[go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

Žitný ostrov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Názov Žitný ostrov je niekedy, najmä staršie, súhrnným označením Veľkého Žitného ostrova (teda predmetu tohto článku) a Malého Žitného ostrova[1][2], pozri Malý Žitný ostrov
Žitný ostrov
ostrov
Malý Dunaj
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Bratislavský, Trnavský, Nitriansky
Okresy Bratislava, Senec, Dunajská Streda, Komárno
Časť Podunajská nížina
Najvyšší bod
 - výška 130 m n. m.
Najnižší bod hladina Dunaja
 - výška 109 m n. m.
Rozloha 1 615 km² (161 500 ha)
Poloha ostrova na Slovensku
Poloha ostrova na Slovensku
Wikimedia Commons: Žitný ostrov
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Mapa Malého Dunaja

Žitný ostrov (iné názvy pozri nižšie) je najväčší riečny ostrov v Európe a zároveň je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe[3].

Na juh od neho sa nachádza tzv. Malý Žitný ostrov.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tohto ostrova resp. územia sú: Žitný ostrov[4][5][6], Veľký Žitný ostrov[2][1], Medzičalovie[7], posmešne, zastarano alebo ľudovo Kukkónia[8][9], staršie Čalokez[10]/Čalókez[11]/Čalóköz[12][13][v češtine aj Čalokéz[14]], staršie Žit(a)va[15][16][17], historicky Šuty[18]/[možno] Šuta[18]/Šut[19]/Šutný ostrov[18] [v češtine aj Šutský ostrov[20]]. Predpokladané stredoveké slovenské názvy sú: Čelov, Čoľov, Čolov, Žalov, [asi nesprávne] Čalov(o).[21][22][23][24][25]

Názov Žitný ostrov sa prvýkrát vyskytuje asi v polovici 19. stor. v češtine[26][27], na Slovensku sa stal bežným až po roku 1918. Podľa názoru B. Varsika vznikol z tvaru Šuty/Šutný ostrov (ktorý vznikol z nemeckého názvu Schüttinsel), a teda nie je priamo odvodený od slova žito[18].

Maďarský názov je Csallóköz - doslova: "Medzičalovie", historicky Aranykért - doslova: zlatá záhrada[28], historicky, posmešne alebo ľudovo Kukkónia. Malý Žitný ostrov sa po maďarsky volá Szigetköz, čiže v názve nie je spojitosť s Veľkým Žitným ostrovom.

Nemecký názov je (Große) Schüttinsel alebo (Große) Schütt.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Žitný ostrov ohraničuje z juhu koryto Dunaja, zo severu jeho rameno Malý Dunaj a na krátkom úseku aj Váh na východe (niekedy sa uvádza Vážsky Dunaj). Malý Dunaj sa od Dunaja odpája pri Bratislave a do Váhu sa vlieva pri Kolárove. Je to vlastne obrovský náplavový kužeľ, ktorý vytvoril Dunaj pod Bratislavou v období, keď sa rieka prerezávala cez Malé Karpaty a vstúpila do poklesávajúcej Malej dunajskej kotliny.

Celý Žitný ostrov je obrovskou zásobárňou podzemných vôd a jednou z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska.

Nachádza sa na juhozápade Slovenska a so svojím miernym až mierne teplým podnebím je najúrodnejšia nížina Slovenska.

Povrch Žitného ostrova mierne klesá od Bratislavy smerom ku Komárnu. Nie sú tu väčšie rozdiely v nadmorských výškach. Bratislava leží 134 m n. m., Komárno 108 m n. m. a Dunajská Streda 118 – 119 m n. m. Tento malý sklon vznikol postupným ukladaním malých nánosov štrku, piesku a povodňových kalov. Nepatrný spád spôsobuje, že voda má sťažený odtok.

Na Žitnom ostrove sa vyskytujú rôzne druhy pôd. Na západe v oblasti Podunajských Biskupíc, smerom na Šamorín a na východ od Dunajskej Stredy, kde je podzemná voda dostatočne hlboko, sú černozeme. Na obvode černozemí sú hnedozeme. Lužné pôdy sa vyskytujú vo východnej polovici Žitného ostrova v priestore Dunajská Streda, Gabčíkovo, Veľký Meder, Okoč a Komárno. Rašelinová pôda vypĺňa mŕtve ramená Dunaja v okolí Dunajskej Stredy a Veľkého Medera. Slaniská a slance sa vyskytujú medzi Komárnom a Veľkým Mederom, pri Dunajskej Strede. Nivné pôdy vznikli na územiach, kde sa rieky rozlievali do značnej šírky, a to pozdĺž Dunaja a Malého Dunaja.

