Topoľčany

O iných významoch výrazu Topoľčany pozri Topoľčany (rozlišovacia stránka).

Topoľčany
Veľké Topoľčany
mesto
Budova radnice na Námestí M. R. Štefánika
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Topoľčany
Región	Ponitrie
Vodný tok	Nitra
Nadmorská výška	174 m n. m.
Súradnice	48°33′32″S 18°10′27″V
Rozloha	27,58 km² (2 758 ha)
Obyvateľstvo	24 086 (31. 12. 2023)
Hustota	873,31 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1173[3]/1235[4]
Primátor	Alexandra Gieciová (nezávislá)
PSČ	955 01
ŠÚJ	504998
EČV (do r. 2022)	TO
Tel. predvoľba	+421-38
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Nám. M. R. Štefánika 1/1 955 01 Topoľčany
E-mailová adresa	topolcany@topolcany.sk
Telefón	038 / 532 20 75
Fax	038 / 532 20 75
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Topoľčany
Webová stránka: topolcany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Topoľčany (do roku 1920 Veľké Topoľčany, nem. Topoltschan, maď. Nagytapolcsány) sú mesto ležiace na Slovensku v Nitrianskom kraji.

Polohopis

Mesto leží na Hornej Nitre, v širokom údolí rieky Nitra, medzi dvoma horskými pásmami, viditeľnými z mesta – Tribeč (východ) a Považský Inovec (západ). Centrom mesta prechádza železničná trať Nové Zámky – Prievidza, cesta II/499 na Piešťany a východným okrajom I/64 z Nitry na Žilinu. Z okolitých miest je Partizánske vzdialené 20 km severovýchodne, Bánovce nad Bebravou 23 km severne, Piešťany 33 km západne a Nitra 36 km južne.

Časti mesta

• Mestské časti:
  • Malé Bedzany
  • Veľké Bedzany
• Sídliská:
  • Juh
  • Východ (Benátky)
  • Sídlisko F
  • Sídlisko SNP
  • Sídlisko Stred (Mexiko)
  • IBV za Mierom (Mravenisko)
  • IBV pri Chotine
  • IBV Panské (začiatok budovania jar 2021)

Ulice

• 17. novembra, Agátová, Albína Grznára ,Andreja Hlinku, Astrová, Bernoláková, Boženy Němcovej, Brezová, Brezová, Broskyňová, Budovateľská, Cintorínska, Clementisova, Cukrovarnícka, Čerešňová, Československej armády, Doktora Pavla Adámiho, Dopravná, Družby, Dušana Jurkoviča, Fialková, Fraňa Krála, Gagarinova, Gaštanová, Gogoľova, Gorkého, Hlavná, Hlavná, Hollého, Hrebíčkova, Hurbanova, Chmeľová, Inovecká, J. Wolkra, Jahodová, Jána Bottu, Jána Kollára, Janka Alexyho, Janka Jeselského, Janka Kráľa, Janka Matúšku, Jaselská, Javorová, Jazmínová, Kalinčiakova, Karola Kuzmányho, Komenského, Kpt. Žalmana, Krátka, Krušovská, Kukučínova, Ladislava Dorušáka, Ladislava Mokrého, Ľaliová, Lipová, Ľudmily Podjavorinskej, Ľudovíta Fullu, M. A. Bazovského, M. Benku, Malinová, Margarétová, Martina Rázusa, Mieru, Miloša Závodného, Mojmírová, Moyzesova, Muškátová, Narcisová, Nezábudková, Obchodná, Orechová, Orgovánová, Ovocná, Palárikova, Palkovičova, Pavla Orságha Hviezdoslava, Pavlovova, Petra Jilemníckeho, Pílska, Pionierska, Pivovarnícka, Práznovská cesta, Priemyselná, Pod Kalváriou, Povstania, Puškinova, Rastislavova, Ružová, Sama Chalúpku, Sedmikrásková, Skýcovská, Sládkovičova, Sladovnícka, Slnečná, Slnečná, Slovenských Partizánov, Snežienková, Streďanská, Strojárenská, Stummerova, Svätého Cyrila a svätého Metoda, Svätopluková, Šafárikova, Šípová, Škultétyho, Športovcov, Štúrova, Terézie Vansovej, Timravy, Topoľová, Továrnicka, Tribečská, Václavská, Valentína Beniaka, Vinohradnícka, Záhradkárska, Záhradnícka, Záhumnie, Železničiarska.

