SK284489B6 - Ventilový systém - Google Patents

Abstract

Ventilový systém má centrálny blok so sedlovými alebo piestovými servoventilmi, tak výhodne normalizovanú prípojnú styčnú plochu (12), ako aj styčnú plochu (13) riadiaceho ventilu na uloženie riadiaceho ventilu (32), čerpacie potrubie (P), plniace potrubie (T), prvé pracovné potrubie (A), druhé pracovné potrubie (B), prvé riadiace potrubie (x) a druhé riadiace potrubie (y), pričom sú v ňom usporiadané štyri uloženia (34, 36) ventilu na uloženie vždy jednej ventilovej jednotky (C1, C2, C3, C4). To, aby sa vytvoril centrálny blok, ktorý možno nasadiť univerzálne na ľubovoľné množstvo hydraulických zapojení a ktorého zapojenie možno jednoducho zmeniť, sa dosahuje tým, že centrálny blok je zložený zo stredného bloku (2) a z dvoch na ňom uvoľniteľne upevnených ventilových blokov (50, 60, 70, 80, 90, 100, 110, 120), pričom stredný blok (2) má dve ventilové strany (6, 10) vždy s jednou styčnou plochou (22, 24) ventilového bloku na uloženie vždy jedného ventilového bloku (50, 60, 70, 80, 90, 100, 110, 120) a každý ventilový blok (50, 60, 70, 80, 90, 100, 110, 120) má dve uloženia ventilu (34, 36), a riadiace vedenia (x a y) sú usporiadané tak, že každá ventilová jednotka (C1, C2, C3, C4) je ovládateľná prostredníctvom riadiaceho ventilu (32), upraveného na styčnej ploche (13) riadiaceho ventilu.ŕ

Description

Vynález sa týka centrálneho bloku ventilového systému, ktorý má centrálny blok so sedlovými a/alebo piestovými servoventilmi, ktorý má ako výhodu normovanú prípojnú styčnou plochu, tak i styčnú plochu riediaceho ventilu na uloženie riadiaceho ventilu, a ktorý má čerpacie potrubie, plniace potrubie, prvé pracovné potrubie, druhé pracovné potrubie, prvé riadiace potrubie a druhé riadiace potrubie, a v ktorom sú usporiadané štyri uloženia ventilu na uloženie vždy jednej ventilovej jednotky.

Doterajší stav techniky

Ventilové systémy so sedlovými a/alebo piestovými servoventilmi a s takýmto centrálnym blokom sú známe napríklad z DE-OS 36 04 410, GB 2,212,220 A alebo z EP 0 473 030 Al.

Z DE-OS 36 04 410 je známy hydraulický riadiaci blok s riadiacim ventilom, štvorcestným ventilom, ktorý je servoriadený riadiacim ventilom, so zariadením na znižovanie tlaku, so spätným ventilom a so škrtiacim spätným ventilom. Pritom je každý z uvedených prvkov upravený v samostatnom skriňovom bloku z liatiny a je spojený s ostatnými skriňovými blokmi len prostredníctvom zodpovedajúcich hydraulických potrubí.

Z GB 2,212,220 A alebo z EP 0 473 030 Al je známy proporcionálny štvorcestný ventil so servoovládanými sedlovými ventilmi, ktorý je rovnako ako štvorcestný ventil z DE-OS 36 04 410 upravený v špeciálne na to zo železa odliatom skriňovom bloku. Tento následne ako centrálny blok označený skriňový blok na uloženie ventilových jednotiek je vybavený priechodnými hydraulickými potrubiami, ktoré hydraulicky navzájom spájajú štyri v centrálnom bloku usporiadané ventilové jednotky.

Ako ventilové jednotky sú nasadené z hľadiska výroby optimalizované sedlové alebo kombinované piestové a sedlové ventily, ktoré sú vložiteľné do ventilových uložení, príslušne upravených v centrálnom bloku. Tieto ventily sú potom upevnené vekom, zaskrutkovaným do centrálneho bloku. Na tieto ventily možno za oblasťou uložení upraviť ďalšie komponenty, napríklad spätný ventil, elektromagnetické proporcionálne riadenie alebo podobne, a/alebo ďalšie ventily. Takéto ventilové jednotky sú označované ako takzvaná nábojová technika.

Spodná strana riadiaceho bloku, ako je to vidno z DE 3 6 04 410, prípadne spodná strana centrálneho bloku, ako jc to vidno z EP 0 473 030, je vytvorená ako pripájacia styčná plocha a má podľa DIN 24340 normované rozmiestnenie vŕtaných dier, čo umožňuje pripojenie riadiaceho bloku, prípadne centrálneho bloku na takmer každý nový a existujúci hydraulický systém.

V centrálnom bloku upravené ventily môžu byť navzájom spojené rôznym spôsobom. Na tento účel sú ventily podľa zákonov logistiky navzájom spojené logickým súčinom, logickým súčtom alebo invertorom. Voľbou vhodných ventilových jednotiek a vhodnou kombináciou ventilových jednotiek tak možno realizovať hydraulické zapojenia na takmer všetky využitia.

Na každé využitie je potrebné iné spojenie ventilov, takže na každé využitie je potrebné odlievať samostatný centrálny blok s hydraulickými spojmi špecifikovanými na príslušné hydraulické zapojenie, čo má za následok vysoké výrobné náklady. Vzhľadom na skutočnosť , že spojovacie potrubia sú medzi sebou upravené šikmo, diagonálne alebo sú zahnuté v uhle, musia byt zapracované do formy jadra pri odlievaní, čim sa výrobné náklady takéhoto centrálneho bloku ďalej predražujú.

Vzhľadom na tú skutočnosť , že na každé využitie je potrebné vyrobiť vlastný centrálny blok, je veľmi nákladné také skladovanie a zásobovanie náhradnými centrálnymi blokmi.