Hoci Žitný ostrov má najmenší počet zrážok na celom území Slovenska (590 mm ročne), jeho najväčším bohatstvom je voda. Pod povrchom sa nachádza asi 10 miliárd m³ kvalitnej pitnej vody, ktorá je znova a znova doplňovaná vodou presakujúcou z riek. Keďže Dunaj a jeho ramená neustále menili svoj smer vznikli riečne uloženiny v podobe tzv. aluviálnych nív. Ich materiál sa skladá zo štrkov, pieskov a hlín. Množstvo podzemnej vody závisí od rozsahu, mocnosti a priepustnosti týchto sedimentov. Uloženiny Dunaja na Žitnom Ostrove juhovýchodne od Bratislavy dosahujú mocnosť 10 – 15 metrov, pri Čilistove vyše 150 m, medzi Čilistovom, Dunajskou Stredou a Gabčíkovom 200 m a vo východnej časti Žitného ostrova len niekoľko metrov. Toto nerovnomerné rozloženie spôsobuje, že nie sú rovnaké podmienky pre výskyt podzemnej vody. Podzemná voda je väčšinou 200 – 700 centimetrov pod povrchom, ale v blízkosti Dunaja a Malého Dunaja iba v hĺbke 100 – 150 centimetrov.

Na Žitnom ostrove je málokedy bezvetrie. Väčšinu roka veje západný až severozápadný vietor. Najsilnejšie vetry sú v marci a najslabšie v decembri. Mrazy začínajú v polovici októbra, ale ozajstná zima trvá len asi 40 dní. Časté sú zimy bez snehu a snehová pokrývka zriedkavo pretrváva po celý čas. Počet letných dní je vyše 70. Najteplejší mesiac je júl s priemernou teplotou 20 °C. Slnko svieti 2 000 – 2 500 hodín ročne, pričom táto hodnota je najväčšia v auguste a najmenšia v decembri. Počet dní so zrážkami je najväčší v zime, ale najviac zrážok spadne v lete, o niečo menej na jar. Priemerná ročná teplota je 9,3 °C. Najvyššia teplota, dosahujúca 40 °C bola dosiahnutá v piatok 20. júla 2007, najnižšia teplota -33,1 °C bola nameraná 11. februára 1929.

Flóra a fauna

[upraviť | upraviť zdroj]
Dunajské luhy
Drop veľký

Keďže územie Žitného ostrova je veľmi úrodné, najväčšie plochy boli premenené na polia a zachovalo sa len veľmi málo lesov a lúk. Popri Dunaji sa vyskytujú lužné lesy, v ktorých rastie napr. topoľ biely, topoľ čierny, brest väz, rôzne druhy vŕby, jelša lepkavá. V krovinnom a bylinnom poschodí môžeme nájsť žihľavu dvojdomú, lipkavca obyčajného, ostružinu ožinu, svíba krvavého a bazu čiernu. Len v týchto lesoch sa vyskytuje liana vinič lesný a hloh čierny. Taktiež tu môžeme nájsť panónske dubové sucholesy s dubom letným, javorom poľným, brestom, drieňom a inými druhmi v bylinnom poschodí, ako napr. kamienka modropurpurová, konvalinka dubová. Ramená Dunaja (napríklad Klátovské rameno) a kanály, ktoré popretkávajú Žitný ostrov majú veľmi bohatú vegetáciu. Spomedzi chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje lekno biele, leknovec štítnatý a ďalšie.

Fauna Žitného ostrova je veľmi rôznorodá. Najvýznamnejšou nízkou zverou sú zajace, bažanty a jarabice. Spomedzi vysokej zveri sa tu najviac vyskytujú srnce, jelene tzv. dunajské a diviaky. Typickým druhom je drop veľký, dnes ustupujúci a ohrozený. Vládnucim prvkom živočíšstva je však vodné vtáctvo. Sú tu rôzne druhy kačíc, čajok, kormoránov, potápok, trsteniarikov a chriašteľov. Nápadná je labuť veľká, lyska čierna a rybárik riečny. Vody Dunaja a jeho ramien obýva veľký počet rýb napr. zubáč obyčajný, zubáč volžský, sumec západný, karas obyčajný, blatniak tmavý, slnečnica a ešte mnohé ďalšie.

