SK24898A3 - Surface-structured bristles, process for producing the bristles and a brush or interdental cleaning device made from the bristles - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka štetín so štruktúrovaným povrchom a spôsobu výroby materiálu na štetiny so štruktúrovaným povrchom z plastu extrudovaním monofilu. Vynález sa týka okrem iného aj kefy, najmä zubnej kefky alebo interdentálneho čističa, ktoré majú aspoň čiastočne štruktúrovaný povrch štetiny. Hoci vynález opisuje ďalej štetiny a materiál na výrobu štetín, obsahuje podrobne aj monofily, ktoré je možné spracovať na tkaniny, rohože, filtre atď. Vynález možno ďalej využiť pri výrobe štetcov, leštidiel a brušiek alebo čistiacich prístrojov, aplikátorov a leštiacich alebo brúsiacich prístrojov.

Doterajší stav techniky

Štetiny z extrudovaných plastov majú, podľa výroby, spravidla hladký povrch. Štetiny tohoto druhu z kefárskeho sortimentu ľubovoľných kefiek vyvíjajú svoj účinok najprv alebo hlavne vplyvom voľných zakončení štetín, ktoré znečistenú plochu narušia a škrabaním a odškrabnutím nečistoty odstránia. Pri silnejšom pritlačení sa štetiny ohnú a účinok sa prejaví vplyvom ich plášťa. Pohybujú sa viac menej hladením a posúvajú sa po povrchu veľmi šetrne. Aj pri nanášaní farby a pod. štetcom sa Štetiny krivia, takže farba sa nanáša nielen pomocou zakončení štetín, ale aj ich plášťom, ktorý takto prichádza do styku so zariadením. Už dlhší čas sa uvažuje o tom, aby sa plášť štetín používal na povrchové čistenie, pričom by bol povrch plášťa štruktúrovaný resp. profilovaný.

Z DD-PS 32963 a US-2 642 705 je známe, že plášť štetín resp. materiál na štetiny by mal obsahovať abrazívne čiastočky zapustené na povrchu do roztaveného materiálu na štetiny. Takýto spôsob výroby je nielen nákladný, ale sa ukázalo, že abrazívne čiastočky nachádzajúce sa na vonkajšej strane sa následkom používania vplyvom ohýbania štetín uvoľňujú. Okrem toho sú ta kéto štetiny abrazívne a tým agresívne, takže ich použitie na Čistenie zubov a tela je v každom prípade pre človeka nemožné.

Z už uvedeného US-PS 2 642 705 a GB-PS 1 327 329 a najmä DE-OS 20 37 674 je známe, že sa abrazívne čiastočky primiešavajú do plastických materiálov na štetiny. Pritom sa používajú podľa DE - OS 20 37 674 anorganické abrazívne čiastočky z oxidu hliníka, drvených sklenených vlákien, azbestové zrnká alebo keramický materiál alebo aj vo forme diamantových zrniek, ktoré majú podstatne vyšší stupeň tvrdosti ako bežný plastový materiál, čo spôsobuje vysoký brusný účinok, ktorý je mnohokrát neželateľný. V mnohých prípadoch sa abrazívne čiastočky zapracúvajú v takom percentuálnom počte, že sa dotýkajú povrchu štetiny resp. cezeň prenikajú. Okrem iného skúsenosti ukazujú , že takto zapustené abrazívne čiastočky sa časom vplyvom opotrebovania ukladajú na povrchu štetiny čím sa značne zvýši jej abrazívnosť, takže použitie týchto štetín na čistenie zubov alebo tela človeka je vylúčené, inak by došlo k poškodeniu pokožky, zubov alebo sliznice. Na odstránenie napr. zubného povlaku alebo nečistoty z podlahy alebo ulice je menej potrebné obrúsenie pomocou abrazívneho materiálu ako účinok pôsobiaci pretláčaním, čo je možné dosiahnuť štruktúrovaným povrchom alebo topografiou Primiešaním abrazívnych čiastočiek je možné dosiahnuť takú štruktúru povrchu len použitím relatívne veľkých čiastočiek. Takéto štetiny majú síce dostatočné vlastnosti na pretláčanie, ale spôsobujú práve čiastočkami nachádzajúcimi sa na povrchu silnejší abrazívny účinok. Ďalej sa štetiny silne oslabujú ukladaním takýchto veľkých čiastočiek, takže Štetiny nemajú dostatočnú pevnosť