Pri nasadení týchto ventilových systémov napríklad pri strojoch na vstrekovanie plastickej hmoty alebo pri priemyselných robotoch môže dôjsť k tomu, že po určitom čase dôjde k využitiu iného prípadu, takže je potrebné upraviť pozmenené hydraulické zapojenie v stroji na vstrekovanie plastickej hmoty alebo v priemyselnom robote. V takom prípade musí byť celý centrálny blok vymenený a nahradený novým, čím dôjde k vzniku vysokých materiálových a montážnych nákladov.

Podstata vynálezu

Vychádzajúc z uvedených skutočností, vynález si kladie úlohu vytvoriť ventilový systém, ktorý má centrálny blok so sedlovými a/alebo piestovými servoventilmi, ktorý by bolo možné univerzálne nasadiť na ľubovoľné mnohé hydraulické zapojenia a ktorého hydraulické zapojenie by sa jednoduchým spôsobom mohlo zmeniť.

Ako technické riešenie tejto úlohy sa podľa vynálezu navrhuje ďalšie zdokonalenie ventilového systému, ktorý má centrálny blok so sedlovými alebo piestovými servoventilmi v úvode uvedeného druhu, spočívajúci v tom, že centrálny blok je zložený so stredného bloku a z dvoch na ňom uvoľniteľne upevnených ventilových blokov, pričom stredný blok má dve ventilové strany vždy s jednou styčnou plochou ventilového bloku na uloženie vždy jedného ventilového bloku, a pričom každý ventilový blok má dve uloženia ventilu, a že riadiace vedenia sú usporiadané tak, že každá ventilová jednotka je ovládateľná prostredníctvom riadiaceho ventilu, upraveného na styčnej ploche riadiaceho ventilu.

Výhoda podľa tohto technického riešenia vytvoreného centrálneho bloku spočíva v tom, že je potrebné vyrábať len jeden jediný stredný blok, na ktorom je nastavený ventilový blok s príslušnými ventilovými jednotkami, ktoré sú potrebné na daný prípad využitia. Takéto ventilové jednotky sú zhotovené ako výrobne optimalizované zaskrutkovacie ventily v nábojnicovom zhotovení, ktoré umožňuje jednoduchú a rýchlu montáž. Na týchto ventiloch možno teraz upraviť ďalšie komponenty, napríklad spätný ventil, elektromagnetické proporcionálne riadenie alebo podobne, a/alebo ďalšie ventily.

Je tiež možné rozložiť riadiaci ventil do jedného alebo do viacerých riadiacich komponentov, ktoré sú upravené na zodpovedajúcom ventile a priamo ho dopredu ovládajú. V takomto prípade je riadiaci ventil nahradený servokomponentmi a riadiacie potrubia už nie sú usporiadané v centrálnom bloku, ale sú vedené vonku priamo od riadiacich komponentov k ventilu.

Podľa vynálezu je možné s jedným jediným stredným blokom vytvoriť, výhodne osem rôznych ventilových blokov a vhodných nábojov pre systém, s ktorým je možno realizovať takmer všetky podľa stavu techniky známe trojcestné, štvorcestné alebo pätcestné ventily. To je možné z toho dôvodu, že prostredníctvom kombinácie stredného bloku s vhodnými ventilovými blokmi možno vytvoriť centrálny blok, ktorý má požadované hydraulické spojenia. Toto hydraulické spojenie podlieha podobným zákonom ako elektronické zapojenie.

Vzhľadom na uvedené okolnosti nie je potrebné vytvá rať, na každý centrálny blok samostatný odlievací nástroj, ale stačí len jeden jediný odlievací nástroj na výrobu stredného bloku pre všetky prípady využitia.

Tak má podľa tohto technického riešenia vytvorený centrálny blok tu výhodu, že s jedným jediným stredným blokom a len s niekoľkými ventilovými blokmi možno realizovať takmer každé ľubovoľné hydraulické zapojenie. V dôsledku toho sú výrobné a skladovacie náklady systému centrálneho bloku podľa vynálezu zreteľne menšie, pretože univerzálne nasaditeľný stredný blok a ventilové bloky je možno vyrábať vo väčších počtoch kusov a tak celkom odpadá až doteraz potrebná kusová výroba pre špecifické hydraulické zapojenia.

Ďalšie výhodné zariadenie podľa vynálezu spočíva v tom, že centrálny blok podľa vynálezu, ktorý sa skladá z dvoch ventilových blokov a z jedného stredného bloku môže byť zhotovený menší, ako známe centrálne bloky. Tým je tiež centrálny blok ľahší a ekonomicky výhodnejší, pretože potrebuje menej materiálu. Okrem toho možno menší a ľahší centrálny blok jednoduchšie zamontovať.

Ďalšia výhoda zariadenia podľa vynálezu spočíva ešte v tom, že je možno na stredný blok naskrutkovať ventilové bloky s požadovanou ventilovou jednotkou alebo požadovanými ventilovými jednotkami. Pri zmene požiadaviek na hydraulické zapojenie možno výmenou jedného alebo oboch ventilových blokov vytvoriť nové hydraulické zapojenie, bez toho, aby musel byť odlievaný, prípadne montovaný nový centrálny blok, čo vedie ku značnému zníženiu nákladov.

Podľa výhodného zhotovenia sú ventilové jednotky prostredníctvom hydraulických potrubí navzájom spojené tak, že obrátením smeru prúdenia v hydraulických potrubiach sú také ventilové jednotky obtekané v opačnom smere. Tým sa dosiahne univerzálna konštrukcia stredného bloku a ventilových blokov, čo umožňuje nasadiť zhodný centrálny blok využitím inteligentných zapojení pre množstvo rôznych hydraulických použití. V dôsledku toho možno jeden a ten istý centrálny blok nasadiť na rôzne použitia a rôzne hydraulické zapojenia, bez toho, aby bolo nutné ich prestavovať. To ďalej znižuje skladovacie a montážne náklady. Viditeľne sa tak zníži tiež čas odstavenia príslušného stroja.

