[go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

Albert Marenčin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Albert Marenčin
slovenský spisovateľ, básnik, surrealista, kolážista, patafyzik, esejista, scenárista, dramaturg, výtvarník, kritik a prekladateľ
Narodenie26. júl 1922
Bystré, ČSR
Úmrtie9. marec 2019 (96 rokov)
Alma materFilozofická fakulta Slovenskej Univerzity v Bratislave
ManželkaDagmar Wondrašeková
DetiMartin (* 1956), Albert (* 1958)

Albert Marenčin (* 26. júl 1922, Bystré – † 9. marec 2019)[1][2] bol slovenský prozaik[3], básnik, surrealista[4], kolážista, esejista, scenárista, dramaturg, výtvarník, prekladateľ a kritik.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo veľkej patriarchálnej rodine v Bystrom nad Topľou (dnes Bystré, okres Vranov nad Topľou), kde aj prežil prvé roky života v mlyne svojho deda Hamzu, ktorý zamestnával všetkých príbuzných. Jeho otec sa tam priženil zo susedných Radvanoviec. Štyria otcovi súrodenci – Zoltán, Vojtech, Mária a Andrej Marenčinovci boli literárne činní. Z maminej strany mu zaimponoval prastrýc Ludwig Hamza, vodca sedliackeho povstania na Zemplíne. Navštevoval školu v Nižnej Myšli, neskôr Šafárikovo štátne reálne gymnázium v Prešove, kde aj zmaturoval (1940). V Bratislave sa najskôr zapísal na lekársku fakultu, neskôr na právnickú. Nakoniec vyštudoval Filozofickú fakultu Slovenskej Univerzity, odbor slovenčina-francúzština a po ukončení štúdia v roku 1944 sa aktívne zúčastnil Slovenského národného povstania ako člen partizánskej skupiny Čapajev (č. legitimácie 175). Od začiatku r. 1945 pracoval na úrade vládneho splnomocnenca (minister Nemec) pre oslobodené územie v Chuste.

Po skončení vojny sa vrátil do Košíc a pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda. Neskôr študoval ako štipendista v Paríži (1945 – 1948), paralelne na Sorbonne, na Vysokej škole politickej a na Vysokej škole filmovej IDHEC. Súčasne bol činný ako redaktor a hlásateľ československého vysielania Francúzskeho rozhlasu. Pokračoval aj v práci redaktora pre Národnú obrodu a týždenník Parallèle 50. Najskôr vychádza od 7. októbra 1946 pod názvom ''Paris-Prague'' ako dvojmesačník - spoločná francúzsko-československá publikácia dvoch asociácií Československo-Francúzsko a Francúzsko-Československo. O tri mesiace neskôr t.j. 18. januára 1947 sa premieňa na týždenník ''Parallèle 50''. Nemá byť len spojovníkom medzi hlavnými mestami - Parížou a Prahou, ale dáva si za cieľ dotýkať sa všetkých krajín 50. rovnobežky. Riaditeľom je Jean-Marcel Bouquin, vydavateľom asociácia Francúzsko-Československo. Šéfredaktorom je Artur London (r. 1947), o pár rokov neskôr odsúdený na doživotie počas procesov okolo Slánskeho. Tento týždenník je konkrétnou ilustráciou vzájomnej spolupráce oboch vlád, pretože obe asociácie boli pod oficiálnym ministerským patronátom, československá pod Ministerstvom informácií na čele s komunistickým ministrom Václavom Kopeckým a francúzska pod Ministerstvom zahraničných vecí. Stal sa vitrínou komunistických „úspechov“ v Strednej a Východnej Európe. Začiatkom r. 1947 ho redakčná rada prezentovala ako „najlepšie informované periodikum o Strednej Európe“.[5] Od 15. novembra 1948 bol zamestnancom československej vládnej delegácie na Valnom zhromaždení OSN. Pracoval na sekretariáte ministra Vladimíra Clementisa. V rokoch 1949 – 1972 pracoval na rôznych pozíciách v Československom štátnom filme v Bratislave na Kolibe (Slovenská filmová tvorba) : lektor, dramaturg, scenárista, vedúci 1. tvorivej skupiny a i.

