North American P-51 Mustang
| P-51 Mustang | |
 P-51D-5-NA Mustang (výr. č. 44-13357; B7-R; pomenovaný „TIKA IV“) 374. stíhacej letky 361. stíhacej skupiny 8. leteckej armády USAAF pilotovaný poručíkom Vernonom Richardsom, 1944 | |
| Typ | stíhacie lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | North American Aviation |
| Konštruktér | Edgar Schmued |
| Prvý let | 26. októbra 1940 |
| Zavedený | január 1942 (RAF) |
| Vyradený | 1984 (Vzdušné sily Dominikánskej republiky) |
| Charakter | vyradený z vojenskej služby, ale niekoľko civilných strojov stále lieta |
| Hlavný používateľ | United States Army Air Forces Royal Air Force Royal New Zealand Air Force Royal Canadian Air Force |
| Výroba | 1942 – 1948 |
| Vyrobených | vyše 15 000 |
| Varianty | North American A-36 Apache Rolls-Royce Mustang Mk.X CAC Mustang Cavalier Mustang |
North American P-51 Mustang bolo americké jednomiestne jednomotorové stíhacie lietadlo dlhého doletu, ktoré bolo používané hlavne počas druhej svetovej vojny. Išlo o jeden z najúspešnejších typov stíhacích lietadiel. Mustangy väčšinou sprevádzali bombardéry počas náletov na Nemecko a ním okupované krajiny, pričom Spojencom pomohli získať vzdušnú nadvládu. Boli nasadené aj v Tichomorí proti Japonsku.
V kórejskej vojne boli Mustangy nasadené ako hlavná stíhačka a bojové lietadlo Spojencov, ale v jej priebehu boli nahradené prúdovými lietadlami. U niektorých letectiev Mustang slúžil ešte na začiatku 80. rokov. Niekoľko letuschopných lietadiel súkromných majiteľov lieta dodnes.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]
Začiatkom roku 1940 bolo evidentné, že Spojené kráľovstvo bude potrebovať veľké množstvo stíhacích lietadiel, keďže domáca výroba v tom čase nestačila pokrývať potreby Royal Air Force (RAF). Rozhodla sa tak objednať čo najviac strojov zo Spojených štátov. Obstarávacia komisia v USA sa rozhodla zakúpiť väčšie množstvo stíhačiek P-40 Warhawk, ktoré boli v tom čase jedinými z amerických strojov, ktoré boli aspoň čiastočne vhodné pre európske bojisko. Keďže firma Curtiss-Wright nebola schopná dodať také množstvo lietadiel včas, rozhodli sa ich vyrábať licenčne u firmy North American Aviation. Tá však prišla v apríli 1940 s návrhom vývoja a výroby vlastného stroja s rovnakým motorom Allison V-1710-39, ale navyše podľa špecifikácií, aké požadovali Briti.[1] Obstarávaciu komisiu presvedčil najmä sľub firmy, že prvý prototyp dodajú do 120 dní. Za 117 dní sa podarilo postaviť nový drak, ktorému ale chýbal motor. Prototyp s označením NA-73X tak vzlietol až 26. októbra 1940, čo bolo 178 dní od objednávky. Skúšky prototypu ukázali, že išlo o mimoriadne vydarený typ s perfektne vyváženými vlastnosťami, jednoduchou konštrukciou, a teda aj jednoduchou výrobou a údržbou. RAF okamžite objednala 620 lietadiel. Prvý sériový stroj bol hotový v máji 1941. Briti ich označovali ako Mustang Mk.I. Prvé Mustangy však mali jednu slabinu – ich motory Allison nemali dobré výškové vlastnosti. Vo výškach nad 5 000 m, kde sa na západnom fronte odohrávala väčšina vzdušných bojov, začali výrazne strácať výkon. Preto boli britské Mustangy používané len na hĺbkové prieskumné lety. Tam sa im darilo veľmi dobre a medzi pilotmi boli obľúbené. Historicky prvé vzdušné víťazstvo na Mustangu zaznamenal americký pilot v službách RAF počas neúspešnej invázie kanadských jednotiek pri Dieppe v auguste 1942. Armádne vzdušné sily USA (United States Army Air Forces, USAAF) rozpoznali potenciál tejto stíhačky, najmä po útoku na Pearl Harbor, a krátko po vyhodnotení jedného z prvých exemplárov Mustang Mk.I nasledovali objednávky tohto typu. Prvé dve americké verzie Mustangu, obidve upravené pre útoky proti pozemným cieľom, označované ako A-36A Apache a P-51A, boli poháňané motormi Allison. Motor Allison V-1710 bol vyhovujúci pre prevádzku v menších výškach. Menej úspešný bol vo väčších výškach, kde bolo k zvýšeniu jeho výkonnosti potrebné objemné turbodúchadlo.
