Lantau
| Lantau | |
| Ostrov | |
 | |
| Poloha | juhozápadná časť Hongkongu |
|---|---|
| - súradnice | 22°16′14″S 113°57′10″V / 22,27056°S 113,95278°V |
| Najvyšší bod | Lantau Peak |
| - výška | 934 m n. m. |
| Rozloha | 147,51 km² (14 751 ha) |
| Obyvateľstvo | 199 691 (2021) |
| Hustota | 1 353,75 obyv./km² |
 | |
| Wikimedia Commons: Lantau | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lantau je najväčší ostrov v Hongkongu s rozlohou 147,5 km² a žije na ňom takmer 200 tisíc obyvateľov.[1] Od polovice deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia zažíva rýchly rozvoj spojený s výstavbou nového medzinárodného letiska na priľahlom ostrove Chek Lap Kok.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Lantau je najväčší ostrov v Hongkongu, takmer dvakrát väčší než ostrov Hongkong. Nachádza sa vo východnej časti ústia Perlovej rieky, na ktorej opačnom brehu leží Macau. Ostrov má hornatý povrch, ktorého dominantou je Lantau peak, po Ta-mao-šane druhý najvyšší vrch Hongkongu.[2] V južnej časti ostrova sa nachádza viacero piesočných pláží, z nich najdlhšia je Cheung Sha. Na juhu ostrova bola taktiež vybudovaná vodná nádrž Shek Pik, ktorá je rozlohou tretia najväčšia v Hongkongu.
Vo priľahlých vodách žije vzácny delfín indočínsky (Sousa chinensis), ktorého poddruh Sousa chinensis plumbea je známy aj ako hongkonský ružový delfín a je na pokraji vyhynutia.[3]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Dejiny ostrova Lantau sú spojené s dejinami širšieho okolia ústia Perlovej rieky, v ktorom sa nachádza. Na severozápadnej časti ostrova, v okolí rybárskej dediny Tai O, sa tradične získavala soľ z morskej vody, čo bolo výrazným zdrojom príjmov pre miestnu populáciu.[4] Podobne ako na celom juhočínskom prostredí, aj na ostrove Lantau sa často vyskytovali piráti, v boji proti ktorým čínske cisárske vlády postavili pevnosti Tung Chung a Fan Lau.[5] V dedine Mui Wo na juhovýchode ostrova v roku 1278 zomrel cisár Tuan-cung z dynastie južný Sung a následne tam bol korunovaný jeho brat, Čao Ping, posledný cisár dynastie Sung.
V roku 1898 bol ostrov Lantau ako súčasť Nových teritórií pričlenený k britskej kolónii Hongkong na 99 rokov. Od 50. rokov 20. storočia sa na ostrove začala budovať infraštruktúra v spojitosti s výstavbou vodnej nádrže Shek Pik. V 80. rokoch sa začala budovať rezidenčná oblasť Discovery Bay, populárna medzi expatmi. Výrazná zmena nastala v polovici 90. rokov, kedy sa rozhodlo o vybudovaní nového letiska na malom ostrove Chek Lap Kok severne od Lantau.[6] V rámci výstavby letiska bola na severnej časti ostrova vybudovaná diaľnica, železnica metra a nová rezidenčná oblasť Tung Chung.