Ďalej je známe, že povrch štetiny mechanicky stvrdne, pričom bok štetiny je štruktúrovaný pomocou pristroja ( US-PS 3 325 845. US-PS 3 229 347 ). Stvrdnutie boku štetiny sa môže uskutočňovať pomocou brúsneho zariadenia alebo prúdom piesku. Nevýhoda pritom je, že molekuly orientované po dĺžke štetiny sa roztrhnú a tým oslabia. Pritom je tento spôsob výroby veľmi nákladný. Povrch je po spracovaní rozstrapkaný a nitkovitý, čím hrozí nebezpečenstvo, že sa časti materiálu na štetiny rozídu. Ukázalo sa, že týmto spôsobom nie je možné dosiahnuť definovanú topografiu povrchu.

Z FR-A-2 450 580, z čoho vychádza najbližší stav techniky, je známe, že štetiny môžu na zvýšenie schopnosti ukladania tekutiny mať rebrovité alebo perličkové zosilnenie s vyčnievajú cimi drážkami pozdĺž štetiny. Toto je možné dosiahnuť tak, že monofil sa pred posledným dĺžením namočí. Ani tu sa nedá dosiahnuť definovaná topografia povrchu.

V EP-0 360 938 Al sa navrhuje, zapustiť do materiálu na štetiny nadúvaci prostriedok a spenením nadúvadla dosiahnuť drsnosť povrchu. Tvoriace sa komory resp. bubliny po celej štetine majú za následok zásadnú redukciu tvrdosti štetiny. Okrem toho je povrch štetiny na základe roztrhnutých bublín nerovnomerný a nemá definovanú hĺbku štruktúry resp. topografie, čo je potrebné na efektívne pretláčanie.

Úlohou vynálezu je vytvoriť štetinu resp. materiál na štetiny, ktorý má predurčenú topografiu povrchu s predurčenou alebo len nízkou abrazívnosťou, ale s vyšším účinkom pretláčania. Ďalšou úlohou je vytvoriť spôsob výroby materiálu na štetiny, pomocou ktorého je možné zabezpečiť výrobu zodpovedajúcich štetín jednoduchším spôsobom.

Podstata vynálezu

Vzhľadom na spôsob predloženého vynálezu sa táto úloha rieši tak, že do tepelne roztaveného 1 .plastického materiálu vytvoreného z hlavných zložiek extrudovaného monofilu sa pred alebo v priebehu extrudovania primieša granulát z 2. plastického materiálu, ktorý má vyššiu tepelnú odolnosť ako 1. plastický materiál. Pri použití termoplastického materiálu ako 2. plastického materiálu má tento vyšší stupeň tavenia. Pri použití iného plastického materiálu musí byť zabezpečené, že sa tento neskvapalní alebo aspoň neskvapalni skôr ako 1. plastický materiál. Veľkosť granulátových zrniek je pritom dimenzovaná tak. že monofil pri následnom dĺženi v prierezoch v ktorých je málo alebo žiaden granulát, bude podliehať väčšiemu zúženiu prierezu resp. priečnej kontrakcii ako prierez s vyšším obsahom granulátu. Granulát neslúži pritom ako abrazívne čiastočky, ale výlučne ako tvarové a odporové telieska zabraňujúce priečnej kontrakcii na mieste.

Pri spôsobe výroby podľa vynálezu sa 1. plastický materiál, môže sa jednať o polyamid, polyester, polyolefin alebo pod., v extrudovanom zariadení zahrieva a privedie do tekutého stavu. Potom sa pred alebo v priebehu extrudovania primieša granulát z 2. plastického materiálu do materiálu na štetiny v množstve 5 % až 30 % celkovej váhy materiálu na štetiny. Rozmery granulátových zrniek a ich tvar závisia od želanej povrchovej štruktúry. Rozmery môžu kolísať, nemali by byť zvolené príliš malé. Predovšetkým vytvorenie vynálezu predpokladá veľkosť granulátových zrniek medzi 10 % až 50 % priemeru materiálu na štetiny.

