Červia diera
Červia diera je hypotetický fyzikálny objekt umožnený schopnosťou časopriestoru vytvoriť skratku cez priestor a čas.
Tento fenomén po prvýkrát opísali v roku 1935 Albert Einstein a Nathan Rosen ako tzv. Einsteinov-Rosenov most, čo je však iba jeden z hypotetických možných druhov červích dier. Tento most má prepájať náš s vesmír s iným paralelným vesmírom s opačne plynúcim časom a bielou dierou- objektom, z ktorého objekty naopak vychádzajú. Prejsť cez Einsteinov-Rosenov most by ale trvalo nekonečne dlho a mosty sa naviac aj veľmi rýchlo uzatvárajú, takže je vylúčené, že by sa nám cez nejaký podarilo prejsť.
Názov červia diera sa vysvetľuje na základe analógie k červovi, ktorý sa z jedného bodu povrchu jablka prehrýza samotným jablkom na iný bod na jeho povrchu, nepohybuje sa teda dvojrozmerne po povrchu, ale používa trojrozmernú skratku práve červou dierou.
Podľa teórie možno prepojiť dva veľmi vzdialené body vo vesmíre s využitím zakrivenia časopriestoru. Pozorovateľ prechádzajúci červou dierou nikdy neprekračuje rýchlosť svetla, no vzdialenosť medzi štartom a cieľom prekonáva podstatne rýchlejšie ako svetelný lúč letiaci priamo.
Vo fyzike a fikcii, červia diera je hypotetickým topologickým fenoménom časopriestoru, ktorý by v zásade mohol byť "skratkou" cez časopriestor. Pre jednoduchú vizuálnu predstavu červej diery, si skúsme predstaviť časopriestor ako dvoj-rozmernú (2-D) plochu (pozri obrázok vpravo). Ak tento povrch "preložíme" pozdĺž (neexistujúceho) tretieho rozmeru, vytvorí to jednoduchý obraz červej diery "mostu". (Prosím berte do úvahy, že tento obrázok je len vizualizácia, ktorá umožňuje obrazne sprostredkovať v podstate nezobraziteľnú štruktúru existujúcu v 4-och alebo viacerých rozmeroch). Červia diera je teoretická, podobne ako tunel s dvoma koncami, každý v oddelených bodoch časopriestoru.
Mini červie diery
[upraviť | upraviť zdroj]Pri kvantových fluktuáciach ("bublanie" časopriestoru pri ktorom vznikajú páry častíc a antičastíc), ktoré sa dejú na fyzikálne najmenšej možnej škále- tzv. Planckovej dĺžke, sa podľa vedcov môžu vyskytovať rýchlo vznikajúce a zanikajúce submikroskopické červie diery, ktoré sú prepojené strunami. Počas veľkého tresku mohol vzniknúť obrovský počet týchto malých červých dier, ktoré teraz prepletajú celý vesmír.
Exotická hmota
[upraviť | upraviť zdroj]I keď sme vyššie spomínali, že Einsteinov-Rosenov most sa veľmi rýchlo zatvára, vedeli by sme ho hypoteticky vedieť nechať otvorený. Čierne diery sa s červými dierami veľmi podobajú- nie je preto vylúčené, že i čierna diera v srdci našej galaxii je v skutočnosti červou dierou. Čiernu dieru si môžme predstaviť ako lievik, ktorý koniec v skreslenom prípade predstavuje singularitu. Aby sme mohli vytvoriť spomínaný priechodný most medzi našou čiernou dierou a bielou dierou v inom vesmíre, potrebovali by sme množstvo energie, aby nám gravitácia náš mostík neprestrihla a nevytvorila singularitu.
Potrebovali by sme určitú formu hmoty, ktorá by mala zápornú hmotnosť, ktorá by naopak veci odpudzovala- exotickú hmotu. Tá by nám pomohla nechať našu hypotetickú červiu dieru otvorenú. Môže to pôsobiť formou mágie a aj trocha sci-fi, no dokonca sme už aj na túto formu hmoty našli možného kandidáta- vákuum samotné. Vo vákuu kvôli kvantovým fluktuáciam neustále vznikajú páry častíc a antičastíc, ktoré hneď aj zaniknú. Manipulovaním s vákuom by sme mohli vytvoriť práve zápornú formu hmoty, ktorá by nám udržala voľný priechod.
Zdroj: https://m.youtube.com/watch?v=9P6rdqiybaw&t=429s
Hľadanie červých dier
[upraviť | upraviť zdroj][1]Čierne a červie diery sú si navzájom veľmi podobné, preto je možné , že i naša čierna diera v strede našej galaxie, Sagitarius A*, je vlastne červou dierou. Sagitarius A* sa považuje za superhmotnú čiernu dieru a ak by sa tam nachádzala červia diera, spôsobilo by ti veľmi malé odchýlku v obežných dráhach hviezd krúžiacich okolo našej čiernej diery. Keďže gravitačný tok prechádza celou červou dierou, teleso na druhom konci tunela by gravitačne reagovalo aj s naším telesom, obiehajúcim okolo Sagitarius A*. Takže ak by sme sledovali hviezdu obiehajúcu našu čiernu dieru, hviezda na druhom konci tunela červej diery by mohla gravitačne zareagovať s tou našou a my by sme videli jasnú odchýlku v jej dráhe. Najvhodnejší objekt vybrali vedci hviezdu S2, ktorá vykazovala v jej dráhe (veľmi) jemné poruchy.
Problém ale je, že zatiaľ ešte neexistuje dostatočne presná pozorovacia technika, ktorá by nám umožnila pozorovať jasné nepresnosti v dráhe hviezdy. A aj keby sme v dráhe hviezdy pozorovali odchýlky od pozorovania, stále to neznamená, že je hviezda ovplyvňovaná práve červou dierou.