Podľa ďalšieho výhodného zhotovenia sú ventilové jednotky ovládateľné diagonálne. To umožňuje navzájom spojiť dve ventilové jednotky prostredníctvom hydraulického spoja.

Podľa ďalšieho výhodného vytvorenia centrálneho bloku podľa vynálezu je stredný blok rozdelený do dvoch rôznych úsekov. Pritom sú čerpacie potrubia a plniace potrubia usporiadané v zadnom úseku stredného bloku a prvé pracovné potrubie a druhé pracovné potrubie sú usporiadané v prednom úseku stredného bloku. Prostredníctvom tohto priestorového oddelenia hydraulických potrubí sa uľahčí výroba , hlavne odlievanie stredného bloku, pretože môžu byť nasadené menej komplikované odlievacie jadrá.

Podľa ďalšieho výhodného vytvorenia sú čerpacie potrubia, plniace potrubia a/alebo pracovné potrubia upravené výlučne čiastočne kolmo a čiastočne rovnobežne k pripájacej strane stredného bloku.

Toto kolmé, prípadne rovnobežné usporiadanie hydraulických potrubí má tú výhodu, že už nie je potrebné tieto potrubia, prípadne nie všetky, zalievať prostredníctvom jadra do stredného bloku, ale že je možné potrubie dodatočne zapracovať, napríklad vŕtaním.

Ďalšia výhoda spočíva v tom, že je pripadne možné dodatočne upraviť vŕtaním ďalšie kanály ďalších potrubí.

Ešte ďalšia výhoda spočíva v tom, že vzhľadom ku krátkym dráham a prevažne priamočiarym vedeniam potrubí nevznikajú žiadne tlakové straty a nedochádza k hystereziám.

Podľa ďalšieho výhodného vytvorenia je stredný blok, ktorý je nasadený hlavne ako rozdeľovacie zariadenie fluida, vytvorený tak, že má pripájaciu stranu, ľavú ventilovú stranu, pravú ventilovú stranu a stranu riadiaceho ventilu. Pritom vedie vždy jedno čerpacie potrubie a jedno plniace potrubie od pripájacej strany, vytvorené ako prípojná styčná plocha, ku každej z oboch ventilových strán, vytvorených ako styčné plochy ventilového bloku, a pracovné potrubie vedie od prípojnej styčnej plochy k ľavej ventilovej strane, pokiaľ druhé pracovné potrubie vedie k pravej ventilovej strane.

Tým sa umožní pripojiť oba ventilové bloky na čerpacie potrubie a na tankové potrubie a ďalej tá skutočnosť, že obe ľavé ventilové jednotky ovládajú prvé pracovné potrubie, zatiaľ čo obe pravé ventilové jednotky ovládajú druhé pracovné potrubie. Prostredníctvom voľby vhodných ventilových jednotiek a ich ovládaní je možné vytvoriť takmer každé hydraulické zapojenie.

Aby bolo možné vytvoriť pre daný prípad použitia potrebné hydraulické zapojenie, je stredný blok vytvorený podľa vynálezu kombinovaný s dvoma na dané použitie vhodnými ventilovými blokmi. Aby bolo možné realizovať takmer všetky hydraulické zapojenia, sú potrebné len veľmi málo rozdielne typy ventilových blokov, ako to bude ešte bližšie opísané v súvislosti s výkresmi. Pritom majú všetky ventilové bloky kompatibilnú styčnú plochu so styčnou plochou ventilového bloku stredného bloku.

Podľa zvlášť výhodného uskutočnenia majú obe styčné plochy ventilového bloku bodovo súmerne vytvorené rozmiestnenie vŕtaných dier. To má tú výhodu, že ventilové bloky môžu byť podľa prípadu využitia upravené tak na ľavej, ako tiež na pravej ventilovej strane. To umožňuje udržovať nízky počet potrebných ventilových blokov, čo vedie k ďalšiemu zníženiu nákladov.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia majú styčné plochy ventilového bloku bodovo súmerne vytvorené rozmiestnenie vŕtaných dier. Tým sa dosiahne to, že je možné upraviť ventilové bloky tiež po ich pootočení o 180° okolo ich centrálnej osi na tej istej ventilovej strane, čo umožňuje ďalej znížiť počet potrebných ventilových blokov.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sú na ventilovom bloku upravené upevňovacie zariadenia, prostredníctvom ktorých možno na ventilovom bloku upevniť ďalšie ventily alebo iné komponenty. To je výhodné napríklad vtedy, keď sa prídavné k sedlovému ventilu upraví ešte spätný ventil, zachytávacie zariadenie dráhy a/alebo druhý ventil.

Tak napríklad je pre vstrekovací systém stroja na výrobu plastickej hmoty vytvorený ventilový blok ako dvojcestný regulátor množstva, zatiaľ čo druhý ventilový blok má bezpečnostné ovládanie lisu. Len kombináciou oboch ventilových blokov so stredným blokom vznikne vstrekovací systém na stroj na výrobu plastickej hmoty.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sú prípojky, ktoré vedú k plniacemu potrubiu a/alebo čerpaciemu potrubiu a ktoré sú usporiadané vnútri ventilového bloku upravené tak, že vyúsťujú do styčnej plochy stredného bloku mimo roviny ventilov, pokiaľ ďalšie, k pracovným potrubím vedúce prípojky a prípojky spájajúce ventily sú usporiadané vo ventilovej rovine. Tým sú prípojky umiestnené, obdobne ako v strednom bloku, v dvoch rôznych rovinách pripadne úsekoch. Pritom sú pracovné potrubia upravené vnútri ventilovej roviny, takže vznikajú len krátke dráhy a okrem toho nie sú potrebné buď žiadne, alebo len čiastočné malé zakrivenia, čo umožňuje jednoduchú výrobu týchto prípojok.

