SK283516B6

SK283516B6 - Vodný dezinfekčný prostriedok, spôsob jeho prípravy, dvojnáplňový systém na prípravu tohto dezinfekčného prostriedku a použitie

Info

Publication number: SK283516B6
Application number: SK445-94A
Authority: SK
Inventors: Robert Ashley Simms; Paul Brougham
Original assignee: Solvay Interox Limited
Priority date: 1991-10-17
Filing date: 1992-10-08
Publication date: 2003-08-05
Also published as: GB9122048D0; ZA928002B; FI941747A; ES2149179T3; CZ288552B6; RU2122434C1; FI941747A0; AU2680692A; NO308397B1; EP0609266A1; CA2121340C; JP2843438B2; ATE193831T1; KR100245405B1; IN174157B; JPH07502988A; HU214287B; HU9401098D0; FI110671B; HUT71048A

Abstract

Vodný prostriedok obsahujúci nižšiu alifatickú perkyselinu s 2 až 9 atómami uhlíka, inhibítor korózie a stabilizátor peroxidu vodíka a/alebo stabilizátor perkyseliny, ktorý je vhodný na dezinfikovanie zdravotníckych pomôcok, hlavne kovových častí týchto pomôcok. Opísaný je tiež spôsob prípravy tohto prostriedku, dvojnáplňový systém pozostávajúci z jednej náplne obsahujúcej perkyselinu a druhej náplne obsahujúcej inhibítor korózie a stabilizátor peroxidu vodíka a/alebo stabilizátor perkyseliny a použitie tohto prostriedku na dezinfekčné účely. ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka vodného dezinfekčného prostriedku, spôsobu prípravy tohto vodného dezinfekčného prostriedku, dvojnáplňového systému na prípravu tohto dezinfekčného prostriedku a použitia uvedeného dezinfekčného prostriedku. Konkrétne je možné uviesť, že sa uvedený vynález týka prostriedkov, ktoré obsahujú zriedený vodný roztok nižšej alifatickej perkyseliny a použitia týchto zriedených roztokov ako dezinfekčných roztokov.

Doterajší stav techniky

Z doterajšieho stavu techniky je známe, že tieto nižšie alifatické perkyseliny predstavujú účinné baktericídne látky so širokým spektrom účinnosti, ktoré sú hlavne výhodné z toho dôvodu, že pri ich použití zostáva ako zvyšok len nižšia alifatická kyselina, takže je možné ich použiť pre také prípady, kedy je treba pripraviť dezinfekčnú látku, ktorá neznečisťuje životné prostredie. Na účely uvedeného vynálezu sa všeobecne navrhuje použitie nižších alifatických perkyselín, napríklad takých perkyselín, ktoré zodpovedajú karboxylovým alifatickým kyselinám obsahujúcim 2 až 9 atómov uhlíka, pričom zrejme výhodné je použitie kyseliny peroctovej, lebo táto kyselina patrí k významným látkam, ktoré sú v komerčnom meradle už dlhší čas používané na dezinfekčné účely. V opise uvedeného vynálezu sa väčšinou používa ako konkrétny prípad kyseliny peroctovej, pričom je však treba zdôrazniť, že je možno namiesto tejto kyseliny peroctovej na dané účely použiť i iné perkyseliny, pokiaľ to umožňujú technické súvislosti.

Vodné roztoky kyseliny peroctovej, ktoré obsahujú až asi 45 % hmotn. kyseliny peroctovej, sú podľa doterajšieho stavu techniky bežne obchodne dostupné. Tieto roztoky je možné pripraviť reakciou vhodného koncentrovaného roztoku peroxidu vodíka a kyseliny octovej vo vodnom médiu v prítomnosti kyseliny ako katalyzátora, pričom touto kyselinou je zvyčajne kyselina sírová alebo iná silná minerálna kyselina. Táto kyselina predstavujúca katalyzátor môže byť prítomná v danej reakčnej zmesi v koncentrácii v rozmedzí od asi 0,1 % do asi 5 % hmotn.

