Hrdzavka potápavá
| Hrdzavka potápavá | |
 samec | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Netta rufina Pallas, 1773 | |
| Synonymá | |
| kačica hrdzavohlavá | |
 Mapa rozšírenia hrdzavky potápavej Hniezdiaca, výskyt v letnom období
Hniezdiaca, celoročný výskyt
Nehniezdiaca
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Hrdzavka potápavá alebo kačica hrdzavohlavá[3] (lat. Netta rufina) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Hniezdi v mediteránnom a miernom pásme centrálnej Palearktídy v stepiach a púštnych oblastiach. V Európe má viacero menších hniezdisk, najmä v Španielsku, Rumunsku, Turecku a v Rusku. V strednej Európe sa neustále šíri od konca 19. storočia a jej počty stúpajú.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hrdzavka potápavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková i európska populácia má neznámy trend.[1]
Hlas
[upraviť | upraviť zdroj]Samček vydáva v období hniezdenia nosový, kýchavý zvuk brät. Za letu sa ozývajú zachrípnutým karr.[5]
Výskyt a stav na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Hrdzavka potápavá cez Slovensko migruje, na jar od polovice marca do mája a na jeseň od augusta do novembra. Hniezdi na západnom Slovensku od roku 1984. Pravidelnejšie zimovanie bolo zistené najmä na rieke Dunaj a vodnej nádrži Sĺňava.[4]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 - 30, zimujúcich jedincov 0 - 10. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 I - nezaradený. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov.[4] V roku 2001 NE - nehodnotený.[6] V roku 2014 LC* D1 - menej dotknutý.[2][7][8] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[4]
Hniezdenie
[upraviť | upraviť zdroj]Mláďa je po jednom roku pohlavne zrelé. Tok začne už na jeseň a pokračuje stúpajúcou intenzitou i cez zimu. Radi tokajú okolo obeda. Na jeseň a v zime tokajú skupinovo. Aby sa naplno prejavil takýto tok, je treba aspoň päť káčerov. Čím viac sú už spárené a čím pevnejšie sú vzťahy, tým viac nadobúda skupinový tok sólo charakter. Súčasťou ceremoniálu je ponúkanie si potravy, čo je pre kačice nezvyčajné Káčer sa vynorí so zelenou rastlinou v zobáku, samička si zoberie a niekedy aj skonzumuje ponúkaný dar. Nevieme či sú vo voľnej prírode monogamné, ale v zajatí bola pozorovaná trvalá vernosť.
Kým sa pustí do stavby hniezda môže sa od objavenia sa v hniezdnom teritóriu ubehnúť niekoľko týždňov. Hniezdo býva umiestnené v brehovej zóne v hustej vegetácii. Má spodnú časť zo suchých rastlín, ktorá sa zdvíha ponad hniezdnu kotlinku. Samička kladie 6 – 12 krémových až zelenkavých vajíčok. Hrdzavka potápavá nemá tak výrazné teritoriálne správanie a často sa stáva, že viaceré samičky znášajú do jedného hniezda alebo zanáša do hniezd iných druhov.
V strednej Európe začínajú klásť vajíčka najskôr od prostriedka apríla, najčastejšie v máji. Samička zasadne až po znesení posledného alebo predposledného vajíčka. Inkubácia trvá 26 dní a káčer sa na sedení nezúčastňuje. Ostáva však pri hniezde a počas prestávok v inkubácii stráži hniezdo. Ani toto správanie nie je časté u kačíc, zvyčajne sa káčer nijako nezúčastňuje hniezdenia ani výchovy mláďat.
Mláďatá dokážu lietať po 45 až 50 dňoch.
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Hrdzavka potápavá sa živí prevažne vodnými rastlinami a riasami, z nich najvýznamnejšie sú Charophyceae. Pri vyhľadávaní potravy sa potápa alebo prevrátená dole dočahuje zo dna. Spolu s rastlinami požiera v malom množstve i slimáky, larvy vodného hmyzu a iné bezstavovce.
Obživu vyhľadáva najmä v plytkej vode, kde sa nielen potápa ale vyššie spomínaným spôsobom zbiera zo dna. Dokáže si nájsť potravu aj v hlbšej vode (do 4 m). Potopí sa pohybom pripomínajúcim hlavičku do vody.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[9], ako kritériový druh je predmetom ochrany v troch chránených vtáčích územiach: Záhorské Pomoravie, Dunajské luhy a Veľkoblahovské rybníky.[10]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Samček za letu -
Samička -
Vajíčka, Museum Wiesbaden -
-
Samček s mláďatkami -
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2018.2. Prístup 7. marca 2019
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hrdzavka potápavá, str. 140 – 142, Darolová, A., Jureček, R.). ISBN 80-224-0714-3.
- ↑ PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
- ↑ KARASKA, Dušan; TRNKA, Alfréd; KRIŠTÍN, Anton; RIDZOŇ, Jozef. Chránené vtáčie územia Slovenska. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2015. 383 s. ISBN 978-80-89802-16-6.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrdzavka potápavá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hrdzavka potápavá
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Hlas hrdzavky potápavej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Netta rufina na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Netta rufina na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kolbenente na nemeckej Wikipédii.