Bitka pri Carrhae

Bitka pri Carrhách (53 pred Kr.) bol vojenský konflikt medzi Rímskou ríšou a Partskou ríšou. Bola to jedna z najťažších vojenských porážok, ktorú Rimania utrpeli v období republiky.

Konflikt vyprovokoval rímsky politik Marcus Licinius Crassus, ktorý v roku 60 pred Kr. uzavrel s Gaiom Iuliom Caesarom a Gnaeom Pompeiom prvý triumvirát. V roku 55 pred Kr. zastával po vzájomnej dohode konzulát s Gnaeom Pompeiom a po skončení funkčného obdobia si rozdelili všetci traja sféry vplyvu. Caesar si ponechal Galliu, kde už od roku 59 pred Kr. bojoval proti Keltom, Gnaeus Pompeius si zvolil Hispániu, ale prakticky zostal v Ríme, a Marcus Licinius Crassus si zvolil Východ, kde chcel dosiahnuť vojenské úspechy, aby sa vyrovnal Caesarovi a Pompeiovi.

V roku 53 pred Kr. Crassus podnikol výpravu na Východe. So siedmimi légiami a s asi 4 000 jazdcami prekročil horný tok Eufratu a neopatrne postupoval do Mezopotámie. Partské vojská pod velením Surenu ho lákali čoraz hlbšie na územie, kde vojsko nemalo dostatok vody. Partské vojsko, ktoré tvorili predovšetkým ľahko vystrojené jazdecké oddiely lukostrelcov a menšia skupina ťažko obrnených katafraktáriov, lákali Rimanov hlboko do vnútrozemia. Nakoniec sa dal Crassus zlákať do bitky pri Carrhách, v ktorej bolo jeho vojsko porazené. Publius Licinius Crassus, syn Marka Licinia Crassa, s menším oddielom vojska uspel s partskými vojakmi, ale po porážke spráchal aj on samovraždu. Následne Parti vylákali Marka Licinia Crassa na mierové rokovania, pri ktorých ho zabili a jeho hlavu priniesli svojmu vládcovi na striebornom podnose. Zvyšky vojska boli porazené, Rimania stratili aj odznaky svojich légií, ktoré sa podarilo získať po rokovaniach až prvému rímskemu cisárovi Augustovi.