsahuje aspoň dva oddelené oddiely,

   d) reaguje s reaktívnou zlúčeninou,

   e) čistí sa a

   f) vytláča sa z reaktora.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že polymér je kopolymér etylénu a alfa-olefínu obsahujúci od 15 do 90 % hmotnostných etylénu a od 10 do 85 % hmotnostných alfa-olefínu s 3 až 28 atómami uhlíka.
3. 3. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že kopolymér etylénu a alfa-olefínu obsahuje

   a) kopolymér etylénu a propylénu obsahujúci menej než 50 % hmotnostných etylénu a

   b) kopolymér etylénu a propylénu obsahujúci viac než 60 % hmotnostných etylénu.
4. 4. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že polymér je polyizoprén.
5. 5. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že funkčná zlúčenina je nenasýtená a má funkcionalitu karboxylovej kyseliny alebo derivát takej funkcionality a reaktívna skupina je zlúčenina obsahujúca dusík.
6. 6. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že funkčná zlúčenina je anhydrid kyseliny maleínovej alebo niektorý z jeho derivátov a zlúčenina obsahujúca dusík je primárny amín.
7. 7. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa t ý m , žc primárny amín je 4-(3-aminopropyl)morfolín.
8. 8. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že reakcia polyméru s funkčným monomérom sa vykonáva za prítomnosti iniciátora s voľným radikálom.
9. 9. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa krok peletizácie mnohofunkčného modifikátora viskozity pri jeho vytlačení z reaktora vytláčacieho zariadenia.
10. 10. Spôsob podľa nároku 1 na výrobu mnohofunkčného modifikátora viskozity užitočného v zmesiach mazacích olejov v reaktore vytláčacieho zariadenia, obsahujúci kroky a) až f), vyznačujúci sa tým, že

    1. zlúčenina je zvolená zo skupiny zahŕňajúcej nenasýtené mono- a polykarboxylové kyseliny majúce od 3 do 10 atómov uhlíka a cyklické anhydridy, soli, estery, imidy, amidy, nitrily a iné substituované deriváty týchto kyselín, za prítomnosti iniciátora s voľným radikálom,

    2. reaktívna zlúčenina je amín zvolený zo skupiny zahŕňajúcej Ν,Ν-dimetyletyléndiamín, N,N-dimetyl-l,3-propándiamíny,

    4-aminomorfolín, 4-(aminometyl)pyridín, 4-(2-aminoetyl)-morfolín a 4-(3-aminopropyl)morfolín.
11. 11. Spôsob podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že sa peletizuje polymér pri vytláčaní z reaktora vytláčacieho zariadenia.
12. 12. Spôsob podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že termoplastický polymér rozpustný v oleji obsahuje

    a) kopolymér etylénu a propylénu obsahujúci najviac 50 % hmotnostných etylénu a

    b) kopolymér etylénu a propylénu obsahujúci viac než 60 % hmotnostných etylénu.
13. 13. Spôsob podľa nároku 1 alebo 10, vyznačujúci sa tým, že krok c) je podporovaný vstrekovaním inertného plynu, prednostne dusíka.