Katedrála Panny Márie a svätého Štefana (Speyer)
| Speyer Cathedral* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Katedrála v Speyeri | |
| Štát |  Nemecko
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | ii |
| Identifikačné č. | 168 |
| Región** | Európa a Severná Amerika |
| Súradnice | 49°19′02″S 8°26′33″V / 49,317222°S 8,4425°VSúradnice: 49°19′02″S 8°26′33″V / 49,317222°S 8,4425°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 1981 (5. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Katedrála Panny Marie a svätého Štefana v nemeckom meste Speyer, v tesnej blízkosti Rýna, je najväčšia zachovaná románska stavba.[1], od roku 1981 je na listine svetového dedičstva UNESCO. Katedrála bola miestom korunovácií stredovekých nemeckých cisárov aj ich posledného odpočinku.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Základný kameň monumentálnej katedrály bol položený v roku 1027.[2], kedy sa stal rímskonemeckým cisárom Konrád II. Sálsky[3] zo sálskej dynastie, ktorý pochádzal z okolia Speyeru. Stavba bola zahájená v roku 1030, v roku 1039 bol Konrád pochovaný v jej krypte a bola vysvätená za vlády jeho vnuka Henricha IV. Sálskeho v roku 1061. Stavba, ktorá sa odborne nazýva „Speyer I“, bola trojloďová bazilika s priečnou loďou, západným chórom (Westwerk) a plochým dreveným stropom.
Blízkosť rieky spôsobovala problémy s nestabilným podložím a Henrich IV. dal časť katedrály krátko po vysvätení strhnúť a založil ju v ešte väčších rozmeroch (Speyer II.). Celkom prestaval východný chór, hlavná loď bola zvýšená o 5 metrov a zaklenutá krížovou klenbou, zostala len krypta, časť priečnej lode (transeptu) a spodnej časti východných veží. V roku 1106, keď Henrich IV. zomrel, bola stavba dokončená. Celá katedrála je postavená z červeného pieskovca a svojou dĺžkou 143 m a šírkou 43 m je po demolícií kláštora v Cluny začiatkom 19. storočia najväčším románskym kostolom na svete.
Keď vojsko francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. v roku 1689 dobylo a vypálilo Speyer, bola i katedrála značne poškodená a v troskách zostala až do konca 18. storočia, kedy ju začal renovovať Ignác Michael Neumann. V roku 1794 bola znovu poškodená miestnym davom a hrozila jej demolícia, zachránil ju zásah mainzského arcibiskupa.
Po Napoleonovom páde pripadol Speyer Bavorsku a kráľ Ľudovít I. Bavorský zabezpečil jej rekonštrukciu, ktorej sa ujal architekt Heinrich Hübsch a v rokoch 1854 - 1858 novo postavil celé západné priečelie v historizujúcom slohu. Pri rekonštrukcii v 60. rokoch 20. storočia bola odstránená vnútorná baroková omietka i fresky z 19. storočia a chrám dostal nové dvere. Od roku 1996 sa opäť rekonštruuje, dokončenie je plánované na rok 2015.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]
Katedrála je trojloďová románska bazilika so štyrmi vežami a barokovou kupolou nad krížením. Všetky lode sú zaklenuté krížovými klenbami a vnútro pôsobí vznosným dojmom. Pod východným chórom je pôvodná krypta z roku 1040. Stavba je 444 rímskych stôp, čiže 134 m dlhá, a 111 stôp, čiže 43 m široká. Hlavná loď je 14 m široká a výška klenby je 33 m. Východné veže sú 71,2 m vysoké, západné veže v priečelí 65,6 m.
Vnútorné zariadenie je moderné, v hlavnej lodi bol organ z rokov 1961 - 1977 v roku 2011 nahradený organom značky Seifert s 87 registrami.[4].
V chóre je organ z roku 2008 a v barokovej kupole nad krížením je deväť zvonov, jeden je z roku 1822, ostatné z roku 1963.
Zoznam pochovaných kráľov a cisárov Rímskonemeckej ríše
[upraviť | upraviť zdroj]Katedrála počas storočí fungovala ako cisárske pohrebisko, v krypte sú pochovaní:
- Konrád II. Sálsky († 1039) a manželka Gizela Švábska († 1043)
- Henrich III. Čierny († 1056), syn Konráda II.
- Henrich IV. Sálsky († 1106), syn Henricha III. a Anežky († 1077) a manželka Berta Savojská
- Henrich V. († 1125), syn Henricha IV.
- cisárovná Beatrix († 1184), druhá manželka Fridricha Barbarossu a ich dcéra Anežka († 1184)
- kráľ Filip Švábsky († 1208), syn Fridricha Barbarossu
- kráľ Rudolf I. Habsburský († 1291)
- kráľ Adolf Nassauský († 1298)
- kráľ Albrecht I. Habsburský († 1308), syn Rudolfa Habsburského
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Dethard von Winterfeld: Romanik am Rhein. Stuttgart 2001, S. 66
- ↑ Erwin Reidinger: 1027: Gründung des Speyerer Domes. Orientierung – Achsknick – Erzengel Michael. In: Archiv für mittelrheinische Kirchengeschichte. Bd. 63 (2011), Speyer 2011, S. 9-37. Plan in Homepage: http://erwin-reidinger.heimat.eu/HP_Bilder/Reidinger-Speyer.pdf Archivované 2014-04-27 na Wayback Machine
- ↑ Anton Doll: Überlegungen zur Grundsteinlegung und zu den Weihen des Speyerer Domes. In: Archiv für mittelrheinische Kirchengeschichte. Bd. 24 (1972). S. 9–25. Hier: S. 16
- ↑ [1]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katedrála Panny Márie a svätého Štefana (Speyer)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- oficálna stránka
- Dombauverein Speyer Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine – Spolok pre obnovu katedrály
- Speyer.de Archivované 2006-06-13 na Wayback Machine – Popis a turistické informácie
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Katedrála Panny Marie a sv. Štěpána (Špýr) na českej Wikipédii.
