[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

RCD Espanyol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
RCD Espanyol
Celý názovReial Club Deportiu
Espanyol de Barcelona
PrezývkaPeriquitos
Blanquiazules (bielo-modrí)
Založený28. október 1900
(ako Sociedad Española de Football)
ŠtadiónStage Front Stadium,
Barcelona, Katalánsko
Kapacita40 000
MajiteľRastar Group
PredsedaChen Yansheng
TrénerŠpanielsko Luis García
LigaSegunda División
2023/244. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby

RCD Espanyol de Barcelona (katalánsky: Reial Club Deportiu Espanyol de Barcelona) je španielsky športový klub založený v Barcelone. Najznámejšie je jeho futbalové družstvo. Espanyol aktuálne sídli na štadióne Estadi Cornellà-El Prat s kapacitou 40 500 divákov, ktorý bol otvorený 2 Augusta 2009. Dovtedy sídlil klub na štadióne Estadi Olímpic Lluís Companys, kde sa odohrávali v roku 1992 letné olympijské hry. Predtým hral svoje zápasy na Estadi de Sarria. Hoci je v tieni slávnejšieho mestského rivala FC Barcelona, stabilne patrí medzi silnejšie tímy v španielskej La Lige.

Založenie klubu a jeho charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Espanyol bol založený 28. októbra 1900 študentom na univerzite v Barcelone, Ángelom Rodríguezom. Klub mal pôvodne svoj domov v zámožnej štvrti Barcelony Sarria a bol založený pod názvom Sociedad Espanola de Football. Espanyol bol prvým klubom v Španielsku založený výhradne španielskymi fanúšikmi futbalu, ako opozícia voči prisťahovalcom, ktorý založili klub FC Barcelona.

Espanyol hral najprv vo svetložltých dresoch, a to pretože priateľ zakladateľa klubu vlastnil textilnú továreň a mal prebytok látky svetložltej farby. Bolo ponechané na jednotlivých hráčoch, akej farby budú ich krátke nohavice. V roku 1910 sa názov klubu zmenil na Club Espanol de Futbol a zároveň bolo rozhodnuté, že jeho dresy budú mať modré a biele pásy, tak ako hlavné farby klubového znaku. Klubové farby, modrá a biela, boli vybraté na počesť legendárneho katalánskeho admirála Rogera de Lluria, ktorý mal štít týchto farieb a v stredoveku v oblasti Stredozemného mora chránil katalánske záujmy.

Od samotného začiatku svojej existencie klub dosahoval úspechy. V roku 1903 vyhral Campionat de Catalunya a v zapätí hral aj v Copa del Rey. Nanešťastie roky bol Espanyol mnohými Barcelončanmi spájaný so „španielskym Katalánskom“, čo bolo vnímané ako kolaborácia so španielskym centralizmom.

Vývoj názvu klubu

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1906 následkom finančných problémov sa mnohí hráči klubu spojili s X Sporting Club. Tento klub vyhral Campionat de Catalunya trikrát v období rokov 19061908. V roku 1909 bol tento klub premenovaný na Club Deportivo Espanol a v roku 1910, keď prijal súčasné farby dresov na počesť admirála Rogera de Llúria, dostal názov Club Espanol de Futbol.

Espanyol patrí medzi niekoľko španielskych klubov, ktoré sú pod patronátom španielskej koruny. Toto právo udelil Espanyolu v roku 1912 Alfonz XIII. a klub je odvtedy známy ako Real Club Deportivo Espanol. Z tohto dôvodu má v názve slovo Real (kráľovský) a kráľovskú korunu v svojom znaku.

Po abdikácii kráľa Alfonza XIII. v roku 1931 a vyhlásení druhej španielskej republiky, bol vydaný zákaz používania kráľovských symbolov. V tom čase klub prijal katalánsky názov Club Esportiu Espanyol. V období, ktoré nasledovalo po španielskej občianskej vojne a v čase zákazu katalánčiny bol klubu prinavrátený názov Real Club Deportivo Espanol.

V roku 1995 sa začal používať katalánsky názov klubu. Slovo Deportiu v názve Reial Club Deportiu Espanyol de Barcelona znamená skôr šport pre zábavu, zatiaľ čo Esportiu je slovo vyhradené pre profesionálny šport. Zdá sa, že správne by sa malo používať slovo Esportiu, ale vzhľadom na tradíciu bolo ponechané slovo Deportiu.

Štyri víťazstvá v Copa del Rey: 1929, 1940, 2000 a 2006 RCD Espanyol vyhral v roku 1901 Macaya Cup. V roku 1929 vyhral tím svoj prvý Copa del Rey a to zopakoval v rokoch 1940 a 2000, teda v roku keď oslavoval svoje založenie a naposledy v roku 2006.

