Smrekovec
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
O iných významoch výrazu Smrekovec pozri Smrekovec (rozlišovacia stránka).| Smrekovec | |
 Smrekovec opadavý, starý strom v Alpách | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Larix Philip Miller, 1754 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Smrekovec (staršie názvy: červený smrek[1], smrek[2], modrín[3]; lat. Larix) je rod drevín z čeľade borovicovité. Zahŕňa 10-14 druhov, ktoré sú rozšírené prevažne v miernom a boreálnom podnebnom pásme severnej pologule.
Vzhľad
[upraviť | upraviť zdroj]
Ide o dlhoveké, jednodomé, pomerne rýchlo rastúce, 15-50 metrov vysoké ihličnaté stromy s rovným priebežným kmeňom a rovnovážne odstávajúcimi alebo prevísajúcimi vetvami v nepravidelných praslenov. Vetvy sú dvojakého typu predlžovací (auxiblasty) a skrátené (brachyblasty), nesúce ihlice a šišky. Silná borka je v starobe hlboko rozpukaná, červenohnedej farby. Sprvu guľovito rastúci koreň sa čoskoro rozvetvuje na silné postranné korene, ktoré smrekovec dobre ukotvujú v pôde. Ako prevažná väčšina iných drevín využíva mykorízu (ektomykoríza).[4]
Mäkké a tenké ihlice vyrastajúce na čerstvých letorastoch jednotlivo, na dvojročných a starších vetvách po zväzočkoch z brachyblasty. Ihlice sú ploché, u väčšiny druhov sviežo svetlozelené, na rube či obojstranne kýlnaté a majú dva článkované živicové kanáliky. Na jeseň sa farbia zlatožltej a opadávajú.[5]
Šuška sa vytvára z púčikov na konci brachyblasty. Samčie sú previsnuté, žlté, samičie vzpriamené, ružové či červené, vzácne aj zelené alebo biele. Dozrievajú zvyčajne toho istého roku v okrúhle, vajcovité alebo kužeľovito ružičkové nerozpadavé šišky, ktoré na strome vytrvávajú niekoľko rokov.[5][6]
Ekologické nároky
[upraviť | upraviť zdroj]Smrekovec je silne svetlomilný strom pionierskeho charakteru (tj. Osídľuje doteraz voľné nezalesnené miesta). V zapojenom poraste sa v konkurencii ostatných drevín kvôli svojim vysokým nárokom na svetlo nepresadzuje, nezmlazuje sa a z porastov časom mizne. Je veľmi tolerantný k nízkym teplotám; v Ázii a Severnej Amerike tvorí arktickú hranicu lesa (smrekovec dahurský je považovaný za najsevernejšie rastúci strom vôbec, na Tajmýrskom polostrove na Sibíri zasahuje až za 72. rovnobežku; viac na sever už rastú iba ojedinele krovité brezy) .[5]
Na pôdu príliš náročné nie je, vyhovuje mu skôr hlbšie hlinité, aspoň stredne vlhké pôdy, dokáže však prežiť aj na chudobných štrkovitých substrátoch, ak nie sú príliš suché. Všetky druhy smrekovca sú vápnomilné.[4]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Smrekovec sa prirodzene vyskytuje jednak v nížinných boreálnych lesoch Aljašky, Kanady a Ruska, jednak v stredných a vyšších polohách hôr mierneho pásma, ako sú Alpy, Mongolsko, severovýchodná Čína, južná Kórea alebo centrálne Japonsko. Do vysokých polôh šplhá v čínskych častiach Himalájí. V Amerike areál ich výskytu zahŕňa severovýchod USA a strednú časť Skalistých hôr.[7] Ako cenené hospodárske dreviny sú pestované aj mimo prirodzeného pohybu.