Vodné roztoky kyseliny peroctovej predstavujú rovnovážne zmesi jednotlivých reakčných zložiek a reakčných produktov, pričom za relatívne vynútených podmienok, ako je napríklad použitie jedného alebo viacerých katalyzátorov vo väčšom množstve, zvýšená reakčná teplota a koncentrovaná reakčná zmes, je možné tento rovnovážny stav dosiahnuť v podstate v relatívne krátkom čase. Ak sa použije silná kyselina ako katalyzátor v 2 %-nej až 5 %-nej reakčnej zmesi, teplote v rozmedzí od 30 °C do 50 °C a koncentrácia kyseliny nad asi 20 % hmotn., potom sa dosiahne rovnováha tejto reakčnej zmesi v intervale niekoľkých hodín. Pri určitých aplikáciách alebo v prípadoch, kedy je treba predpokladať dlhé skladovanie tohto vodného roztoku perkyseliny, nie je vhodné, aby v tejto zmesi obsahujúcej perkyselinu boli prítomné katalytické zvyšky, ako je to napríklad v prípade zriedených produktov, ktoré sú určené na domáce hygienické účely. Pre väčšinu aplikácií je treba použiť zriedené roztoky kyseliny peroctovej, napríklad koncentráciou pod 5 % hmotn. zmesi, ale často je vhodné použiť koncentrácie nižšie ako 2 % hmotn. zmesi, ako napríklad koncentrácií v rozmedzí od 0,1 % do 2 % hmotn. zmesi, ako napríklad v rozmedzí od 0,5 % hmotn. do 1 % hmotn., predstavujú zrejme účinné koncentrácie na baktericídne účely, napríklad na použitie v čistiacich prostriedkoch na toalety. Tieto zriedené roztoky kyseliny peroctovej je možné pripraviť priamo reakciou kyseliny octovej a peroxidu vodíka vo vhodnom zriedenom reakčnom médiu, ale v týchto prípadoch môže trvať dosiahnutie rovnovážneho stavu extrémne dlho, hlavne v prípadoch, kedy sa uvažuje o extrémne zriedených roztokoch. V prípade koncentrácie perkyseliny pod 1 % hmotn. môže dosiahnutie rovnovážneho stavu trvať i mesiac alebo viac, ak nie je táto reakcia katalyzovaná kyselinou, alebo týždeň alebo viac v prípadoch, kedy je reakcia katalyzovaná kyselinou. Tieto prípady však predstavujú značné nároky na mohutné výrobné zariadenia a vybavenie týchto zariadení, ak sa príprava vykonáva vo veľkom priemyselnom meradle.

Ak sa koncentrovaný roztok perkyseliny v rovnovážnom stave zriedi vodou, potom sa rovnovážny bod tohto systému postupne mení s tým, ako postupuje zried’ovanie v prospech regenerácie pôvodných reakčných zložiek. Čas potrebný na dosiahnutie nového rovnovážneho bodu je po tomto zriedení približne rovnaký ako čas potrebný na dosiahnutie rovnovážneho stavu pri príprave tohto zriedeného roztoku priamo z východiskových reakčných zložiek. Takto získaný zriedený roztok je možné potom použiť priamo, i keď sa nenachádza v rovnovážnom stave, pričom však ide o roztok, ktorého zloženie sa v priebehu skladovania mení. Tieto nerovnovážne zriedené roztoky majú tiež zloženie, ktoré je určované rovnovážnym bodom použitým pri pôvodnej koncentrácii, čo v prípade niektorých aplikácií nie je vhodné.