Zaujímavosti z histórie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1928 sa klub stal zakladajúcim členom La Ligy a v roku 1929 vyhral svoj prvý Copa del Rey. Vtedajší hráč klubu Ricardo Saprissa neskôr emigroval do Kostariky a dopomohol k vytvoreniu klubu Deportivo Saprissa.

Espanyol sa 9-krát kvalifikoval do Pohára UEFA (vrátane sezóny 2006/07, keď vyhral Copa del Rey) a v roku 1988 sa dostal do finále, kde prehral s Bayerom Leverkusen z vtedajšieho západného Nemecka, na pokutové kopy 2:3, po nezabudnuteľných zápasoch doma a vonku (3:0 v Barcelone, 0 – 3 v Leverkusene).

V roku 1994 RCD Espanyol vytvoril svoj rezervný tím, RCD Espanyol B.

Espanyol hrá svoje domáce zápasy na olympijskom štadióne, Estadi Olímpic Lluís Companys. V súčasnosti klub buduje nový štadión medzi mestami Cornella de Llobregat a El Prat de Llobregat na západ od Barcelony.

13. januára 2007 Espanyol zaznamenal svoje prvé víťazstvo v derby s mestským rivalom FC Barcelona od roku 2001. Tento zápas skončil výsledkom 3:1 pre Espanyol.

Espanyol v Európe

[upraviť | upraviť zdroj]

Pohár UEFA 2006/2007

[upraviť | upraviť zdroj]

Víťazstvom v španielskom kráľovskom pohári v sezóne 2005/06 sa Espanyol kvalifikoval do pohára UEFA. V prvom kole porazil v súčte zápasov 5:3 bratislavskú Artmediu a následne sa ocitol v skupine F spolu s holandským gigantom Ajax Amsterdam, belgickým trpaslíkom Zulte Waregem, českou Sparta Praha a rakúskou Austriou Viedeň. Espanyol vyhral skupinu, keď zvťazil vo všetkých svojich štyroch zápasoch.

V šestnásťfinále stálo proti nemu talianske Livorno, ktoré sa len s odretými ušami dostalo do vyraďovacej fázy. Espanyol vyhral v Toskánsku 2:1 a potom doma v Barcelone doklepol svoj postup víťazstvom 2:0. Nasledujúcim súperom bol izraelský Maccabi Haifa, s ktorým vonku po urputnej snahe súpera remizoval 0:0, ale v odvete ho zvalcoval výsledkom v pomere 4:0. Mnohí vtedy začali vnímať Espanyol, ako jedného z favoritov na postup do finále v Glasgowskom Hampden Parku.

No ak sa to malo stať skutočnosťou Espanyol by mal poraziť portugalského giganta Benficu Lisabon, dvojnásobného víťaza Európskeho pohára majstrov. Espanyol sa tým nenechal vyviesť z konceptu a rýchlo sa v prvom domácom zápase ujal vedenia 3:0. Benfice sa však podarilo v Barcelone streliť dva góly a skoro aj vyrovnať, čím si pripravila lepšiu východiskovú pozíciu do odvety. Konečný výsledok zápasu bol 3:2. Espanyol, však prežil nepríjemnú cestu do Lisabonu a vrátil sa späť s vynikajúcou remízou 0:0, ktorá klubu postačovala aby si zabezpečil miesto v semifinále.

Medzi poslednými štyrmi tímami sa Espanyolu ušiel nemecký súper Werder Brémy, ale opäť sa mu podarilo uhrať skvelý domáci výsledok a v podstate rozhodnúť dvojzápas už v jeden večer. Výhra 3:0 mu na ceste do Nemecka poskytla potrebný pokoj na dotiahnutie svojej spanilej jazdy až do finále pohára UEFA, o to viac, keď v Brémach kontroloval zápas a vyhral 2:1.

Vo finále, ktoré sa hralo 16. mája 2007 v Glasgowe, sa Espanyol stretol so súperom zo španielskej La Ligy, FC Sevilla. Po remíze 2:2 a predĺžení, prehral až na strely zo značky pokutového kopu 1:3. Espanyol sa tak stal jediným klubom v histórii pohára UEFA, ktorý v tejto súťaži neprehral ani jediný zápas a napriek tomu nezískal trofej. Hráč klubu Walter Pandiani, ktorý po sezóne opustil klub, sa stal najlepším strelcom tohto ročníka pohára UEFA.

Slávni hráči RCD Espanyol

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas viac ako 100 rokov histórie klubu mal Espanyol v svojom kádri hráčov, ktorí boli dobre známi na celom svete. Pravdepodobne prvý a slávny modro-biely idol bol brankár Ricardo Zamora. Po ňom za klub hrali tiež ďalší slávni hráči, ako Alfredo Di Stéfano, Kubala, N'Kono, Răducioiu, Pochettino, Milošević, či Raúl Tamudo.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému RCD Espanyol

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]