Morské oko (jazero)
| Morské oko | |
| Veľké Vihorlatské jazero | |
| jazero | |
 Morské oko, nad ním týčiaci sa Sninský kameň
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Sobrance |
| Obec | Remetské Hámre |
| Pohorie | Vihorlatské vrchy |
| Nadmorská výška | 618 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′56″S 22°11′53″V / 48,91552°S 22,19809°V |
| Dĺžka | 750 m |
| Šírka | 312 m |
| Hĺbka | maximálna: 25,1 m |
| Rozloha | 13,8 ha (0 km²) |
| Najľahší výstup | zo záchytného parkoviska Krivec pod Morským okom po  turistickej značke
|
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy |
| Typ pamiatky | prírodná |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2007 (#31) |
| Rok rozšírenia | 2011, 2017 |
| Číslo | 1133 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | ix |
| Odtok vody | Okna |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Morské oko | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch; Najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku | |
Morské oko[1], v minulosti nazývané Veľké Vihorlatské jazero, je najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch a tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku po Štrbskom plese a Veľkom Hincovom plese vo Vysokých Tatrách. Je jedno z najkrajších zátiší na Slovensku, ktoré si zachovalo romantiku a prirodzený pôvab.[2]
Vznik a poloha
[upraviť | upraviť zdroj]
Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu a Jedlinky zahradili dolinu potoka Okna a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné jazero. Morské oko je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Leží pod Sninským kameňom (1 006,0 m n. m.) v katastrálnom území obcí Remetské Hámre a Vyšná Rybnica, v nadmorskej výške 618 m n. m. Dnešná podoba jazera existuje od osemdesiatych rokov 19. storočia, keď bol vybudovaný umelý priehradný múr. Asi 7 ha plocha jazera po zvýšení vodnej hladiny o 5 m vytvorila dnešnú plochu 13,8 ha. Maximálna dĺžka jazera je 750 m a šírka 312 m. Jazero dosahuje hĺbku až 25,1 m.
Nachádza sa v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a patrí do ochranného pásma[3] územia Vihorlatský prales, skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom zápisu boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Kategória bola neskôr viackrát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe). Zároveň patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.
Neďaleko Morského oka západným smerom, v nadmorskej výške 727 m n. m., leží druhé najzachovalejšie jazero vo Vihorlatských vrchoch – Malé Morské oko, v minulosti nazývané Malé Vihorlatské jazero.[2]
Opis jazera
[upraviť | upraviť zdroj]Do jazera ústi 6 stálych prameňov a niekoľko periodických. Prebytočnú vodu z jazera odvádza potok Okna. Pobrežie je veľmi členité. Jeho západná a severná časť má mierny sklon a je pokrytá jemným pieskom. Východný breh je strmý a kamenitý. Hlbšie časti jazera sú pokryté hrubou vrstvou bahna. V blízkosti prítokov sa hromadí lístie, z ktorého sa celoročne uvoľňuje metán.
Morské oko je veľkou prírodnou zvláštnosťou slovenskej prírody. Na ochranu prírodných hodnôt a krás bolo jazero spolu s okolitými lesmi v roku 1984 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu, v súčasnosti je to národná prírodná rezervácia (pozri: NPR Morské oko) v celkovej výmere 108,48 ha, kde platí najvyšší 5. stupeň ochrany.[5] Rybolov, kúpanie a člnkovanie sú zakázané.
Riziká
[upraviť | upraviť zdroj]Výstavba lesných ciest, ako i ťažba prestárlych porastov holorubným spôsobom znamená pre jazero veľké nebezpečenstvo. Následkom zvýšenej erózie svahov a zárezov ciest, ako aj sústreďovaním odtoku vody z cestného telesa do priepustov sa zvyšuje transport pôdy a zeminy do jazera. Okrem zeminy sa splavuje organický materiál (lístie, konáre, kôra, humus a pod.), ktorý sa po usadení v jazere rozkladá, čím sa voda ochudobňuje o rozpustný kyslík. Všetky tieto okolnosti ovplyvňujú fyzikálno-chemické a biologické vlastnosti vody. Voda sa stáva výživnejšou, zvyšuje sa množstvo rias a znižuje sa priehľadnosť.
