Pšenica
Pšenica | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Triticum | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pšenica (na západe Slovenska neodborne aj žito; lat. Triticum) je rod obilnín z čeľade lipnicovité, ktorých zrná sa používajú na priamu spotrebu ako ľudská potravina (chlebovina) alebo na kŕmenie hospodárskych zvierat (jadrové krmivo).
V celosvetovom meradle je pšenica na druhom mieste v objeme ročnej produkcie, na prvom mieste je kukurica a na treťom mieste ryža.
Druhy a odrody
[upraviť | upraviť zdroj]Rod pšenica (Triticum) sa delí na:
- 1. diploidné pšenice (2n-14)
- 2. tetraploidné pšenice (4n-28)
- 3. hexaploidné pšenice (6n-42)
Každý poddruh možno ďalej rozdeliť na tri typy:
- bezplevnaté, čiže nahé (s pevným klasovým vretenom a zrnom ležiacim voľne v plevách)
- plevnaté pšenice (lámavým klasovým vretenom a zrnom pevne uzatvorenom v plevách)
- divé pšenice (s lámavým klasovým vretenom a plevnatým zrnom)
Klas pšenice je zložený z viackvetných kláskov. Klásky sú umiestnené v jednotlivých článkoch klasového vretena. Sú jedno-, dvoj- až 7-kveté, z nich sú spravidla jedno- až 4-plodné.
Druhy:
- Pšenica letná forma ozimná (Triticum aestivum)
- Pšenica tvrdá:(Triticum durum)
- Pšenica špalda:(Triticum spelta)
Produkcia
[upraviť | upraviť zdroj]Najväčšími producentmi pšenice na svete je EÚ, Čína, India, USA a Rusko. Čína a India produkujú najmä pre vlastnú spotrebu a preto najväčšími exportérmi je USA, EÚ, Rusko, Kanada a Austrália.
Top producenti pšenice 2009 | |
---|---|
Krajina | Produkcia (mil. ton) |
EU27 | 138 |
Čína | 115 |
India | 81 |
Rusko | 62 |
USA | 60 |
Kanada | 27 |
Pakistan | 24 |
Austrália | 23 |
Ukrajina | 21 |
Turecko | 18 |
Svet spolu | 680 |
Zdroj: USDA[1] |
Obchodovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Na slovensku sú 4 subjekty ktoré obchodujú so pšenicou: Poľnohospodári, obchodníci, mlyny a iní spotrebitelia a vláda. Trh s pšenicou sa organizuje na Komoditnej burze Bratislava. Trhové ceny pšenice sú uvádzané na webovej stránke burzy, ďalej pri burze zasadá každé 2 týždne Cenový burzový výbor a určuje trhovú cenu pšenice 2 týždne spätne, aktuálnu, predpokladanú 2 týždne dopredu a predpokladanú trhovú cenu o 3 mesiace dopredu.[2] Poľnohospodárska platobná agentúra robí dotazníkový prieskum trhu a zverejňuje ju v správe ATIS. Ďalším miestom pre nákup alebo predaj pšenice sú inzertné portály.
Štandardy
[upraviť | upraviť zdroj]- STN 46 1200-2: Pšenica kŕmna
- STN 46 1100-2 A: Pšenica potravinárska letná
- STN 46 1100-2 B: Pšenica potravinárska letná
- STN 46 1100-2 E: Pšenica potravinárska letná
- STN 46 1100-3 B: Pšenica tvrdá (triticum durum)
Pšenica je naša najdôležitejšia obilnina. Zo semena – zrna – sa mletím vyrába krupica a biela múka na pečenie chleba, bieleho pečiva, rôznych cestovín a cukrárenských výrobkov. Zo zrna raže sa získava ražná múka. Z nej sa vyrába tmavý pšenično-ražný chlieb, pečivo a perníky.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Najväčší producenti Pšenice na svete [online]. USDA, [cit. 2010-08-13]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Cenový burzový výbor [online]. Komoditná burza Bratislava, [cit. 2009-12-10]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]