Rajec
| Rajec | ||
| mesto | ||
 Námestie v Rajci, v popredí radnica.
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | |
| Okres | Žilina | |
| Región | Rajecká kotlina | |
| Vodný tok | Rajčanka | |
| Nadmorská výška | 452 m n. m. | |
| Súradnice | 49°05′19″S 18°38′07″V / 49,088594°S 18,635172°V | |
| Rozloha | 31,46 km² (3 146 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 5 777 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 183,63 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1193 | |
| Primátor | Peter Hanus[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 015 01 | |
| ŠÚJ | 517917 | |
| EČV (do r. 2022) | ZA | |
| Tel. predvoľba | +421-41 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie SNP č. 2/2 015 22 Rajec nad Rajčiankou | |
| E-mailová adresa | msu@rajec.sk | |
| Telefón | 041 - 5422030 | |
| Fax | 041 - 5422224 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Rajec | ||
| Webová stránka: rajec.info | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Rajec (nem. Rajetz) je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji. Je jedným z piatich brundtlandských miest v Európe (jediným na Slovensku).
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto sa nachádza 20 km južne od Žiliny v Rajeckej kotline, ktorú pomenúva. Stredom Rajca a celej kotliny preteká rieka Rajčanka. Mesto sa nachádza medzi Súľovskými vrchmi a Lúčanskou Malou Fatrou, preto je možné z neho podnikať kratšie aj dlhšie túry do okolia.
Leží na križovatke ciest I/64 (Žilina – Prievidza) a II/517 (Rajec – Považská Bystrica).[4] V meste končí aj lokálna železničná trať Žilina – Rajec. Žilina je vzdialená 20 km severne, Považská Bystrica 23 km západne a Prievidza 41 km južne.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Rajec je najstaršie písomne doloženou osadou Rajeckej doliny. Archeologické nálezy z posledných rokov dokazujú, že Rajecká kotlina bola osídlená už v predhistorických dobách[5]. Sídlisko a pohrebisko z doby bronzovej, ktoré obýval ľud lužickej kultúry, sa našlo priamo na území mesta, v polohe Golf Parku.[6] Najstaršia písomná pamiatka o Rajci je z 12. storočia. Kráľ Belo III. vydal v roku 1193 listinu, v ktorej sa Rajec prvýkrát spomína pri vytyčovaní hraníc majetku darovaného kráľom ako Raich. Prvá písomná zmienka o Rajci ako meste pochádza z roku 1397. Roku 1604 kráľ Rudolf II. vydal koncesiu na vydržiavanie jarmokov, privilégiá boli v rokoch 1719 a 1830 rozšírené. Kráľ Matej II. oslobodil mešťanov od platenia kráľovského mýta a miestneho poplatku v celej krajine, jeho listinu potvrdila v roku 1749 aj kráľovná Mária Terézia. Originál tejto listiny patrí k najvzácnejším exponátom Mestského múzea.
Mesto má zachované historické štvoruholníkové námestie gorického rázu z 15. – 16. storočia, ktoré tvorí jeho jadro. V pravom uhle do jeho stredu ústia vždy dve ulice zvierajúce pravý uhol. Do 16. storočia spadá aj výstavba mestskej radnice, ktorá je hlavnou stavbou námestia. Jednoposchodová, pôvodne renesančná stavba, má otvorené arkády a prístup zo všetkých strán. Arkády slúžili ako trhovisko, poschodie patrilo administratíve mestskej rady. Počas rekonštrukcie v roku 1992 boli arkády zasklené a radnica bola zmenená na obradnú, koncertnú a výstavnú sieň. Typickú ukážku architektúry 17. storočia predstavuje jednoposchodová renesančná budova remeselného domu s kamennou pavlačou s tromi arkádami v južnej časti námestia. V 19. storočí bol v budove zriadený mestský pivovar, neskôr mestská krčma. Od roku 1993 budova slúži Mestskému múzeu a sú na nej umiestnené pamätné tabule na rajeckých rodákov, Jána Frivaldského a Juraja Slotu Rajeckého.