Prírodné prostredie Žitného ostrova sa silne degradovalo kvôli intenzívnej poľnohospodárskej výrobe, silných vetrov a vodnej erózii. Na severe k znehodnocovaniu prispieva aj priemyselná výroba. Celé pobrežie Dunaja spolu so svojimi lesmi je chránená krajinná oblasť. Na Žitnom ostrove sú aj prírodné rezervácie. Chránený areál Dropie bol vyhlásený na ochranu nášho najväčšieho vtáka dropa veľkého.

Poľnohospodárstvo a priemysel

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Žitnom ostrove sa pestujú teplomilné plodiny ako napr. kukurica, pšenica, cukrová repa, slnečnica, repka olejka, rôzne druhy ovocia a zeleniny. Spomedzi priemyslu je tu zastúpený hlavne potravinársky, strojársky, chemický. Dunajská Streda – cukrovar Eastern Sugar, mäsokombinát Taurus. Komárno – výroba riečnych lodí, výroba obuvi, Kolárovo – výroba motocyklov.

Žitný ostrov je pre dobré poľnohospodárske a klimatické podmienky husto osídlený.

Turistický ruch

[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšie rekreačné strediská sú Dunajská Streda, Veľký Meder, kde sú kúpaliská navštevované aj zahraničnými turistami a v poslednom čase sa na rekreáciu využíva aj pobrežie Dunaja, tzv. Malý Žitný ostrov pri Bodíkoch, Dobrohošti a Vojke nad Dunajom. Tieto časti sú navštevované hlavne Bratislavčanmi. Obľúbený je splav Malého Dunaja. K zaujímavostiam Žitného ostrova patria vodné mlyny.

Dejiny, názov, pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa historických dokladov sa zdá, že dnešný „ostrov“ tu existuje iba zopár storočí, pretože predtým bol hlavným korytom Dunaja dnešný Malý Dunaj.

Tento región má veľmi dlhé dejiny, pretože už v bronzovej dobe bol dávno obývaný. Toto dokazujú aj vykopávky z obdobia okolo 1300 pred Kr. Od tohto obdobia sa tu postupne usadzovali nové kmene a národy. Veľký vplyv na tu žijúcich ľudí mala kultúra Etruskov a Keltov, ale predsa najväčšiu sugesciu tu mala Rímska ríša. V 6. storočí sa tu usadili predkovia Slovákov, v 9. storočí bol ostrov súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy, od 10. storočia Uhorska. Maďarské obyvateľstvo sa tu vo väčšom množstve usadilo až od konca stredoveku/začiatku novoveku.

Maďarský názov „Csallóköz“ pochádza z mena rieky "Csalló" na ostrove a napokon celý ostrov pridaním maďarskej koncovky -köz (doložené názvy sú napríklad: Challow 1209, Challovkus 1269, fluv. Challowo 1291, portus Chalow 1291 atď.). Samotný názov „Žitný ostrov“ je však moderný názov z roku 1919, ktorý možno vznikol pripodobnením slovenského slova žito k historickému nemeckému pomenovaniu ostrova Grosse Schütt, Schüttinsel.

Medzi historické pamiatky Žitného ostrova patrí Žltý kaštieľ v Dunajskej Strede, ktorý je postavený v barokovom štýle a pochádza z 18. storočia. V Žltom kaštieli sa nachádza Žitnoostrovské Múzeum. Vermesova Villa, kde je Galéria súčasných maďarských umelcov (Kortárs Magyar Galéria).

Ohrozenie kvality vody skládkou toxického odpadu vo Vrakuni

[upraviť | upraviť zdroj]

Kvalita (pitnosť) podzemných vôd na Žitnom ostrove, najväčšej zásobárni pitnej vody v strednej Európe[29], je vážne ohrozená alebo poškodená viacerými faktormi. Z dlhodobej perspektívy je jedným z najvýznamnejších faktorov tohto ohrozenia znečistenie pochádzajúce zo skládky toxického odpadu pochádzajúceho z bývalých závodov CHZJD.

V rokoch 1966-1979 ukladali CHZJD vysoko toxický odpad do vyschnutého koryta ramena Dunaja na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, bez toho, že by sa podložie upravilo proti presakovaniu látok do pôdy. [29] Na ploche približne 4,65 hektára bolo uložených viac ako 90 000 m3 odpadu[29]. (Podľa novších informácií viac ako 120 000 m3 odpadu.[30]) V roku 1980 bola skládka zavezená zeminou.

