ZALA Lancet
| Lancet | |
 | |
| Typ | bezposádkové lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | ZALA |
| Zavedený | 2020 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | Pozemné vojsko Ruskej federácie |
Lancet je ruský kamikadze dron vyvinutý a vyrábaný spoločnosťou ZALA (dnes súčasť koncernu Kalašnikov). Lancet je nástupcom staršieho bezposádkového lietadla vyvinutého spoločnosťou ZALA s názvom Kub. Prvýkrát bol verejne predstavený v júni 2019 a krátko na to bol nasadený v sýrskej občianskej vojne.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]
Lancet je bezpilotné lietadlo typu „vyčkávacia munícia“ (angl. loitering munition), ktoré je určené na ničenie pozemných cieľov. Má dva páry krídel v tvare X, ktoré sú inštalované v prednej a zadnej časti trupu. Je vybavený elektromotorom, ktorý poháňa dvojlistovú vrtuľu umiestnenú vzadu. Štandardná verzia má maximálny dolet 40 km a výdrž okolo 40 minút. Vyrába sa v dvoch verziách, a to Lancet-1 so vzletovou hmotnosťou 5 kg a bojovou časťou s hmotnosťou 1 kg a Lancet-3 so vzletovou hmotnosťou 12 kg a bojovou časťou s hmotnosťou 3 kg. Nízku hmotnosť zabezpečuje použitie plastov a kompozitných materiálov.
Táto vyčkávacia munícia sa vypúšťa pomocou katapultu, ktorý je možné nainštalovať na zem aj na čln. V úvodnej fáze letu je možné dron nasmerovať pomocou GPS súradníc alebo vizuálne. Následne je schopný sa niekoľko minút vznášať na cieľovou oblasťou a operátor vyhľadáva nepriateľský cieľ. Po zameraní cieľa sa Lancet strmhlav vrhne na cieľ rýchlosťou až 300 km/h. Vo finálnej fáze letu je dron ovládaný manuálne pomocou elektro-optického navádzania a TV navádzacej jednotky.
Varianty
[upraviť | upraviť zdroj]- Lancet-1 je odľahčená verzia, určená na prieskumné misie. Váži 5 kg a má nosnosť 1 kg. Môže niesť prieskumné vybavenie alebo malú bojovú hlavicu. Tento dron má výdrž 30 minút a dokáže prejsť až 40 km.
- Lancet-3 je väčšia verzia. Váži 12 kg a unesie užitočné zaťaženie 3 kg. Má výdrž 40 minút.
Operačné nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Ruská intervencia v Sýrii proti Islamskému štátu
[upraviť | upraviť zdroj]Bezpilotné lietadlo prvýkrát použili ruské špeciálne jednotky v Sýrii. Tieto drony boli údajne vypustené z malých vysokorýchlostných člnov. S pomocou Lancetu bolo zrejme urobených niekoľko desiatok presných útokov. V Sýrii Rusi túto vyčkávacia munícia nielen testovali, ale vyvinuli aj taktiku a pravidlá na jej všeobecné použitie.
V júni 2022 ruská obranná spoločnosť Rostec oznámila, že Lancet bol nasadený na Ukrajine. Ku koncu roka 2022 sa na sociálnych sieťach objavilo množstvo videí s Lancetmi útočiacimi na pozemné ciele. Tieto bezpilotné lietadlá podnikali údery proti dôležitým ukrajinským cieľom, ako sú systémy protivzdušnej obrany, delostrelecké systémy, radary. Bolo zdokumentovaných niekoľko zásahov proti ukrajinským systémom protivzdušnej obrany dlhého dosahu S-300, americkým samohybným húfniciam M109 a ťahaným húfniciam M777.[1] Podľa vyjadrení ruských predstaviteľov z apríla 2023 drony Lancet-3 zničili od začiatku vojny takmer 45 percent ťahaných a samohybných húfnic dodaných krajinami Severoatlantickej aliancie (NATO). Ide predovšetkým o americké húfnice M777, M109 Paladin a poľskú húfnicu Krab.[2]
Požívatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ZALA Lancet [online]. military-today.com, [cit. 2023-04-26]. Dostupné online. Archivované 2023-04-26 z originálu.
- ↑ EurAsian Times Desk. Ukraine War: Russia Says 45% Of NATO Artillery, Inc M777s, Single-Handedly Destroyed By Lancet-3 Kamikaze Drones [online]. eurasiantimes.com, 2023-04-10, [cit. 2023-04-27]. Dostupné online.