Ako ďalšie technické riešenie vytýčenej úlohy sa podľa vynálezu navrhuje ventilový blok dvoj alebo trojcestného rozvádzacieho ventilu, ktorý má sedlové a/alebo piestové servoventily, pričom jeho podstata spočíva v tom, že vo ventilovom bloku je upravené presne jedno plniace potrubie a čerpacie potrubie, pričom tankové potrubie vyúsťuje v prvom uložení ventilu a čerpacie potrubie vyúsťuje v druhom uložení ventilu.

Ďalšie výhodné uskutočnenie spočíva v tom, že uloženia ventilov sú prostredníctvom prípojných potrubí a spájacích potrubí vzájomne spojené buď priamo, alebo cez pracovné potrubie. Pritom sú ventily pretekané bočné alebo zdola, čo umožňuje malým počtom ventilových blokov realizovať všetky možné hydraulické zapojenia.

Ďalšie výhodné vytvorenie spočíva v tom, že prípojné potrubia a spájacie potrubia sú prostredníctvom prídavných potrubí spojiteľné s požadovaným pracovným potrubím, pričom prídavné potrubia sú upraviteľné dodatočne na ventilovom bloku.

Prostredníctvom týchto ventilových blokov podľa vynálezu možno vytvoriť ľubovoľné hydraulické zapojenia, ktoré majú len málo ventilových blokov a ktoré možno ekonomicky výhodne vyrobiť vo vysokom počte kusov. To možno uskutočniť buď tým, že jeden ventilový blok je vytvorený s vhodnými ventilovými jednotkami ako dvojcestný alebo trojcestný rozvádzači ventil, alebo tak, že sa dva ventilové bloky so zodpovedajúcimi ventilovými jednotkami namontujú na jeden stredný blok, čím sa vytvorí trojcestný, štvorcestný alebo päťcestný rozvádzači ventil.

Podľa ďalšieho výhodného zhotovenia sú v strednom bloku a vo ventilových blokoch vytvorené takzvané slepé dutiny, to znamená, že hydraulické potrubia sú na jednej strane uzavreté. Až vtedy, keď je pevne stanovené, ktoré potrubia budú využité na zodpovedajúce zapojenie, tak sa tieto dutiny napríklad vyvŕtaním otvoria.

To má tú výhodu, že taký stredný alebo ventilový blok je univerzálne použiteľný, pretože jeden a ten istý blok možno použiť na ľubovoľné zapojenia.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Ďalšie výhody ventilového bloku podľa vynálezu vyplývajú z opisu príkladov zhotovenia v spojení s výkresovou časťou. Tiež je možné v predchádzajúcom uvedené a ešte ďalej uvedené znaky podľa vynálezu uskutočniť vždy jednotlivo alebo vo vzájomných ľubovoľných kombináciách. Uvedené príklady zhotovenia nie je možné považovať za uzavreté zhotovenia, ale majú skôr charakter príkladov. Príklady uskutočnenia vynálezu sú znázornené na obr. 1 až obr. 14 výkresov a budú ďalej bližšie vysvetlené.

Na obr. 0 je vyobrazené principiálne znázornenie známeho hydraulického zapojenia.

Na obr. 1 je znázornený čelný pohľad na stredný blok podľa vynálezu so zodpovedajúcimi styčnými plochami. Na obr. 2a je znázornený rez predným úsekom stredného bloku podľa obr. 1 v rovine pozdĺž čiary Ila - Ila na obr. 1. Na obr. 2b je znázornený rez cez zadné úseky stredného bloku podľa obr. 1 v rovine podľa čiary Ilb - Ilb na obr. 1. Na obr. 2c je znázornený stredný blok podľa obr. 1 pri pohľade zdola.

Na obr. 3 a obr. 4 sú znázornené dva rôzne príklady zhotovenia hydraulického centrálneho bloku podľa vynálezu.

Na obr. 5 až obr. 12 sú znázornené rôzne ventilové blo ky, ktoré sú kompatibilné so stredným blokom podľa obr.

1.

Na obr. 13 je znázornený rozvádzači ventil s dvoma ventilovými jednotkami.

Na obr. 14 je znázornená schéma rozvádzacieho ventilu podľa obr. 13.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Jednotlivé obrázky na výkresoch znázorňujú predmet podľa vynálezu čiastočne značne schematicky a nie sú vytvorené v mierke. Pritom sú predmety jednotlivých obrázkov znázornené čiastočne značne nadrozmerné, aby bolo možné lepšie ukázať ich konštrukciu.

Na obr. Oje znázornené principiálne vyobrazenie hydraulického ovládacieho bloku so známym hydraulickým zapojením so štyrmi ventilovými jednotkami C_b C₂, C₃, C₄. Usporiadanie podľa vynálezu sú štyri ventilové jednotky Ci, C₂, C₃, C₄ usporiadané v dvoch ventilových blokoch, ktoré sú upevnené na strednom bloku, ako bude ďalej ešte bližšie opísané. Hydraulické potrubia, ktoré sú na tomto principiálnom vyobrazení schematicky znázornené, sú vytvorené v strednom bloku a vo ventilových blokoch a tvoria hydraulické spojenie medzi jednotlivými ventilmi.

Na obr. 1 a obr. 2a až obr. 2c je znázornené zhotovenie stredného bloku 2 podľa vynálezu. Stredný blok 2 má pripájaciu stranu 4, ľavú ventilovú stranu 6, riadiacu ventilovú stranu 8 a pravú ventilovú stranu 10. Všetky strany stredného bloku 2 sú vybavené s inými komponentmi. Na pripájacej strane 4 je vytvorená prípojná styčná plocha 12 a na riadiacej ventilovej strane 8 je zhotovená styčná plocha 13, riadiaceho ventilu, pričom obe majú rozmiestnenie vŕtaných dier normalizované podľa DIN 24 34O.Tu znázornený stredný blok 2 je vytvorený pre hydraulický systém s menovitou veľkosťou s hodnotou 16 mm a možno ho prostredníctvom jeho normalizovanej prípojnej styčnej plochy 12 bez problémov pripojiť na zodpovedajúce hydraulické systémy.