Rajec bol v minulosti významným strediskom remeselnej výroby a až do 14. storočia prevažovali ľudové remeslá, kedy si každý hospodár vedel takmer všetko potrebné vyrobiť sám. Postupne však vznikali remeselnícke dielne, z ktorých vynikalo rezbárstvo, stolárstvo, medovnikárstvo a veľmi cenená bola práca rajeckých modrotlačiarov. Vychýrení boli rezbárski majstri Igondovci, ktorí okrem prác s náboženskými motívmi vyrábali dvojkrídlové a polkruhové bohato zdobené vyrezávané brány. V náväznosti na tieto zručnosti bolo v Rajci vytvorené ľudovoumelecké družstvo Rezbár, v ktorom pôsobil aj autor Slovenského betlehemu Jozef Pekara.
V rokoch 1911 – 12 tu ako kaplán pôsobil Jozef Tiso.
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto Rajec má okrem riadneho zastupiteľstva zriadený aj parlament mladých, sú doňho volení študenti miestnych škôl a svojimi nápadmi sa snažia zlepšovať kultúru a šport v Rajci.
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]
Mestské múzeum Rajec – vzniklo v roku 1992, verejnosti bolo sprístupnené až v roku 1993. Múzeum sa nachádza v historickej budove zo 17. storočia, ktorá je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok. Ešte v 19. storočí to bol jednoposchodový renesančne a barokovo upravený meštiansky dom, ktorý slúžil ako mestský pivovar.[7] Na budove múzea sú umiestnené 2 pamätné tabule. Vyrezávaná brána zo začiatku 20. storočia pochádza z dielne bratov Igondovcov, ktorí zahynuli v I. svetovej vojne. V budove múzea sú umiestnené dve stále expozície – národopisná a prírodovedná.
Stavby
[upraviť | upraviť zdroj]V Rajci bolo v roku 2008 postavené drevené Tesco. Je to energeticky úsporný supermarket s drevenou konštrukciou so stavebnými prvkami z prírodných izolačných materiálov. Ide o jediný obchod svojho druhu nielen na Slovensku, ale aj v krajinách strednej Európy.[8]
- Rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava
Pochádza zo začiatku 14. storočia[9], no gotický kostol bol viackrát prestavaný a dnes má barokový interiér. Farský kostol je jednou z najstarších stavebných pamiatok mesta a stojí v jeho najstaršej časti, juhovýchodne od námestia. Najstaršia zmienka o chráme pochádza z roku 1368, kedy išlo o gotickú stavbu. Mnohé pohromy a prestavby zapríčinili, že v súčasnosti sú pôvodné už len spodné časti veže a obvodového muriva so západným a južným neskorogotickým portálom. Z roku 1770 sa na južnej stene kostola zachovali slnečné hodiny s latinským nápisom: "Keby nebolo Slnka, hodiny by neukazovali čísla."
Rajec bol preslávený výrobou organov z dielne rodiny Pažických, ktorých tradícia výroby siaha do roku 1757. Tri generácie majstrov vyrobili do roku 1879 viac ako 200 organov, ktoré sú dodnes v kostoloch po celom Slovensku. Zakladateľ rodinnej dielne Ondrej Pažický daroval svoj prvý veľký organ v roku 1771 práve rajeckej farnosti, no po mnohých opravách a generálnej rekonštrukcii v roku 1989 sa z neho zachovala len malá časť.
Rovnako zásadnými úpravami prešiel aj interiér kostola a súčasnú podobu dostal počas oprav koncom 20. storočia. Vzácnou pamiatkou je oltárny obraz z roku 1777. Olejomaľba kráľa Ladislava kľačiaceho pred Matkou Božou pochádza od Jozefa Zanussiho. Tri krypty, ktoré sú pod kostolom, boli koncom 19. storočia uzavreté a zamurované. Do dnes sa zachoval iba náhrobok Barbory Thurzovej z roku 1561. Na severnej strane kostola sa nachádza tabuľa Andreja Škrábika.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- klasicistický trojičný stĺp so sochou Svätej Trojice na námestí SNP je z roku 1818. Na jeho piedestáli je reliéf sv. Floriána, patróna hasičov.
- kamenná socha svätého Jána Nepomuckého bola od začiatku 19. storočia umiestnená na námestí, odkiaľ bola odstránená počas rekonštrukcie v roku 1974. O dva roky neskôr bola umiestnená v kostole, kde je dodnes.