Centrom druhového bohatstva rodu je východná až severovýchodnej Ázie.[5]
Taxonómia
[upraviť | upraviť zdroj]
Rod Larix patrí spolu so svojím sesterskými taxónonmi duglaska (Pseudotsuga) a kataja (Cathaya) do podčeľade smrekovaté (Laricoideae). Tradične býval rozdeľovaný na dve podskupiny, a to podľa dĺžky podporných šupín v šiškách na sekcie Larix (krátke, nevyčnievajúci) a Multiseriales (dlhé, vyčnievajúce).[7] Neskôr bol rod rozčlenený geneticky (Gernandt & amp; Liston 1999) a geograficky na smrekovce Starého sveta a Nového sveta.[8] Uvádza sa na 20 rôznych taxónov smrekovca; vzhľadom na možnosti kríženia a rozsiahle kultivácie sú hranice medzi druhmi a varietami v rámci rodu niekedy nejasné a počet taxónov považovaných za samostatný druh sa v rôznych poňatiach líši.
Smrekovce Starého sveta:
- smrekovec opadavý (Larix decidua) - pohoria strednej Európy
- smrekovec dahurský (Larix gmelinii, synonymum: Larix dahurica) - pláne a riedke lesy východnej Sibíri
- smrekovec himalájsky (Larix griffithii, synonymum: Larix griffithiana) - východné Himaláje
- smrekovec junnanský (Larix griffithii var. speciosa) - najjuhozápadnejšia Čína
- smrekovec japonský (Larix kaempferi, synonymum: Larix leptolepis) - pohoria v Japonsku
- Larix mastersiana - pohoria na západe Číny
- Larix potaninii - juhozápadná Čína.
- Larix himalaica (Larix potaninii var. himalaica) - stredné Himaláje
- Larix potaninii var. chinensis - Čína
- smrekovec sibírsky (Larix sibirica) - západná Sibír
Smrekovce Nového sveta:
- smrekovec americký (Larix laricina, syn. Larix americana) - pláne a roztrúsene lesy Severnej Ameriky.
- Larix lyallii - vysoko v horách, na severozápade Spojených štátov a juhozápade Kanady
- smrekovec západný (Larix occidentalis) - v podhorí, na severozápade Spojených štátov a juhozápade Kanady
Významné krížence
[upraviť | upraviť zdroj]- smrekovec krížený (Larix x eurolepis A. Henry; L. decidua x L. kaempferi)
- Larix x marschlinsii Coaz (L. decidua x L. sibirica)
- Larix x pendula (Sol.) Salisb. (L. decidua x L. laricina)
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Smrekovec je cenený v lesnom hospodárstve pre svoje tvrdé, pevné a odolné drevo. Býva tiež vysadený ako okrasná drevina, atraktívny predovšetkým jesenným sfarbením, ďalej jemnou sviežo zelenú textúrou v letných mesiacoch a drobnými vytrvávajícími šiškami.[4] Smrekovec japonský je populárnym materiálom pre pestovanie bonsajov.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín 2017 [1] S. 39
- ↑ NOVACKÝ, J. M. Botanika pre VI. a VII. triedu slov. gymnázií...1943. S. 134, 136
- ↑ modrín. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ a b c Hieke, Karel Praktická dendrologie, sv. 1. Prah Štátnej poľnohospodárskej nakladateľstvo 1978, s. 80 a n.
- ↑ a b c d MUSIL, Ivan; HAMERNÍK, Jan. Jehličnaté dřeviny. Praha : Academia, 2007. ISBN 978-80-200-1567-9. S. 168-186. (po česky)
- ↑ Skalická A. & amp; Skalický V. (1988): Larix Mill. - smrekovec. - In: Hejný S., Slavík B., Chrtek J., Tomšovic P. & amp; Kovanda M. (eds), Květena Slovenskej socialistickej republiky 1, p. 308-312, Academia, Praha.
- ↑ a b c Larix (larch) description - The Gymnosperm Database [online]. . Dostupné online.
- ↑ Liston, A., Gernandt, D.S., Vinnig, T.F., Campbell, ŠARŽE Č and Piñero, D. (2003). MOLECULAR PHYLOGENY OF PINACEAE AND PINUS. Acta Hortic. 615, 107-114 (anglicky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Květena ČR, diel 1, 2. vydanie / S. Hejný, B. Slavík (Eds.). - Praha: Academia, 1997. - S. 308-309. - ISBN 80-200-0643-5
- MUSIL, Ivan; HAMERNÍK, Jan. Jehličnaté dřeviny. Praha : Academia, 2007. ISBN 978-80-200-1567-9. S. 168-186. (po česky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smrekovec
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Smrekovec
Externý odkaz
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Modřín na českej Wikipédii.