V roku 1955 sa oženil s Dagmar Wondrašekovou. V roku 1956 sa stal prvýkrát otcom, narodil sa syn Martin (fotograf). O dva roky neskôr sa narodil syn Albert (vydavateľ).[6] Od roku 1963 prednášal na VŠMU v Bratislave. Ako docent viedol Seminár moderného umenia. V roku 1972 bol z politických dôvodov prepustený zo Slovenského filmu a z VŠMU a mal zákaz publikovať. Od roku 1974 spolupracoval s ŠtB pod krycím menom IRIS.[7] Až do odchodu do dôchodku (v roku 1987) pracoval ako odborný pracovník v Slovenskej národnej galérii. V roku 1972 bol na podnet rodáka Štefana Tkáča, ktorý v SNG viedol Kabinet insitného umenia, zaradený do organizačného štábu svetového trienále insitného umenia INSITA´72 a dostal na starosť frankofónny svet. Neskôr sa po zatvorení Kabinetu stal vedúcim Centrálnej evidencie zbierok.

Od roku 1965 bol členom patafyzického hnutia v Paríži, od roku 1977 členom Skupiny českých a slovenských surrealistov. Od roku 2003, kedy Michel de Maulne, francúzsky divadelný režisér parížskeho divadla Théâtre Molière založil frankofónny festival „Capalest“ v Banskej Štiavnici, bol jeho prezidentom spolu s jedným z významných predstaviteľov súčasnej francúzskej poézie (Bernard Noël).

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Písať začal už počas vysokoškolských štúdií, kedy napísal svoje prvé rozhlasové hry a prvý román. Svojou tvorbou sa radí medzi pokračovateľov surrealistického hnutia, bol autorom próz s tematikou 2. svetovej vojny a filmových scenárov podľa literárnych predlôh. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z francúzštiny. Ako výtvarník sa venuje tvorbe koláží, výtvarnej histórii a kritike (Košický pustovník). V roku 1969 sa taktiež stal spoluzakladateľom časopisu Analogon.

Dielo[8]

[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1972 – Okamih pravdy
  • 1977 – L'Instant de la vérité, francúzska verzia zbierky surrealistických textov Okamih pravdy s ilustráciami Karola Barona, ktorú vydal v Bordeaux francúzsky surrealista Jacques Abeille
  • 1994 – Okamih pravdy
  • 2006 – Laterna Magika / La Lanterne magique, výber básnických textov surrealistickej a patafyzickej proveniencie, dvojjazyčné francúzsko-slovenské vydanie

Próza, monografie, eseje, štúdie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1950/1951 – Predná hliadka, filmový román
  • 1961 – Guillaume Appolinaire, doslov k výberu poézie Pásmo
  • 1964 – Alfred Jarry, doslov k divadelnej hre Kráľ Ubu
  • 1964 – Malý slovník surrealizmu, Slovenské pohľady č.9
  • 1967 – André Breton, doslov k výberu poézie Muž a žena čisto bieli
  • 1978 – Ako som sa stretol s niektorými pozoruhodnými ľuďmi (samizdatové vydanie)
  • 1979 – Davidovým prakom, satirické poviedky (samizdatové vydanie)
  • 1983 – Košický pustovník (samizdatové vydanie)
  • 1987 – Návraty na Muráň (samizdatové vydanie)
  • 1988 – Košický pustovník, kniha rozhovorov so známym košickým výtvarníkom (Július Jakoby)
  • 1991 – Breton a Teige, Kultúrny život č.41
  • 1991 – Dominik Tatarka – veľký neznámy, Kultúrny život č. 51 – 52
  • 1993 – Ako som sa stretol s niektorými pozoruhodnými ľuďmi, súbor spomienkových próz
  • 1995 – Henri Michaux, doslov k výberu z poézie Básne
  • 1995 – Benjamin Péret, doslov k výberu z poézie Jadro kométy
  • 1996 – Nikdy, kniha esejí (predtým vyšla ako samizdatová literatúra)
  • 1996 – Návraty na Muráň, kniha esejí (predtým vyšla ako samizdatová literatúra)
  • 2004 – Nezabúdanie, rozhovory
  • 2008 – Dezertéri alebo ľudský faktor, subjektívny autobiografický text o dramatických udalostiach z prvých dní SNP
  • 2011 – Zo zápisníkov 1968 – 2008, zbierka úvah štyroch desaťročí
  • 2012 – Čo nevošlo do dejín, memoáre

