Heinrich Kramer
Heinrich Kramer (latinizovaným menom Heinrich Institoris (asi 1430 Schlettstadt – 1505, Kroměříž) bol dominikán a inkvizítor, autor knihy Malleus maleficarum.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]
Heinrich Kramer pochádzal z chudobných pomerov. Vo svojom rodisku vstúpil k dominikánom. Po vychodení mestskej latinskej školy a základnom štúdiu filozofie (1475) bol ustanovený na vlastné naliehanie za inkvizítora rádovej provincie Alemannia, do ktorej patrili aj Čechy a Morava. Tento titul však nemal v danej dobe žiadny praktický význam. Po procese so Židmi v talianskom Tridente začal prenasledovať čarodejnice. Roku 1482 bol zvolený za priora dominikánskeho konventu v Schlettstadte. V prvom procese s čarodejnicami v Ravensburgu, kam prišiel na žiadosť mestskej rady, dal upáliť dve ženy. Naliehal na pápeža Inocenta VIII., aby ho v úsilí potierať čarodejníctvo podporil; sám Kramer necítil žiadnu podporu ostatných duchovných ani biskupov. Pápež ho podporil bulou Summis desiderantes affectibus, ktorá odporúčila potieranie čarodejníctva v Hornom Nemecku.
Kramer sa zaštítený pápežskou bulou pustil do mnohých čarodejníckych procesov, okrem iného v Innsbrucku, kde však jeho počínanie tvrdo narazilo a miestny biskup Georg Golser ho vyzval, aby krajinu opustil. V reakcii na tieto ústrky zo strany cirkevných autorít Kramer vydáva v spolupráci s Jakobom Sprengerom roku 1486 neslávne známu knihu Malleus maleficarum (Kladivo na čarodejnice). Aj keď autori nezískali pre knihu dobrozdanie kolínskej univerzity, kniha mala veľký ohlas, dočkala sa mnohých vydaní a zohrala hroznú úlohu v európskych dejinách 16. až 18. storočia. Kramer sám sa vystatoval, že odsúdil dvesto čarodejníc a obviňoval ako kacírov aj tých, ktorí popierali existenciu čarodejníctva. Roku 1495 bol Kramer pozvaný prednášať do Benátok, roku 1500 bol poverený, aby zasiahol proti valdéncom a pikardom v Čechách a na Morave, kde roku 1505 zomrel.
Kramerove postupy
[upraviť | upraviť zdroj]Kramerove postupy počas trvania inkvizície boli vždy rovnaké. Už jeho prítomnosť vzbudzovala v ľuďoch nedôveru a strach. Pri kázňach proti čarodejniciam varoval pred diabolskými hrozbami, zastrašoval ľudí a podnecoval udavačov, aby oznámili, či niekde nevideli niekoho uhranúť alebo niekomu škodiť. Ponúkal sa ako poradca v takých prípadoch a varoval obyvateľstvo, aby takéto prípady nezakrývalo. Nejaké obvinenie sa vždy našlo, to potom Kramer rozvíril a nafúkol. Zaštiťoval sa tiež klasickou teóriou sprisahania, podľa ktorej diabol využíval čarodejnice, aby priviedol svet k jeho koncu. Pri výsluchoch používal tortúru, pri ktorej bolo možné z obvineného získať akékoľvek priznanie, a tak skončila väčšina ním obvinených osôb „usvedčená“ a odsúdená.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- KRAMER, Heinrich. Kladivo na čarodějnictví. Jitka Lenková [tr.]. Praha : Michal Zítko-Otakar II, 2000. 628 s. ISBN 80-86355-82-9.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Recenzia českého vydania knihy Archivované 2005-02-25 na Wayback Machine