Demandice
| Demandice | |
| obec | |
 Kostol sv. Heleny, Hýbec
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Levice |
| Región | Hont |
| Vodný tok | Búr |
| Nadmorská výška | 140 m n. m. |
| Súradnice | 48°07′35″S 18°46′54″V / 48,1265°S 18,7816°V |
| Rozloha | 21,92 km² (2 192 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 919 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 41,93 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1291 |
| Starosta | Attila Kürthy[3] (SaS, SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 935 85 |
| ŠÚJ | 502154 |
| EČV (do r. 2022) | LV |
| Tel. predvoľba | +421-36 |
| Adresa obecného úradu |
Demandice č. 236 |
| E-mailová adresa | demandice@demandice.sk |
| Telefón | 7493121 |
| Fax | 7420241 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Demandice | |
| Webová stránka: demandice.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demandice sú obec na Slovensku v okrese Levice.[4]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v Ipeľskej pahorkatine v doline potoka Búr.[4]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov pochádza z osobného mena Damian, ktoré sa v slovenčine vyskytuje aj v podobe Demen alebo Demän.[5]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Staršie osídlenie v chotári obce potvrdzujú archeolgické nálezy eneolitného sídliska s kanelovanou keramikou, sídlisk z neolitnej volútovej kultúry, sídliska čačianskej kultúry z mladšej doby bronzovej a slovanského pohrebiska z 10. - 12. storočia. Prvá písomná zmienka o obci (Damian) je z roku 1270. Patrila rodine Demandickovcov, v 18. storočí rodine Grassalkovichovcov a Agátsovcov, v 19. storočí rodine Simonyiovcov, Benyovszkyovcov, Polugyayovcov a iným rodinám. Po roku 1918 sa do obce prisťahovalo viacero rodín zo stredného Slovenska. Obyvatelia sa zoberali hlavne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, neskôr aj košíkarstvom, tkáčstvom a výrobou metiel. V rokoch 1938-44 obec pripojili k Maďarsku. Miestna časť Hybec (Hebech) sa písomne uvádza v roku 1276, obec patrila tunajším zemanom.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Heleny v Hýbeci, jednoloďová pôvodne románska stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a malou strešnou vežou pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia. Nachádza sa v mierne vyvýšenej polohe, v areáli funkčného cintorína. V druhej polovici 15. storočia bol goticky prestavaný, z románskej etapy sa dochovala časť severnej steny lode. Z gotickej etapy sa okrem hmoty stavby zachoval vstupný portál v tvare oslieho chrbta, polkruhovo ukončené okná a pozdnegotické pastofórium. V období turecých vojen kostol spustol, opravený bol až v 20. rokoch 18. storočia. Kostol bol obnovený v rokoch 2000-2007.[6]
- Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela v Demandiciach, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1750. Prestavaný bol po požiari v roku 1766. Stojí na mieste staršej gotickej stavby zo 14. storočia. Fasáda veže kostola je členená lizénami, ukončená ihlancovou helmicou. V kostolnej krypte je pochovaný alispan Wolfgangus Gosztonyi.[7]
-
Kostol sv. Michala Archanjela -
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 307.
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 124-125.
- ↑ Kostol sv. Heleny v Demandiciach-Hýbeci [online]. Regionálna rozvojová agentúra Horné Požitavie. Dostupné online. Archivované 2018-05-06 z originálu.
- ↑ Pod Bujdoškou [online]. bujdoska.blogspot.com, [cit. 2019-09-10]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]