Scenáre a dramaturgia

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako lektor, dramaturg, scenárista a umelecký vedúci I. tvorivej skupiny Slovenskej filmovej tvorby spolupracoval asi na 40 hraných filmoch, z ktorých viaceré predstavujú vrcholné diela slovenskej kinematografie a významné koprodukčné diela. Pod jeho dramaturgickým vedením debutovali režiséri Štefan Uher, Stanislav Barabáš, Elo Havetta, Juraj Jakubisko, Dušan Hanák, Eduard Grečner a scenáristi – spisovatelia Alfonz Bednár, Dominik Tatarka, Alain Robbe-Grillet.

Rozhlasové hry

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho rozhlasový príbeh sa začína v roku 1940, kedy sa otvára spolupráca s literárno-dramatickou redakciou prešovského rozhlasu.

  • 1940 – Záchranná hamovka tiež Záchranná brzda (1941) – pôvodná hra vysielaná z prešovského štúdia 30. marca 1941 a 6. augusta 1942
  • 1942 – Obed milencov, adaptácia divadelnej hry (A. Birabeau)
  • 1942 – Otcovia a deti, adaptácia románu (I. S. Turgenev)
  • 1943 – Náhubok, adaptácia románu (H. Spoerl) – vysielaná z bratislavského štúdia 22. januára 1944
  • 1943 – Sedem princezien, adaptácia divadelnej hry (M. Maeterlinck) – vysielaná z prešovského štúdia 23. septembra 1943
  • 1943 – Nový život, autor rozhlasovej hry – pôvodná rozhlasová balada vysielaná z prešovského štúdia v decembri 1944
  • 1949 – Predná hliadka, nerealizovaný filmový scenár odmenený 2. cenou v súťaži 29.augusta. Vyšiel knižne ako "filmový román" – vysielaná z prešovského štúdia v septembri 1944

Preklady

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Jean Epstein – Mysliaci stroj / L'intelligence d'une machine, Praha 1948 (zošrotované)
  • Léon Moussinac – Moemove Polia / Les champs de Mo, Bratislava 1950
  • Alfred Jarry – Kráľ Ubu / Ubu Roi ou bien des Polonais, Bratislava 1964
  • Chaplin, básnik smiechu a sĺz, Zborník, Bratislava 1964
  • Jean Cocteau – Poézia / Poésie, Bratislava 1967
  • Nečujné blesky, Malá antológia surrealistickej poézie, Bratislava 1968
  • Paul Valéry – Zlé myšlienky / Les mauvaises pensées, Bratislava 1993
  • Albert Camus – Mýtus o Sizyfovi / Le Mythe de Sisyphe, Essais sur l'absurde, Bratislava 1993
  • Alfred Jarry – Kráľ Ubu / Ubu Roi ou bien des Polonais, Bratislava (druhé vydanie) 1994
  • Henri Michaux – Básne / Poèmes, Bratislava 1995
  • Benjamin Péret – Jadro kométy / Le noyau de la comète, Bratislava 1995
  • Marquis de Sade – Filozofia v buduári / Philosophie dans le boudoir, Bratislava 1996
  • Eugène Ionesco – Hodina, Pozdravy a poklony / La Leçon, Les Salutations, 1997[11]
  • André Breton – Nadja, 1998
  • Eugène Ionesco – Nosorožec / Rhinocéros, 1998[11]
  • Jean Ferry – Strojvodca / Le Mécanicien, 2000
  • Alain Robbe-Grillet – V zrkadle spomienok / Le miroir qui revient, 2002
  • Alfred Jarry – Skutky a názory doktora Faustrolla, patafyzika / Gestes et opinions du Docteur Faustroll, pataphysicien, Bratislava 2004
  • Jacques Derrida – Naučiť sa konečne žiť / Apprendre à vivre enfin, Posledný rozhovor s J. Birnbaumom, Bratislava 2005
  • Aimé Césaire – Zošit o návrate do rodného kraja / Cahier d'un retour au pays natal, Bratislava 2007[12]

