Rozpočet Európskej únie
Jednoročný rozpočet Európskej únie je celkový počet finančných prostriedkov, ktorý má Európska únia k dispozícii v priebehu jedného roka. Prostredníctvom nich financuje projekty vo všetkých politických oblastiach vrátane výdavkov jednotlivých inštitúcií. Od klasických štátnych rozpočtov sa líši napríklad tým, že je zameraný iba na financovanie niektorých oblastí a nemôže sa dostať do deficitu, tj. výška výdavkom musí zodpovedať výške príjmov. Zmysel EÚ spočíva v spolupráci na základe jednomyseľnosti a najmä v hlbšej integrácii medzi jednotlivými členmi. Tomuto špecifiku Európskej únie preto zodpovedá aj jej rozpočet, z ktorého sú financované napríklad výdavky určené na zlepšenie prosperity jednotlivých regiónov EÚ a na prekonanie rozdielov medzi nimi, výdavky na podporu poľnohospodárstva či životného prostredia a na posilnenie bezpečnosti v Európskej únii aj v jej okolí.
V 80. rokoch 20. storočia sa opakovane stávalo, že navrhované výdavky neboli dostatočne kryté plánovanými príjmami. Tento problém bol spôsobený predovšetkým finančne veľmi náročnou spoločnou poľnohospodárskou politikou a zvyšujúcimi sa výdavkami na štrukturálne fondy. Každoročný rozpočet musí preto dodržovať limity dohodnuté v príslušnom finančnom rámci. Na obdobie 1988 - 1992 bol vytvorený historicky prvý rámec. Od decembra 2009 je stanovená minimálna dĺžka viacročného finančného rámca na 5 rokov.
Príjmy
[upraviť | upraviť zdroj]Európsky rozpočet má tri hlavné príjmy:
- tradičné vlastné zdroje, ktoré plynú do rozpočtu priamo a pozostávajú predovšetkým z ciel na dovoz tovaru do Európskej únie či poľnohospodárskych poplatkov.
- príjmy z DPH, ktoré sú odvodené od výšky tejto sadzby v členských krajinách
- príspevok členských štátov EÚ, ktorý tvorí najvýznamnejšiu časť príjmov (asi 75%). Je odvodený od výšky ich Hrubého národného dôchodku, teda podľa ich ekonomickej výkonnosti.
- ostatné – poplatky vzťahujúce sa na fungovanie Európskeho hospodárskeho priestoru, poplatky za administratívnu činnosť inštitúcií, dane z príjmu zamestnancov inštitúcií, pokuty, prebytok rozpočtu z predchádzajúceho roka atď.
Výdaje
[upraviť | upraviť zdroj]Výdaje EÚ sú rozdelené do širších kategórií (okruhov), ktoré sú odrazom aktuálnych priorít, ktoré si Únia v danom období stanovila. Výdavky rozpočtu EÚ smerujú predovšetkým do oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia, na znižovanie rozdielov medzi štátmi či regiónmi EÚ, posilňovanie ich rozvoja (podpora konkurencieschopnosti, výskumu, vzdelávania atď.) a na zaistenie bezpečnosti a stability v rámci Európskej únie i mimo nej. Na obdobie 2021 - 2027 sa značná pozornosť venuje programu Digitálna Európa, ktorý má podporovať digitálnu transformáciu, využitie nových technológií ako umelá inteligencia a nástroje kybernetickej bezpečnosti. Na základe skúseností nadobudnutých počas covidovej pandémie, výdavky zahrňujú aj program EÚ pre zdravie, ktorý poskytuje základ pre činnosť v oblasti zdravia.