Preto, že 2. plastický materiál má vyššiu tepelnú odolnosť resp. vyšší stupeň tavenia ako Hlavné zložky tvoriace 1. plastický materiál, je možné dosiahnuť to, že vplyvom tepla sa I. plastický materiál neroztaví alebo roztaví len na povrchu tak, že granulátové zrnká pri extrudovani zostanú ako pevné vtrúseniny v tekutom 1. plastickom materiáli.

Podľa vynálezu je granulát z plastu, čo je výhodné z hľadiska výroby granulátov, ktorá je jednoduchšia, pričom napr. vyrobený extrudovaný monofil sa môže podľa želania skrátiť. Pritom sa potvrdilo, že dĺžku granulátových zrniek je potrebné zvoliť dlhšiu alebo rovnakú ako priemer monofilu. Ako alternatíva je možná výroba granulátov mletím plastického materiálu. Aby sa dosiahla relatívne rovnaká veľkosť zrniek, triedia sa bežne presýpaním granulátov cez sito.

Výhodným sa ukázalo odstránenie výronkov z granulátu. Najmä pri granulátoch vyrobených skracovaním monofilu sa vyskytujú ostré hrany, ktoré pri opotrebovaní štetín môžu vystúpiť na povrch. Odstránením výronkov sa tieto ostré hrany odstránia. Odstránenie prebieha tepelným alebo mechanickým spôsobom. Pri tepelnom odstraňovaní sa granulát na povrchu roztaví, tak, že ostré hrany zmiznú. Alternatívne je možné, granulát pred primiešaním k 1. plastickému materiálu v bubnoch povrchovo opracovať a tak odstrániť hrany.

Ukázalo sa, že ako granulát je možné použiť aj plastické látky odolné voči vyššej teplote, ktoré vzhľadom na svoju molekulárnu štruktúru nemohli byť doteraz použité na výrobu štetín, pretože technické parametre výroby materiálu na štetiny, sú podľa vynálezu len sekundárne závislé od materiálu granulátov.

Keď je 1. plastický materiál s primiešanými granulátmi pretlačený cez dýzu extrudéra a vzniknutý monofil je vytiahnutý vyššou rýchlosťou ako rýchlosť pri vychádzaní monofilu z dýzy, nasleduje prvé dĺženie monofilu. Ťažné sily pôsobia len v 1. plastickom materiáli, pretože obsahuje voľne sa pohybujúce granulátové zrnká. DÍženim sa pozdĺžne orientované klbkované mole kuly 1. plastického materiálu a priemer monofilu zužujú v smere priečnej kontrakcie. Zúženie priemeru neprebieha rovnomerne po dĺžke, lebo granulátové zrnká zabraňujú priečnej kontrakcii takže v oblasti granulátového zrnka nastáva menšie zúženie prierezu ako na miestach, v ktorých nie sú granulátové zrnká. DÍženie vytvára štruktúru povrchu monofilu.

Monofil so štruktúrovaným povrchom, ktorý je ešte tekutý sa ochladzuje známym spôsobom, čim sa dosiahne spevnenie. Monofil sa d'alej dĺži, nastáva naťahovanie do mnohonásobnej dĺžky, čo spôsobuje najmä ďalšie zúženie priemeru. Pritom sa pozdĺžne orientované molekuly 1. plastického materiálu nezničia. Nakoniec sa uskutočňuje bežná stabilizácia monofilu resp. štetinového materiálu.

Ak je v ďalšom podľa vynálezu, abrazívnosť 2. plastického materiálu granulátu maximálne taká silná ako má 1. plastický materiál, určite sa zabráni tomu, aby abrazívnosť materiálu na štetiny bola závislá od toho, či a pripadne v akom objeme sú rozmiestnené granulátové zrnká na plášti monofilu alebo ako pôsobia. Aj keby sa bok štetiny resp. plášťa časom opotrebovali a tým by sa granulátové zrnká dotýkali plášťa monofilu, mala by štetina maximálne rovnakú abrazivnosť ako hlavné zložky 1. plastického materiálu.

Vo výhodnom uskutočnení vynálezu sa predpokladá, že sa granulát zapusti do 1. plastického materiálu a v zásade sa nim celkom obalí. Toto sa dosiahne tým, že sa granulát v extrudéri zmáča 1. plastickým materiálom, takže pri vytiahnutí z dýzy bude pokrytý plastickým materiálom. Tým bude plášť monofilu vytvorený z I. plastického materiálu.

