Aratika
| Aratika | |
| Carlshoff | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 15°32′J 145°32′Z / 15,53°J 145,53°Z |
| Miestna osada | Paparara |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 4 m n. m. |
| Dĺžka | 20 km |
| Šírka | 9,7 – 17 km |
| Rozloha | 179,3 km² (17 930 ha) |
| - súše | 8,3 km² (830 ha) |
| Obyvateľstvo | 160 (2012[1]) |
| Hustota | 19,28 obyv./km² |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | loďou alebo lietadlom |
| Objaviteľ | James Cook[2] |
| - dátum | 1769 |
| Lagúna | polootvorená |
| Vstupy do lagúny | 2, splavné s navigáciou podľa IALA |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
 Mapa atolu
| |
| Wikimedia Commons: Aratika | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Aratika (iný názov Carlshoff Island)[3] je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
Nachádza sa v západnej časti súostrovia a jeho najbližšími susedmi sú atoly Kauehi (necelých 35 km na juhovýchod), komunitný atol Fakarava (48 km na juh) a na juhozápad, približne 49 km, atol Toau. Rovnakým smerom je aj centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti, vzdialený 457 km.
Geografia atolu
[upraviť | upraviť zdroj]Atol na dĺžku nepresahuje 20 km a na šírku má 9,7 – 17 km. Lagúna má celkovú rozlohu 151,8 km², pričom na mnohých miestach sa dno dvíha v podobe koralových hláv a plošín, siahajúcich z dna až tesne k hladine. Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva ponad útes zo všetkých strán okrem severu, ktorý tvorí takmer súvislý pás súše s vegetáciou, dlhý 17 km.
Do lagúny vedú dva úzke prieplavy, Tamaketa a Fainukea. Sú určené len pre menšie lode, ale v dôsledku silných miestnych prúdov, zložitosti navigácie a pretože prakticky po celej lagúne sú rozmiestnené perlové farmy, sa vstup do vôd atolu odporúča len za prítomnosti skúsených domorodých obyvateľov alebo lodivodov, ktorí poznajú miestne pomery a podmienky.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej iba tesne pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 1,6 km a jej vek sa odhaduje na 56,1 až 58,9 mil. rokov.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pravdepodobne prvý Európan, ktorý atol zazrel, bol v roku 1769 James Cook.[5] Nepotvrdený údaj návštevy atolu Jakobom Roggeveenom v roku 1722 je uvedený na [1].
Podľa iných zdrojov to bol v marci 1824 Otto von Kotzebue.[6][7]
Ďalším sa stal 2. októbra 1831 francúzsky objaviteľ Jules Dumont d’Urville. Na atol sa vrátil aj v septembri 1838. Následne atol navštívil, a to dokonca až trikrát, Charles Wilkes. 3. septembra 1839, 15. decembra 1840 a 18. januára 1841. Ten mu dal názov „Carlshoff“.[6][8]
Demografia
[upraviť | upraviť zdroj]V 19. storočí, keď sa Aratika stal francúzskym územím, mal asi 30 obyvateľov.[9]
| Rok | 2007 | 2012 | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet obyvateľov | 233 | 160 | ||||||
| Zdroj ISPF,[1][10] Sčítanie obyvateľstva | ||||||||
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Väčšina populácie atolu žije v severovýchodnej oblasti niekoľkých motu neďaleko prieplavu Fainukea.[11] Najväčším motu je 400 metrov dlhý a 180 metrov široký Paparara, kde bola do roku 1906 starobylá osada. Tá však bola spolu s osadou Oruna[12] v tomto roku zničená cyklónom.
Obyvatelia sa živia rybolovom, produkciou kopry, kvetov Tiaré (Gardenia taitensis)[13] a perál. Práve tá zaznamenala v posledných rokoch významný rast a spôsobila, že pri novovznikajúcej osade Nukumaru na severnom páse súše bolo v roku 2000 postavené moderné letisko s asfaltovou dráhou, dlhou 1 265 m. Staršia, už prakticky nefunkčná, perlová farma je situovaná na južnom cípe atolu. Fungovala najmä medzi rokmi 1980 až 2005[14] a jej súčasťou je aj staršie letisko s nespevnenou dráhou, dlhou 760 m.
Perlovú farmu vlastní tahiťanka Dora Fourcade, ktorá v roku 1978 spolu s bratom stratila rodičov. Investovala všetky peniaze z dedičstva do malej perlovej farmy. Risk sa vyplatil a Dora je dnes majiteľkou jednej z najväčších perlových spoločností vo Francúzskej Polynézii „Pacific Perles“.[15][16]
Atol je zároveň súčasťou „biosférickej rezervácie“ podľa programu UNESCO MAB (Človek a biosféra). Znamená to, že pre dané územie platia zvláštne predpisy, ktorými sa riadi prístup na atol a využívanie jeho zdrojov.[17]
Administratívne a geografické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Geograficky patrí atol Aratika k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Katiu, Kauehi, Taiaro a Raraka.
Administratívne je atol súčasťou komunity Fakarava, kde patria ešte atoly Kauehi, Niau, Raraka, Taiaro a Toau.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie [online]. [Cit. 2014-06-14]. Dostupné online. Archivované 2014-05-15 z originálu.
- ↑ Rôzne zdroje uvádzajú rôzne mená
- ↑ J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264-8 [online]. [Cit. 2014-06-14]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Aratika Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ Aratika na tahitiheritage.pf[nefunkčný odkaz]
- ↑ a b Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
- ↑ Charles Wilkes, The United States exploring expedition 1838 – 1842
- ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.636.
- ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-05-15 na Wayback Machine
- ↑ Paparara na tahitiheritage.pf [online]. [Cit. 2014-06-14]. Dostupné online. Archivované 2014-07-27 z originálu.
- ↑ Oruna na tahitiheritage.pf [online]. [Cit. 2014-06-14]. Dostupné online. Archivované 2014-10-09 z originálu.
- ↑ Plantáž Tahitských kvetov Tiaré
- ↑ Stará perlová farma [online]. [Cit. 2014-06-14]. Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu.
- ↑ Dora Fourcade: Tahiti's rarest pearl[nefunkčný odkaz]
- ↑ dorafourcadedesigns.com [online]. [Cit. 2014-06-14]. Dostupné online. Archivované 2014-09-08 z originálu.
- ↑ Unesco Mab Biosphere Reserve Information
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Aratika na tahitiheritage.pf[nefunkčný odkaz]
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tahiti Heritage
- National Geospatial-Intelligence Agency, navigačná príručka „Pacific Islands“
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aratika na francúzskej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||