Ďalší vývoj a použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Po ťažkej porážke britsko-americkej leteckej ofenzívy (operácia Pointblank) sa velenie amerického armádneho letectva rozhodlo zastaviť denné nálety, až kým nebudú k dispozícii vhodné stíhačky dlhého doletu schopné sprevádzať bombardéry po celý čas letu v hĺbke nepriateľského vzdušného priestoru.
Dovtedy používaný P-38 Lightning, mal síce dostatočný dolet, ale bol drahý a nebol dostupný v potrebných množstvách. Navyše Lightning nebol celkom rovnocenným súperom pre nemecké stíhačky. Ďalší zo strojov, s ktorým bolo možno počítať, bol P-47 Thunderbolt. Ten bol síce rovnocenným súperom nemeckých stíhačiek, ale nemal dostatočný dolet. Vzniknutú medzeru sa Američania rozhodli zaplniť novými Mustangmi.
Konštrukčný tím Edgara Schmueda sa pustil do práce a doslova každý voľný centimeter lietadla vyplnili palivovými nádržami. Tým sa vytrvalosť lietadla zvýšila až na sedem hodín a vďaka tomu mohli Mustangy sprevádzať bombardéry po celý čas letu a s vonkajšími prídavnými nádržami mali dokonca ešte väčší dolet. Stíhacie Mustangy boli pre americké armádne letectvo dodané až v roku 1943, kedy boli zavedené prvé stroje série A, známe už pod novým označením P-51A. Podobne ako ich britskí súkmeňovci, aj tieto stroje boli výrazne znehodnocované nedostatočne výkonnými motormi Allison. Až po montáži motorov Packard V-1650-3 (čo boli licenčne vyrábané motory Rolls-Royce Merlin 63) do draku P-51, vznikla v septembri 1942 nová verzia P-51B. Kombinácia vynikajúceho motora a draku bola taká dobrá, že to niektorí leteckí historici nazvali ako „celestial wedding“ (nebeská svadba). Výroba motorom Merlin poháňaného P-51B sa s veľkým nasadením začala v roku 1943. Továreň North American v kalifornskom Inglewoode následne vyrobila 1 988 kusov P-51B. Nová továreň v texaskom Dallase vyrobila ďalších 1 750 kusov lietadiel označovaných ako P-51C. Prvé americké stroje verzie B sa dostali na Britské ostrovy v decembri 1943, kedy Mustangy 354. stíhacej skupiny vzlietli k svojej prvej bojovej sprievodnej misii z Británie, aby sprevádzali bombardéry B-17 Flying Fortress nad Kiel a späť, čo bolo celkovo približne 1 600 km. V marci 1944 stroje verzie B po prvýkrát sprevádzali bombardéry B-17 Flying Fortress a B-24 Liberator nad Berlín a späť, čo bolo celkovo až 1 780 km. Dovtedy boli americké bombardéry občas nútené letieť bez svojej stíhacej ochrany, pretože ostatné americké stíhačky nemali dostatočný dolet na to, aby ich mohli sprevádzať po celý čas letu nad cieľ a späť. Príchod Mustangov túto situáciu úplne zmenil, pretože s bombardérmi dokázali doletieť aj k vzdialenému cieľu a potom ich sprevádzať späť.