Ukázalo sa, že rozdielna priečna kontrakcia v jednotlivých miestach vyvolaná topografiou povrchu závisí od formy granulátových zrniek a opiera sa o ne. Granulát môže mať pri dosiahnutí rozdielnej topografie guľatý, štvorhranný alebo hranolovitý tvar alebo zrnká sa môžu zmiešať a nadobudnúť rôznorodý tvar.

Ako sme už uviedli, možno predpokladať, že sa extrudovaním granulát neroztaví, takže zrnká vytvoria pevný stabilný tvar vtrúseniny v 1. plastickom materiáli. Ako alternatíva existuje možnosť, že sa granulát z plastu pri extrudovaní na povrchu roztaví a tým sa pevne spojí s I. plastickým materiálom a na povrchu sa privarí. Pritom musí byť zabezpečené, že granulát sa ne6 roztaví úplne, inak by došlo k jeho zmiešaniu s 1. plastickým materiálom. Roztavením na povrchu sa môžu odstrániť výronky.

Pre 1. a 2. plastický materiál sa používajú kombinácie materiálu z termoplastických látok, ktoré sa spolu dobre zvárajú. Osvedčilo sa to najmä pri zubných kefkách, pre 1. plastický materiál štetín nylon 6.12. v kombinácii s granulátom z polyfenylénsulfidu. Výhodným ako sa ukázalo je diferencia bodu tavenia medzi nylonom 6.12 (218°C) a polyfenylénsulfidom ( 260°).

Tak 1. plastický materiál ako aj 2. plastický materiál granulátu môžu byť plnené plnivom alebo zostať bez plniva.

Ukázalo sa. že štruktúrovanie povrchu je najviditeľnejšie keď sa do 1. plastického materiálu primieša relatívne málo granulátu. Na druhej strane sa týmto znižuje abrazívnosť práve nízkym počtom vyvýšenín na povrchu. Zvýšiť abrazívnosť je možné v tomto prípade pridaním plniva do 1. plastického materiálu. Týmto spôsobom je možné získať jemne abrazívnu štetinu s dobrou povrchovou štruktúrou.

V určitých prípadoch má význam, ak je granulát z materiálu, ktorý je tvrdší ako 1. plastický materiál. V tomto prípade je tvorba povrchovej štruktúry priaznivá a trvácna Alternatívna možnosť spočíva v tom, že granulát pozostáva z materiálu, ktorý je mäkší ako 1. plastický materiál. Tým sa vytvorí poddajnejšia štruktúra povrchu, ktorá je osvedčená najmä pri zariadeniach na ošetrovanie citlivých oblasti, napr. ďasien alebo medzizubného priestoru. Na tento účel je možné použiť granulát z materiálu podobného gume.

Pre určité funkcie použitia musí byt' zabezpečené, že užívateľ rozozná štetiny, ktoré pôsobia pretláčaním, a nebude ich omylom používať. To je možné dosiahnuť v ďalšej etape vynálezu, tak, že sa 1. plastický materiál bude vyznačovať transparentnosťou alebo translucentnosťou. Takým spôsobom môže užívateľ jednoznačne rozoznať, síce prekrytý granulát, ale odlišnú farebnosť od 1. plastického materiálu . Aj na vizualizáciu, prípadne tvar, veľkosť a účinok rôznych typov granulátov je možné tieto zapustiť v rôznych farbách do transparentných alebo translucentných 1. plastických materiálov.

Vzhľadom na štetiny sa táto vyššie uvedená úloha vyriešila tak, že štetina je vytvorená z hlavnej zložky 1. plastického materiálu, do ktorého bol zapustený granulát z 2. plastického materiálu, takmer úplne prekrytý, pričom je granulát na povrchu štetiny štruktúrovaný. Aj tu sa dá predpokladať, že abrazivnosť 2. plastického materiálu zodpovedá abrazívnosti 1. plastického materiálu. Takéto štetiny určujú masážne a čistiace účinky, nie pomocou plniva resp. granulátu, ale povrchovým štruktúrovaním, získaným pomocou dimenzovania granulátov. Ďalšie znaky a výhody príslušných štetín sú zjavné z vyššie uvedeného opisu. Aj monofil, ktorý sa používa napr pri niektorých interdentálnych čističoch môže mať také znaky a výhody.

