[go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

Cymbelin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Cymbelin pozri Cymbelín.
Fotografia prvej strany Cymbelina v diele Mr. William Shakespeare's Comedies, Histories, & Tragedies z roku 1623, známom ako Prvé fólio.
Ilustrácia Cymbelína z edície Millennium Shakespeare.
Olejomaľba Imogena objavená v Belariovej jaskyni, George Dawe.

Cymbelin [1] (zjednodušená verzia vyšla v slovenčine pod názvom Cymbelín[2]; v češtine vyšla hra pod názvami Cymbelín alebo Cymbelin[3]; angl. Cymbeline[4][5]) je hra anglického dramatika Williama Shakespeara. Dej je založený na legende o keltskom kráľovi Cunobelinovi.[6]

Názov prvého fóliového vydania z roku 1623: The Tragedie of Cymbeline.

V hre sa objavuje príbeh stávky, ktorý je založený na žiarlivosti zúčastnených strán (Iachimo žiarli na Posthumov ideálny vzťah, Posthumus žiarli na vykonštruovaného soka Iachima). Druhý príbeh zrkadlí osud stratených synov a dedičov (Guideria a Arviragusa) kráľa Cymbelina. V treťom príbehu sa odohráva rímsko-britská vojna, ktorá končí víťazstvom Cymbelina a uzatvorením mieru medzi Britániou a Rímom. Komplikované vzťahy v závere Shakespeare ukočíruje do šťastného konca: otcovi sa vrátia jeho stratené deti, manželia si obnovia stratenú dôveru, Británia získa cenné víťazstvo, zajatci a nepriatelia získajú milosť, obnoví sa komunikácia medzi Britániou a Rímom.

Datácia vzniku: 1610

Texty: Prvé fólio: 1623

Miesto deja: Británia, Rím Doba deja: 33 pred Kr. – 2 po Kr. (v dobe narodenia Krista a zároveň v renesančnom Taliansku).

Reč: próza 15%, verš 85% (z toho rýmovaný verš 4%).

Obsadenie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Cymbelin – kráľ Británie
  • Guiderius – unesený syn kráľa, v prestrojení Polydor
  • Arviragus – unesený syn kráľa, v prestrojení Cadwal
  • Imogena – dcéra kráľa, v prezlečení Fidélio
  • Kráľovná – Cymbelínova manželka, nevlastná matka Imogeny
  • Cloten – kráľovnin syn
  • Belarius – šľachtic na dvore kráľa Cymbelína
  • Cornelius – dvorný lekár
  • Posthumus Leonatus – chudobný šľachtic a Imogenin manžel
  • Pisanio – jeho sluha
  • Iachimo – Talian, patricij a dobrovoľník vo vojne proti Britom
  • Lucius Caius – rímsky vyslanec, neskôr veliteľ rímskych vojsk
  • Filario – Posthumov priateľ

sluhovia, šľachtici, väzenskí dozorcovia, duchovia rodiny Posthuma, Jupiter, priatelia Filaria, poslovia, hudobníci, rímska elita

Hlavné postavy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Cymbelin – kráľ Británie postupne prichádza o deti. Synovia boli unesení, dcéra sa nevhodne vydala a z domáceho väzenia mizne. Po osobnej tragédii, pri ktorej absentovala manželská lojalita a po nezaplatení daní Rímu, ktorý Británii vyhlásil vojnu, víťazí na bojovom poli. Tu nečakane objaví svoje stratené deti. Uzavrie mier a obnoví priateľstvo oboch mocnosti.
  • Imogena – kráľovská dedička, ktorá nenaplní otcovo prianie vziať si Clotena, zoberie si za manžela chudobného šľachtica s dobrou povesťou. Vzápätí musí čeliť nielen hnevu otca, ktorý ich rozdelí, ale i podlým zámerom odmietnutého Cloténa, kráľovnej i Iachimovi, ktorý sa ju snaží zdiskreditovať. Po úteku z domova stretáva svojich bratov. Nespoznáva mŕtveho Cloténa v šatách Posthuma a až po nekonečných peripetiách sa stretáva šťastne s celou svojou rodinou a manželom.
  • Kráľovná – ambiciózna manželka a matka neúspešne bojuje v prostredí kráľovského dvora. Jej ambície sa nenapĺňajú, príde o syna a v žiali, na smrteľnej posteli, odkrýva svoje úmysly.
  • Posthumus Leonatus – šľachtic bez rodinného zázemia a postavenia sa ožení s dedičkou trónu. Kráľ ho posiela do vyhnanstva, kde sa nezodpovedne zapletie do stávky, ktorú prehráva vďaka dôverčivosti a logickým i keď nepravdivým dôkazom. Sluhovi nariadi, aby usmrtil nevernú manželku a zúfalý bojuje na strane Britov, v prezlečení za Rimana. Vo väzení ho navštívia mŕtvi rodičia a bratia, ktorí obvinia Jupitera z nespravodlivého osudu. Namiesto popravy nachádza živú Imogenu, ktorá mu odpúšťa.
  • Cloten – ohrdnutý a agresívny pytač,ktorý namiesto svojej pomsty nachádza smrť rukou Guideriusa
  • Guiderius a Arviragus – unesení synovia, žijúci v lese 20 rokov s domnelými rodičmi, únoscami (Belarius a Eurifilo, pestúnka, vydávajúca sa za matku) a po úspešnom boji nachádzajú nielen svoj skutočný domov, ale i skutočného otca, sestru a postavenie.
  • Belarius – šľachtic, ktorý čelil v minulosti vykonštruovaným obvineniam na dvore, vyhnanec, ktorý z pomsty uniesol kráľovských dedičov, adoptívny otec bojujúci na strane Britov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ SHAKESPEARE, W. Cymbelin (preložil Jozef Kot). Bratislava: Ikar. 2016
  2. ↑ LAMB, Ch. a M./SHAKESPEARE, W.: Sen noci svätojánskej..., Mladé letá Bratislava, 1959 [1]
  3. ↑ katalóg NK ČR [2]
  4. ↑ Encyklopédia spisovateľov sveta. Bratislava: Obzor. 1987, S. 492
  5. ↑ Shakespeare, William. In: Pyramída (vyšlo v roku 1984)
  6. ↑ HILSKÝ, Martin. Dílo. Vyd. 1. vyd. Praha: : Academia, 2011. ISBN 80-215-0010-7. S. 1375.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • SHAKESPEARE, William. Dílo. Překlad Martin Hilský. Vyd. 1. Praha: Academia, 2011. 1677 s. ISBN 978-80-200-1903-5, str. 1375 – 1422
  • Alois Bejblík, Shakespearův svět, Praha 1979, 601/22/85.5 14/73 23-108-79

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cymbelin
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cymbelin&oldid=7248647“