Pleistoanax
| Pleistoanax | |
| kráľ Sparty | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Agiovci |
| Panovanie | 459 pred Kr. – 409 pred Kr. v rokoch 446 pred Kr. – 428 pred Kr. syn Pausanias |
| Predchodca | Pleistarchos |
| Nástupca | Pausanias |
| Rodina | |
| Potomstvo |
syn Pausanias |
| Otec | Pausanias |
Pleistoanax (starogr. Πλειστοάναξ) z kráľovskej rodiny Agiovcov bol kráľ Sparty od roku 459 pred Kr. do roku 409 pred Kr. V rokoch 446 pred Kr. do roku 428 pred Kr. ho zastupoval syn Pausanias. Pleistoanax bol najstarším synom Pausania, slávneho vojvodcu pochádzajúceho z kráľovskej rodiny Agiovcov, ktorý na čele gréckych vojsk porazil v roku 479 pred Kr. perzské vojská v bitke pri Platajách.
Na trón nastúpil v roku 459 pred Kr. V roku 457 pred Kr. viedla Sparta inváziu proti Fokide. Pleistoanax, keďže bol ešte veľmi mladý, nemohol sa postaviť na čelo spartského vojska; zastúpil ho syn jeho strýka Nikoméda Kleombrotos. V roku 445 pred Kr. vpadli Aténčania na čele s Periklom do Eubóje a ako odvetu viedol inváziu Sparťanov do Atiky v tom istom roku už Pleistoanax osobne, ale za poradcu mu efori určili Kleandrida. Sparťania pustošili krajinu okolo Atén, ale Atény sa im nepodarilo dobyť. Po predčasnom stiahnutí svojho vojska z nepriateľského územia boli Pleistoanax spolu Kleandridom vystavení podozreniu, že boli podplatení Periklom. Efori ich na to obvinili z úplatkárstva. Kleandrida odsúdili na smrť a mladého kráľa na vysokú pokutu, ktorú nevedel splatiť a bol preto nútený opustiť Spartu. Pleistoanax žil potom 19 rokov vo vyhnanstve v Arkádii na posvätnom pozemku pri svätyni boha Dia a počas tohto obdobia ho na tróne zastupoval jeho syn Pausanias.
Vzhľadom na pokánia a na podnet z Delfskej veštiarne mu počas peloponézskej vojny v roku 428 pred Kr. efori povolili vstup do Sparty a ujať sa znova vlády. Jeho ďalšie panovanie bolo ale ostro sledované jeho odporcami, ktorí ho podozrievali z toho, že podplatil Pýtiu v delfskej veštiarni. Každý jeho neúspech počas peloponézskej vojny proti Aténam využili proti nemu. Pleistoanax preto použil všetok svoj vplyv na ukončenie vojny a dosiahnutie mieru s Aténami. To sa mu napokon podarilo v roku 421 pred Kr., keď spolu s aténskym štátnikom Nikiom podpísali mierovú zmluvu (tzv. zmluva Nikias). Mierová zmluva mala platiť 50 rokov. Obyvateľstvo a hlavne roľníci ho privítali s nadšením. Mier netrval však dlho už o tri roky Sparťania zaútočili na Argos. Lenže Argos bol demokratický štát a Atény ho nenechali bez pomoci. Na posilnenie spartských vojenských síl bol kráľ Pleistoanax postavený na čelo armády pozostávajúcich zo starých mužov a chlapcov, ktorá mala pomôcť spolukráľovi Agidovi. Po príchode zistil, že jeho pomoc už nie je potrebná. Spartské vojsko v bitke pri Mantinei zvíťazilo. Pleistoanax sa vrátil do Sparty. Zomrel v roku 409 pred Kr. a jeho nástupcom sa stal jeho syn Pausanias.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Ploutarchos, Perikles
- Thukydides, Dejiny peloponezskej vojny
- Diodoros Sicílsky, Bibliotheca historia
Pleistoanax
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Pleistarchos |
kráľ 459 pred Kr. – 409 pred Kr. |
Nástupca Pausanias |