Taiwan (ostrov)

Satelitná fotografia Taiwanu (NASA).

Taiwan (iné názvy: Formóza, Formosa; staršie: Tchaj-wan alebo Tajvan) je ostrov v juhovýchodnej Ázii, ktorý je spolu s niekoľkými ďalšími menšími ostrovmi súčasťou Čínskej republiky, ktorú však väčšina štátov sveta ako nezávislý štát oficiálne neuznáva, pretože si jej územie nárokuje Čínska ľudová republika. Väčšina územia ostrova tvorí spolu s Peskadorskými ostrovmi čínsku provinciu Taiwan.

Názov pôvodne označoval len mesto na juhozápade ostrova (dnešný Tchaj-nan) a znamená terasovitá zátoka. Neskôr sa rozšíril na celý ostrov. Portugalci, ktorí Taiwan objavili pre Európu, mu dali meno Ilha Formosa, čo znamená Krásny ostrov; pomenovanie Formóza sa čiastočne udržalo dodnes.

Geografia

Západná časť ostrova je plochá a naväzuje na nehlboké dno Taiwanského prielivu. Tu sa sústreďuje drvivá väčšina osídlenia a infraštruktúry. Strednú a východnú časť ostrova vyplňujú až 3 952 m vysoké hory, tiahnúce sa prevažne v severojužnom smere. Vznikajú od treťohôr tektonickými posunmi a sprievodnou sopečnou činnosťou, spôsobenou zasúvaním filipínskej oceánskej dosky pod juhočínsku.

História

Pôvodnými obyvateľmi ostrova boli, a dodnes z menšej časti sú, austronézke kmene, blízke dnešným obyvateľom Filipín, Indonézie či Novej Guineje. Čínski roľníci a obchodníci sa tu začali usadzovať od doby mongolskej okupácie v 13. storočí a ostrov sa postupne stal okrajovou súčasťou čínskej ríše. V prvej polovici 17. storočia sa Taiwan stal predmetom koloniálneho súperenia medzi Holandskom a Španielskom, súbežne prebiehala ďalšia veľká vlna čínskeho prisťahovalectva z priľahlých pevninských provincií. V roku 1662 Čeng Čcheng-kchung (Koxinga), ktorý v mene zvrhnutej dynastie Ming bojoval proti novej mandžuskej dynastii Čching, porazil Holanďanov a donútil ich k odchodu. Taiwan sa tak na dve desaťročia stal poslednou baštou protimandžuského odporu.

Po Čchengovej smrti však roku 1683 Čchingovia ostrov obsadili a po nasledujúce dve storočia zostal súčasťou Číny. Po prehranej vojne s Japonskom musela Čína roku 1895 podľa Šimonoseckého mieru okrem iného postúpiť Taiwan Japonsku. Obyvatelia Taiwanu, než by sa nechali odovzdať do japonského područia, sa za tejto situácie pokúsili vyhlásiť nezávislosť ako tzv. Taiwanský demokratický štát (tretiu republiku v dejinách Ázie). Tento pokus však po niekoľkých dňoch ukončil príchod japonských vojsk. Nasledujúce roky pod japonskou nadvládou boli charakteristické výrazným hospodárskym rozvojom za cenu potlačovania čínskej identity a snahami o japanizáciu obyvateľstva. Po porážke v Druhej svetovej vojne muselo Japonsko roku 1946 vrátiť Taiwan Číne. Ostrovania, ktorých ostrov bol hospodársky podstatne vyspelejší než väčšina pevninskej Číny, sa však ani teraz nedočkali väčšieho podielu na správe svojich záležitostí.

Skorumpovaný kuomintangský režim ich vykorisťoval a diskriminoval v prístupe k vedúcim funkciám rovnako ako Japonci. Protikuomintangské povstanie (Incident 228), ktoré v Tchaj-peji prepuklo 28. februára 1947, bolo brutálne potlačené (približne 10 000 obetí) a na ostrove bol vyhlásený výnimočný stav, ktorý trval až do roku 1987. Od konca roku 1948 prebiehal v súvislosti s obratom v čínskej občianskej vojne masový príliv utečencov z pevninskej Číny na ostrov. V roku 1949 sa na ostrov uchýlili zvyšky Čankajšekovej armády, ktorá na pevnine prehrala občiansku vojnu s komunistami. Zmenená vojenskopolitická situácia vo východnej Ázii, kedy sa v súvislosti s kórejskou vojnou na obranu Taiwanu začali angažovať USA, však po roku 1950 zabránila obsadeniu ostrova armádou ČĽR. Taiwan si tak udržal nezávislosť od komunistov až dodnes. Do začiatku 90. rokov však i na Taiwane vládol totalitný režim, avšak krajne pravicový. Potom nasledovala postupná demokratizácia.

Pozri aj

• Čína
• Čínska republika
• Taiwan (provincia)

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Taiwan_(ostrov) na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).