Časopisecky publikované preklady poézie, scenárov a esejí

[upraviť | upraviť zdroj]

Štyri scenáre / Quatre scénarios : A. Godard, J. L. Cayrol, J. Resnais, A. Truffaut (1966 spoluautor s A. Kalinovou); G. Apollinaire, L. Aragon, H. Arp, A. Breton, A. Bain, M. Butor, A. Camus, B. Cendrars, J. Cocteau, R. Crevel, R. Desnos, P. Eluard, M. Chapsal, M. Leiris, Marquis de Sade, H. Michaux, G. Prassinos, J. Prévert, Restif de la Bretonne, P. Reverdy, A. Robbe-Grillet, T. Tsara, P. Valéry...

Publikácie textov vo francúzštine

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1967 – André Breton et les destinées du surréalisme en Tchécoslovaquie, Preuves N°192, Paris
  • 1971 – príspevok v časopise Change č. 1
  • 1973 – zbierka textov a svedectiev La poésie surréaliste tchèque et slovaque zostavená Arnoštom Budíkom, Bruxelles, vydavateľstvo Gradiva
  • 1974 – Change č. 5
  • 1975 – úvodný text Le nadréalisme slovaque et le surréalisme a básne v časopise Change č. 25 nesúc názov Le surréalisme en Tchécoslovaquie
  • 1977 – Pour la dernière fois, Surréalisme č. 1/2 [13]
  • 1977 – Bulletin de liaison surréaliste č. 1 – 10
  • 1978 – Le Collage surréaliste en 1978, Paris, Galerie Le Triskèle
  • 1980 – Le La č. 11 – 12, Genève
  • 1981 – Jarry et la Tchécoslovaquie (avec une lettre inédite de Jarry à Arnošt Procházka) revue Europe, č. 623 – 624, Marec-Apríl, Paris, str.209 – 218[14]
  • 1983 – text Martha (c. 1947 ; 1965), v Le Surréalisme en Tchécoslovaquie, vydavateľstvo Gallimard
  • 1983 – dve básne z L'instant de la vérité (1977) : L'équinoxe d'automne a L'instant de la vérité, à Vratislav Effenberger v Liberté vol. 25, č.5, (149), s. 58 – 59 [15]
  • 1991 – Catalogue Mitteleuropa, Strasbourg, Atelier Alsacien
  • 1994 – Les Deux rives de la Morava, Bf
  • 2013 – Un drôle de numéro (une aventure de Janko Fifik) /translation E. Cornevin/, in Ateliers de curiosité (en ex-Tchécoslovaquie), Revue LIGEIA dossier sur l’art, N°125 – 128, Juillet – Décembre 2013, str.57-60.
  • 2013 – PATA /translation E. Cornevin/, in Ateliers de curiosité (en ex-Tchécoslovaquie), Revue LIGEIA dossier sur l’art, N°125 – 128, Juillet – Décembre 2013, str.61-64.
  • 2016 – Catalogue[16] Treize à la douzaine. Téléphone surréaliste Bratislava-Bordeaux, Label Manière, Bordeaux, 2016 (okrem prekladov textov Alberta Marenčina do katalógu prispeli : Michel de Maulne, Jacques Abeille, Laurens Vancrevel, Etienne Cornevin ; úvod Gabriela Albrecht Žiaková)
  • 2016 – Aux confins des rêves /translation Gaby Albrecht/, Grand A, Bordeaux, 2016, 32 p.