Británia si na základe zmluvy o pôžičke a prenájme objednala takmer 1 000 lietadiel P-51B a C pod označením Mustang Mk.III. Prvé Mustangy, vybavené motormi Merlin, mali rovnako ako ich predchodcovia, poháňaní motormi Allison, prekryt kabíny vybavený ťažkým rámom. To značne obmedzovalo výhľad pilota, a preto boli niektoré stroje dočasne vybavené odsúvateľným prekrytom tzv. Malcolm Hood, čo bola priehľadná bublina pripomínajúca akvárium. Firma North American však hľadala trvalejšie riešenie tohto problému, a preto na dvoch P-51B testovala kvapkovitý odsúvateľný prekryt kabíny a zníženú zadnú časť trupu. Nové usporiadanie bolo označené ako XP-51D a okrem iného bola na ňom pre účely plánovanej verzie P-51D odskúšaná aj inštalácia troch guľometov kalibru 12,7 mm umiestnených v každom krídle, namiesto dvoch guľometov v každom krídle ako u P-51B a C.
Dátumom uvedenia P-51D do prevádzky bola jar 1944 a táto verzia bola skutočne vynikajúcim modelom. P-51D sa okamžite stal štandardnou výbavou v Británii operujúceho stíhacieho letectva 8. leteckej armády. Mustangy tu slúžili rovnako účinne ako na ostatných bojiskách, vrátane tichomorského. Celkovo bolo vyrobených 8 102 kusov P-51D a 1 663 kusov P-51K (stroje s vrtuľou Aeroproducts na rozdiel od ostatných modelov s vrtuľou Hamilton Standard). Z približne 865 kusov sa v službách RAF stali Mustangy Mk.IV a 309 strojov bolo dokončených ako ozbrojená prieskumná verzia F-6D alebo F-6K pre potreby USAAF. Výroba prebiehala aj v Austrálii, kde firma Commonwealth Aircraft Corporation vyrobila 200 kusov najpodobnejších modelu P-51D. Okrem Američanov, Britov a jednotiek Commonwealthu lietali s Mustangmi (najmä na prieskumných verziách) aj francúzske jednotky bojujúce na strane Spojencov.
Dvaja americkí piloti Mustangov boli vyznamenaní Čestnou medailou a na týchto lietadlách lietali tiež niektoré spojenecké stíhacie letecké esá, napr. George Preddy (25,83 zostrelov), John Meyer (24 zostrelov), John Voll (21 zostrelov), Dominic Gentile (19,83 zostrelov), Leonard Carson (18,5 zostrelov), Glenn Eagleston (18,5 zostrelov) a Herschel Green (18 zostrelov).
V snahe splniť požiadavky špecifikácie z rokov 1943 – 1944 na sprievodnú stíhačku s veľmi dlhým doletom uskutočnila firma North American ďalšie konštrukčné úpravy. Prepojila dva upravené trupy Mustangu centrálnou, ozbrojenou časťou krídla, z čoho vznikla výrobná verzia F-82 Twin Mustang (dvojitý Mustang). Tento model, vybavený radarom, sa používal aj ako dočasná nočná stíhačka. Nezvyčajný stroj sa objavil príliš neskoro na to, aby mohol zasiahnuť do diania v druhej svetovej vojne, ale zúčastnil sa leteckých bojov kórejskej vojny, ktorá začala v lete roku 1950. V tom čase už P-51 Mustang stratil u amerického letectva svoje dominantné postavenie stíhacieho lietadla, ale počas kórejského konfliktu odlietal množstvo bojových misií ako stíhací bombardér. Mustangy sa po vojne vyvážali do viacerých krajín a v Dominikánskej republike zostali u predných frontových jednotiek dokonca až do 80. rokov. Existovalo tiež množstvo povojnových úprav a vylepšení, vrátane modelu Cavalier Mustang a turbovrtuľovým motorom poháňaný Piper Enforcer.
Posledné vylepšenie
[upraviť | upraviť zdroj]Firma North American ku koncu druhej svetovej vojny pristúpila k posledným úpravám Mustangu a podrobila ho „odtučňovacej kúre“, pričom znížila jeho hmotnosť skoro o polovicu. Vznikol tak P-51H, ktorý bol so svojou rýchlosťou 784 km/h najrýchlejším piestovým lietadlom Spojencov počas vojny. Stroje verzie H však boli nasadené iba v Pacifiku.
