Irena Uhorská
| Irena Uhorská | |
| augusta, cisárovná manželka | |
 Cisárovná Irena, mozaika v chráme Hagia Sofia | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Arpádovci |
| Predchodca | Irena Duková |
| Nástupca | Berta zo Sulzbachu |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | Piroška |
| Narodenie | 1088? Ostrihom |
| Úmrtie | 13. august 1134 Bitýnia |
| Pochovanie | Kláštor Krista Pantokrata |
| Vierovyznanie | kresťanstvo (najprv latinské, neskôr východné) |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo |
Alexios Komnenos Mária Komnena Andronikos Komnenos Anna Komnena Izák Komnenos Theodora Komnena Eudokie Komnena Manuel I. |
| Otec | Ladislav I. |
| Matka | Adelheida Švábska |
| Odkazy | |
 | Irena Uhorská (multimediálne súbory na commons) |
Irena Uhorská pôvodným menom Piroška (maď. Piroska–Eiréné, * 1088, Ostrihom – † 13. august 1134, Bitýnia) bola byzantská cisárovná, manželka cisára Jána II., pochádzala z uhorskej kráľovskej dynastie Arpádovcov. Bola dcérou uhorského kráľa sv. Ladislava. Svadba páru bola zjednaná byzantským cisárom Alexiom I. a kráľom Kolomanom. Uhorský kráľ s manželstvom súhlasil a okolo roku 1105 Piroška odišla na dvor do Carihradu, kde sa uskutočnila svadba a Piroška prijala nový krst a meno Irena po matke svojho manžela.[1] Bola matkou budúceho byzantského cisára Manuela I. Komnéna.[2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Názov Piroška bol maďarským odvodením od latinského názvu „Prisca“, ktoré znamenalo „starodávne“ (významovo „vážené/seriózne“) správanie. Bola dcérou Uhorského Ladislava I. a Adelheidy Švábskej. Jej starými rodičmi boli Rudolf z Rheinfeldu a jeho druhá manželka Adelheida Savojská. Adelheida bola dcéra Otta Savojského a Adelheidy z Turína.
Piroška sa narodila v Ostrihome. Jej matka zomrela v roku 1090, keď mala Piroška asi dva roky. Jej otec, kráľ Ladislav zomrel 29. júla 1095 a tak jej poručníkom sa stal bratranec Koloman, nový uhorský kráľ, ktorý dohodol jej zväzok s budúcim byzantským cisárom Jánom II. Komnenom.
V snahe zlepšiť vzťahy s byzantským cisárom Alexiom I., Koloman dohodol manželstvo Pirošky s byzantským dedičom Jánom II. Komnénom. Ten bol už od roku 1092 spoluvládcom jeho otca a očakávalo sa, že cisára po jeho smrti na tróne nahradí. Rokovania boli úspešné a svadba sa uskutočnila niekedy v rokoch 1104 – 1105. Ešte predtým však Piroška prijala ortodoxnú vieru a meno Irena.
Podľa zachovaných životopisov Irena vynikala nábožnosťou a dobročinnosťou, vo vláde zohrala malú úlohu. Pripisuje sa jej založenie slávneho kláštora Krista Pantokratora (Všemohúceho). Iní sa zase domnievajú, že ho dal vybudovať jej manžel Ján II. Zo zachovaných dokumentov je však známe, že venovala kláštoru viaceré donácie a pravdepodobne prispela aj na dobročinné ustanovizne, ktoré boli pričlenené ku kláštoru. Kláštor obsahoval tri kostoly a nemocnicu s 5 oddeleniami, ktorá pre ľudí všetkých spoločenských vrstiev.[3]
Cisárovná Irena Uhorská zomrela 13. augusta 1134 a neskôr bola vyhlásená za svätú. Pochovali ju v kláštore Krista Pantokratora, pod rehoľným menom Xénia. Meno prijala až na smrteľnej posteli spolu s rehoľným habitom, ako to v stredoveku východní kresťanskí vladári často robili. Jej sviatok je podľa všeobecného cirkevného kalendára oslavovaný v deň je smrti 13. augusta.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ONDRUŠ, Rajmund. Blízki Bohu i ľuďom. Trnava : Dobrá kniha Trnava, 1995. ISBN 9788071419341. S. 256.
- ↑ BLUM, Wilhelm. Humanistische Reisen. Mníchov : H. Utz, 2002. Dostupné online. ISBN 3-8316-0110-0. S. 139.
- ↑ OSTROGORSKI, Georgije. Byzantinische Geschichte. 1. vyd. Mníchov : C.H. Beck, 1996. Dostupné online. ISBN 340639759X.
- ↑ BALOGH, Anton. SV. IRENA UHORSKÁ [online]. katolici.szm, [cit. 2019-08-22]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]
Irena Uhorská
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Irena Duková |
Augusta - cisárovná manželka 1118 – 1134 |
Nástupca Berta zo Sulzbachu |