[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Rafael Kubelík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rafael Jeroným Kubelík
český dirigent
český dirigent
Narodenie29. jún 1914
Býchory, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Česko)
Úmrtie11. august 1996 (82 rokov)
Kastanienbaum, Švajčiarsko
PodpisRafael Kubelík, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Rafael Kubelík

Rafael Jeroným Kubelík (* 29. jún 1914, Býchory – † 11. august 1996, Kastanienbaum, Švajčiarsko) bol významný český dirigent, už menej známy aj ako hudobný skladateľ a huslista. Vynikal ako interpret klasickej a romantickej hudby, známym sa stal však predovšetkým ako interpret diel českých a ďalších slovanských skladateľov (Dvořák, Janáček, Martinů, Musorgskij, atď.). Bol aj uznávaným odborníkom na skladby Gustava Mahlera alebo Bélu Bartóka. V roku 1990 získal čestný doktorát Karlovej univerzity v Prahe.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Bol synom vynikajúceho svetoznámeho husľového virtuóza Jana Kubelíka. Otec mu poskytol základy hudobného vzdelania a smeroval ho na dráhu huslistu. Rafael Kubelík absolvoval v rokoch 1928 – 1933 pražské konzervatórium, kde okrem husľovej hry študoval aj skladbu a dirigovanie. Jeho kariéra dirigenta mala veľmi strmý vzostup, pretože už v roku 1934 viedol po prvý raz Českú filharmóniu. Spolu s ňou sa postupne zúčastnil na koncertných turné v Taliansku a Anglicku. Po krátkom angažmán v brnianskej opere bol v roku 1942, teda už ako dvadsaťosem ročný vymenovaný po legendárnom Václavovi Talichovi za umeleckého riaditeľa Českej filharmónie. V roku 1946 s orchestrom zahajoval a uzatváral 1. ročník festivalu Pražská jar.

Po februárovom komunistickom puči roku 1948 v lete toho istého roku emigroval. Postupne sa vypracoval na jednu z najväčších dirigentských osobností svojej doby. V rokoch 1950 – 1953 stál ako umelecký riaditeľ a dirigent na čele Chicagského symfonického orchestra. Trvalo propagoval vo svete českú hudbu a vďaka obrovskému úspechu ním realizovanej Janáčkovej Káti Kabanovej bol v roku 1955 vymenovaný za hudobného riaditeľa Kráľovskej opery (Royal Opera House) v Londýne, kde pôsobil do roku 1958. Hudba českých a ďalších slovanských autorov sa stala pravidelnou súčasťou repertoáru opery.

Po období častého hosťovania (Viedenská či Izraelská filharmónia) bol v rokoch 1961 – 1979 šéfdirigentom symfonického orchestra Bavorského rozhlasu v Mníchove, z ktorého vytvoril popredné svetové hudobné teleso. Súčasne bol v rokoch 1972 – 1974 dirigentom v Metropolitnej opery v New Yorku.

Rafael Kubelík sa v emigrácii trvalo veľmi angažoval politicky a kultúrne v prospech českej spoločnosti a jednotlivcov, ktorých prenasledoval komunistický režim. Žil striedavo v USA a Švajčiarsku. Od svojich sedemdesiatich rokov bol už tak hendikepovaný chronickým kĺbovým ochorením, že musel dirigentskú činnosť ukončiť. Napriek všetkým problémom však po páde komunistického režimu uvítal možnosť zahájiť po 42 rokoch v exile roku 1990 festival Pražská jar Smetanovou symfonickou básňou Má vlast. Pamätným koncertom 12. mája 1990 a o mesiacom neskôr Koncertom vzájomného porozumenia na Staromestskom námestí definitívne uzavrel svoju dirigentskú dráhu.[1][2]

Zomrel 11. augusta 1996 vo Švajčiarsku. 18. septembra ho pochovali na vyšehradskom Slavíne v Prahe vedľa jeho otca.

Dirigentské pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Štátna opera Brno 1939 – 1941 šéfdirigent
Česká filharmonia 1942 – 1948 šéfdirigent
Chicago Symphony Orchestra 1950 – 1953 umelecký riaditeľ a dirigent
Kráľovská opera Covent Garden v Londýne 1955 – 1958 umelecký riaditeľ a dirigent
Symfonický orchester bavorského rozhlasu 1961 – 1979 šéfdirigent
Metropolitná opera v New Yorku 1972 – 1974 dirigent

Skladateľská činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Kubelíkova kompozičná činnosť obsahuje predovšetkým orchestrálne, koncertantné a vokálno-inštrumentálne skladby. Okrem toho sa venoval opernej tvorbe a napísal aj niekoľko komorných skladieb. Len málo z autorových diel bolo realizovaných.

  • Opery:
    • Veronika (uvedená po prvý raz v Brne 1947).
    • Cornelia Faroli (uvedená po prvý raz v Augsburgu 1972)
    • Císařovy nové šaty (1946, nikdy neuvedená)
    • Květinky malé Idy (1946, nikdy neuvedená).
  • Komorné a koncertné skladby:
    • 1.husľový koncert (1940)
    • 2.husľový koncert (1951)
    • Violončelový koncert (1944)
    • Klavírny koncert (1950)
  • Orchestrálne, inštrumentálno-vokálne a chrámové skladby:
    • Sekvence (1975)
    • Quattro forme per archi
    • Pro memoria patris (1944)
    • rekviem Libera nos pre orchester, zmiešaný, detský a recitačný zbor (1955 – 56)
    • Mše pro dětský sbor a smyčcový kvartet (1955)

Najvýznamnejšie nahrávky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Antonín Dvořák: 9 Symphonien, Scherzo capriccioso, The Wood Dove, Karneval Ouvertüre, Berliner Philharmoniker, Symphonieorchester des, Bayerischen Rundfunks CD komplet)
  • Antonín Dvořák: Stabat Mater op. 58, Legends op. 59, Mathis • Reynolds, Ochman • Shirley-Quirk, Chor und Symphonieorchester, des Bayerischen Rundfunks, English Chamber Orchestra
  • Antonín Dvořák: Concerto for Piano, Rudolf Firkušný – piano ; Česká filharmonie (1944 a 1946), CD úprava
  • Gustav Mahler: 10 Symphonien, Symphonieorchester des Bayerischen Rundfunks, (CD komplet)
  • Béla Bartók: Concerto for Orchestra, Two Portraits, The Miraculous Mandarin; Royal Philharmonic Orchestra
  • Bedřich Smetana: My Country, Boston Symphony Orchestra
  • Bedřich Smetana: symfonické poemy, Vítězslav Novák: Česká suita; Česká filharmonie (1943 až 1948), CD úprava
  • Přítomnost II. - Contemporary Czech Music Rafael Kubelík – II. String Quartet, Jan Rychlík – Hommagi Gravicembalistici, Klement Slavický – Trio for Oboe, Clarinet and Bassoon, Jan Novák – Dulces Cantilenae for Tenor and Cello, Jiří Dvořáček – Slzy, Ivo Jirásek – Pastorale e saltarello for Oboe and Harp, Jiří Teml – Pantomima for Flute and Piano

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Má vlast jako křest ohněm. Pražské jaro nabídne milovníkům vážné hudby náhradní program. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2020-05-12. Dostupné online [cit. 2024-03-08]. ISSN 1213-1385.
  2. Koncert vzájemného porozumění [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2024-03-08]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]