Leonidy
| Leonidy | |
 | |
| Dátum objavenia | 902 [1] |
|---|---|
| Materské teleso | 55P/Tempel-Tuttle |
| Radiant | |
| Súhvezdie | Lev |
| Rektascenzia | 10h 08m |
| Deklinácia | +22° 00′ 00″ |
| Vlastnosti | |
| Aktivita | od 15. novembra do 20. novembra |
| Maximálna aktivita | 18. november |
| Rýchlosť | 75 km/s |
| Zenitová hodinová frekvencia | Premenlivá |
Leonidy sú meteorický roj spôsobený kométou Tempel-Tuttle.[1] Je to jeden z najvýdatnejších a najobľúbenejších meteorických rojov. Maximum má okolo 17. až 18. novembra. Jeho radiant je v hrive súhvezdia Lev.[2]
Dráhu prúdu meteoroidov, ktoré tento roj spôsobujú, vypočítal v roku 1866 taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli.[3] Francúz Le Verrier a Nemec Teodor von Oppolzer nezávisle prišli k záveru, že meteory tohoto roja sa pohybujú po rovnakej dráhe, ako vtedy objavená Tempelova-Tuttleova kométa (dnes označovaná P55/Tempel-Tuttle).[4] Neskôr boli aj k iným meteorickým rojom nájdené ich materské kométy. Prúd meteoroidov, ktorý spôsobuje meteorický roj je rozprestretý pozdĺž dráhy kométy Tempel-Tuttle, ale nemá všade rovnakú hustotu. Najhustejší je neďaleko kométy a kedykoľvek Zem prechádza takým zhustením, pozorujeme dážď meteorov. Najpozoruhodnejší bol dážď Leoníd v novembri roku 1833,[1] keď bolo pozorovaných cez 46 000 meteorov za hodinu. Yaleský matematik Denison Olmsted vtedy vysvetlil, že vyletovanie meteorov z jedného bodu je dôsledok perspektívy. Státisíce meteorov, ktoré tej noci zažiaili sa pohybovali pozdĺž rovnobežných dráh. Preto zdanlivo vyletovali z jedného bodu (úbežníku dráh), ktorý bol nazvaný radiant („vyžarujúci“). Podľa polohy radiantu (rektascenzia = 153°, deklinácia = +22°) v súhvezdí Leva (latinsky Leo) bol meteorický roj nazvaný Leonidy. Zistenie, že meteory majú kozmický pôvod (a nie sú atmosférickým javom, ako napovedá význam gréckeho slova „meteoros“ = vznášajúci sa v ovzduší), bolo nemenej prekvapivé než nezvyklý pohľad na „dážď padajúcich hviezd“. Tento poznatok vzbudil záujem o štúdium meteorov a vznikol nový odbor meteorická astronómia.[2]
Dážď Leoníd sa v minulosti vyskytol aj v rokoch 902, 934, 1037, 1202, 1366, 1533, 1799 atď. Tieto údaje dokazujú, že veľmi hustý oblak prachu z materskej Templeovej-Tuttleovej kométy sa po jej dráhe vracia po 33 rokoch (presne za 33,25 roku). Keď ním Zem prechádzala v noci 17. novembra 1966, za 20 minút bolo vtedy pozorovaných až 150 000 meteorov.[1] Vtedy sa taktiež pomocou radarových meteorov zistilo, že priemer prúdu Leoníd je zhruba 35 000 km. Ich činnosť je od 14. do 21. novembra a priemerná rýchlosť meteorov asi 71 km/s.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Leonid MAC - History of the Leonid shower [online]. leonid.arc.nasa.gov, [cit. 2020-11-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Lev, s. 113 – 114.
- ↑ Giovanni Virginio Schiaparelli. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2020-11-20]. Dostupné online.
- ↑ TRIMBLE, Virginia, a kol. Biographical Encyclopedia of Astronomers. New York : Springer Science & Business Media, 2007. 1348 s. ISBN 978-0-387-30400-7. S. 829.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leonidy