Pri ostatných, neznázomených zhotoveniach je stredný blok 2 vytvorený pre hydraulické systémy s menovitou šírkou s hodnotou 6 mm, 10 mm, 25 mm, 32 mm alebo 50 mm a má pre zodpovedajúcu menovitú šírku príslušne vytvorené prípojné styčné plochy 12 podľa DIN 24 340.

Styčná plocha 13 riadiaceho ventilu je na rozdiel od tohto pre všetky zhotovenia zhodná a zodpovedá rozmiestneniu vŕtaných dier podľa DIN 24 340 pre NG 06.

Stredný blok 2 je nasadený ako rozdeľovač fluida, ktorý rozdeľuje zo zodpovedajúcich potrubí hydraulického systému prichádzajúce, prípadne vytekajúce fluidum k jednotlivým ventilom prostredníctvom svojho čerpacieho potrubia P, svojho plniaceho potrubia T, svojich oboch pracovných potrubí A a B a na obr. 1 neznázomených riadiacich potrubí x a y. Pri tomto zhotovení má stredný blok ešte prídavné usporiadané ovládacie potrubie 14, prostredníctvom ktorého môže riadiaci ventil, usporiadaný na riadiacej ventilovej strane 8 ovládať ostatné ventily.

Potrubia vnútri stredného bloku 2 sú upravené v dvoch rôznych úsekoch, prípadne rovinách, to je v prednom úseku 16 a v zadnom úseku 20. V prednom úseku 16 sú upravené pracovné potrubia A a B, pričom prvé pracovné potrubie A spája prípojnú styčnú plochu 12 so styčnou plochou 22 ventilového bloku ľavej ventilovej strany 6, pokiaľ druhé pracovné potrubie B spája prípojnú styčnú plochu 12 so styčnou plochou 24 ventilového bloku pravej ventilovej strany 10. Pritom sú upravené pozdĺžne osi zodpovedajúcich potrubí nie v jednej rovine, ale vo vzájomnom mier nom odstupe. Ako je to vidno z obr. 2c, prechádzajú čiarkované znázornené vodorovné segmenty 25 čerpacieho potrubia P, plniaceho potrubia T, prvého pracovného potrubia A a druhého pracovného potrubia B mierne presadene proti zvislo upraveným segmentom týchto potrubí, ale sú upravené vnútri toho predného úseku 16, prípadne zadného úseku 20.

V rozmiestnení 26,28 vŕtaných dier styčných plôch 22, 24 ventilového bloku sú upravené vždy dve prípojky k zodpovedajúcemu pracovnému potrubiu A, prípadne B ako je to vidno z obr. 2a.

Ovládacie potrubia 14 pritom prechádzajú od pripájacej strany 4 k riadiacej ventilovej strane 8 a spájajú ľavú ventilovú stranu 6 a pravú ventilovú stranu 10 s pripájacou stranou 4 a s riadiacou ventilovou stranou 8, pričom tieto ovládacie potrubia 14 neprechádzajú predným úsekom 16 alebo zadným úsekom 20, ale prechádzajú nepravidelne vnútri stredného bloku 2.

V zadnom úseku 20, ako je to vidno z obr. 2b, prechádzajú tak plniace potrubie T, ako i čerpacie potrubie P. Obe tieto potrubia P, T spájajú pripájaciu stranu 4 s ľavou ventilovou stranou 6 a s pravou ventilovou stranou 10 a sú upravené, rovnako ako pracovné potrubia A, B, čiastočne kolmo a čiastočne rovnobežne vzhľadom na pripájaciu stranu 4.

Plniace potrubie T a čerpacie potrubie P sú upravené v podstate vnútri zadného úseku 20, ale plniace potrubie T musí byť v tom mieste, kde sa stýka s čerpacím potrubím P okolo neho vychýleného, takže je v tomto mieste trochu vyvedené zo zadného úseku 20.

Rozmiestnenie 26, 28 vŕtaných dier styčných plôch 22, 24 ventilového bloku sú identické, takže na obr. 2 neznázomený ventilový blok môže byť upravený buď na ľavej ventilovej strane 6, alebo na pravej ventilovej strane 10.

Na obr. 1 nie sú ovládacie potrubia 14 znázornené, aby bolo možné usporiadať prehľadnejšie vyobrazenie.

Na obr. 3 a obr. 4 sú znázornené dva príklady zhotovenia ventilového systému podľa vynálezu, v ktorých je stredný blok, nasadený ako rozdeľovač fluida, vytvorený identicky.

Pri prvom zhotovení podľa obr. 3 je tak na pravej ventilovej strane 10, ako i na ľavej ventilovej strane 6 upravený vždy jeden ventilový blok 70, ktorého ventily 30 sú zhotovené ako sedlové ventily. Ventilové bloky 70 sú pritom spojené s prípojným potrubím 72 tak, že ventily 30 sú zapojené v sérii. Na ventiloch 30 sú upravené elektromagnetické proporcionálne ovládania 31, aby ich bolo možno kontrolovane otvárať a uzatvárať. Ventil 30 spoločne s elektromagnetickým proporcionálnym ovládaním 31 možno získať ako vopred zhotovenú ventilovú jednotku. Túto ventilovú jednotku je potom treba už len zasunúť do zodpovedajúceho uloženia 34 ventilu 30.

Ovládací blok, vybavený takým rozvádzacím ventilom, vystačí bez riadiaceho ventilu a prednostne sa nasadzuje pri strojových zariadeniach so zavesenými bremenami , ktoré musia byť zhotovené veľmi tesné. Také strojové zariadenia sú napríklad žeriavy, lisy alebo požiarne rebríky.