V publikácii Proc. 42nd Ann. Mtg. Chem. Spec. Man. Ass., december 1955, autor Greenspan a kol. sa opisuje postup prípravy stabilných zriedených roztokov kyseliny peroctovej, pričom tieto roztoky sa pripravujú s použitím stabilizátorov perkyseliny v kombinácii s vhodnou úpravou relatívnej koncentrácie jednotlivých zložiek zriedeného roztoku perkyseliny, to znamená, že v prípade prípravy zriedeného roztoku, ktorý nie je celkom v rovnovážnom stave, je možné úpravou rovnováhy jednotlivých zložiek dosiahnuť stabilitu. Tieto uvažované roztoky je možné pripraviť zriedením bežnej obchodne dostupnej kyseliny peroctovej, to znamená, kyseliny peroctovej nachádzajúcej sa celkom v rovnovážnom stave, ktorá bola pripravená s použitím malého množstva minerálnej kyseliny ako katalyzátora.

V patente Spojených štátov amerických č. 4 297 298 sa opisuje postup prípravy vodného roztoku nižšej alifatickej perkyseliny, pri ktorom sa v prvej fáze tohto postupu pripraví koncentrovaný roztok perkyseliny zo zodpovedajúcej karboxylovej kyseliny alebo anhydridu a koncentrovaného peroxidu vodíka v prítomnosti malého množstva silnej kyseliny ako katalyzátora a potom sa takto získaný roztok, získaný v prvom stupni, zriedi roztokom obsahujúcim prinajmenšom jednu reakčnú zložku takým spôsobom, aby bola dosiahnutá koncentrácia alifatickej perkyseliny zodpovedajúca stanovenej koncentrácii v zmesi, pričom koncentrácia zriedenej reakčnej zložky alebo reakčných zložiek sa zvolia takým spôsobom „aby po vykonaní zriedenia sa systém nenachádzal už v rovnovážnom stave, ale aby mal tendenciu smerovať k stavu, kedy tvorba ďalšej alifatickej perkyseliny prebieha veľmi pomalou rýchlosťou“. Postup detailne opísaný v tomto patente Spojených štátov amerických č. 4 297 298 vedie k tvorbe nerovnovážnych zmesí, ktoré obsahujú extrémne vysokú koncentráciu peroxidu vodíka, to znamená koncentráciu v rozmedzí od 28 % do 46 %. Pri týchto koncentráciách dochádza u prípadného zákazníka, ktorý’ sa dostane do kontaktu s týmto roztokom, k vybieleniu kože a k bolestiam.

V patente Spojených štátov amerických č. 4 743 447 sa opisuje postup prípravy roztokov na báze peroxidu vodíka na dezinfekciu kontaktných šošoviek, pričom tento roztok obsahuje 0,005 % až 0,1 % hmotn. kyseliny peroctovej, 1 % až 8 % hmotn. peroxidu vodíka a dostatočné množstvo kyseliny octovej na dosiahnutie rovnovážneho stavu tohto systému. Tento roztok je možné pripraviť priamou reakciou s použitím veľmi zriedenej reakčnej zmesi s pomaly sa ustavujúcim rovnovážnym stavom alebo s použitím stabilného roztoku, ktorý je bežne k dispozícii na trhu a ktorý má „slabú koncentráciu“ kyseliny peroctovej, pričom do tohto roztoku sa pridajú ostatné zložky tejto zmesi. V tejto publikácii sa tiež nevylučuje uskutočnenie oddeleného prvého stupňa prípravy slabého roztoku kyseliny peroctovej, z ktorého sa potom pripravuje konečný produkt.

V európskom patente č. EP-A-0357238 (prihlasovateľ Steris Corp.) sa uvádza postup prípravy antimikrobiálneho prostriedku obsahujúceho silné oxidačné činidlo, inhibítor medi a mosadze, tlmiaci prostriedok, prinajmenšom jeden antikorózny prostriedok, ktorý inhibuje koróziu prinajmenšom hliníka, uhlíkovej ocele a nerezovej ocele a ďalej zmáčacie činidlo. Ako inhibítory korózie na mosadz a hliník sa v tomto patente uvádzajú konkrétne triazolové zlúčeniny a molybdénany, o ktorých je známe, že majú nevhodnú toxicitu a sú tiež z tohto dôvodu neprijateľné na použitie v zdravotníckom prostredí.

