Nórska cirkev
Nórska cirkev[1] alebo cirkev Nórska[2] (po nórsky: Den norske kyrkja) je luteránska cirkev, ktorá podľa ústavy slúži ako ľudová cirkev Nórska. Je to najväčšia cirkev v Nórsku a do 19. storočia bolo členstvo v nej povinné pre každého občana.
Do 16. storočia bolo Nórsko katolíckou krajinou. Reformácia v rokoch 1536-1537 prerušila vzťahy s Rímom, čo vyústilo do vzniku samostatnej cirkvi celkom podriadenej panovníkovi. Až do modernej doby nebola cirkev len náboženskou organizáciou, ale aj jedným z najmocnejších prostriedkov kráľovskej autority a dôležitou súčasťou administratívy. Nórska cirkev bola štátom považovaná za jedinú priamu nástupkyňu predchádzajúcej nórskej katolíckej cirkvi.
Nórska cirkev sa hlási k Biblii, Apoštolskému, Nicejsko-carihradskému, Athanaziánskemu a Augsburskému vyznaniu a k Malému Lutherovmu katechizmu ako aj ostatným teologickým textom luteranizmu. Nórska cirkev zachováva ornáty, biskupské insígnie, hierarchické usporiadanie, kadidlo a iné.
Nórska cirkev ordinuje aj ženy do duchovnej služby a sobáši aj páry rovnakého pohlavia. Taktiež je členom Spoločenstva Porvoo a Svetového luteránskeho zväzu.
Nórska cirkev má episkopálno-synodálne zriadenie. Cirkev má 1284 farností, 106 dekanátov a 11 diecéz. V roku 2016 mala cirkev 3 758 070 pokrstených členov. V roku 2016 Nórska cirkev zaviedla online registráciu veriacich na svojich internetových stránkach. Nový systém bol zavedený po kritike neporiadku v evidencii členov. [3] V prvom týždni po spustení systému cirkev opustilo 15 053 ľudí (čo bolo takmer ako za celý rok 2015).[4]
Reformácia v Nórsku
[upraviť | upraviť zdroj]
Kráľ Kristián III. sa ako osemnásť ročný stretol vo Wittenbergu s učením Martina Luthera a stal sa presvedčeným luteránom. Vo svojej krajine vyhlásil luteranizmus za jedinú oficiálnu vieru. Mníšske rády boli rozpustené a katolíkom bol pobyt v krajine zakázaný pod trestom smrti. Výnimku mali len zahraniční diplomati a ich služobníctvo. Katolícki biskupi boli uväznený a na ich miesta nastúpilo osem superintendentov. Medzi významné osobnosti dánsko-nórskej reformácie patria napr. Hans Tausen alebo Johannes Bugenhagen.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ LOJDA, Miroslav. Európa a nové náboženské hnutia. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2003. Dostupné online. ISBN 978-80-89096-12-1. S. 95.
- ↑ GREŠKOVÁ, Lucia. Vzťahy štátu a cirkví v Európe: súčasné otázky a trendy na začiatku 21. storočia : [zborník z rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorú usporiadal Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi v Bratislave v dňoch 8.-10. novembra 2007]. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2008. ISBN 978-80-89096-32-9. S. 326.
- ↑ Norská církev přišla o 15 tisíc členů za čtyři dny, odhlásili se on-line. iDNES.cz, 2016-08-20. Dostupné online [cit. 2017-12-27].
- ↑ UPHKC / Čeština / Aktuální. uogcc.org.ua. Dostupné online [cit. 2017-12-27].
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nórska cirkev
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- "The Scandinavian Reformers"
- Norway, the Lutheran Church of in the Lutheran Cyclopedia
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Norská církev na českej Wikipédii a Reformation in Denmark–Norway and Holstein na anglickej Wikipédii.