Samostatné výstavy koláží

[upraviť | upraviť zdroj]

Imaginárny svet Alberta Marenčina a neprestajná hra sa odrážajú aj vo výtvarnej podobe. Príbeh koláží sa začína v jeho devätnástich rokoch... Ich veľkým objaviteľom a obdivovateľom bol profesor Považan a práve na jeho podnet sa Juraj Mojžiš stal iniciátorom mnohých surrealistických výstav ako aj publikácií.

„Koláž je pre mňa jedným z výrazových prostriedkov poézie, podobne ako báseň, a v tom je podľa mňa stále aktuálna : je to na rozdiel od slovesnej podoby poézie, poézia vizuálna, obrazová. Nie je ilustráciou básne, je sama básňou.“ (Albert Marenčin, Koláž o koláži, 1996)

  • 1965 – Viola, Praha
  • 1966 – Kultúrny život, Bratislava : Koláže Alberta Marenčina
  • 1974 – Praha : Torzá
  • 1990 – Na Chmelnici, Praha : Albert Marenčin – Koláže
  • 1990 – Tatran, Bratislava : Koláže Alberta Marenčina
  • 1993 – Prievidza : Vízie a sny, Koláže
  • 1995 – Piešťany : Okamih pravdy, Erotické koláže
  • 1995 – Budapešť (Maďarsko) : Albert Marenčin – surrealistické koláže
  • 1995 – Die (Francúzsko) : Koláže
  • 1995 – Vranov nad Topľou : Koláže Alberta Marenčina
  • 1997 – Dolný Kubín, Bratislava : Koláže
  • 1998 – Považská galéria umenia, Žilina
  • 1998 – Požitavská galéria umenia, Nové Zámky
  • 1998 – Štrasburg (Francúzsko): Koláže
  • 1998 – Silkeborg (Dánsko)
  • 1999 – Štátna galéria, Banská Bystrica : Koláže
  • 1999 – Novohradská galéria, Lučenec : Koláže
  • 1999 – Výchoslovenská galéria, Košice : Koláže
  • 1999 – Šarišská galéria, Prešov : Koláže
  • 2013 – Trinásť do tucta, Galéria Schemnitz, Banská Štiavnica[17]
  • 2016 – Galerie Première Ligne, Bordeaux (Francúzsko) : Trinásť do tucta. Surrealistický telefón Bratislava-Bordeaux[18]