Námestia

• Námestie Ľudovíta Štúra
• Námestie Milana Rastislava Štefánika

Dejiny

Pravek

Najstaršie archeologické nálezy patria do staršej doby kamennej (40 000 rokov pred naším letopočtom). Ľudia v tom čase žili v tlupách, živili sa lovom a nástroje si dorábali z kameňa. V období z pred 5 000 rokov žili v tomto priestore prví roľníci. 4 000 rokov pred Kr. ľud neolitu vyrábal hlinené nádoby a vedel tkať. Eneolit, čo je najmladšia doba kamenná, je zastúpená kanelovanou keramikou. Popri kamenej industrii sa vyskytuje aj medená. Na začiatku druhého tisícročia pred Kr. sa objavujú prvé skupiny bronzovej doby. V topoľčianskej oblasti sa objavuje okrem južnej maďarovskej kultúry, hlavne lužická a halštatská z druhého a prvého tisícročia pred Kr.

V mladšej dobe železnej – latén, čo je štvrté až druhé storočie pred Kr., obývali územie Kelti. Po ich odchode sem prenikli Germáni (4. storočie pred Kr. až 1. storočie). Toto obdobie nazývame rímsko-provinciálnym. So slovanským etnikom sa stretávame v staršej dobe hradištnej pred 9. storočím.

Stredovek

Jedným z najstarších písomných dokladov, ktorý sa žiaľ nezachoval, bola darovacia listina kráľa Bela III. (1172 – 1196), ktorou Topoľčany daroval Seudovi a Martinovi. Keďže Turda, syn Martinov zomrel bez potomkov, vnuk Bela III., Belo IV. (1235 – 1273) daroval v roku 1235 mesto aj s tromi dedinami: Tovarníky, Ylouch, a Račice, Dionýzovi-kráľovskému stajníkovi. Táto darovacia listina je zároveň najstaršou donačnou listinou, ktorá sa zachovala. V listine palatína Mikuláša z roku 1271 sa Topoľčany spomínajú ako Civitas, čiže mesto. Podľa nej tu robil pred richtárom prísahu Bartolomej z Diviak.

O existencii fary sa zmieňuje listina: Non eclesiae strigoniensis 2., ktorá kostol a faru spomína v roku 1285. Katolícka viera sa v topoľčianskom kraji šírila asi od 9. storočia. Počnúc Cyrilom, cez sv. Bernarda až po založenie kláštora v strede mesta.

Syn Petra Čáka, Matúš Čák Trenčiansky, zdedil po bezdetnom strýkovi Matúšovi tribút v Topoľčanoch. V období rokov 1291 – 1314 dal na topoľčianskom majetku postaviť mocný hrad, ktorým chcel chrániť od východu svoj sídelný hrad v Trenčíne. V rokoch 1347, 1346, 1358 sa v Topoľčanoch konali župné zhromaždenia. V roku 1347 dostáva mesto od kráľa Ľudovíta výsadu vlastného súdnictva s výnimkou hrdelných sporov. Z listiny vydanej Kapitulou v Nitre v roku 1348 sa dozvedáme, že v Topoľčanoch bol kláštor Benediktínov, v ktorom bol opátom Juraj.