Bojové nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]
Druhá svetová vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Spočiatku neboli Mustangy pri sprevádzaní bombardérov také úspešné. Úspech prinieslo paradoxne až neuposlúchnutie rozkazu, ktorý prikazoval, sprevádzať bombardéry v tesnom závese. Niektorí piloti však taktiku obrátili naruby a od pomalších bombardérov sa vzďaľovali využívajúc ich ako návnadu pre nemecké stíhačky. Týmto vnútili nemeckým stíhačom svoj spôsob boja a mohli ich napádať v najnevýhodnejších okamihoch (hlavne pri zhromažďovaní sa pred útokom). Nemeckí stíhači túto taktiku rýchlo prehliadli, ale nemohli proti nej nič robiť, lebo ich prioritou boli bombardéry. Dôsledkom bolo postupné zvrátenie situácie vo vzduchu nad Nemeckom a ním okupovanými krajinami. Straty bombardérov klesali, zatiaľ čo straty nemeckých stíhačiek neúnosne vzrastali. Bitka o nebo nad Nemeckom ešte síce nebola vyhratá, ale pre Nemcov sa vďaka Mustangom zmenila na beznádejnú.
Ani príchod prvých prúdových stíhačiek Me 262 Schwalbe nemohol situáciu zvrátiť. Straty týchto stíhačov boli k Mustangom na začiatku približne 1:1, ale neskôr sa ešte zhoršili v neprospech Schwalbe. Keď Hermann Göring uvidel jedného dňa nad Berlínom stíhačky (čo boli Mustangy), povedal svojmu pobočníkovi: „Prehrali sme vojnu.“
Mustangy nad Slovenskom
[upraviť | upraviť zdroj]Mustangy jednotiek 15. leteckej armády amerických vzdušných síl sa v rokoch 1944 až 1945 zúčastňovali aj leteckej vojny nad Slovenskom. Najčastejšie v úlohe sprievodných stíhačiek bombardovacích zväzov lietadiel B-24 Liberator a B-17 Flying Fortress, pričom neskôr po splnení úloh stíhacej ochrany príležitostne podnikali aj hĺbkové útoky na predovšetkým malé pozemné ciele (automobily, vlaky, riečne člny, kompy na rieke Dunaj a pod.).
V dňoch 17. septembra a 7. októbra 1944 pristálo na letisku Tri Duby celkovo osem strojov B-17G 483. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády, ktoré priviezli vojenský materiál (zbrane, strelivo, výbušniny) a zdravotnícky materiál na pomoc slovenským povstalcom počas SNP a aj členov americkej spravodajskej skupiny OSS a britskej SOE. Zo Slovenska odviezli tiež amerických letcov, ktorým sa podarilo uniknúť zajatiu. V oboch prípadoch sprevádzali bombardéry B-17G stíhačky P-51 Mustang 52. stíhacej skupiny, pričom 17. septembra na Troch Duboch jeden P-51B havaroval a jeden P-51C musel núdzovo pristáť. Zaujímavosťou je, že letci 1. česko-slovenského samostatného stíhacieho leteckého pluku, veteráni z RAF, mali istý čas ambíciu jeden z týchto poškodených strojov sprevádzkovať a použiť v boji proti Nemcom. K jeho oprave však nikdy nedošlo.
Povojnové použitie
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1947 došlo k preklasifikovaniu P-51 („Pursuit“ – prenasledovateľ) na F-51 („Fighter“ – stíhač). Stroje F-51 boli použité s úspechom k útokom na pozemné ciele v kórejskej vojne.
Ostatní používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
- Filipínsky armádny letecký zbor (1945 – 1947)
- Filipínske vzdušné sily
Špecifikácie (P-51D Mustang)
[upraviť | upraviť zdroj]Technický popis
[upraviť | upraviť zdroj]North American P-51D Mustang bol jednomiestny, jednomotorový samonosný dolnoplošník. Kovová kostra krídel, pevných chvostových plôch a trupu bola potiahnutá duralom. Kovová kostra pohyblivých chvostových plôch plátnom. Krycie plechy boli takisto duralové. Radový motor poháňal kovovú štvorlistovú nastaviteľnú vrtuľu. Podvozok bol zaťahovací. Hlavné podvozkové nohy sa zaťahovali do krídla smerom k sebe a zadné ostrohové koleso do trupu.
Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]
- Posádka: 1
- Dĺžka: 9,83 m
- Rozpätie: 11,28 m
- Výška: 2,64 m
- Plocha krídel: 21,65 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 3 232 kg
- Vzletová hmotnosť: 4 581 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 5 488 kg
- Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený preplňovaný dvanásťvalec do V Packard V-1650-7
- Výkon pohonnej jednotky: 1 380 k (1 029,1 kW) (vzletový výkon) alebo až 1 695 k (1 264 kW) (vo výške 5 200 m)
Výkony
[upraviť | upraviť zdroj]- Maximálna rýchlosť: 703,3 km/h (vo výške 7 620 m)
- Cestovná rýchlosť: 582 km/h (vo výške 5 200 m)
- Pádová rýchlosť: 160 km/h
- Bojový dolet: 885,1 km s interným palivom, 1 416 km s doma 284-litrovými príd. nádržami, 1 528,9 km s dvoma 409-litrovými príd. nádržami
- Preletový dolet: 1 931 km s interným palivom, 2 945 km s dvoma 284-litrovými príd. nádržami, 3 332 km s dvoma 409-litrovými príd. nádržami
- Dostup: 12 802 m
- Stúpavosť: 17,7 m/s
- Plošné zaťaženie: 211,594 kg/m²
- Pomer výkon/hmotnosť: 300 W/kg
Výzbroj
[upraviť | upraviť zdroj]- 6× guľomet AN/M2 Browning kalibru 12,7 mm s celkovou zásobou 1 880 nábojov (400 nábojov na hlaveň pre dva guľomety a 270 nábojov na hlaveň pre štyri guľomety)
- 2× 227 kg alebo 454 kg bomby alebo,
- 6 – 10× neriadená strela HVAR kalibru 127 mm
Porovnanie hlavných verzií s motorom Allison V-1710
[upraviť | upraviť zdroj]| Model | NA-73X | Mustang Mk.I | P-51 Mustang Mustang Mk.IA |
P-51A Mustang Mustang Mk.II |
|---|---|---|---|---|
| Výrobca: | North American Aviation, Inc., Inglewood, Kalifornia, USA | |||
| Obdobie výroby: | 23. máj 1940 – 26. október 1940 | apríl 1941 – ? | 1941 – ? | marec 1943 – máj 1943 |
| Počet vyrobených kusov: | 1 | 620 | 150 | 310 |
| Prvý let: | 26. októbra 1940 | 23. apríla 1941 | ? | 3. februára 1943 |
| Dĺžka: | 9,83 m | 9,82 m | ||
| Rozpätie: | 11,28 m | 8,24 m | ||
| Výška: | 3,71 m | 2,64 m | ||
| Nosná plocha: | 21,65 m² | |||
| Hmotnosť prázdneho lietadla: | 2 848 kg | 2 860 kg | 2 975 kg | 2 918 kg |
| Vzletová hmotnosť: | 3 612 kg | 3 901 kg | 3 992 kg | 3 901 kg |
| Maximálna vzletová hmotnosť: | 3 916 kg | ? | ? | 4 808 kg |
| Pohonná jednotka: | 1 × kvapalinou chladený preplňovaný dvanásťvalec do V Allison V-1710-39 | 1 × kvapalinou chladený preplňovaný dvanásťvalec do V Allison V-1710-F3R | 1 × kvapalinou chladený preplňovaný dvanásťvalec do V Allison V-1710-81 | |
| Výkon pohonnej jednotky: | 1 149,9 k (857,5 kW) (vzletový výkon pri 3 000 ot/min.) 1 490 k (1 111,1 kW) (bojový výkon vo výške 1 311 m pri 3 000 ot/min. a plniacom tlaku 1,896 baru) |
1 150,6 k (858 kW) | 1 186,8 k (885 kW) (vzletový výkon) 1 113 k (830 kW) (vo výške 342 m) | |
| Objem palivových nádrží: | 681 litrov (interné palivo) | ? | ? | ? 2× 568-litrová príd. nádrž |
| Maximálna rýchlosť: | 615 km/h (vo výške 4 180 m) | 614,8 km/h (vo výške 4 267 m) | 622,8 km/h (vo výške 4 572 m) | 627,6 km/h (vo výške 6 096 m) |