Podstata vynálezu

Cieľom uvedeného vynálezu je vyvinutie dezinfekčného prostriedku na báze zriedeného roztoku perkyseliny, ktorý by bolo možné použiť na zdravotníckych pomôckach a nástrojoch na dezinfikovanie kovových častí.

Do rozsahu uvedeného vynálezu teda patrí dezinfekčný prostriedok získateľný spôsobom prípravy podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, žc sa zmieša prvý vodný roztok obsahujúci alifatickú perkyselinu obsahujúci 2 až 9 atómov uhlíka s druhým vodným roztokom obsahujúcim inhibítor korózie a stabilizátor peroxidu vodíka a/alebo stabilizátor perkyseliny. V tejto súvislosti je treba poznamenať, že tento prostriedok obsahujúci perkyselinu podľa uvedeného vynálezu nie je v rovnovážnom stave a obsahuje relatívne vysokú koncentráciu stabilizátora, resp. stabilizátorov, než ktorú by mohol odborník pracujúci v danom odbore predpokladať pri zmesi v rovnovážnom stave a obsahujúcej podobnú koncentráciu perkyseliny.

Do rozsahu uvedeného vynálezu patrí i spôsob prípravy vodného dezinfekčného prostriedku, ktorého podstata spočíva v tom, že zahrnuje miešanie prvého vodného roztoku obsahujúceho alifatickú perkyselinu s obsahom 2 až 9 atómov uhlíka s druhým vodným roztokom obsahujúcim inhibítor korózie a stabilizátor peroxidu vodíka a/alebo stabilizátor perkyseliny.

Do rozsahu uvedeného vynálezu tiež patrí dvojnáplňový systém na prípravu dezinfekčného prostriedku podľa uvedeného vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že obsahuje jednu náplň vo forme prvého vodného roztoku obsahujúceho alifatickú perkyselinu s 2 až 9 atómami uhlíka a druhú náplň vo forme druhého vodného roztoku obsahujúceho inhibítor korózie a stabilizátor peroxidu vodíka a/alebo stabilizátor perkyseliny.

Uvedený prvý vodný roztok vo výhodnom uskutočnení podľa vynálezu obsahuje nižšiu alifatickú perkyselinu ako je napríklad kyselina peroctová, v množstve pohybujúcom sa v rozmedzí od 2 % do 10 % hmotn., výhodne v rozmedzí od 3 % do 7 % hmotn. tohto roztoku. Tento prvý vodný roztok môže okrem toho ďalej obsahovať stabilizátor alebo stabilizátory peroxidu vodíka a/alebo perkyseliny v tomto rovnovážnom roztoku, pričom každý tento zodpovedajúci stabilizátor je obsiahnutý vo výhodnom uskutočnení v množstve od 20 do 10 000 ppm. Vo výhodnom uskutočnení podľa vynálezu sú v tomto roztoku stabilizované tak peroxid vodíka ako perkyselina, pričom výhodná kombinovaná koncentrácia stabilizátora sa pohybuje v rozmedzí od 3 000 ppm do 6 000 ppm. Medzi vhodné stabilizátory perkyseliny patrí dipikolínová kyselina a medzi vhodné stabilizátory peroxidu patria fosfónové kyseliny a soli kyseliny fosfónovej, to znamená napríklad produkty firmy Monsanto, ktoré sú predávané pod obchodným označením Dequest, ako napríklad hydroxyetylidéndifosfonát, dietyléntriamínpentametylénfosfonát, etyléndiamíntetrametylénfosfonát a ďalej stabilizátory, ktoré sú uvádzané v európskom patente č.0426949, hlavne ide o cyklohexán-1,2-diamínotetra-metylénfosfónovú kyselinu a soli tejto látky (CDTMP). V tejto súvislosti je treba poznamenať, že v prípade tohto prvého roztoku ide zvyčajne o rovnovážnu zmes zodpovedajúcich reakčných zložiek a reakčných produktov, ako bolo všeobecne uvedené skôr a ďalej to, že uvedené množstvo perkyseliny označuje množstvo perkyseliny samej osebe v roztoku. Výhodný postup prípravy zriedených roztokov nižších alifatických kyselín, ktoré je možné použiť na účely uvedeného vynálezu, je opisovaný v medzinárodnej patentovej prihláške PCT č. WO91/13058.