V 21. storočí sa začal rozvíjať aj turistický ruch, ktorý bol dovtedy obmedzený na tradičnú rybársku dedinu Tai O a turistiku v národných parkoch, ktoré pokrývajú väčšiu časť ostrova. Na severovýchode ostrova bol postavený Disneyland a v dedine Ngong Ping bola osadená socha Budhu Tian Tan, do roku 2007 najvyššia na svete. Oproti soche Buddhu bol postavený kláštor Po Lam a k obom atrakciám vedie lanovka Ngong Ping 360. Po vypuknutí pandémie koronavírusu v roku 2020 bolo v severovýchodnej časti ostrova postavené karanténne centrum Penny's Bay.[7]
Populácia
[upraviť | upraviť zdroj]
V rámci Hongkongu a vzhľadom na hornatý terén je Lantau málo zaľudnený, avšak populácie stabilne a pomerne rýchlo rastie. Populácia sa sústredí do dvoch urbánnych centier, rezidenčnej oblasti Discovery Bay na východe a Tung Chung na severe. Výstavba v Tung Chungu bola pôvodne plánovaná ako rezidencia primárne pre zamestnancov letiska, avšak neskoršie vládne programy rozhodli o rozšírení výstavby, ktorá je predovšetkým na rekultivovanej zemi získanej z mora.
Administratívne patrí väčšina ostrova do obvodu Outlying Islands (Odľahlé ostrovy), severovýchodný výbežok ostrova patrí do obvodu Tsuen Wan.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]
Na ostrove sú vybudované tri linky metra: Airport Express, Tung Chung Line a Disneyland Resort line. Diaľnica Lantau Link spája letisko Chek Lap Kok s ostrovmi Lantau a Tsing Yi a s polostrovom Kowloon. Medzi ostrovmi Lantau a Tsing Yi je diaľnica a železnica vedená po moste Tsing Ma, ktorý patrí medzi najdlhšie visuté mosty na svete.
55 kilometrov dlhý most Hongkong – Ču-chaj – Macao spája ostrov Lantau s hongkonským letiskom a pokračuje cez ústie Perlovej rieky do osobitnej autonómnej oblasti Macau a čínskeho mesta Ču-chaj. Tento most je zároveň napojený na tzv. Tuen Mun–Chek Lap Kok Link, ktorý pomocou podmorského tunela spája Lantau s protiľahlou štvrťou Tuen Mun.[8]
Medzi Lantau a priľahlými časťami Hongkongu operuje niekoľko liniek trajektov. Finančnú štvrť Central na ostrove Hongkong spájajú linky do Discovery Bay a Mui Wo, na severnej časti ostrova operuje trajekt spájajúci rybársku dedinu Tai O, rezidenčnú oblasť Tung Chung a štvrť Tuen Mun.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Sustainable Lantau Office - Exploring Lantau - Facts & Data [online]. lantau.gov.hk, rev. 2018-04-10, [cit. 2022-12-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ LANDS DEPARTMENT. CHAPTER 6 THE DIVERSE LANDSCAPE OF HONG KONG – FINDINGS OF THE STUDY [online]. pland.gov.hk, [cit. 2023-01-16]. Dostupné online. Archivované 2019-10-21 z originálu. (po anglicky)
- ↑ RAMZY, Austin. Off Hong Kong’s Shores, Threatened Pink Dolphins Enjoy Brief Respite. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2021-04-05. Dostupné online [cit. 2022-12-17]. ISSN 1553-8095.
- ↑ DEWOLF, Christopher. Hong Kong’s Salty History: Rebellion, Smuggling and Shrimp Paste [online]. zolimacitymag.com, 2017-09-06, [cit. 2023-01-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ SIU, Kwok Hin, Anthony. A STUDY OF THE CH'ING FORTS ON LANTAU ISLAND [online]. Journal of the Hong Kong Branch of the Royal Asiatic Society, Vol. 19 (1979), pp. 195-199, [cit. 2023-01-16]. Dostupné online.
- ↑ Chek Lap Kok Airport - Foster and Partners [online]. arch2o.com, 2016-01-30, [cit. 2023-01-16]. Dostupné online.
- ↑ HONG, Jinshan; CHUNG, Stephanie. What Quarantine Is Like Inside Hong Kong’s Bleak, High-Security Camp [online]. bloomberg.com, 2021-12-16, [cit. 2023-01-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ HIGHWAYS DEPARTMENT. Tuen Mun – Chek Lap Kok Link (TM-CLKL) [online]. hyd.gov.hk, [cit. 2023-01-16]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lantau