Geografia Portugalska

	Geografia Portugalska
Svetadiel	Európa
Región	Južná Európa,; Pyrenejský polostrov
Súradnice	40°00' s. š., 8°00' z. d.
Rozloha	92 391 km² (110. na svete); – súš: 99,52 %; – voda: 0,48 %
Dĺžka pobrežia	943 km
Hranice	1 214 km; – Španielsko: 1 214 km
Najvyšší bod	2 351 m (Ponta do Pico, Azory); 1 993 m n. m. (Torre)
Najnižší bod	0 m (Atlantický oceán)
Najdlhšia rieka	Tajo (275 km)
Najväčšie jazero	Barragem de Alqueva

Portugalsko je prímorský štát v juhozápadnej Európe. Zaberá približne 15 % rozlohy Pyrenejského polostrova, ktorý zdieľa so Španielskom, Andorrou a Gibraltárom. Portugalsku patrí súostrovie Azory (port. (Ilhas dos) Açores) a Madeira a Divošské ostrovy v Atlantickom oceáne. Portugalsko má rozlohu 92 391 km², z toho 91 951 km² tvorí súš a 440 km² voda. Pozemnú hranicu má v dĺžke 1 214 km iba so Španielskom, dĺžka pobrežia kontinentálneho územia je 1 793 km.

Fyzická geografia

Pozemná hranica Portugalska je na severe a východe iba so Španielskom; na severe je to Galícia, na východe potom Kastília a León, Estremadura a Andalúzia. Od roku 1801 je sporný úsek hranice medzi ústím riek Caia a Cunctos. Územie Olivenza je prehlásené za portugalské, hoci oficiálne tvorí súčasť španielskej provincie Badajoz. Južnú a západnú hranicu tvorí Atlantický oceán.

Reliéf

Portugalsko rozdeľuje na dve časti významná rieka Tajo. Severná časť krajiny je hornatá a tvorená náhornými plošinami. rozdelenými štyrmi líniami. Tie umožňujú rozvoj úrodných poľnohospodárskych zón. Medzi riekami Duoro a Minho sú pohoria Serra do Larouco (A Peneda, 1 535 m n. m.) a Serra de Gêres, smerom na juh Serra da Cabreira, Serra de Nogueira a pri španielskej hranici Serra de Mogadouro.

Najvyššie vrchy krajiny sa nachádzajú v pohorí Serra da Estrela, ktoré je pokračovaním Kastilského pohoria. Najvyšším bodom tohto pohoria je vrch Torre s výškou 1 993 m n. m., vrch El monte de Malhão dosahuje výšku 1 991 m n. m..

Južná časť krajiny, najmä v okolí rieky Tajo až po Algarve je nížinatá. Najjužnejší región je mierne zvlnený s výškovým maximom 902 m n. m. na vrchu Fóia. V povodí riek Tajo a Sado sa nachádzajú aj močaristé oblasti.

Vodstvo

Rieky

Najvýznamnejšie rieky Portugalska sú:

Duoro - preteká severom krajiny a ústí pri meste Porto. Na 112 km dlhom úseku vytvára hranicu medzi Portugalskom a Španielskom.
Tajo - preteká centrálnou časťou Portugalska a ústí pri Lisabone. V dĺžke 47 km tvorí hranicu so Španielskom.
Guadiana - najjužnejšie tečúca rieka tvorí portugalsko-španielsku hranicu v dĺžke 100 km. Vytvára široké údolie a do Atlantiku ústí medzi Castro Marim a Ayamonte.

Ďalšími dôležitými riekami sú Minho, Lima, Cávado a Mondego, ktorá pramení v pohodí Serra da Estrela. Väčšina veľkých portugalských riek pramení v Španielsku a ústi do Atlantického oceánu. Členitý profil Portugalska a nepravidelnosť zrážok spôsobuje vážne suchá a časté vysychanie i stredne veľkých riek. Výrazné kolísanie hladiny na väčšine riek znemožňuje pravidelnú dopravu a splavné sú tak len dolné toky najväčších riek Tajo, Duoro a Guadiana. Voda z mnohých riek sa využíva na zavlažovanie, no ich výraznejšiemu využitiu zabraňujú nízko položené korytá v hlbokých roklinách. Túto charakteristiku naopak využívajú vodné priehrady, zásobujúce krajinu elektrickou energiou a tiež zmerňujúce veľľké výkyvy hladiny a vysýchanie tokov v letnom období.

Jazerá

Portugalsko má viacero jazier, ale kvôli malým rozmerom sú nazývané skôr lagúny. Niektoré lagúny a doliny sú ľadovcového pôvodu, ďalšie majú oceánsky alebo riečny pôvod, ako napríklad Albufeira a Óbidos. Iné vznikli medzi dunami, ako lagúny Bracas a Vela.

Pobrežie

Kontinentálne Portugalsko má 943 km dlhé pobrežie, Azory 667 km a Madeira 250 km. Prevažná časť pobrežia tvoria pláže, medzi najznámejšie patria tie v Algarve. Sú známe mierne teplými letami a miernou zimou, čo vytvára vhodné podnebie pre celoročný turizmus. Plážami je známy aj ostrov Porto Santo. Ústie rieky Aveiro je známe deltou dlhou 45 a širokou 11 km, bohatou na ryby a morské vtáctvo.

Portugalsko tvoria aj dve autonómne oblasti nachádzajúce sa v Atlantickom oceáne. Ide o súostrovia sopečného pôvodu - Azory a Madeira. Madeira sa nachádza na africkej tektonickej platni a pozostáva z ostrovov Madeira, Porto Santo a niekoľkých menších ostrovov. Azory sa nachádzajú na spoji africkej, európskej a severoamerickej tektonickej dosky a ležia tak na Stredoatlantickom chrbáte. Toto súostrovie tvorí deväť hlavných ostrovov a niekoľko menších skalnatých výbežkov.

Vulkanický pôvod a poloha na rozhraní tektonických platní sú dôvodom neustálej seizmickej aktivity. V okolí Azorských ostrovov je niekoľko aktívnych podmorských sopiek, ktoré postupne vytvárajú novú pevninu. Posledný vulkán ktorý vybuchol, bol Vulcão dos Capelinhos v roku 1957, kedy erupcia zväčšila plochu ostrova Faial. V Azorách sa nachádza najvyšší bod Portugalska, vrch Ponta do Pico, dosahujúci 2 351 m n. m.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Geografia Portugalska

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Geografía de Portugal na španielskej Wikipédii.

Geografický portál