V roku 1389 sa Topoľčany zase stali poddanským mestom. Vtedy ich kráľ Žigmund daroval Frantovi a Šimonovi zo Seče. Dedičia Sečéniovcov si podelili v roku 1411 majetky tak, že Hrad dostal Ladislav a mesto Šimon. Po smrti Šimona sa mesto stalo časťou Ladislavovho majetku. Keďže hranice mesta neboli presne určené boli sporné aj pozemky medzi Donynom – kastelánom v Nitrianskej Strede. Spor trval od roku 1406 do roku 1412. V tom čase bol v meste soľný sklad a Kráľovské soľné išpánstvo.

Topoľčiansky hrad

Topoľčiansky hrad sa stal oporným husitským bodom, na ktorom už v roku 1431 sídlila husitská posádka. V roku 1432 bol veliteľom hradu Jan Šmikouský zo Žďáru. V jeseni roku 1434 ho opustil za výkupné 9 000 zlatých. Na jeho miesto sa dostal dobrodruh Gučinský, ktorý páchal na obyvateľstve mesta aj okolia veľké neprávosti a zlodejstvá. Postihnutí obyvatelia sa viackrát obrátili na kráľa. Ten z toho dôvodu dal v roku 1443 Gučinskému iný hrad na Morave. V tom roku mesto postihlo aj veľké zemetrasenie, ktoré sa zopakovalo aj o rok neskôr v roku 1444. Po smrti Ladislava Sečéniho požiadal Michal Országh kráľa o uvedenie do držby kráľovský majetok, čo odôvodňoval príbuzenstvom so Sečéniovcami a aj tým, že prispel na výkupné hradu od husitov čiastkou 2 000 zlatých. V roku 1459 mu kráľ Matej vyhovel. Až donačnou listinou z 28. júla 1481 sa celá záležitosť ukončila. Podľa nej patrilo k mestu Topoľčany okrem hradu aj 28 obcí.

V prvej polovici 15. storočia bola v meste chýrna zvonolejáreň majstra Pavla. V Krušovciach sa vo veži kostola zachoval jeden z jeho zvonov. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1559 je topoľčiansky kláštor v ruinách. Kláštor je v strede mesta.

Po smrti posledného Országha Krištofa sa v roku 1567 rozdelil majetok na niekoľko podielov. Jeden z nich sa stal majetkom Krištofa Ungnada. Vdova po ňom sa v roku 1590 vydala za Žigmunda Forgáča, ktorý sa tak stal vlastníkom Ungnadovho podielu po Lošoncim, ktorý bol vlastníkom polovice majetku. Nastal spor medzi Balassovcami a Forgáčovcami. Balassa totiž odkúpil v roku 1570 Lošonciho časť za 10 000 zlatých, na ktorú si robil aj Forgáč nárok a tak ju v roku 1595 za 25 000 zlatých aj odkúpil na základe predkupného práva. No už v roku 1601 si vymohol donáciu na celý majetok.

Pre neznesiteľné podmienky a existenčné ťažkosti vypukla v meste v roku 1581 vzbura poddaných. Mesto dostalo 15. mája 1599 od kráľa Rudolfa II. dekrétom privilégiá. Dekrét zaručoval možnosť usporiadať jarmoky na Dorotu a Trojicu. V roku 1599 sa však do mesta dostali Turci a úplne ho zničili.

František Forgáč dal v Tovarníkoch postaviť kaštieľ. V roku 1605 Bocskajovi hajdúsi obsadili cele Ponitrie aj mesto. V rokoch 1607, 1608 a 1609 sa v Topoľčanoch konali kongregácie, pretože mesto ohrozovali Turci. V čase stavovského povstania Gabriela Betlena na stavovskom zhromaždení v Topoľčanoch sa ku povstaniu pridali miestni zemania. V tej dobe sa v tomto priestore hojne rozšírili zbojstvá. Po Betlenovi vypuklo povstanie, ktoré viedol Juraj Rákoci 2. Ľud trpel pod povstaleckým aj pod cisárskym vojskom. V roku 1644 prišla do mesta prezimovať cisárska armáda. Do mesta prišlo 8600 mužov. Rok po ich odchode vtiahlo do mesta kurucké vojsko, ku ktorému sa pridalo 1800 švédskych jazdcov. V roku 1643 zaplavilo Ponitrie znova turecké vojsko. Topoľčany boli znova spustošené a do zajatia a otroctva sa dostalo veľké množstvo ľudí. Roku 1703 dobyli mesto Kuruci. Mesto bolo viackrát vypálené. Veľké požiare boli v rokoch: 1718, 1730, 1731.