Historické názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršie oficiálne pomenovanie jazera sa dochovalo v rukopisnom elaboráte z roku 1784 (išlo o tzv. jozefínske mapovanie) v podobe Blatné jazero (Blatto t., čiže Blatto teich) a potoky, ktoré do neho ústili, niesli názvy Malý potok (Malý bach) a Veľký potok (Veľký bach). Pod pomenovaním Morské oko sa jazero prvýkrát uvádza už na mape Užskej stolice od Francisca Plánszkera z roku 1792 ako Oculus Marinus (Morské oko), následne na mapách z obdobia tzv. františkánskeho mapovania (konkrétne z roku 1826). Keďže názvom morské oko sú v odborných kruhoch označované len jazerá ľadovcového pôvodu a jazero vo Vihorlatských vrchoch takým nie je, vedci sa mu snažili dať iné pomenovania – napr. Beskydské jazero (rok 1876), Sninské jazero či Remetské jazero (1907). Nakoniec bol v roku 1933 prijatý oficiálny názov Veľké Vihorlatské jazero, ktorý platí dodnes.[6]
Značkovanie turistických chodníkov v období Uhorska
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé turistické objekty na území Slovenska mimo Vysokých Tatier boli postavené v roku 1880 vo Vihorlatských vrchoch Uhorským karpatským spolkom – Beskydskou sekciou založenou v Užhorode, za podpory grófa Sztárayho; išlo o dve turistické útulne pri Morskom oku a pod Sninským kameňom. V roku 1881 bol vyznačený turistický chodník od Morského oka na Sninský kameň, ktorý existuje dodnes. V roku 1883 vybudovala už Východokarpatská sekcia so sídlom v Sátoraljaújhely turistickú útulňu pod Vihorlatom, k nej bol v roku 1885 vyznačený turistický chodník z Jovsy a odtiaľ na Sninský kameň a k Morskému oku.[7]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Morské oko je atraktívnym a častým turistickým cieľom, vedú sem turistické chodníky od Remetských a Zemplínskych Hámrov. Z Morského oka je neďaleko na obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), po modrej turistickej značke je možné dostať sa naň za hodinu a 35 minút pešej chôdze. Neďaleko sa nachádza i menšie jazero Malé Morské oko, ku ktorému turistov zavedie 
žltá turistická značka, začínajúca sa pri turistickom smerovníku Morské oko, kaštielik (618 m n. m.); výstup trvá cca 30 minút.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke zo záchytného parkoviska Krivec (562 m n. m.) pod Morským okom, trvanie: ↑ 0:15 h, ↓ 0:15 h - po značke z obce Remetské Hámre, trvanie: ↑ 2:35 h, ↓ 2:10 h
- po
značke z obce Zemplínske Hámre cez sedlo Tri tably (825 m n. m.), odtiaľ po značke k jazeru, trvanie: ↑ 1:45 h, ↓ 2:00 h
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Morské oko, nad ním týčiaci sa Sninský kameň -
Morské oko v jari -
Morské oko v jari -
Hrádza jazera -
Morské oko v júli -
Kaštielik Morské oko – Významné lesnícke miesto -
Pamätná tabuľa v lokalite Svetového dedičstva UNESCO, neďaleko brehu Morského oka -
Chata Morské oko -
Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa v lete -
Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa v jeseni -
Turistický smerovník pri Morskom oku (zakrytý časový údaj Snina /vlak/ je 4:30 h) -
Prístrešok Kozmodróm pri ceste na Morské oko -
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných nádrží [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-10-11, [cit. 2019-09-27]. Dostupné online.
- ↑ a b Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 6. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, s. r. o., 2019. ISBN 978-80-8144-220-9.
- ↑ Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-05]. Dostupné online. Archivované 2015-05-19 z originálu.
- ↑ Morské oko [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-26]. Dostupné online.
- ↑ Morské oko. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ BURAĽ, Miro. Podvihorlatské noviny - Nezávislý regionálny týždenník, číslo: 30, článok: Morské oko - perla Vihorlatských vrchov [PDF]. Humenné: FAMM PRESS, s. r. o., 2007-07-23, [cit. 2016-02-23]. Dostupné online. Archivované 2008-12-10 z originálu.
- ↑ GULDAN, Arnošt. Pohľad do dejín značenia turistických chodníkov na území Slovenska [PDF]. Harmanec: rodina Arnošta Guldana, s prispením Klubu slovenských turistov, VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2013, [cit. 2015-07-26]. Dostupné online. ISBN 978-80-969498-8-5. Archivované 2015-05-13 z originálu.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Mapy
[upraviť | upraviť zdroj]- VKÚ Harmanec, s. r. o., Kynceľová, č. 126, Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000, 6. vydanie, 2019, ISBN 978-80-8144-220-9
- TATRAPLAN s.r.o., Banská Bystrica, Turistická mapa 5043 Poloniny, Vihorlat, Zemplínska šírava 1 : 50 000, 1. vydanie, 2019, ISBN 978-80-89904-03-7
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Morské oko (národná prírodná rezervácia)
- Malé Morské oko
- Sninský kameň
- Vihorlatské vrchy
- Vihorlatský prales
- Chránená krajinná oblasť Vihorlat
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Morské oko (jazero)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Poloha na turistickej mape
- Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
- Turistická mapa Karpatská turistická cesta, (Aurius, 2013), časť 1 Archivované 2015-02-20 na Wayback Machine, časť 2 Archivované 2015-02-20 na Wayback Machine (v súborovom formáte PDF)
- O Morskom oku v relácii Televíkend v archíve RTVS (video)
- Morské oko našou kamerou (video) na YouTube
- Chránená krajinná oblasť Vihorlat
| Podcelky (časti) |       | |
|---|---|---|
| Veľkoplošné chránené územie | ||
| Národné prírodné rezervácie | ||
| Prírodné rezervácie | ||
| Prírodné pamiatky | ||
| Chránené areály | ||
| Chránené vtáčie územia Natura 2000 | ||
| Územia európskeho významu Natura 2000 | ||
 Lokality Svetového dedičstva UNESCO | ||
| Kultúrne a historické pamiatky | ||
| Drevené kostoly | ||
| Rekreačné oblasti | ||
| Vodné nádrže | ||
| Vybrané vrchy Vihorlatských vrchov Zoznam vrcholov |
| |
| Sedlá Vihorlatských vrchov |
| |
| Jazerá Vihorlatských vrchov | ||
| Rašeliniská Vihorlatských vrchov | ||
| Vojenské obvody | ||