V zhotovení , ktorc j c znázornené na obr. 4, sú na strednom bloku 2 upravené dva ventilové bloky 50, ktorých ventily 33 majú paralelné zapojenie. Pri tomto zhotovení je na riadiacej ventilovej strane 8 stredného bloku 2 pripojený riadiaci ventil 32, ktorý prostredníctvom ovládacích potrubí 14 ovláda jednotlivé ventily 33, upravené vo ventilových blokoch 50. Na zadných stranách ventilov 33 sú upravené hydrostatický ovládané spätné ventily 35, takže každá ventilová jednotka, upravená v uloženiach 34, 36 ventilu sa skladá z ventilu 33 a zo spätného ventilu 35 a tvorí tak v základnej funkcii rozvádzači ventil s dvoma prípojkami a dvoma rozvádzacími polohami logického elementu.

Rozvádzači ventil podľa obr. 4 sa tiež používa pri strojoch so zavesovanými bremenami, ale nie je absolútne tesný, takže sa prevažne nasadzuje na ovládanie rotujúcich pohonov, napríklad hydrostatických motorov a translatorických pohonov, napríklad hydrostatických valcov, a to vždy s prídržnou funkciou.

Obe zhotovenia, ktoré sú znázornené na obr. 3 a obr. 4 majú len charakter príkladu. Je veľmi ľahké upraviť na strednom bloku 2 ventily a ventilové bloky v ľubovoľných kombináciách. To sa týka taktiež riadiaceho ventilu 32. Pritom je taktiež možno upraviť na strednom bloku 2 dva rôzne ventilové bloky.

Na obr. 5 až 12 sú znázornené rôzne ventilové bloky 50, 60, 70, 80, 90, 100,110, 120, ktoré sú všetky kompatibilné so stredným blokom 2. Všetky ventilové bloky 50, 60, 70,80, 90,100,110,120 majú dve uloženia 34, 36 ventilu , do ktorých je zasunutý ventil. Táto technika je dlho známa ako technika cartridge . Riadiace potrubia x, y tu nie sú znázornené, aby bolo vyobrazenie prehľadnejšie.

Okrem toho má každý ventilový blok 50, 60, 70, 80, 90,100,110,120 neznázomené upevňovacie zariadenie na uloženie ďalších ventilov, elektromagnetických proporcionálnych ovládaní, snímačov dráhy, servozariadenia alebo podobne.

Uloženia 34, 36 ventilu sú usporiadané osovo rovnobežne a sú usporiadané vo ventilovej rovine 40, usporiadanej kolmo na styčnú plochu 38 stredného bloku 2.

Ventilové bloky 50, 60, 70, 80, 90, 100 majú najmenej jedno čerpacie portubie 42’ a tankovacie prípojné potrubie 42, ktoré prostredníctvom ventilu 30, 33 a uložením 34, 36 ventilu vytvoreného ventilového priestoru uskutočňuje spojenie s plniacim potrubím T alebo čerpacím potrubím P. Toto plniace prípojné potrubie 42 a čerpacie prípojné potrubie 42’ nie sú upravené vo ventilovej rovine 40, ale vedú od ventilovej roviny 40 do roviny zodpovedajúcej zadnému úseku 20. Ventilová rovina 40 pritom zodpovedá prednému úseku 16.

Ventilové bloky 110 a 120 majú vždy jedno plniace prípojné potrubie 42 a čerpacie prípojné potrubie 42’, ktoré spája ventilovú špičku s plniacim potrubím T a čerpacím potrubím P.

Na obr. 5 znázornený ventilový blok 50 má paralelné zapojenie ventilových jednotiek, pričom prípojné potrubia 52, 54 ,ktoré vedú od uloženia 34, 36 ventilu k styčnej ploche 38 stredného bloku 2, sú upravené vnútri ventilovej roviny 40.

Pri ventilovom bloku 60, ktorý je znázornený na obr.6 , sú ventilové jednotky zapojené paralelne spojene. Tento ventilový blok 60 zodpovedá ventilovému bloku 50, ktorý je znázornený na obr. 5, ale prídavné má prípojné potrubie 62 od výstupu uloženia 34 ventilu do ventilového priestoru 46 uloženia 36 ventilu.

Na obr. 7 znázornený ventilový blok 70 zodpovedá ventilovému bloku 60, ktorý je znázornený na obr. 6 , okrem toho, že ventilový blok 70 nemá žiadne spojenie od uloženia 34 ventilu k pracovnému potrubiu A, prípadne B. Ventilový blok 80, ktorý je znázornený na obr. 8, zodpovedá ventilovému bloku 70, ktorý je znázomenýna obr. 7, ale má zrkadlovo obrátene upravené usporiadanie prípojných potrubí 82 a 84.

Pri ventilovom bloku 90, ktorý je znázornený na obr. 9, sú ventilové jednotky, rovnako ako pri ventilových blokoch 70 a 80 zapojené v rade , ale ovládanie vo ventilovom bloku 90 sa uskutočňuje vo ventilovej jednotke inverzne. Pritom sú výstupy uložení 34 a 36 ventilu vzájomne spojené pripájacím potrubím 92, tak aby nebolo vytvorené spojenie k pracovnému potrubiu A, prípadne B.

Ventilový blok 100, znázornený na obr. 10 má dve paralelne zapojené uloženia 34, 36 ventilu , ktoré sú vzájomne spojené prostredníctvom spájacieho potrubia 102.

Na obr. 11 znázornený ventilový blok 110 zodpovedá ventilovému bloku 70, ktorý je znázornený na obr. 7, ale plniace prípojné potrubie 42 a čerpacie prípojné potrubie 42 vedú ku špičke ventilu a nie k ventilovému priestoru.

Na obr. 12 znázornený ventilový blok 120 zodpovedá ventilovému bloku 100, ktorý je znázornený na obr. 10, ale čerpacie a plniace prípojné potrubie 42’ vedie ku špičke ventilu a nie k ventilovému priestoru.