| Cestovná rýchlosť: | 494 km/h (vo výške 3 048 m) | ? | ? | 482,8 km/h (vo výške 3 048 m) |
| Bojový dolet: | 593 km | 1 158,7 km | 1 102,4 km | 644 km (s interným palivom) 1 207 km (s dvoma 284-litrovými príd. nádržami) |
| Preletový dolet: | 1 200 km | 1 689,8 km | ? | 1 448 km (s interným palivom) 2 575 km (s dvoma 284-litrovými príd. nádržami) 4 023 km (s dvoma 568-litrovými príd. preletovými nádržami) |
| Dostup: | 9 750 m | 9 754 m | 9 555 m | |
| Stúpavosť: | 11,67 m/s | ? | ? | 14,4 m/s |
| Plošné zaťaženie: | 180,88 kg/m² | ? | ? | 180,185 kg/m² |
| Výzbroj: | 2× guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm v prednej časti trupu pod motorom s celkovou zásobou 800 nábojov (400 nábojov na hlaveň) 4× guľomet Colt-Browning kalibru 7,62 mm v krídlach s celkovou zásobou 2 000 nábojov (500 nábojov na hlaveň) Výzbroj nebola inštalovaná. |
2× guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm v prednej časti trupu s celkovou zásobou 400 nábojov (200 nábojov na hlaveň) 2× guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm v krídlach s celkovou zásobou 400 nábojov (200 nábojov na hlaveň) 4× guľomet Colt-Browning kalibru 7,62 mm v krídlach s celkovou zásobou 2 000 nábojov (500 nábojov na hlaveň) |
4× kanón Hispano Mk.II kalibru 20 mm v krídlach s celkovou zásobou 500 nábojov (125 nábojov na hlaveň) | 4× guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm v krídlach s celkovou zásobou 1 260 nábojov (350 nábojov na hlaveň pre dva vnútorné guľomety a 280 nábojov na hlaveň pre dva vonkajšie guľomety) |
Porovnanie hlavných verzií s motorom Packard V-1650
[upraviť | upraviť zdroj]| Model | P-51B Mustang Mustang Mk.III |
P-51C Mustang Mustang Mk.III |
P-51D Mustang Mustang Mk.IV |
P-51K Mustang Mustang Mk.IVA |
|---|---|---|---|---|
| Výrobca: | North American Aviation, Inc., Inglewood, Kalifornia, USA | North American Aviation, Inc., Dallas, Texas, USA | North American Aviation, Inc., Inglewood, Kalifornia (marec 1943 – ?) North American Aviation, Inc., Dallas, Texas (1943 – ?) Commonwealth Aircraft Corporation Pty., Ltd., Fishermen's Bend, Viktória, Austrália |
North American Aviation, Inc., Dallas, Texas |
| Obdobie výroby: | máj 1943 – ? | august 1943 – ? | marec 1943 – 1948 | 1945 |
| Počet vyrobených kusov: | 1 988 | 1 750 | 8 102 (v NAA) 40 (v CAC) |
1 663 |
| Prvý let: | ? | august 1943 | ? | 1945 |
| Dĺžka: | 9,83 m | 9,86 m | ||
| Rozpätie: | 11,28 m | |||
| Výška: | 2,64 m | 3,65 m | ||
| Nosná plocha: | 21,65 m² | 21,69 m² | ||
| Hmotnosť prázdneho lietadla: | 3 103 kg | 3 168 kg | 3 232 kg | |
| Vzletová hmotnosť: | 4 173 kg | 4 445 kg | 4 581 kg | |
| Maximálna vzletová hmotnosť: | 5 080 kg | 5 352 kg | 5 488 kg | 5 262 kg |
| Pohonná jednotka: | 1 × kvapalinou chladený preplňovaný dvanásťvalec do V Packard V-1650-3 | 1 × kvapalinou chladený preplňovaný dvanásťvalec do V Packard V-1650-7 | ||
| Výkon pohonnej jednotky: | 1 619,9 k (1 208 kW) (vzletový výkon) | 1 380 k (1 029,1 kW) (vzletový výkon) 1 695 k (1 264 kW) (vo výške 5 200 m) | ||