Kolektívne výstavy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1966 – OG, Gottwaldov : Současná surrealistická koláž 10 zemí
  • 1967 – Dům umění, Brno : Současná surrealistická koláž, JG, Hluboká,
  • 1967 – Kruševac (Juhoslávia) : Súčasná grafika a koláž československých nadrealistov
  • 1968 – Berlín (NSR): Logika priehľadnej noci
  • 1969 – Mons (Belgicko): Tchécoslovaquie 69
  • 1969 – La Grande Jatte, Brusel (Belgicko): Tchécoslovaquie 69
  • 1971 – Třebíč : Sen a skutečnost
  • 1975 – Lyon (Francúzsko)
  • 1976 – World Surrealist exhibition, Galery Black Swan Chicago (USA) Zúčastnení umelci z tridsiaťjedna krajín : José Argemi, Nelson Algren, Thomas Arnel, Karol Baron, Jean Benoit, Suzanne Besson, Micheline Bounoure, Mario Cesariny, Jean-Claude Charbonel, Artur do Cruzeiro Seixas, Adrien Dax, Gabriel Derkevorkian, Guy Ducornet, Rikki Ducornet, Schlechter Duvall, Anne Ethuin, Alfred Floki, E. F. Granell, Robert Green, Paul Hammond, Tatsuo Ikeda, Abdul Kader El Janabi, Ted Joans, Gerome Kamrowski, Jocelyn Koslofsky, Aki Kuroda, Robert Lagarde, Clarence John Laughlin, Albert Marencin, Tristan Meinecke, Jacinto Minot, Hiroshi Nakamura, J. Nequatewa, Mimi Parent, Jules Perahim, Franklin Rosemont, Penelope Rosemont, Ivan Tovar, Marianne van Hirtum, Shirley Voll, Gerard Vulliamy, Yoshiko, Ludwig Zeller, Antoni Zydron & veľa ďalších.[19]
  • 1978 – Galerie Le Triskèle, Paríž (Francúzsko) : le collage surréaliste en 1978
  • 1990 – Paríž (Francúzsko) : Analogon 1969 – 1990
  • 1991 – 1992 – Banská Bystrica, Bratislava, Budapešť (Maďarsko), Třetí archa, Praha : Erotizmus, sen, interpretácia
  • 1992 – Praha : Cesta napříč dobou
  • 1992 – Hannover (Nemecko)
  • 1993 – Budapešť (Maďarsko)
  • 1996 – Z jedného cesta, Cheb, Nitra, Brno, Bratislava, Praha,
  • 2012 – Papier kole, Východoslovenská galéria Košice
  • 2012 – Papier kole, Galéria Z, Bratislava
  • 2015 – Papier kole, Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves

Knižné ilustrácie a obálky

[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia a vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]

Albert Marenčin bol držiteľom viacerých slovenských a francúzskych štátnych ocenení a vyznamenaní:

  • 1950 – Predná hliadka – 2. cena : Literárna súťaž 29. augusta
  • 1952 – Žiť v pokoji – 1. cena : Literárna súťaž 29. augusta
  • 1960 – Pieseň o sivom holubovi – 2. cena : Literárna súťaž k 15. výročiu oslobodenia
  • 1960 – Čestné uznanie za obetavú a záslužnú prácu pre rozvoj československého filmu
  • 1964 – Pamätná medaila SNP
  • 1965 – Ordre de la Grande Gidouille za preklad Kráľa Ubu (Alfred Jarry)
  • 1965 – Regent Ubudoxológie pre Slovensko a priľahlé oblasti
  • 1968 – Vyznamenanie za vynikajúcu prácu vo filmovej tvorbe
  • 1969 – Cena Jana Hollého za preklad poézie (Jean Cocteau)
  • 1993 – Chevalier de l’Ordre des arts et des lettres
  • 1994 – Pamätná medaila k 50. výročiu SNP
  • 1996 – Cena Jana Hollého za preklad (B. Péret : Jadro kométy)
  • 1997 – Medaila M. R. Štefánika 3. stupňa
  • 1999 – Cena Jana Hollého za preklad (E. Ionesco : Nosorožec)
  • 1999 – Výročná cena za audiovizuálnu tvorbu IGRIC
  • 2001 – Chevalier de l’Ordre National du Mérite
  • 2002 – Pribinov kríž I. triedy prezidenta SR za celoživotné dielo v oblasti modernej slovenskej literatúry
  • 2003 – Doctor Honoris Causa Vysokej školy muzických umení v Bratislave
  • 2010 – Slnko v sieti za celoživotné dielo vo filmovej tvorbe
  • 2011 – Cena Zory Jesenskej za celoživotné prekladateľské dielo
  • 2013 – Hlavná cena Egona Ervína Kischa za literatúru faktu

Publikácie o Albertovi Marenčinovi

[upraviť | upraviť zdroj]

Monografie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Juraj Mojžiš Albert Marenčin – Koláže (Bratislava, 1998)
  • Mgr. Taťjana Koščová, Alžbeta Ulmanová Albert Marenčin – Personálna bibliografia (Vranov nad Topľou, 2001)
  • Juraj Mojžiš Albert Marenčin – filmár na križovatkách času (Bratislava, 2007)

Články

[upraviť | upraviť zdroj]

Etienne Cornevin Albert Marenčin, L’invention du pata-surréalisme, in Ateliers de curiosité (en ex-Tchécoslovaquie), Revue LIGEIA dossier sur l’art, N°125 – 128, Juillet – Décembre 2013, str.17-56.[21].

