Pravek
Pravek alebo prehistória (predhistória) alebo preddejinná doba je prvá a najdlhšia etapa ľudských dejín.
Niekedy sa rozlišujú pojmy:
- pravek: končí vznikom štátov (v marxizme so začiatkom „triednej spoločnosti“) na danom území resp. so začiatkom staroveku/stredoveku
- prehistória (preddejinná doba): končí so začiatkom bohatých písomných správ alebo začiatkom akýchkoľvek písomných správ (v prvom prípade zahŕňa aj tzv. protohistóriu)
Vedecky skúma pravek napríklad prehistória a prehistorická archeológia.
Časové vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Začína sa vznikom/prvými nálezmi človeka (okolo 2,6/2,5 miliónov rokov pred Kr., v Európe – okrem Gruzínska – sa nálezy začínajú až okolo 1,2 milióna rokov pred Kr.).
Končí sa podľa rôznych zdrojov:
- a) vznikom prvých štátov (napr. Egypta, Mezopotámie – okolo 3000 pred Kr.; na Slovensku vznikom Nitrianskeho kniežatstva/Veľkej Moravy - okolo 800 po Kr.); na Prednom Východe je to čas identický so začiatkom staroveku
- b) s nástupom protohistorického obdobia (ranej dejinnej doby), teda na Slovensku 450/400 pred Kr. (začiatok laténskej doby); na Slovensku sa možno menej často stretnúť aj s podobnou hranicou 850/800/750/700 pred Kr. (začiatok železnej doby)
- c) v Európe: s nástupom stredoveku (teda tradične 476 po Kr., na Slovensku 500 po Kr.)
Vznik prvých štátov (na Prednom Východe aj na Slovensku) je takmer identický so začiatkom histórie v užšom zmysle, obdobia dejín, ktoré je už bohato zachytené písomnými prameňmi.
V egejskej oblasti sa niekedy zvykne ako koniec praveku udávať rok 500 pred Kr., v časti strednej Európy južne od Slovenska okolo začiatku n. l. (začlenenie do Rímskej ríše) a podobne.
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Historicko-archeologické delenie
[upraviť | upraviť zdroj]- kamenná doba
- paleolit
- mezolit
- neolit
- v Starom svete:medená doba
- v Starom svete: bronzová doba
- v Starom svete: železná doba:
- v strednej Európe: rímska doba
- v strednej Európe: sťahovanie národov
Eneolitom začína tzv. obdobie kovov (ako opak vlastnej kamennej doby).
Vo vyspelejších oblastiach (Mezopotámia, Egypt, Čína a podobne) končí pravek už neolitom alebo eneolitom, či už z toho dôvodu, že vznikli štáty, alebo jednoducho z dôvodov odlišného tradičného delenia.
Laténska doba až doba sťahovania národov sú (napríklad) na Slovensku tzv. protohistorické obdobie (ktoré sa, ako bolo vyššie spomenuté, do praveku niekedy už nezaraďuje).
Ekonomické delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Z ekonomického hľadiska pravek delíme na:
Geologické delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Z geologického hľadiska pravek spadá do období:
- pliocén
- tzv. „štvrtohory“:
- pleistocén
- holocén (poľadová doba) - trvá dodnes
Pozri aj chronostratigrafická tabuľka.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Pravek je v podstate dejinné obdobie ľudstva, o ktorom nie sú zachované písomné správy, iba doklady ľudskej existencie (kosti) a činnosti (napr. nástroje, náradie, zbrane, šperky), súhrnne označované ako archeologické pramene.
Jadrom štúdia praveku, najmä paleolitu, je vznik a vývoj človeka - pozri pod antropogenéza. Orientačne možno povedať, že druh človek sa prvý raz objavuje v oblasti Starého sveta (Európa, Ázia, Afrika), potom v Amerike a Austrálii veľmi zhruba 10 000 pred Kr.).
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému pravek