Uvedený druhý vodný roztok vo výhodnom uskutočnení podľa vynálezu obsahuje 0,1 % až 5 % hmotn., podľa ešte výhodnejšieho uskutočnenia 0,1 % až 1 % hmotn., roztoku inhibítora korózie. Výhodne je týmto inhibítorom korózie fosforečnan alkalického kovu, najvýhodnejšie sa používa fosforečnan draselný. Konkrétne je možno uviesť, že najvýhodnejším inhibítorom korózie je hydrogenortofosforečnan dvojdraselný K₂HPO₄.

Tento druhý vodný roztok výhodne obsahuje stabilizátor peroxidu vodíka a/alebo stabilizátor perkyseliny v množstve v rozmedzí od 0,1 % do 2 % hmotn. roztoku, často je toto množstvo v rozsahu od 0,1 % do 1 %, pričom ešte výhodnejšie množstvo je v rozmedzí od 0,2 % do 0,7 % hmotn. alebo v rozmedzí od 0,7 % do 1 % hmotn. roztoku, ako napríklad množstvo stabilizátora peroxidu vodíka a/alebo stabilizátora perkyseliny od asi 0,5 % do asi 1 % hmotn. roztoku. Medzi výhodné stabilizátory peroxidu vodíka patria kyseliny fosfónové a soli týchto kyselín, ako sú napríklad látky uvádzané do súvislosti s opisom vhodných stabilizátorov pre prvý vodný roztok, pozri skôr. Medzi vhodné stabilizátory perkyseliny patrí napríklad kyselina dipikolínová.

Zmiešaním prvého a druhého vodného roztoku sa získa dezinfekčný prostriedok okamžite po zmiešaní, pričom tento prostriedok obsahuje prinajmenšom 0,05 % hmotn. perkyseliny a zvyčajne je toto množstvo perkyseliny maximálne asi 1 % hmotn.. V mnohých uskutočneniach táto zmes dvoch uvedených roztokov okamžite po zmiešaní obsahuje 0,1 % až 0,25 % hmotn. perkyseliny alebo je toto množstvo v rozsahu od asi 0,25 % do 5 % hmotn.. Táto zmes tiež výhodne obsahuje inhibítor korózie v množstve v rozmedzí od 0,1 % do 5 % a stabilizátor peroxidu a/alebo stabilizátor perkyseliny v množstve v rozmedzí od 0,1 % do 1 %. Tieto zmesi je možno veľakrát získať zvyčajným spôsobom tak, že sa k uskutočneniu zmiešania jednotlivých roztokov stanoví objemový pomer prvého roztoku k druhému roztoku, pričom tento pomer je zvyčajne 1:5a zvyčajne nie je tento pomer väčší ako asi 1 : 50, vo výhodnom uskutočnení sa tento pomer pohybuje v rozmedzí od asi 1 : 10 do asi 1 : 30, je však treba vziať do úvahy koncentráciu jednotlivých zložiek v každom z použitých roztokov.

Jeden alebo obidva uvedené roztoky môžu obsahovať i iné zložky, ktoré sú vhodné v dezinfekčných prostriedkoch, ako sú napríklad triazolové inhibítory korózie a/alebo zmáčacie činidlá, pričom je však treba uviesť, že prítomnosť týchto zložiek nie je podstatná na dosiahnutie výhod uvedeného vynálezu (v skutočnosti môže byť prítomnosť týchto zložiek v niektorých prípadoch i mierne škodlivá). Jeden alebo oba uvedené roztoky môžu obsahovať indikátor, ktorý podlieha farebnej zmene a označuje skutočnosť, že došlo k zmiešaniu týchto dvoch roztokov.