Etienne Cornevin Portrait du poète en passeur[22], in Ateliers de curiosité (en ex-Tchécoslovaquie), Revue LIGEIA dossier sur l’art, N°125 – 128, Juillet – Décembre 2013, str. 65-67.

Rádio, TV, audio a video dokumenty o Albertovi Marenčinovi

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský rozhlas

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Albert Marenčin, Pyrenejský med (poviedka).Rádio Litera. Číta Dušan Jamrich. V Paríži ako doma z 22.5.2013
  • Le regard sur le cinéma tchécoslovaque avec Albert Marenčin et Martin Šulík,Radio Slovakia Internationale, z 28.3.2013 (Zuzana Borovská)
  • Albert Marenčin – jubilant,Rádio Regina, z 28.7. 2012 (Hana Beranová)
  • 90 ans d'Albert Marenčin, Radio Slovakia Internationale, La Slovaquie en directe, magazine z 3.8. 2012 (Zuzana Borovská)
  • Le Prix de Zora Jesenská remis à Albert Marenčin, Radio Slovakia Internationale, z 19.10. 2011 (Kristína Hanáková)
  • 5. výročie vzniku relácie Zrkadlenie, Slovenský rozhlas, z 10.10.1996, časť 1. [23]

Zahraničné rádiá

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Český rozhlas, Radio Prague Retour sur l’âge d’or du cinéma tchécoslovaque avec Albert Marenčin et Martin Šulík z 1.3.2013 (Zuzana Borovská)[24]
  • Radio France Internationale/RFI Albert Marenčin, poète, dramaturge, scénariste, 19.8.2008 (Thierry Perret)[25]

Televízia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • STV2 Mojich sedem divov : Albert Marenčin (1994), Talk-show Milana Lasicu posledne z 26.7.2012
  • STV2 epizódy, Gen.sk Albert Marenčin, krátkometrážny televízny dokument (autor Jaro Rihák)
  • STV2 epizódy Albert Marenčin verejne-súkromne (2001), rozhovor režiséra (Stanislav Párnický) s Albertom Marenčinom o jeho živote a tvorbe

Zahraničné televízie

[upraviť | upraviť zdroj]

Česká televize ČT2 Ještě jsem tady, Albert Marenčin (2002), Rozhovor (Tereza Brdečková)[26]

DVD

[upraviť | upraviť zdroj]