Proces schvaľovania
[upraviť | upraviť zdroj]Každoročný rozpočtový postup stanovený Lisabonskou zmluvou trvá od 1. septembra do 31. decembra. Do 1. júla musia všetky orgány Únie vypracovať vlastné odhady pre návrh rozpočtu a predložiť ich Európskej komisii, tá tieto návrhy zjednotí, vypracuje ročný návrh a ten do 1.9 predloží Rade a Európskemu parlamentu. Rada do 1. októbra prijme stanovisko k návrhu rozpočtu vrátene zmien a predloží ho Európskemu parlamentu. Parlament následne do 42 dní návrh schváli alebo doručí zmeny a doplnenia späť Rade. Ak Rada neprijme zmeny Parlamentu vytvorí sa zmierovací výbor zložený z 27 členov Rady a Parlamentu a do 21 dní musia predložiť spoločný text. Od dosiahnutia dohody zmierovacieho výboru na spoločnom texte začiatkom novembra má Rada a Parlament 14 dní na jeho schválenie alebo zamietnutie. Parlament môže rozpočet schváliť, aj keď Rada zamietne spoločný text. Ak Rada alebo Parlament zamietne spoločný návrh, zatiaľ čo druhá z týchto inštitúcií nedospeje k rozhodnutiu, rozpočet sa zamietne a Komisia musí predložiť nový návrh rozpočtu.
Provizórium
[upraviť | upraviť zdroj]Ak by sa do konca roka nepodarilo nájsť dohodu o rozpočte, v EÚ by nastalo rozpočtové provizórium. Počas neho by Únia smela každý mesiac utratiť len jednu dvanástinu z celkovej výšky rozpočtu na predošlý rok. Takáto situácia by EÚ značne obmedzovala, pretože by nebolo možné financovať programy, ktoré vznikli v priebehu posledného roku. Naposledy hrozilo provizórium pri rokovaniach o rozpočte na rok 2011, ktoré v priebehu novembra zablokovali vlády niektorých členských štátov. Dôvodom bol ich nesúhlas s plánovanými výdavkami EÚ, ktoré mali oproti roku 2010 narásť o 6%, čo podľa nich neodrážalo nutnosť úspor.
Zásady
[upraviť | upraviť zdroj]Pri prijímaní rozpočtu EÚ sa musia byť tiež dodržané nasledujúce zásady:
zásada jednotnosti a správnosti rozpočtu: rozpočet je nástroj, ktorým sa na každý rozpočtový rok stanovujú a schvaľujú všetky príjmy a výdavky, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre Európske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu;
zásada ročného rozpočtu: rozpočet sa schvaľuje na obdobie jedného roka - od 1. 1. do 31. 12;
zásada vyrovnanosti: príjmy a výdavky rozpočtu EÚ musia byť vždy vyrovnané – vzhľadom na to, že rozpočet je zostavovaný na báze odhadu, končí väčšinou prebytkom (ten je prevedený do ďalšieho finančného obdobia). V prípade, že by rozpočet v danom roku skončil deficitom, musí byť tento deficit v nasledujúcom roku započítaný do výdavkov rozpočtu;
zásada zúčtovacej jednotky: rozpočet sa zostavuje, plní aj vyúčtováva v eurách;
zásada všeobecnosti: celkové príjmy musia pokrývať celkové položky na platby. Až na výnimky uvedené vo finančnom nariadení sa všetky príjmy a výdavky vykazujú v plnej výške bez akýchkoľvek vzájomných zápočtov;
zásada špecifikácie: výdavky rozpočtu sú priradené do jednotlivých hláv a kapitol;
zásada riadneho hospodárenia: použitie rozpočtových prostriedkov musí byť v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, tj so zásadami hospodárnosti, účinnosti a efektívnosti;
zásada transparentnosti: rozpočet a opravné rozpočty musia byť na podnet predsedu Európskeho parlamentu uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, a to do dvoch mesiacov od ich schválenia s konečnou platnosťou
Rozpočet EÚ 2021-27
[upraviť | upraviť zdroj]Po udelení súhlasu Európskeho parlamentu 17.12.2020 prijala Rada nariadenie, ktorým stanovuje dlhodobý rozpočet vo výške 1074 miliárd € v cenách roku 2018, vrátane začlenenia Európskeho rozvojového fondu. Spolu s rozpočtom "Next Generation EU" 750 miliárd € sa tak poskytne financovanie takmer 1,8 bilióna € na obnovu po pandémii a v snahe realizovať dlhodobé plány EÚ. Najväčšími prioritami sú budovanie ekologickejšej a odolnejšej Európy, posilnenie súdržnosti, posilnenie digitalizácie, boj proti nelegálnej migrácii, zlepšenie riadenia a zvýšenie bezpečnosti hraníc. Viacročný finančný rámec je rozdelený do siedmich okruhov, ktoré sú nasledovné:
Okruh 1 - Jednotný trh, inovácie a digitálna agenda
[upraviť | upraviť zdroj]Zahrňuje investície do vedy, výskumu, inovácií a programov zameraných na digitálnu transformáciu, infraštruktúru a jednotný trh.