Po dokončení vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala stúpať hladina podzemných vôd. V roku 1996 hladina podzemných vôd dosiahla chemický odpad [31] čo urýchlilo presakovanie toxických látok do spodných vôd. V rámci geologického prieskumu v roku 1997 (kvôli stavbe pumpy neďaleko skládky) sa zistilo, že zeminy sú znečistené v hĺbke 3 až 7,5 metra. V prieskume sa zistilo aj znečistenie podzemných vôd. [29] Ako v roku 2002 potvrdil geológ Stanislav Klaučo, ktorý sa územím vo Vrakuni zaoberal: „V prípade pochovanej skládky chemického odpadu vo Vrakuni ide o nekontrolovateľný únik znečistenia v tesnej blízkosti vodohospodársky chránenej oblasti Žitný ostrov. Pohyb znečistenia v smere prúdenia podzemných vôd je orientovaný práve do tejto vodohospodársky významnej oblasti.“[32] Od 30. mája, 2002 platí starostkou Vrakune vydaný zákaz používať vodu zo studní na polievanie[29], takže na mnohých miestach môže byť sekundárne zamorená aj pôda[33] a niektoré plodiny predávané na trhoch môžu byť zdraviu nebezpečné.

Ministerstvo Životného prostredia schválilo v roku 2011 prieskum environmentálnej záťaže.[29] Prieskum začal v januári 2014, záverečná správa bola vyhotovená v júli 2015.[34] Niektoré výsledky prieskumu sú k dispozícii na Prieskum environmentálnej záťaže CHZJD Vrakuňa - minzp.sk.

V rámci prieskumu environmentálnej záťaže bola vypracovaná „Štúdia uskutočniteľnosti sanácie“, podľa ktorej: „V rámci štúdie uskutočniteľnosti bol ako najvhodnejší ... vybraný variant aktívnej sanácie ... Variant izolácie kontaminovaného územia, bol vybraný iba ako prípadné dočasné opatrenie do doby vykonania sanácie po sanačné limity.“ [35] Ministerstvo životného prostredia však vybralo „kapsulovú metódu“ (teda variant izolácie kontaminovaného územia), ako najrýchlejšie a najlacnejšie riešenie[33].