V prípade prostriedkov podľa uvedeného vynálezu je treba vziať do úvahy, že sa tieto zmesi získané postupom podľa uvedeného vynálezu nenachádzajú v rovnovážnom stave, pričom v dôsledku prirodzeného priebehu reakcií má perkyselinová zložka tejto zmesi tendenciu smerovať k rovnovážnemu stavu. Napríklad je možné uviesť, že zmes opisovaná v predchádzajúcom odseku sa začne meniť v relatívne krátkom časovom okamihu od zmiešania prvého roztoku s druhým roztokom a s postupujúcim časom sa bude koncentrácia perkyseliny v roztoku znižovať a smerovať k rovnovážnemu stavu. Dosiahnutie normálneho rovnovážneho stavu je možné očakávať v intervale približne dvoch dní, pričom sa predpokladá, že sa perkyselina a/alebo peroxid nerozkladajú v priebehu tohto intervalu.

Použitie dezinfekčného prostriedku podľa uvedeného vynálezu je hlavne vhodné v oblasti zdravotníctva na dezinfikovanie zdravotníckeho materiálu a vybavenia. Výhodne sa tieto prostriedky podľa vynálezu používajú na dezinfekciu zdravotníckych pomôcok, ktoré majú kovové časti, ako napríklad hliníkové, mosadzné, medené a hlavne oceľové súčasti, ktoré je treba z času na čas dezinfikovať. Napríklad je možné uviesť, že tento dezinfekčný prostriedok podľa vynálezu je hlavne vhodný na dezinfekciu endoskopov. Prostriedky získané postupom podľa vynálezu majú ďalšie výhody proti doterajšiemu stavu techniky, napríklad proti produktom firmy Steris, pozri popis doterajšieho stavu techniky. Pri zvolených zložkách zmesi podľa uvedeného vynálezu dochádza k interakcii, ktorej výsledkom je to, že pri použití tohto prostriedku dochádza k ochrane kovových súčastí, hlavne oceľových súčastí, pred lokálnou koróziou, ako je napríklad jamková korózia, čo je možné dosiahnuť v rovnakej miere, alebo dokonca v ešte väčšej miere, ako keď je v tejto zmesi obsiahnutý molybdénan, triazol a/alebo zmáčacie činidlo. Táto skutočnosť je celkom prekvapujúca z hľadiska znalostí z doterajšieho stavu techniky, pozri uvedený patent firmy Steris, popisná časť str. 4, riadok 7 až

9.

Výhoda uvedeného vynálezu spočíva v tom, že bola podľa tohto vynálezu vyvinutá zriedená zmes obsahujúca relatívne vysokú koncentráciu perkyseliny. Okrem toho postup podľa vynálezu umožňuje využiť relatívne dlhú skladovaciu životnosť oddelených vodných roztokov ako je možné dosiahnuť v prípade dodávania konečného prostriedku samého osebe.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Dezinfekčný prostriedok podľa vynálezu, postup jeho prípravy a dvojnáplňový systém používaný na jeho prípravu budú v ďalšom podrobnejšie opísané pomocou praktických príkladov uskutočnenia, ktoré však rozsah vynálezu nijako neobmedzujú, len ho bližším spôsobom ilustrujú.

Príklad 1

Spôsob prípravy prostriedku podľa vynálezu

Podľa tohto príkladu bol pripravený dvojnáplňový systém. Jedno balenie obsahovalo 260 mililitrov vodného roztoku perkyseliny s koncentráciou 5 % hmotn. (aktívnej). Druhé balenie obsahovalo 10 litrov vodného roztoku obsahujúceho 0,6 % hmotn. hydrogenortofosforečnanu dvojdraselného K₂HPO₄ a 0,5 % hmotn. CDTMP (cyklohexán-1,2-diamínotetrametylénfosfónová kyselina). Tieto dve náplne boli navzájom zmiešané, pričom bol získaný dezinfekčný prostriedok podľa vynálezu.

