[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

T-44

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
T- 44
T-44 vo vojenskom múzeu v bieloruskom Breste.

T-44 vo vojenskom múzeu v bieloruskom Breste.

Základná charakteristika
Posádka 4 (vodič, veliteľ, nabíjač, strelec)
Dĺžka 7,65 m
Šírka 3,18 m
Výška 2,41 m
Hmotnosť 31,9 ton
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie korba : čelný- 90 mm ,bočný - 75 mm, zadný - 45 mm

veža : čelo - 120 mm ,bok- 90 mm , zadný- 75 mm

Hlavná zbraň 85 mm kanón
Sekundárne zbrane 2x DTM guľomet
Pohon a pohyb
Pohon V-44, 12 valcový diesel,kolmo uložený
520 hp 388 (kW)
Odpruženie torzné tyče
Max. rýchlosť 50 km/h
Pomer výkon/hmotnosť 16 hp/tona
Dojazd 300 km
Priechodnosť kolmá stena - 75 cm

max.vodorovný okop-250 cm

vodná prekážka - 130 cm

stúpavosť -30 ° svetlosť podvozku-42,5cm

T-44 bol sovietsky stredný tank, ktorý bol vyrábaný v menšom množstve na konci 2. svetovej vojny, do bojov na fronte nikdy nezasiahol. Ide o nasledovníka úspešného tanku T-34 a T-43. Bol predchodcom úspešného radu tankov T-54 a T-55.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom roku 1943 sa začalo pracovať na novom strednom tanku v závode č. 183 pod vedením A.A.Morozova. Mal vychádzať z konštrukcie tanku T-34. Úlohou bolo aby vznikla prestavba a modernizácia samozrejme s odstránením nedostatkov u T-34. Vyvíjaný bol pod označením objekt 136 ale potom pol preznačený na T-44. Postupným vývojom mal tank niekoľko verzií. Malo prísť k zosilnenému pancierovaniu na kritických miestach, k zlepšenému riadeniu, k zvýšeniu rýchlosti a spoľahlivosti. Súčasne s tým mala byť zvýšená palebná sila, pričom sa uvažovalo o dvoch variantoch: s kanónom 85 mm a 122 mm. Kanón 122 mm bol testovaný na žiadosť armády ale testami sa preukázala jeho nevhodnosť pre stredný tank takže sa ďalej testoval len kanón 85 mm. Úspešnejší bol model s 85 mm kanónom, ktorý sa vyrábal od roku 1944.

Podstatná zmena oproti tanku T-34 nastala umiestnením motora kolmo na pozdĺžnu os tanku,teda kolmo na smer pohybu, týmto došlo k zmene v motorovom priestore, došlo k zmene prevodového systému a prenosu krútiaceho momentu na hnacie kolesá. Pretože sa týmto usporil priestor v korbe tanku, mohla sa veža tanku posunúť smerom dozadu k osi tanku. Tento krom mal veľký vplyv na odolnosť veže voči zásahu. T-44 mal motor o výkone 520 koní, ktorým mohol tank na ceste vyvinúť rýchlosť viac než 50 km/h.

Podvozok tvorila dvojica napínacích kladiek, dvojica hnacích kolies a päť dvojíc pojazdových kolies zhodných s T-34-85. V roku 1961 došlo u všetkých tankov k zjednoteniu podvozku s T-54 a modernizácií, ktorá spočívala vo vybavení tanku nočným videním. Modernizované tanky boli preznačené T-44M. Tento typ je zachytený na úvodnej snímke k článku (hore).

Tank mal vo veži kanón ZiS-S-53 kalibru 85 mm. Ďalej bol vyzbrojený dvoma guľometmi DTM 7,62 mm. Jeden guľomet bol spriahnutý s kanónom a druhý bol pevne lafetovaný v priestore vodiča tanku, ktorý ho ovládal (malý otvor v strede predného panciera).

Sovietski konštruktéri sa však nevzdávali možnosti riešenia tanku so silnejším kanónom a v roku 1945 bol na žiadosť armády vyvinutý nový typ tanku s kanónom D-10-T kalibru 100 mm a zmenou v motorovom priestore, ktorý sa dá považovať za prvý prototyp tanku T-54. Tanky T-44 sa vyrábali do roku 1947, celkom bolo vyrobených 1 823 kusov všetkých verzií. Tank bol koncom 70. rokov už zastaraný a preto bol vyradený z výzbroje ZSSR.

Tanky nikdy nezasiahli do bojov na východnom fronte, boli predstavené verejnosti až na povojnových prehliadkach. Viacero kusov bolo v povojnovom období prestavaných pre filmové účely, tak aby sa podobali na nemecké tanky.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému T-44
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku T-44 na českej Wikipédii.