Okruh 2 - Súdržnosť, odolnosť a hodnoty
[upraviť | upraviť zdroj]A) Výdavky na podporu súdržnosti v oblasti regionálneho rozvoja, primárne prostredníctvom Európskeho fondu pre regionálny rozvoj a Kohézneho fondu.
B) Odolnosť a hodnoty je pri menších programoch (Pericles, EU4Health) či programu Erazmus+ nástroj na podporu oživenia a odolnosti po covid pandémii financovanej aj z NGEU.
Okruh 3 - Prírodné zdroje a životné prostredie
[upraviť | upraviť zdroj]Určený najmä na financovanie poľnohospodárskych subjektov priamymi platbami, opatrení na podporu poľnohospodárskych trhov a financovanie vidieka členských štátov (Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka).
Okruh 4 - Migrácia a správa hraníc
[upraviť | upraviť zdroj]Zameraný na financovanie spoločnej politiky v oblasti stráženia hraníc, ktorá je tentokrát vyčlenená do samostatného okruhu. Ide o azylový, migračný a integračný fond a Fond pre integrovanú správu hraníc.
Okruh 5 - Bezpečnosť a obrana
[upraviť | upraviť zdroj]Obsahuje prostriedky na programy, ktoré posilňujú obranyschopnosť Európy. Najväčším výdajom je Európsky obranný fond.
Okruh 6- Susedstvo a svet
[upraviť | upraviť zdroj]Určený na výdavky na vonkajšie činnosti EÚ. Hlavným programom je Nástroj pre susedstvo a rozvojovú medzinárodnú spoluprácu určený na podporu rozvojových krajín, do ktorého bol integrovaný aj pôvodne mimorozpočtový Európsky rozvojový fond. Z tohto okruhu je taktiež financovaná humanitárna pomoc atď.
Okruh 7 - Európska verejná správa
[upraviť | upraviť zdroj]Prostriedky určené na financovanie administratívy všetkých inštitúcií a orgánov EÚ, mzdy zamestnancov. Ďalej financuje Európske školy a dôchodkový systém EÚ.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- séria článkov o rozpočte na rok 2010 na stránkach Európskeho parlamentu
- séria článkov o rozpočte na rok 2011 na stránkach Európskeho parlamentu
- Euroskop: Rozpočet EU [online]. Dostupné z: https://euroskop.cz/evropska-unie/rozpocet-eu/rozpocet-eu/
- Euroskop: Příjmy rozpočtu EU [online]. Dostupné z: https://euroskop.cz/evropska-unie/rozpocet-eu/prijmy-rozpoctu-eu/
- Euroskop: Výdaje rozpočtu EU [online]. Dostupné z: https://euroskop.cz/evropska-unie/rozpocet-eu/vydaje-rozpoctu-eu/
- MFSR: Proces schvaľovania rozpočtu EÚ [online]. [cit. 2022-04-24]. Dostupné z: https://www.mfsr.sk/sk/medzinarodne-vztahy/europske-zalezitosti/rozpocet-europskej-unie/proces-schvalovania-rozpoctu-eu/proces-schvalovania-rozpoctu-eu.html
- MFČR: Víceletý finanční rámec 2021-2027 a Nástroj EU příští generace [online]. [cit. 2022-04-24]. Dostupné z: https://www.mfcr.cz/cs/zahranicni-sektor/hospodareni-eu/vicelety-financni-ramec/vicelety-financni-ramec-2021-2027-a-nast-43268