Príklad 2

Spôsob prípravy prostriedku podľa vynálezu

Podľa tohto uskutočnenia bol roztok obsahujúci 5 % hmotn./hmotn. kyseliny peroctovej, 20 % hmotn./hmotn. peroxidu vodíka a 8 % hmotn./hmotn. kyseliny octovej riedený štmásťkrát roztokom obsahujúcim 1 % hmotn./hmotn. CDTMP a 0,8 % hydrogenortofosforečnanu dvojdraselného K₂HPO₄, čím bol pripravený roztok obsahujúci 3 500 ppm kyseliny peroctovej.

Príklad 3 Porovnávacie uskutočnenie A Korózne testy s použitím dezinfekčných prostriedkov

Podľa týchto uskutočnení boli rovnaké vzorky odstrižkov mäkkej ocele a nerezovej ocele 316 ponorené počas 72 hodín pri teplote miestnosti (to znamená pri teplote v rozmedzí od 15 do 25 °C) do rôznych dezinfekčných roztokov. V prípade príkladu 3 bol tento dezinfekčný prostriedok pripravený postupom podľa príkladu 2, pričom zriedenie bolo 25-násobné, čím bol pripravený roztok obsahujúci 2 000 ppm kyseliny peroctovej. V prípade porovnávacieho uskutočnenia A bol dezinfekčný roztok pripravený postupom podľa príkladu uvedeného v prvej tabuľke na str. 6, riadok 1 až 18, v európskej patentovej prihláške č. 0 357 238. Tieto roztoky boli denne celkom nahradzované novo pripravenými čerstvými roztokmi. Pri skúmaní týchto vzoriek odstrižkov vykonávanom tak voľným okom, ako optickým mikroskopom, po skončení týchto skúšok bolo zistené, že oba kovy v roztoku podľa uvedenej európskej patentovej prihlášky firmy Steris mali značnú lokálnu koróziu a jamkovú koróziu na povrchu, zatiaľ čo v prípade kovov ponorených do dezinfekčného roztoku podľa uvedeného vynálezu bola pozorovaná len veľmi mierna lokálna korózia.

Značné zmenšenie lokálnej korózie dosahovanej pri použití prostriedkov podľa uvedeného vynálezu je celkom neočakávateľné, ak sa vezmú do úvahy znalosti a skúsenosti podľa doterajšieho stavu techniky, pozri patentová prihláška firmy Steris, str. 4, riadok 7 - 9, pričom táto skutočnosť je hlavne výhodná z toho dôvodu, že výsledok bol dosiahnutý bez použitia akýchkoľvek toxických látok, ako sú molybdénan a triazol.

Claims

1. Vodný dezinfekčný prostriedok, pripraviteľný zmiešaním prvého vodného roztoku, obsahujúceho nižšiu alifatickú perkyselinu obsahujúcu 2 až 9 atómov uhlíka s druhým vodným roztokom obsahujúcim inhibitor korózie a stabilizátor peroxidu vodíka a/alebo stabilizátor perkyseliny·

2. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa nároku 1, vhodný na dezinfikovanie zdravotníckych potrieb, ktoré majú kovové časti určené na dezinfikovanie, vyznačujúci sa tým, že obsahuje 0,05 až 1 % hmotn. alifatickej perkyseliny, obsahujúcej 2 až 9 atómov uhlíka, 0,1 % až 5 % inhibítora korózie a 0,1 až 1 % stabilizátora peroxidu a/alebo stabilizátora perkyseliny, pričom uvedená perkyselina nie je v rovnovážnom stave.

3. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že obsahuje 0,1 až 0,5 % hmotn. perkyseliny, pričom táto perkyselina nie je v rovnovážnom stave.

4. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že prvý vodný roztok obsahuje alifatickú perkyselinu obsahujúcu 2 až 9 atómov uhlíka v množstve v rozmedzí od 2 do 10 % hmotn. roztoku.

5. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že prvý vodný roztok obsahuje alifatickú perkyselinu obsahujúcu 2 až 9 atómov uhlíka v množstve v rozmedzí od 3 do 7 % hmotn. roztoku.

6. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa nároku 4 alebo 5, vyznačujúci sa tým, že uvedený prvý vodný roztok obsahuje kyselinu peroctovú.

7. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa nároku 1 alebo 4až 6, vyznačujúci sa tým, že druhý vodný roztok obsahuje inhibítor korózie v množstve 0,1 % až 5 % hmotn. roztoku.

8. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým, že druhý vodný roztok obsahuje inhibítor korózie v množstve 0,1 % až 1 % hmotn. roztoku.

9. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa nároku 7 alebo 8, vyznačujúci sa tým, že inhibítorom korózie je fosforečnan alkalického kovu.

10. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa nároku 9, vyznačujúci sa tým, že inhibítorom korózie je hydrogenortofosforečnan dvojdraselný K₂HPO₄.

11. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa niektorého z nárokov la4až 10, vyznačujúci sa tým, že druhý vodný roztok obsahuje stabilizátor peroxidu vodíka a/alebo stabilizátor perkyseliny v rozmedzí od 0,1 % do 2 % hmotn. roztoku.

12. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa nároku 11, vyznačujúci sa tým, že druhý vodný roztok obsahuje stabilizátor peroxidu vodíka a/alebo stabilizátor perkyseliny v rozmedzí od 0,2 % do 0,7 % alebo od 0,7 % do 1 % hmotn. roztoku.

13. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa nároku 11 alebo 12, vyznačujúci sa tým, že sa použije len stabilizátor peroxidu vodíka.

14. Vodný dezinfekčný prostriedok alebo dvojnáplňový systém podľa nároku 11, 12 alebo 13, vyznačujúci sa t ý m , žc uvedeným stabilizátorom alebo uvedenými stabilizátormi je alebo sú kyselina fosforečná alebo soli tejto kyseliny.

15. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že uvedeným stabilizátorom peroxidu vodíka je cyklohexán-1,2-diamíntetrametylénfosfónová kyselina alebo soli tejto kyseliny.

16. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa nárokov 1 a 4ažl 5, vyznačujúci sa tým, že pomer objemu prvého vodného roztoku k objemu druhého vodného roztoku je v rozmedzí od 1 : 5 do 1 : 50.

17. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že pomer objemu prvého vodného roztoku k objemu druhého vodného roztoku je v rozmedzí od 1 : 10 do 1 : 30.

18. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa niektorého z nárokov la4ažl 7, vyznačujúci sa tým, že jeden alebo obidva uvedené vodné roztoky obsahujú indikátor, ktorý podlieha farebnej zmene pri zmiešaní týchto roztokov.

19. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že je vhodný na dezinfikovanie oceľových povrchov.

20. Vodný dezinfekčný prostriedok podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa t ý m , že pri aplikácii dochádza k zmenšenej lokálnej korózii alebo jamkovej korózii ocele.

21. Spôsob prípravy vodného dezinfekčného prostriedku podľa niektorého z nárokov 1 až 20, vyznačujúci sa tým, že tento spôsob zahŕňa zmiešanie prvého vodného roztoku, obsahujúceho alifatickú perkyselinu obsahujúcu 2 až 9 atómov uhlíka s druhým vodným roztokom obsahujúcim inhibítor korózie a stabilizátor peroxidu vodíka a/alebo stabilizátor perkyseliny.

22. Dvojnáplňpový systém na prípravu prostriedku podľa niektorého z nárokov laž 20, vyznačujúci sa t ý m , že jedna náplň obsahuje prvý vodný roztok obsahujúci alifatickú perkyselinu obsahujúcu 2 až 9 atómov uhlíka a druhá náplň obsahuje druhý vodný roztok obsahujúci inhibítor korózie a stabilizátor peroxidu vodíka a/alebo stabilizátor perkyseliny.

23. Použitie prostriedku podľa niektorého z nárokov 1 až 20 ako dezinfekčného činidla.

24. Použitie podľa nároku 23 ako dezinfekčného prostriedku na dezinfikovanie kovových súčiastok zdravotníckych potrieb.

25. Použitie podľa nároku 24, pri ktorom uvedenou zdravotníckou pomôckou je endoskop.