Štetiny resp. monofil môžu mať požadovaný tvar prierezu a sú buď guľaté, oválne, trojhranné, štvorhranné, hviezdicovité atď.

*

Ďalej sa vynález týka zubnej kefky alebo interdentálnych čističov s určitým počtom pripadne zväzkom štetín, pričom aspoň niektoré sú vytvorené podľa vynálezu. Možnosť prispôsobiť kefu účinku podľa rámcových požiadaviek je možné v zmysle vynálezu kombinovaním alebo iným konfigurovanim štetín. Známy je aj interdentálny čistič pozostávajúci len z jedného monofilu. Vynález zahŕňa aj takýto interdentálny čistič, pri ktorom je monofil vytvorený v zmysle vynálezu.

Okrem uvedených kief je možné vynález využiť aj pri štetcoch na lepšie udržanie farby aj pri kefách na vlasy s dobrým čistiacim aj odmasťujúcim účinkom, pri masážnych kefách s lepším masážnym účinkom, pri ručných a mechanických metlách so zvýšenou schopnosťou čistenia, pri leštičkách a brúskach s vysokým účinkom prostredníctvom povrchovej topografie, pri rohožkách a čistiacich prístrojoch, aplikátoroch, leštiacich a brúsnych prístrojoch. Ďalej je možné vynález uplatniť vo filtroch, ktoré majú v dôsledku štrukturalizácie zväčšený povrch monofilu.

Prehľad obrázkov na výkrese

Ďalej je vynález podrobne opísaný na príklade uskutočnenia, vo vzťahu k obrázkom I až 3, ktoré znázorňujú:

obr. 1 - monofil po extrudovaní v pozdĺžnom priereze obr. 2 - monofil po predpínani obr. 3 - monofil po ďalšom dĺženi

Príklady uskutočnenia vynálezu

Ako zobrazuje obr. 1, má monofil 10 bezprostredne po vystúpení z dýzy extrudéra po dĺžke spravidla rovnomerný priemer ako hladký povrch plášťa 13, pričom je do hlavnej zložky monofilu 10 tvoriacej 1. plastický materiál 11 zapustených viac granulátových zrniek 12 z 2. plastického materiálu v nepravidelnom usporiadaní. V uvedenom príklade uskutočnenia majú granulátové zrnká 12 guľatý a čiastočne kvádrovitý tvar. 1. plastický materiál Uje tekutý, zatiaľ čo granulátové zrnká 12 tvoria pevné, stabilné vtrúseniny. Monofil je po vystúpení z dýzy extrudéra ( šípka obr. 1 ) predopnutý, čím dochádza vplyvom priečnej kontrakcie k zúženiu prierezu. Granulátové zrnká 12 bránia tejto kontrakcii na mieste, takže prierezy, v ktorých je rozmiestnených málo alebo žiadne granulátové zrnká podliehajú silnejšej priečnej kontrakcii ako prierezy, v ktorých je relatívne vyššie množstvo granulátových zrniek. Toto vedie k nerovnakému, meniteľnému prierezovému tvaru a veľkosti po celej dĺžke, takže sa na plášti 13 tvorí z vonkajšej strany štruktúra, ako ukazuje obr. 2. Po ochladení sa monofil ešte dĺži ( šípka obr. 2 ) o niekoľkonásobok svojej dĺžky. Pritom dochádza vplyvom priečnej kontrakcie, ktorej bránia granulátové zrnká k zúženiu priemeru. Zosilnené štruktúrovanie plášťa 13 monofilu 10 je zobrazené na obr. 3. Pritom sa zistilo, že tvoriaca sa topografia povrchu závisí od tvaru granulátových zrniek. Použitím guľatých granulátov sa tvoria podstatne mäkšie topografické tvary ako pri použití napr. kvádrovitých granulátov.

Claims (29)

1. Spôsob výroby povrchovo štruktúrovaného materiálu štetín z plastu extrudovanim monofilu, pričom sa do tepelne roztaveného, hlavnú zložku monofilu tvoriaceho I. plastického materiálu primiešava pred alebo počas extrudovania granulát z 2. plastického materiálu, ktorý :ná vyššiu tepelnú odolnosť ako 1 plastický materiál, pričom veľkosť granulátových zrniek je tak dimenzovaná, že monofil pri následnom dĺženi v prierezoch, v ktorých sa nachádza len málo alebo žiaden granulát podlieha silnejšej priečnej kontrakcii ako v prierezoch s vyšším obsahom granulátu.