- renesančná radnica zo 16. storočia na námestí SNP je pôvodne renesančná jednoposchodová stavba, prístupná zo všetkých strán. Od r. 1992 slúži ako obradná, koncertná i výstavná sieň.
- židovský cintorín nad mestom
- stará fara, dnes zrekonštruovaná, pripomína pôsobenie Jozefa Tisa, prvého slovenského prezidenta.
Pomníky
[upraviť | upraviť zdroj]V Rajci sa nachádza Trojičný stĺp, pamätník obetiam Prvej svetovej vojny a pamätník obetiam Druhej svetovej vojny.
Pravidelné podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]
Veľký rajecký deň predstavuje spojenie športového a kultúrneho programu, ktorý sa koná vždy v druhú augustovú sobotu. Najstaršou aktivitou je tradičný Rajecký maratón, ktorý sa beží na trase Rajec – Čičmany. Tento maratón je jeden z troch na Slovensku, ktoré sú súčasťou slovenského pohára. Postupne sa medzi športové podujatia v tento deň zaradili aj Rajecký polmaratón, Rajecký in-line polmaratón a taktiež dvojkilometrový beh Rajcom. Veľký rajecký deň je ale aj najväčší kultúrny sviatok v Rajci, lebo celý tento deň sprevádzajú svojimi vystúpeniami rôzne kapely a tanečné súbory. Taktiež sa koná tradičný Rajecký jarmok.
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Juraj Slota (Slotta) (* 1819 - † 1882), – rímskokatolícky kňaz, publicista, redaktor, pedagóg.
- Cyril Gabriel Zaymus (Zajmus) (* 1843 - † 1894), – rímskokatolícky kňaz, národný pracovník, pedagóg, spisovateľ, prekladateľ.
- Juraj Ďurčanský (* 1873 – † 1937), - roľník, statkár, senátor Národného zhromaždenia
- JUDr. Eugen Pažický (* 1876 - † 1919), – významný rajecký entomológ, právnik a štátny úradník v Trenčíne.
- Ing. Ján Frivaldský (* 1882 - † 1895), – významný prírodovedec, entomológ a múzejník.
- JUDr. Matúš Kavec (* 1898 - † 1980), – spisovateľ.
- Jozef Baraník (* 1903 - † 1983), – slovenský pedagóg a fyzik.
- Prof. JUDr. Ferdinand Ďurčanský (* 1906 - † 1974), – slovenský politik a novinár.
- Vojtech Križan (* 1908 - † 1975), – významný včelársky odborník.
- Ján Hollý (* 1912 - † 2007), – učiteľ, prírodovedec a botanik, jeden z riaditeľov školy v Rajeckých Tepliciach.
- Rudolf Pribiš (* 1913 - † 1984), – sochár, medailér a výtvarný pedagóg.
- Andrej Pauliny (* 1925 - † 2005), – rímskokatolícky kňaz, salezián, grafik, redaktor, riaditeľ Slovenského gymnázia v Ríme, prekladateľ, pedagóg.
- Vladimír Kompánek (* 1927 - † 2011), – slovenský maliar a sochár.
- Hana Slivková (* 1923 - † 1984), – slovenská herečka.
Čestné občianstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Ing. arch. Ferdinand Milučký – významný architekt žijúci v Bratislave.
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem kultúrnych pamiatok sa na okraji mesta nachádza termálne kúpalisko Veronika a Golf Park. Okolitá krajina ponúka vhodné podmienky pre cykloturistov (Rajecká cyklomagistrála) a horských turistov. Vo Fačkovskom sedle a Čičmanoch sa nachádzajú lyžiarske strediská.
Turistické trasy
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke na Žibrid v Súľovských vrchoch alebo do sedla pod Hnilickou Kýčerou v Lúčanskej Fatre. - po
značke cez Súľovské vrchy do obce Malá Čierna
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 34.
- ↑ Najstaršie osídlenie územia [online]. [Cit. 2011-09-03]. Dostupné online.
- ↑ V Rajci našli osadu z doby bronzovej
- ↑ Karta NKP [online]. Pamiatkový úrad SR, [cit. 2011-09-03]. Dostupné online.
- ↑ V Rajci otvorili drevené Tesco [online]. 12.9.2008, [cit. 2011-09-03]. Dostupné online.
- ↑ Karta NKP [online]. Pamiatkový úrad SR, [cit. 2011-09-03]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rajec