Stručný prehľad dejín mesta

Pomník na židovskom cintoríne v Topoľčanoch

• Prvé osídlenie – neolit, mladšia a staršia bronzová doba, neskôr počas obdobia Veľkomoravskej ríše
• Prvá zmienka – písomne je obec už spomínaná v roku 1173
• 13. storočie – z tohto obdobia pochádza Topoľčiansky hrad
• začiatok 14. storočia – obec patrila Matúšovi Čákovi Trenčianskemu
• rok 1342 – Topoľčany sa stali kráľovským mestom
• začiatok 15. storočia – opevnenie mesta
• rok 1431 – husiti okupujú mesto
• rok 1599 – Turci sa prehnali cez mesto a vydrancovali ho
• začiatok 17. storočia – nastupuje rýchly rozkvet mesta
• rok 1618 – potvrdené jarmočné právo
• rok 1790 – pri zavádzaní urbára a nepokojoch obyvateľstva bolo mesto skoro úplne zničené
• začiatok 20. storočia – nastupuje rýchly rozvoj priemyslu, školstva a kultúry
• 1939 – 1945 – druhá svetová vojna;
  • židovské obyvateľstvo bolo deportované do vyhladzovacích táborov
  • koncom vojny padla za obeť požiaru aj synagóga
  • 3. september 1944 – do mesta prenikli nemecké okupačné vojská
  • 1. apríl 1945 – mesto bolo oslobodené vojakmi I. rumunskej armády
• 24. september 1945 – Topoľčanský protižidovský pogrom, svojim rozsahom unikátny prípad antisemitských násilností po skončení 2. svetovej vojny

Pamiatky

Námestie M. R. Štefánika s rímskokatolíckym Kostolom Nanebovzatia Panny Márie

• Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1802
• Rímskokatolícky kostol sv. Gorazda z roku 2000
• Kaplnka Panny Márie Karmelskej z roku 1750
• Kaplnka Svätého Kríža (na kalvárií) z roku 1856

Obyvateľstvo

Topoľčany sú obývané prevažne Slovákmi s českou a rómskou menšinou. Väčšina obyvateľstva sú rímskokatolíci (dva kostoly) a taktiež menšina protestantov (jeden kostol). Historická synagóga bola zničená ohňom počas druhej svetovej vojny.

Etnické zloženie obyvateľstva

• Slováci – 98 %
• Rómovia – 0,2 %
• Česi – 0,92 %
• Nemci – 0,03 %
• Ukrajinci – 0,02 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

• rímski katolíci – 82,94 %
• bez vyznania – 11,37 %
• evanjelici a.v. – 2,82 %
• grécki katolíci – 0,19 %
• pravoslávni – 0,13 %

a iní

Priemysel

V meste sa nachádza drevársky, elektrotechnický, odevný a potravinársky priemysel.

• ZKW Slovakia s.r.o. – výroba svetelných komponentov pre automobilový priemysel
• HYZA a.s. – najväčší spracovateľ hydinového mäsa na Slovensku, pôvodne THP (Topoľčiansky hydinársky podnik) Topoľčany
• DECODOM, spol. s r.o. – výroba kuchynského, obývačkového a iného nábytku
• OZETA NEO, a.s. – odevná spoločnosť
• Pankl Automotive Slovakia s.r.o. – výroba súčiastok motoriek
• COOP Jednota Topoľčany, spotrebné družstvo – maloobchodná sieť obchodov
• europlac s.r.o. – dyhované doskové produkty
• Bona Vita servis spol. - výroba potravinárskych výrobkov