Všetky ventilové bloky 50, 60, 70, 80, 90, 100, 110, 120 môžu byť pripojené na styčné plochy 22, 24 ventilového bloku stredného bloku 2. Pritom môžu byť práve nepotrebné potrubia utesnené tak, že nie je nepriaznivo ovplyvnená funkcia hydraulického rozvádzacieho ventilu ako celku a že zo zodpovedajúcej prípojky nepresakuje žiadna hydraulická kvapalina. Toto utesnenie sa uskutoční napríklad neznázomenou zátkou, uzáverom a podobne.

Všetky ventilové bloky 50, 60, 70, 80, 90, 100, 110, 120 sú taktiež vybavené riadiacimi potrubiami x, y, prípadne ovládacími potrubiami 14, ako je to napríklad znázornené na obr. 2 a obr. 4. Na ostatných obrázkoch nie sú tieto potrubia znázornené, aby mohli byť obrázky usporiadané prehľadnejšie.

Ako už bolo uvedené, je možné kombináciou stredného bloku 2 s jedným alebo dvoma ventilovými blokmi 50, 60, 70, 80, 90,100,110,120 a s vhodnými, do uloženia 34, 36 ventilov zamontovanými ventilovými jednotkami, vytvoriť akékoľvek ľubovoľné hydraulické zapojenie. Tak vznikne hydraulický rozvádzači ventil v modulovej konštrukcii, ktorú je možno ekonomicky výhodne vyrobiť, pričom sa okrem toho tvorí taká možnosť, že dané hydraulické zapojenie možno v ľubovoľnom okamihu nahradiť iným hydraulickým zapojením, a to tak, že sa jednotlivé ventily alebo jednotlivé ventilové bloky nahradia inými.

Na obr. 13 a obr. 14 je znázornený hydraulický ovládací blok, ktorý má len dve ventilové jednotky. Ako je vidno z obr. 13, má tento ovládací blok ventilový blok 70 podľa obr. 7, na ktorom sú upravené dve ventilové jednotky vždy s jedným ventilom 30 a jedným spätným ventilom 35. Ventilový blok 70 je upravený na pripájacej doske 130, na ktorej sú upevnené tiež hydraulické čerpacie potrubie P, plniace potrubie T, pracovné potrubie A a riadiace potrubie x, y.

Takýto malý ovládací blok, ktorý má len dve ventilové jednotky, je v hydraulických zariadeniach často používaný. V iných, nežnázomených zhotoveniach môžu byť nasadené tiež iné ventilové bloky 50, 60, 70, 80, 90, 100, 110, 120, aby sa vytvoril malý ovládací blok. Voľba požadovaného ventilového bloku je závislá len od podmienok zapojenia, ktoré sú potrebné pri jednotlivých prípadoch použitia, pretože všetky ventilové bloky podľa jedného z obr. 5 až 12 sú vytvorené kompatibilne s pripájacou doskou 130.

Pri všetkých ventilových blokoch vedie čerpacie prípojné potrubie 42 k druhému uloženiu 36 ventilu, pokiaľ plniace prípojné potrubie 42 jc spojené s prvým uložením 34 ventilu. K tomu pristupuje tá skutočnosť, že pri zhotoveniach, ktoré sú znázornené na obr. 6 až 12, sú uloženia 34, 36 ventilu navzájom priamo spojené prostredníctvom prípojných potrubí 52, 54, 62, 72, 84, 92 a spájacích potrubí 102, 112, 122. Pri zhotovení podľa obr. 5 sú na rozdiel od tohto uloženia 34, 35 ventilu navzájom spojené prostredníctvom pracovného potrubia A alebo B.

V neznázomenom zhotovení sú dodatočne vyvŕtané do ventilových blokov 60, 70, 80,90,100, 110, 120 doplnkové potrubia, ktoré spájajú zodpovedajúce prípojné potrubia 52, 54, 62,72, 84, 92 alebo spájacie potrubia 102,112,122 alebo uloženia 34, 36 ventilu s pracovným potrubím A alebo B.

Ako je z obrázkov vidno, sú hydraulické potrubia v strednom bloku a vo ventilových blokoch upravené tak, že pri obrátení smeru prúdenia sú opačne pretekané tiež ventily, takže pri daných blokoch možno len zmeneným zapojením ventilov vytvoriť nové hydraulické zapojenie na nové využitie.

Pri neznázomenom zhotovení sú v centrálnom bloku okrem riadiacich potrubí x a y upravené tiež ešte riadiace potrubia z, a z₂ Tieto slúžia na hydraulické spojenie ventilov s vnútornými zariadeniami.

Pri ďalšom neznázomenom zhotovení sú v strednom bloku a ventilových blokoch vytvorené hydraulické potrubia, prípadne jedno hydraulické potrubie ako slepá dutina, to znamená, že zodpovedajúce hydraulické potrubie nie je vytvorené ako priechodné potrubie, ale je na jednej strane uzavreté. Pritom sú čerpacie, plniace , pracovné a riadiace potrubie upravené tak, že prechádzajú od prípojnej styčnej plochy cez celý blok, ale končia krátko pred miestom výstupu, takže zostáva tenká stena, ktorá je dostatočne silná na to, aby zaistila prevádzkový tlak. Tak sa vytvára napríklad stredný blok, ktorý možno nasadiť pre každé ľubovoľné zapojenie, pretože len keď sa zistí, ktoré potrubie bude využite, tak sa toto potrubie otvorí, zvyčajne vyvŕta.

