[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Borčice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Borčice
obec
Kaštieľ v obci
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Ilava
Vodný tok Váh
Nadmorská výška 228 m n. m.
Súradnice 48°58′45″S 18°08′17″V / 48,979167°S 18,138056°V / 48.979167; 18.138056
Rozloha 4,12 km² (412 ha) [1]
Obyvateľstvo 746 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 181,07 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1238
Starosta Patrik Mačina[3] (nezávislý)
PSČ 018 53 (pošta Bolešov)
ŠÚJ 557391
EČV (do r. 2022) IL
Tel. predvoľba +421-42
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Borčice 73
018 53  Bolešov
E-mailová adresa obec-borcice@stonline.sk, starosta@mail.t-com.sk
Telefón 449 32 83, 444 02 63
Fax 449 32 83
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Borčice, Ilava District
Webová stránka: obecborcice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Borčiceobec na Slovensku v okrese Ilava.

Borčice ležia uprostred Ilavského podolia na terase Váhu[4].

Dedina bola súčasťou Trenčianskeho hradného panstva, neskoršie vo vlastníctve viacerých zemianskych rodín. Jej prvá písomná zmienka je spojená s benediktínskym opátstvom na Skalke a v archívnych prameňoch sa uvádza roku 1224. V roku 1238 uvádzaná pod názvom Bork. Zemiansky rod Borčickovcov doložený zo 14. storočia. Zemania zastávali v stredoveku vysoké funkcie v stoličnej správe Trenčianskej stolice. Známy je Peter z Borčíc ako stoličný notár (1479), Bartolomeus Borčický (1536), trenčiansky slúžny Ján Borčický, ktorý sa stal aj stoličným slúžnym (1571). Ako služobníci cirkvi vynikli nitriansky kanonik Jeremiáš z Borčíc (1520 – 1529). Štefan Borčický bol administrátorom (správcom) levického tridsiatku aj provizorom Šášovského hradu. Na sklonku 15. storočia, ako sa píše v Lexikóne erbov Trenčianskej stolice (H+H 2000) mal Peter z Borčíc štyroch synov, z ktorých Juraj a Albert založili základné rodové línie Borčickovcov. Majetok Borčickovci rozšírili o Bolešov, neskoršie získali aj majetky v Drietome, Podskalí a v Preseľanoch. Erb rodu Borčickovcov vydal kráľ Ľudovít II. 25. januára 1520. Najstaršou zachovanou pečaťou je pečať Martina Borčického (1528).

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Borčice (okr.IL) SODB 2001
Slováci
  
99,00 %
Ostatní,Nezistení,Česi
  
1,00 %

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Borčice (okr.IL) SODB 2001
Rímskokatolícka c.
  
91,00 %
Bez vyznania
  
3,00 %
Gréckokatolícka c.
  
1,00 %
Ostatní,Nezistení
  
5,00 %

V obci Borčice je zrenovovaný klasicistický kaštieľ Villabork , postavený na starších základoch s priľahlým parkom (1815), ktorý je dnes súkromným majetkom. Nachádzajú sa tu aj dve kaplnky: z nich v jednej je oltár, zapísaný ako kultúrna pamiatka, na cintoríne je baroková socha svätého Jána Nepomuckého, ktorá je tiež zapísaná ako kultúrna pamiatka.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Kropilák, M. a kol., 1977, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. zv.: A — J. Veda, Bratislava, 528 s.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borčice

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]