Doprava

Cesta II. triedy 499 v Topoľčanoch

Vlak Železničnej spoločnosti Slovensko na železničnej stanici v Topoľčanoch

Cestná doprava

• Leží na ceste I/64 spájajúcej Komárno a Žilinu
• Pri Topoľčanoch je plánovaná rýchlostná cesta R8, ktorá bude spájať mesto Nitra a Bánovce nad Bebravou

Železničná doprava

• Železničná stanica Topoľčany je súčasťou trate ŽSR č. 140 Nové Zámky – Prievidza.
• Priame spojenie medzi Topoľčanmi a Bratislavou zabezpečuje 6 párov rýchlikov z Prievidze cez Leopoldov do Bratislavy

Autobusová doprava

• Prímestskú autobusovú dopravu zabezpečuje spoločnosť ARRIVA NITRA a.s. a SAD Prievidza a.s.
• Priame spojenie autobusovou dopravou medzi Topoľčanmi a Prahou spoločnosťou Flixbus
• Autobusová stanica v Topoľčanoch disponuje pätnástimi nástupišťami a deviatimi výstupišťami

Mestská doprava

• Topoľčany disponujú iba mestskou autobusovou dopravou, ktorú zabezpečuje súkromná spoločnosť Freibus SLOVAKIA, s.r.o.
• MAD disponuje dvanástimi linkami (1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 11, 33, 44, 55, 66, 88), ktoré spájajú aj priľahlú obec Tovarníky a mestské časti Malé a Veľké Bedzany.

Cyklistická doprava

• V Topoľčanoch je plánovaná cyklotrasa v celkovej dĺžke 9,24 km
• Prvá etapa vrátane mosta cez rieku Nitru, bola dokončená v roku 2021 v dĺžke 2,4 km
• Druhá etapa je v pláne na roky 2022/23

Statická doprava

• Spoplatnené parkovanie v meste sa riadi Všeobecne záväzným nariadením č. 17/2021 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Topoľčany.
• Parkovanie je rozdelené do troch zón A, B a C
• Rezidentské pásmo „A“: Krušovská, Bernolákova, S. Chalupku, Obchodná, J. Wolkra, P. Mudroňa, Tribečská, T. Vansovej, Železničiarska, dr. P. Adámyho, Streďanská 1790 ,Timravy
• Rezidentské pásmo „B“: Bernolákova, J. Bottu, Kukučínova, Palárikova, Palkovičova, Šafárikova, J. Kráľa, Valentína Beniaka, Krušovská
• Rezidentské pásmo „C": F. Kráľa, Mieru

Zdieľaná doprava

• V roku 2021 sa začal pripravovať projekt zdieľaných bicyklov, ktorý by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2022.

Kultúra

• Nástupište 1 – 12 (kultúrne centrum v priestoroch podchodu medzi železničnou a autobusovou stanicou, kde sa prezentujú hudobníci, výtvarníci, fotografi, divadelníci, filmové, literárne podujatia a kultúrne podujatia rozličného druhu)
• The Doors (hudobný klub)
• Galéria Topoľčany
• Kino Topoľčany
• Rádio Topoľčany

Šport

Hráči hádzanárskeho klubu HK agro Topoľčany oslavujú titul vicemajstra 2018

V meste je mestská športová hala, zimný štadión, plaváreň a kúpalisko s troma bazénmi. Historicky najúspešnejšími športmi v meste sú hádzaná, stolný tenis, vodné pólo a hokej.