| Objem palivových nádrží: | 696 litrov v krídlach + 322 litrov za kabínou 2× 284-litrová príd. nádrž alebo 2× 416-litrová príd. nádrž |
696 litrov v krídlach + 322 litrov za kabínou 2× 284-litrová príd. nádrž alebo 2× 416-litrová príd. nádrž alebo 2× 567-litrová príd. nádrž |
696 litrov v krídlach + 322 litrov za kabínou 2× 284-litrová príd. nádrž alebo 2× 409-litrová príd. nádrž |
696 litrov v krídlach + 322 litrov za kabínou 2× 284-litrová príd. nádrž alebo 2× 416-litrová príd. nádrž |
| Maximálna rýchlosť: | 708,1 km/h (vo výške 9 144 m) | 700 km/h (vo výške 9 144 m) | 703,3 km/h (vo výške 7 620 m) | |
| Cestovná rýchlosť: | 552 km/h (vo výške 7 620 m) | 585 km/h (vo výške 7 620 m) | 582 km/h (vo výške 5 200 m) | |
| Bojový dolet: | 885,1 km (s interným palivom) 1 416 km (s dvoma 284-litrovými príd. nádržami) 1 609 km (s dvoma 416-litrovými príd. nádržami) |
885,1 km (s interným palivom) 1 416 km (s dvoma 284-litrovými príd. nádržami) 1 528,9 km (s dvoma 409-litrovými príd. nádržami) |
885,1 km (s interným palivom) 1 416 km (s dvoma 284-litrovými príd. nádržami) 1 609 km (s dvoma 416-litrovými príd. nádržami) | |
| Preletový dolet: | 1 931 km (s interným palivom) 2 945 km (s dvoma 284-litrovými príd. nádržami) 3 412 km (s dvoma 416-litrovými príd. nádržami) |
1 931 km (s interným palivom) 2 945 km (s dvoma 284-litrovými príd. nádržami) 3 332 km (s dvoma 409-litrovými príd. nádržami) |
1 931 km (s interným palivom) 2 945 km (s dvoma 284-litrovými príd. nádržami) 3 412 km (s dvoma 416-litrovými príd. nádržami) | |
| Dostup: | 12 802 m | 12 771 m | 12 802 m | 12 771 m |
| Stúpavosť: | ? | 23,6 m/s | 17,7 m/s | 17,56 m/s |
| Plošné zaťaženie: | 192,748 kg/m² | 205,06 kg/m² | 211,594 kg/m² | 211,20 kg/m² |
| Výzbroj: | 4× guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm v krídlach s celkovou zásobou 1 260 nábojov (350 nábojov na hlaveň pre dva vnútorné guľomety a 280 nábojov na hlaveň pre dva vonkajšie guľomety) 2× 454 kg bomby |
4× guľomet M-53-2 Browning kalibru 12,7 mm v krídlach s celkovou zásobou 1 260 nábojov (350 nábojov na hlaveň pre dva vnútorné guľomety a 280 nábojov na hlaveň pre dva vonkajšie guľomety) 2× 454 kg bomby |
6× guľomet AN/M2 Browning kalibru 12,7 mm v krídlach s celkovou zásobou 1 880 nábojov (400 nábojov na hlaveň pre dva guľomety a 270 nábojov na hlaveň pre štyri guľomety) 2× 227 kg alebo 454 kg bomby 6 – 10× neriadená strela HVAR kalibru 127 mm | |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ NĚMEČEK, Václav. Vojenská letadla. 3., (upr. a dopl. vyd. Praha : Naše vojsko, 1992. ISBN 80-206-0117-1. S. 51.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- LOWE, Malcolm V.; BATCHELOR, John. Encyklopedie letectví. 1. vyd. Čestlice : Rebo, 2005. 327 s. ISBN 80-7234-455-2.
- VÁLKA, Zbyněk. Stíhací letadla 1939-45/USA – Japonsko. Olomouc : Votobia, 1996. 88 s. ISBN 80-7198-091-9.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému North American P-51 Mustang
