Sturmgeschütz IV

StuG IV
Stug IV
Základná charakteristika
Posádka	4
Dĺžka	6,7 m
Šírka	2,95 m
Výška	2,20 m
Hmotnosť	23 ton
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie	10 – 80 mm
Hlavná zbraň	75 mm kanón Kwk 40 L/48
Sekundárne zbrane	1x 7,92 mm MG 34
Pohon a pohyb
Pohon	V-12 motor Maybach Hl 120 TRM 296 hp (220,6 kW)
Odpruženie	torzné tyče
Max. rýchlosť	38 km/h
Pomer výkon/hmotnosť	12,86 hp/tona
Dojazd	210 km
Priechodnosť

Sturmgeschütz IV skrátene StuG IV alebo Sd.Kfz. 167 bolo nemecké samohybné delo používané počas 2. svetovej vojny. Išlo o kombináciu nadstavby útočného dela StuG IIIG a podvozku tanku Panzerkampfwagen IV.

Vznik a vývoj

Prvé snahy o stavbu útočných diel na báze tanku Panzerkampfwagen IV sa objavili v spoločnosti Krupp, ktorá nevyrábala žiadne podvozky tankov Panzerkampfwagen III a nemohla sa tak podieľať na produkcii úspešného StuGu III. Prvé zadanie na útočné delo na podvozku tanku Panzerkampfwagen IV v závode Krupp s číslom W1468 sa objavilo vo februári 1943. Pôvodný návrh počítal s použitím korby verzie StuG IIIF. Tento návrh mal šikmé predné pancierovanie a predpokladanú bojovú hmotnosť 28,26 ton. Vedenie koncernu tento návrh kvôli veľkej hmotnosti neschválilo. Práce na StuGu IV sa zastavili.

Na jednej z Hitlerových porád po bitke o Kursk 19. až 22. augusta 1943 si Hitler všimol správy o StuGoch III, ktoré boli úspešnejšie ako tanky Panzerkampfwagen IV (v rámci obmedzení spôsobu svojho nasadenia). V domnení, že verzia Panzeru IV upravená ako stíhač tankov bude lepšia ako samotný tank rozhodol pripraviť plány na stavbu stíhača tankov Panzerjäger IV založeného na podvozku Panzerkampfwagen IV. Plánovaná výzbroj mala byť tvorená hlavným kanónom 7.5 cm L/70 používanom v Pantheroch. Iný výrobca, firma Vomag postavil prototyp Panzerjäger IV s kanónom 7.5 cm L/48 a predviedol ho 20. októbra 1943. Neskôr bol premenovaný na Jagdpanzer IV Ausf. F. Táto verzia stíhača tankov nakoniec dostala prednosť a jej výroba sa rozbehla v decembri 1943.

V novembri 1943 boli výrobné haly spoločnosti Altmärkische Kettenwerk GmbH (Alkett), veľkého výrobcu strojov StuG III, ťažko zasiahnuté Spojeneckým bombardovaním. Len v októbri 1943 Alkett vyprodukoval 255 kusov StuGu III. V decembri, mesiac po nálete sa bol schopný vyrobiť len 24 vozidiel. StuG III bol v tejto dobe pre nemecké pozemné vojsko nenahraditeľný. 6.–7. decembra 1943 sa preto Hiler na vojenskej porade rozhodol pre dočasné riešenie – vyrábať útočné delá s korbami z StuGu III na podvozku Panzerkampfwagen IV. Vďaka jednoduchšej konštrukcii korby bolo možné nový StuG IV vyrábať o dosť rýchlejšie ako Jagdpanzer IV. Projekt Sturmgeschütz IV vo firme Krupp sa tak znovu rozbehol. Nástavba trupu verzie StuG III Ausf. G bola namontovaná na podvozok Panzerkampfwagen IV. Bojová hmotnosť činila stroja bola 23 000 kg, bol teda dokonca ľahší ako 23 900 kg StuG III Ausf. G. 16. až 17. decembra 1943 bol nový StuG IV predvedený Hitlerovi, ktorý následne nariadil výrobu nového typu.

Od decembra 1943 do mája 1945 postavili v závodoch Krupp 1 108 kusov StuG IV. Ďalších 31 ks bolo upravených z bojom poškodených vrakov tankov Panzerkampfwagen IV. Aj keď je číslo menšie ako viac než 9000 kusov StuG III, StuG IV bojoval po boku StuG III v rokoch 1944 – 1945 v úlohách útočného dela aj stíhača tankov. Stroje boli nasadené na všetkých frontoch.

Technický opis

StuG IV zničený a opustený v Normandii v lete 1944.

StuG IV mal 4-člennú posádku (veliteľ, strelec, nabíjač, vodič). Stroj poháňal motor Maybach HL120TRM a TRM 112. Prevodovka bola 6-rýchlostná pre jazdu dopredu a s jednou rýchlosťou pre jazdu vzad. Základnú výzbroj tvoril kanón 7,5 cm StuK40 kalibru 75 mm s 63 nesenými nábojmi. Na nástavbe bol umiestnený guľomet MG34 so 600 nábojmi; od leta 1944 bol štít pre guľomet na mieste nabíjačovho poklopu nahradený diaľkovo ovládaným guľometom. Na streche nástavby bol tiež inštalovaný granátomet Nahverteidigungswaffe, ktorý slúžil pre boj zblízka s pechotou. Posádka bola obyčajne vybavená dvomi samopalmi MP40. Pancier dosahoval hrúbku 80 mm v prednej časti (sklon 10 – 14°), 30 mm na bokoch (sklon 0 – 11°) a 30 – 20 mm vzadu (sklon 0 – 10°). Vrchná časť nástavby mala pancier hrubý 10 až 11 mm. Stroje boli často vybavené bočným pancierovaním Schürzen. Väčšina vozidiel bola vybavená antimagnetickou vrstvou Zimmerit, ktorá chránila vozidlo pred umiestením magnetických protitankových náloží a magnetických mín. Pre zvýšenie ochrany priestoru vodiča, mechanici v poľných dielňach inštalovali pred vodičove miesto 15,25 cm hrubú vrstvu železobetónu. Bol vybavený rádiostanicou FuG 15 a FuG16.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sturmgeschütz IV

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sturmgeschütz IV na anglickej Wikipédii.