• HK agro Topoľčany – hádzanársky klub, trojnásobný majster Slovenska, dvojnásobný vicemajster Slovenska
• FbO Žochár Topoľčany - florbalový klub, účastník 1. mužskej ligy
• MFK Topvar Topoľčany – futbalový klub, účastník 4. ligy juhovýchod (v marci 2019 sa odhlásil klub z ligy)
• HC Topoľčany – hokejový klub, účastník 1. ligy
• FC Žochári – futbalový klub, účastník 5. ligy
• Pirana SC Topoľčany – vodnopólový a plavecký oddiel
• ŠKST Topoľčany – stolnotenisový klub, účastník ženskej aj mužskej extraligy a mládežníckych súťaží
• Topoľčany KINGS – klub amerického futbalu, člen SAAF a účastník Slovenskej futbalovej ligy 6 (SFL7)
• Toreros Topoľčany – baseballový klub, účastník mužskej 1. ligy

Školstvo

Stredná odborná škola techniky a služieb na Tovarníckej ulici

Základné školy

• Základná škola, J. Hollého 696/3
• Základná škola, Škultétyho 2326/11
• Základná škola sv. Don Bosca, Ľ. Fullu 2805/6
• Základná škola s materskou školou, Gogoľová 2143/7
• Základná škola, Tribečská 1653/22
• Základná škola sv. Ladislava, Lipová 3868
• Základná umelecká škola Ladislava Mokrého, Moyzesova 1737/22

Stredné školy

• Stredná odborná škola agrotechnická, Tovarnícka 1632
• Stredná odborná škola techniky a služieb, Tovarnícka 1609
• Stredná odborná škola drevárska, Pílska 7
• Stredná odborná škola potravinárska, Krušovská 2091
• Stredná odborná škola obchodu a služieb, T. Vansovej 2
• Súkromná stredná odborná škola pedagogická, Gagarinova 2490/13
• Súkromná škola umeleckého priemyslu, Gagarinova 2490/13
• Obchodná akadémia, Inovecká 2041
• Stredná zdravotnícka škola sv. Vincenta de Paul, 17. novembra 1056
• Gymnázium, 17. novembra 1180

Osobnosti mesta

• Alfonz Paulen (1913 – 1954), salezián, rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru, držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa in memoriam, rodák z Malých Bedzian.
• Rudolf Vrba (1924 – 2006), profesor a utečenec z Osvienčimu
• Karol Paluš (1925 – 2000), popredný slovenský architekt a urbanista, dvojnásobný držiteľ ceny Dušana Jurkoviča.
• Robert J. Büchler (1929 – 2009), historik a mierový aktivista, utečenec z Buchenwaldu
• Peter Blaho (* 1939), právnik a bývalý rektor Trnavskej univerzity
• Rudolf Sivák (* 1955), rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave
• Robert Fico (* 1964), politik, Predseda vlády SR
• Miroslav Šatan (* 1974), hokejista
• Ľubomír Višňovský (* 1976), hokejista
• barón August Stummer (1827 – 1909) a jeho dcéra Augusta Haupt-Stummerová (1862 – 1945), zakladatelia miestneho priemyslu a „starej“ nemocnice
• Eugen Gressner (1907 – 1998), lekár, zakladateľ slovenskej gerontológie, pôsobil v „starej“ nemocnici Topoľčany, čestný občan mesta
• Juraj Topor (* 1964) , basgitarista skupiny Tublatanka

Partnerské mestá

• Artern, Nemecko
• Einbeck, Nemecko
• Hlohovec, Slovensko
• Jászberény, Maďarsko
• Levice, Slovensko
• Luhačovice, Česko
• Mazingarbe, Francúzsko
• Prilep, Severné Macedónsko
• Rybnik, Poľsko

Galéria

• 
  Letecký pohľad na mesto
• 
  Pamätná tabuľa na budove radnice venovaná generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi v Topoľčanoch
• 
  Kostol Nanebovzatia Panny Márie na Námestí M. R. Štefánika
• 
  Budova fary v centre mesta
• 
  Stĺp s Najsvätejšou Trojicou v centre mesta
• 
  Bronzová plastika Žochára na Námestí M. R. Štefánika
• 
  Bronzová plastika ženy s knihou na Námestí Ľudovíta Štúra
• 
  Pamätník hrdinom SNP na Ulici 17. novembra
• 
  Kaplnka Ružencovej Panny Márie na Krušovskej ulici

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Topoľčanoch

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Topoľčany

Externé odkazy

• Oficiálna stránka