2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že abrazivnosť 2. plastického materiálu granulátu zodpovedá maximálne abrazívnosti 1. plastického materiálu.

3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že monofil sa po dĺženi ochladí a nakoniec sa ďalej dĺži a stabilizuje.

4. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že granulát sa primiešava v množstve od 5 % až 30 % celkovej hmotnosti materiálu štetiny.

5. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že hrúbka granulátových zrniek zodpovedá 10 % až 50 % priemeru materiálu štetiny.

6. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že granulát je zapustený do 1. plastického materiálu, ktorý ho spravidla úplne prekryje.

7 Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 6, vyznačujúci sa tým, že granulátové zrnká majú guľatý a / alebo hranolovitý tvar.

8. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že granulát sa vytvára prerezaním z extrudovaného monofilu.

9. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že sa granulát vyrába mletím plastov.

10. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 9, vyznačujúci sa tým, že sa z granulátu odstraňujú výronky.

11. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 10, vyznačujúci sa tým, že sa odstránenie vý-ronkov uskutočňuje tepelným a/alebo mechanickým spôsobom.

12. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 11, vyznačujúci sa tým, že granulát sa pri extrudovani neroztaví.

13. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 11, vyznačujúci sa tým, že granulát sa pri extrudovani roztaví na povrchu.

14. Spôsob podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že granulát sa na povrchu zataví s 1. plastickým materiálom, ktorý ho obaľuje.

15. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 14, vyznačujúci sa tým, že 2. plastický materiál granulátu je tvrdší ako 1. plastický materiál.

16. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 14, vyznačujúci sa tým, že 2. plastický materiál granulátu je mäkší ako 1. plastický materiál.

17. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 16, vyznačujúci sa tým, že 1. plastický materiál je transparentný alebo translucentný.

18. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 17, vyznačujúci sa tým, že 1. plastický materiál a / alebo 2. plastický materiál je vyplnený plnivom.

19. Štetina s povrchovou štruktúrou z 1. plastického materiálu tvoriaceho hlavnú zložku, vyznačujúca sa tým, že sa do 1. plastického materiálu primiešava granulát z 2. plastického materiálu, ktorý je v podstate úplne zapustený prekrytím, pričom 2. plastický materiál má vyššiu tepelnú odolnosť ako 1. plastický materiál a granulát na povrchu štetiny vytvára vplyvom priečnej kontrakcie štruktúrovanie.

20. Štetina podľa nároku 19, vyznačujúca sa tým, že abrazívnosť 2. plastického materiálu granulátu zodpovedá maximálne abrazivnosti I. plastického materiálu.

21. Štetina podľa nároku 19 alebo 20, vyznačujúca sa tým, že granulát sa primiešava v množstve 5 % až 30 % celkovej hmotnosti štetiny.

22. Štetina podľa jedného z nárokov 19 až 21, vyznačujúca sa tým, že hrúbka granulátového zrnka je medzi 10 % a 50 % priemeru štetiny.

23. Štetina podľa jedného z nárokov 19 až 22, vyznačujúca sa tým, že granulátové zrnká majú guľatý a / alebo hranolovitý tvar.

24. Štetina podľa jedného z nárokov 19 až 23, vyznačujúca sa tým, že granulát je na povrchu zatavený s 1. plastickým materiálom.

25. Štetina podľa jedného z nárokov 19 až 24, vyznačujúca sa tým, že 2. plastický materiál granulátu je tvrdší ako 1. plastický materiál.

26. Štetina podľa jedného z nárokov 19 až 24, vyznačujúca sa tým, že 2. plastický materiál granulátu je mäkší ako 1. plastický materiál.

27. Štetina podľa jedného z nárokov 19 až 26, vyznačujúca sa tým, že 1. plastický materiál je transparentný alebo translucentný.

28. Kefa, najmä zubná kefka alebo interdentálny čistič s určitým množstvom pripadne do zväzkov zložených štetín vyznačujúca sa aspoň niekoľkými štetinami podľa jedného z nárokov 19 až 27.

29. Interdentálny čistič s jedinou štetinou podľa nárokov 19 až 27.