Sýkorka hôrna
| Sýkorka hôrna | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Poecile palustris Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| sýkorka lesklohlavá, Parus palustris | |
 Mapa rozšírenia sýkorky hôrnej Hniezdiaca, celoročný výskyt
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Sýkorka hôrna alebo sýkorka lesklohlavá[3] (lat. Poecile palustris alebo Parus palustris) je druh z čeľade sýkorkovité. Žije v oblasti od Severných Pyrenejí, západného Francúzska a Spojeného kráľovstva až k južnému Uralu. Ojedinele sa tiež vyskytuje v severnej Anatólii a na Kaukaze. V Rusku je jej rozšírenie prerušené na vzdialenosť 2 000 km a opäť sa vyskytuje vo východnej Ázii.[4] Nie je sťahovavá, len výnimočne prelieta do vzdialenejších miest. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov Sýkorka hôrna patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne poklesli.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Má dĺžku tela asi 11[5] - 11,5 cm[6] a váži medzi 8,5 - 11,5 g[7]. Vršok hlavy, krk a oblasť brady sú čierne. Chrbát je pomerne jednotne šedo-hnedý a brucho je belavé. Od veľmi podobnej sýkorky čiernohlavej sa líši malou ostro ohraničenou škvrnou pod zobákom, lesklou čiernou farbou na hlave a absenciou svetlých polí na krídlach.[5]
Výskyt a stav na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Je stála, prelietava len malé vzdialenosti.[4] Žije hlavne v listnatých lesoch nížin a menej v zmiešaných lesoch na celom území Slovenska až nad 1 300 m n. m. (Ždiar, 1 230 m n. m.[7]). Hniezdi hlavne do 1 000 m n. m., nad 1 400 m n. m. ako hniezdič nezistená.[4]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 - 150 000, zimujúcich jedincov 200 000 - 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]
Hniezdenie
[upraviť | upraviť zdroj]Sýkorka hôrna hniezdi v dutých spráchnivelých pňoch. Do dutiny si nanosia machy a srsť. Hniezdia dva krát, v prvom hniezdení môžu mať 7 - 10 vajíčok, v druhom mávajú 5 - 9. Vajíčka sú biele s hnedými a hrdzavými škvrnkami. Na vajíčkach sedí samica. Mláďatá sa vyliahnu po 13 - 15 dňoch. Rodičia ich kŕmia 17 - 18 dní a po vyletení z hniezda dokrmujú asi 10 dní.[7]
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Živí sa drobným hmyzom a v zime semenami.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € [11]. Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[12]
Hlas
[upraviť | upraviť zdroj]Volanie je výrazné "i-tjü", opakované "čiü čiü čiü čiü"[6][5] alebo "istje istje che-che-che-che"[6] či "si-si-di-di"[5]. Ozýva sa aj jednoduchým "cit". Spieva mäkko, opakovane "ťip ťip ťip ťip ťip.." alebo "pti pti pti pti..".[6]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Sýkorka čiernohlavá (vľavo) a sýkorka hôrna vpravo, sýkorka hôrna má lesklú čiernu farbu na hlave, má menšiu a ostro ohraničenú čiernu škvrnu na brade. -
-
-
Vajíčka v búdke -
Sýkorka hôrna prináša potravu do hniezda v búdke -
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2021.3. Prístup 16. marca 2022
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sýkorka hôrna / Sýkorka lesklohlavá, s. 539 - 541.
- ↑ a b c d PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
- ↑ BirdLife International (2020) Species factsheet: Poecile palustris [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-15]. Dostupné online. (En)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sýkorka hôrna
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sýkorka hôrna
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Sýkorka hôrna na iucnredlist.org
- Hlas sýkorky hôrnej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Poecile palustris na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Poecile palustris na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sumpfmeise na nemeckej Wikipédii.