V auguste 2015 sa začalo konanie o určení povinnej osoby, ktorá je za skládku zodpovedná. V januári 2016 ukončil odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu určovanie povinnej osoby. Skládku má sanovať štát. Ako v novembri 2016 informovala agentúra SITA, ako ministerstvo zodpovedné za sanáciu skládky bolo určené Ministerstvo životného prostredia.[36]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Žitný ostrov. In: Slovenský náučný slovník III, 1932, S. 347
  2. ↑ a b BELÁKOVÁ, Mária, Juraj HLADKÝ a Andrej ZÁVODNÝ. Hydronymia Malého Dunaja. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2018, S. 43. ISBN 9788056801673.
  3. ↑ Reportáž o Žitnom ostrove na BBC [online]. [Cit. 2009-08-22]. Dostupné online. Archivované 2011-05-27 z originálu.
  4. ↑ rozhodnutie ÚGKK SR číslo P-1735/2012 z 19. 3. 2012 [1]
  5. ↑ Žitný ostrov. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993, S. 820. ISBN 8085584123.
  6. ↑ ostrov. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2020 S. 452
  7. ↑ BRUNČÁK, P. et al. Vodné mlyny Malého Dunaja. Geodetické zameranie Némethovho mlyna v Jelke a mlyna Jána Maticzu v Tomášikove. Monument revue 1 / 2016 [2]
  8. ↑ Národopisné informácie. Bratislava: Národopisný ústav SAV, 1988(2), S. 22.
  9. ↑ ostrovzitny.sk, [cit. 2023-11-25]. Dostupné online.
  10. ↑ JANČOVIČ, Štefan, Martin HAMULJAK, Leopold RÉTHY a Réthy, Leopold (Szarvas, Maďarsko). Noví maďarsko slovenskí a slovensko maďarskí slovník = Új magyar-szláv és szláv-magyar szótár. Na Sarvaši: Litérami Leopolda Réthyho. Nákladom vydavateľa, 1848. S. 59.
  11. ↑ Bartolomeides L. Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského. B. Bystřica. 1798. S. 61
  12. ↑ Zelliger, J. Zemepis Koruny Svätého Štefana čili Kráľovstva Uhorského pre 3. tr. slov. škôl. Skalica. 1874. S. 6
  13. ↑ Listy národních učiteľov. Pešť-Budín: Uhorské kráľovské ministerstvo náboženstva a verejného vyučovania, 17.11.1870, 3(46), S. 684
  14. ↑ Slovník naučný. [s.l.] : I. L. Kober, 1872. 1364 s. (710)
  15. ↑ PAULINY, Ladislav. Dejepis superintendencie nitranskej dľa starých i novších prameňov. [s.l.] : tlačou J.Bežu a spol., 1891. 722 s. S. 90.
  16. ↑ GYÖRFFY, I. Zemepisná knižočka. 1896. S. 20
  17. ↑ GYÖRFFY, I. Zemepis pre národné školy. Ostrihom 1880. S. 12
  18. ↑ a b c d VARSIK, Branislav. Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava: Veda, 1984. S. 132.
  19. ↑ Bohemia (Země). Sněm. Böhmischen Landtagaverhandlungen und Landtagsbeschlüsse. [s.l.] : Nákl. Král. českého zemského výboru, 1895. 932 s. Dostupné online. S. 861.
  20. ↑ Bohemia (Země). Sněm. Böhischen Landtagaverhandlungen und Landtagsbeschlüsse. [s.l.] : Nákl. Král. českého zemského výboru, 1897. 832 s. S. 759.
  21. ↑ VARSIK, Branislav. Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Mad̕armi v 10. – 12 storočí (príspevok k etnogenéze Slovákov). Bratislava : Veda, 1990. 180 s. ISBN 978-80-224-0163-0. S. 17.
  22. ↑ VARSIK, Branislav. Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava: Veda, 1984, S. 131.
  23. ↑ BARABÁS, L. Pôvod názvu Csalloköz - Žitný ostrov. Historická revue. Bratislava: Fornax Slovakia, 11.2005, 16(11), S. 30.
  24. ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. (v NLC – DSL 1.). Bratislava : Národné literárne centrum – Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 73.
  25. ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. (v LIC 1.). Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 87.
  26. ↑ Národní noviny 17. srpna 1849 str. 718, 719
  27. ↑ Ludwig von Hohenbühel-Heufler. Stručný zeměpis císarství rakouského. [s.l.] : Školním Kněhoskladu, 1861. 370 s. S. 361.
  28. ↑ Skolnik. Casopis katolickeho ucitelstva. [s.l.] : Pospischil, 1874. 396 s. S. 71.
  29. ↑ a b c d e f Majerová, Silvia. „Toxická skládka po Dimitrovke má 50 rokov“, aktuality.sk 25. apríl, 2015.
  30. ↑ Šindler, Milan; Prikryl, Pavol. Rozhovor Pavla Prikryla s Milanom Šindlerom, uverejnený v májovom čísle mesačníku Quark, dostupný na „Toxická skládka vo Vrakuni (BA) ohrozuje zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove“, IPPR, 25. jún, 2016
  31. ↑ SITA. „Bratislavská Vrakuňa je pre toxickú skládku v štrajkovej pohotovosti“ Archivované 2016-12-31 na Wayback Machine, ta3.sk 13. máj, 2015.
  32. ↑ Drozdíková, Ingrid. „Znečistenie ide na Žitný ostrov“, bratislava.sme.sk 28. január, 2002.
  33. ↑ a b Hebertová, Viera. „Skládka vo Vrakuni sa dočká sanácie, toxíny v zemi však zostanú“ spravy.pravda.sk 22. októbra, 2015
  34. ↑ DEKONTA Slovensko, spol. s.r.o. „Záverečná správa. Prieskum environmentálnej záťaže Vrakunská cesta - Skládka CHZJD – SK/EZ/B2/136“ Júl, 2015
  35. ↑ DEKONTA Slovensko, spol. s.r.o. „Štúdia uskutočniteľnosti sanáce. Prieskum environmentálnej záťaže Vrakunská cesta - Skládka CHZJD – SK/EZ/B2/136“, strana 67, 2015, Dostupné na stránke https://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/geologia/environmentalne-zataze.html súbor archívu: https://www.minzp.sk/files/sekcia-geologie-prirodnych-zdrojov/zs_vrakuna_czjd.7z po rozbalení súbor: SU_VRAKUNA.pdf
  36. ↑ SITA. „Za likvidáciu skládky vo vrakuni bude zodpovedať envirorezort“ spravy.pravda.sk 16. november,.2016

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Žitný_ostrov&oldid=7893969“