Albert Marenčin in Dielne nových divov / Ateliers de curiosité (1. v Bratislave), 2013 [27]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Albert Marenčin [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, [cit. 2019-03-09]. Dostupné online.
  2. ↑ KÚDELOVÁ, Kristína. Zomrel Albert Marenčin. Bol pri najkrajších rokoch slovenského filmu. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-03-09. Dostupné online [cit. 2019-03-09]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ http://www.youtube.com/watch?v=hwHnIoLONoo
  4. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-08-10]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
  5. ↑ FLEURY, Antoine; JÍLEK, Lubor. Cultural, intellectual and scientific contacts and networks among Europeans during the cold war. [s.l.] : Peter Lang, 2009. 477 s. Dostupné online. ISBN 978-90-5201-097-7. (po francúzsky)
  6. ↑ GÁLIS, Tomáš. Vydavateľ Albert Marenčin: Vážim si svoju slobodu. SME (Bratislava: Petit Press), 2011-02-10. Dostupné online [cit. 2019-03-09]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ Otec, surrealistický básnik i agent. Albert Marenčin má 90[nefunkčný odkaz]
  8. ↑ http://www.umb.sk/umb/umbbb.nsf/14FF63A2DBD595ADC1257862005062B4/$File/albert_marencin_vedecka_kaviaren_IV_profil.pdf
  9. ↑ Pod názvom Šibenické zvony uverejnili Slovenské pohľady 11/1953 fragment novely, ktorá mala byť prozaickým variantom filmového scenára Žiť v pokoji (1950). Nedokončená novela i scenár ostali v rukopise. R. 1950 začína písať druhý scenár Žiť v pokoji. R. 1952 tento scenár získal v Literárnej súťaži 29.augusta 1.cenu.
  10. ↑ http://www.festival-cannes.fr/fr/archives/artist/id/15408.html
  11. ↑ a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-10-14]. Dostupné online. Archivované 2013-12-24 z originálu.
  12. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-08-10]. Dostupné online. Archivované 2014-03-11 z originálu.
  13. ↑ text Naposledy, v anglickom preklade vo zborníku The Dedalus Book of Surrealism, 1988, USA
  14. ↑ http://www.cavi.univ-paris3.fr/europe/rsomnum2.cfm?expr1=Mars-Avril Archivované 2013-10-29 na Wayback Machine 1981
  15. ↑ dostupné na portáli ERUDIT http://www.erudit.org/culture/liberte1026896/liberte1033359/30598ac.pdf
  16. ↑ https://albertmarencin.wordpress.com/2016/04/19/exposition-treize-a-la-douzaine-telephone-surrealiste-bratislava-bordeaux-28-4-28-5-2016/
  17. ↑ TA3. Historické budovy v Banskej Štiavnici ožívajú. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2013-08-06. Dostupné online [cit. 2019-03-09]. Archivované 2016-03-05 z originálu.
  18. ↑ https://albertmarencin.wordpress.com/2016/04/19/exposition-treize-a-la-douzaine-telephone-surrealiste-bratislava-bordeaux-28-4-28-5-2016/
  19. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-08-11]. Dostupné online. Archivované 2007-06-28 z originálu.
  20. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-10-27]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
  21. ↑ http://www.revue-ligeia.com/contenu.php], tiež na webovej stránke Nouvelles Hybrides http://nouvelles-hybrides.fr/wordpress/?p=5736 Archivované 2013-10-05 na Wayback Machine.
  22. ↑ Texte Portrait du poète en passeur écrit pour présenter le héros d’une soirée organisée par l’Ambassade de Slovaquie à la Maison Marie Touchet, 22bis, rue du Pont Philippe, Paris 4ème, le 17 mai 2006 et consacrée aux Passages parisiens d’ Albert Marenčin.
  23. ↑ Rozpamätávanie 1 – /Mária Opoldusová/ /min. 20.53/ – montáž najzaujímavejších výpovedí hostí rubriky Chcete sa pozhovárať: spisovateľka Alta Vášová, maliar Martin Guderna, režisér Jozef Bednárik, muzikant a filmár Dežo Ursiny, Boris Filan, maliar Rudolf Fila, fotograf Tibor Huszár, sochár Jozef Jankovič, literárny vedec Valér Mikula, filozof Miroslav Marceli, spisovateľ, výtvarník a filmár Albert Marenčin; [1] Archivované 2014-03-11 na Wayback Machine
  24. ↑ [2]
  25. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-10-14]. Dostupné online. Archivované 2016-03-11 z originálu.
  26. ↑ Ještě jsem tady : Albert Marenčin [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2019-03-09]. Dostupné online.
  27. ↑ Sedem filmov nakrútených v ateliéroch siedmich výtvarníkov-básnikov (Rudolf Fila, Otis Laubert, Milan Bočkay, Eva Mináriková, Klára Bočkayová, Igor Minárik, Daniel Fischer) a jedného básnika-výtvarníka (Albert Marenčin). Koncept, rozhovory, preklady : Etienne Cornevin, realizácia : Alain & Wasthie Compte, produkcia : Edícia tvrdohlavého nosiča & Oko, ktoré vidí / Editions du céphalophore entêté & L’oeil qui voit

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Albert_Marenčin&oldid=7819702“