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims (16)

1. Ventilový systém , ktorý má centrálny blok so sedlovými alebo piestovými servoventilmi, ktorý má tak výhodne normalizovanú prípojnú styčnú plochu, ako aj styčnú plochu riadiaceho ventilu na uloženie riadiaceho ventilu , a ktorý má čerpacie potrubie, plniace potrubie , prvé pracovné potrubie, druhé pracovné potrubie , prvé riadiace potrubie a druhé riadiace potrubie, a v ktorom sú usporiadané štyri uloženia ventilu na uloženie vždy jednej ventilovej jednotky, vyznačujúce sa tým, že centrálny blok sa skladá zo stredného bloku (2) a z dvoch na ňom uvoľniteľne upevnených ventilových blokov (50, 60, 70, 80, 90,100, 110,120), pričom stredný blok (2) má dve ventilové strany (6, 10) vždy s jednou styčnou plochou (22, 24) ventilového bloku na uloženie vždy jedného ventilového bloku (50, 60, 70, 80, 90,100,110,120) a pričom každý ventilový blok (50, 60, 70, 80, 90, 100,110,120) má dve uloženia (34, 36) ventilu, a že riadiace vedenia (x a y) sú usporiadané tak, že každá ventilová jednotka (C_b C₂, C₃, C₄) je ovládateľná prostredníctvom riadiaceho ventilu (32), upraveného na styčnej ploche (13) riadiaceho ventilu .

2. Ventilový systém podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že ventilové jednotky (C_b C₂, C₃, C₄) sú prostredníctvom hydraulických potrubí vzájomne spojené tak, že obrátením smeru prúdenia v hydraulických potrubiach sú tiež ventilové jednotky (C_b C₂, C₃, C₄) obtekané v opačnom smere.

3. Ventilový systém podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že ventilové jednotky (C_b C₂, C₃, C₄) sú ovládateľné diagonálne.

4. Ventilový systém najmenej podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že čerpacie potrubie (P) a plniace potrubie (T) sú usporiadané v zadnom úseku (20) a prvé pracovné potrubie (A) a druhé pracovné potrubie (B) sú usporiadané v prednom úseku (16) stredného bloku (2).

5. Ventilový systém podľa nároku 4, vyznačujúci sa t ý m, že čerpacie potrubie (P) .plniace potrubie (T) alebo pracovné potrubie (A, B) sú upravené výlučne čiastočne kolmo a čiastočne rovnobežne k pripájacej strane (4) stredného bloku (2).

6. Ventilový systém najmenej podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že stredný blok (2) má prípojnú styčnú plochu (12) vybavenú pripájacou stranou (4), ktorá je prostredníctvom čerpacieho potrubia (P) a plniaceho potrubia (T) hydraulicky spojená s každou ventilovou stranou (6, 10) , a ktorá je prostredníctvom prvého pacovného potrubia (A) hydraulicky spojená s ľavou ventilovou stranou (6) druhého pracovného potrubia (B) s pravou ventilovou stranou (10).

7. Ventilový systém podľa najmenej jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že styčné plochy (22, 24) ventilového bloku majú zhodné rozmiestnenie (26, 28) vŕtaných dier .

8. Ventilový systém podľa najmenej jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že styčné plochy (22, 24) ventilového bloku majú bodovo súmerne zhotovené rozmiestnenie (26,28) vŕtaných dier.

9. Ventilový systém podľa najmenej jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že čerpacie potrubie (P), plniace potrubie (T), prvé pracovné potrubie (A), druhé pracovné potrubie (B), prvé riadiace potrubie (x) alebo druhé riadiace potrubie (y) sú zhotovené ako slepá dutina.

10. Ventilový blok dvoj alebo trojcestného rozvádzacieho ventilu, obsahujúceho sedlové alebo piestové servoventily, hlavne pre centrálny blok podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, s prvým a s druhým uložením ventilu na uloženie vždy jednej ventilovej jednotky, ktorú prestupuje čerpacie potrubie, plniace potrubie, prvé riadiace potrubie a druhé riadiace potrubie, vyznačujúci sa t ý m , že vo ventilovom bloku (50, 60, 70, 80, 90, 100, 110, 120 ) je upravené presne jedno plniace potrubie (42) a čerpacie potrubie (42'), pričom plniace potrubie (42) vyúsťuje v prvom uložení (34) ventilu a čerpacie potrubie (42’) v druhom uložení (36) ventilu.

11. Ventilový blok podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že ventilové jednotky (C_b C₂) sú hydraulickými potrubiami navzájom spojené tak, že pri obrátení smeru prúdenia v hydraulických potrubiach sú ventilové jednotky (C_b C₂) taktiež obtekané v opačnom smere.

12. Ventilový blok najmenej podľa jedného z nárokov 10 až 11, v y z n a č u j ú c i sa t ý m , že uloženie (34, 36) ventilov sú prostredníctvom prípojných potrubí (52, 54, 62, 72, 84, 92) a spájacích potrubí (102, 112, 122) vzájomne spojené buď priamo, alebo cez pracovné potrubie (A alebo B).

13. Ventilový blok najmenej podľa jedného z nárokov 10 až 12 .vyznačujúci sa t ý m , že prípojné potrubia (62, 72, 84, 92) a spájacie potrubia (102,112, 122) sú prostredníctvom prídavných potrubí spojiteľné s požadovaným pracovným potrubím, pričom prídavné potrubia sú upraviteľné dodatočne na ventilovom bloku (60,70,80,90,100,110,120).

14. Ventilový blok najmenej podľa jedného z nárokov lOaž 13, vyznačujúci sa tým, že rozmiestnenie (26, 28) vŕtaných dier má všetky prípojky na jednej čiare .

15. Ventilový blok najmenej podľa jedného z nárokov 10 až 14,vyznačujúci sa t ý m , že čerpacie potrubie (P) , plniace potrubie (T), prvé riadiace potrubie (x) alebo druhé riadiace potrubie (y) sú zhotovené ako slepé dutiny.

16. Použitie ventilového bloku (50, 60, 70, 80, 90, 100, 110, 120), vybavené ventilovými jednotkami (C·, C₂) najmenej podľa jedného z predchádzajúcich nárokov ako dvoj cestného alebo trojcestného rozvádzacieho ventilu.