SK281258B6 - (s)-alfa-2-pyridínetánamín, farmaceutická kompozícia s jeho obsahom a jeho použitie - Google Patents

Abstract

Opisuje sa (S)-alfa-fenyl-2-pyridínetánamín s enantiomérnou čistotou vyššou ako 90 % a jeho farmaceuticky prijateľné deriváty použiteľné na liečenie neurodegeneratívnych porúch a farmaceutická kompozícia vykazujúca lineárnu farmakokinetiku.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka enantioméru známej zlúčeniny, jeho použitia ako liečiva, najmä pri liečení neurodegeneratívnych porúch, spôsobu jeho prípravy a farmaceutickej kompozície, ktorá tento enantiomér obsahuje.

Doterajší stav techniky

Hlavným problémom existujúcich farmakologicky účinných látok na liečenie neurodegeneratívnych porúch je zlý odhad koncentrácie účinnej látky v pacientovej krvnej plazme, vyplývajúci z podania daného množstva účinnej látky, čo je dôsledok toho, že tieto existujúce farmakologicky účinné látky nemajú lineárnu farmakokinetiku. Stanovilo sa, že ideálna farmakologicky účinná látka použiteľná v tomto odvetví by mala vykazovať lineárnu závislosť koncentrácie účinnej látky v krvnej plazme na veľkosti dávky tak, aby daná zmena dávky účinnej látky mala za následok i odhadnuteľnú zmenu koncentrácie tejto účinnej látky v krvnej plazme (Pharmacokinetics of old, new and yet-to-be discovered antiepileptic drugs', R. H. Levy, B. M. Kerr, Epilepsia, zv. 30. dod. 1, str.35-41,1989).

V európskej patentovej prihláške 356035 sa opisuje veľký počet zlúčenín použiteľných na liečenie neurodegeneratívnych porúch, vrátane a-fenyl-2-pyridínetánamínu (uvádzaného ako l-fenyl-2-(2-pyridinyl)etylamín)

Teraz sa s prekvapením zistilo, že (S)-enantiomér tejto zlúčeniny vykazuje lineárnu farmakokinetiku, zatiaľ čo racemát tejto zlúčeniny vykazuje nelineárnu farmakokinetiku.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu teda je (S)-a-fenyl-2-pyridínetánamín

v podstate zbavený jeho (R)-enantioméru a jeho farmaceutický prijateľné deriváty (ďalej budú všetky tieto látky označované ako „zlúčeniny podľa vynálezu“).

Špecifikáciou „v podstate bez jeho (R)-enantioméru“ sa tu rozumie, že vzorka (S)-enantioméru obsahuje menej než 10 % hmotnosti (R)-enantioméru (t. j., že jeho enantiomérna čistota sa rovná aspoň 90 %), výhodnejšie menej než 1 % hmotnosti (R)-enantioméru a najvýhodnejšie túto vzorku tvorí čistý (S)-enantiomér.

Uvedené farmaceutický prijateľné deriváty zahŕňajú zlúčeniny, ktoré sú vhodnými bioprekurzormi (S)-a-fenyl-2-pyridínetánamínu, pričom obzvlášť zaujímavými derivátmi sú adičné soli s kyselinami.

Vhodné bioprekurzory (+)-a-fenyl-2-pyridínetánamínu zahŕňajú amidy aminokyselín derivatizované na aminoskupine, najmä deriváty α-aminokyselín, akými sú deriváty glycínu. Takéto deriváty sa môžu pripraviť bežnými spôsobmi, pričom napríklad amidové deriváty aminokyselín sa môžu pripraviť spôsobmi, ktoré sú opísané v Advanced Organic Chemistry, J.March, 2.vyd.,str.ll71, McGraw-Hill.

Adičné soli (S)-a-fenyl-2-pyridínetánamínu zahŕňajú soli s minerálnymi kyselinami, ako sú napríklad dihydrochlorid a dihydrobromid, a soli vytvorené s organickými kyselinami, ako sú mravčan, jablčnan, acetát, benzoát a fďmarát.

a-Fenyl-2-pyridínetánamín sa môže pripraviť bežnými spôsobmi (napríklad adíciou aniónu 2-pikolínu na N-trimetylsilylbenzaldimín). (S)-a-fenyl-2-pyridínetánamín sa potom môže pripraviť jedným alebo opakovaným selektívnym zrážaním diastereomémej soli, vytvorenej reakciou a-fenyl-2-pyridínetánamínu s chirálnou kyselinou, a následnou jednou alebo opakovanou kryštalizáciou. V súlade s tým j c predmetom vynálezu tiež spôsob prípravy zlúčeniny podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že zahŕňa selektívne vyzrážanie diastereomémej soli vytvorenej reakciou a-fenyl-2-pyridínetánamínu s chirálnou kyselinou. Chirálne kyseliny, ktoré sa môžu uviesť, zahŕňajú kyselinu D- alebo L-vínnu a najmä kyselinu S(+)- alebo R(-)-mandľovú. Vyzrážanie sa môže uskutočniť v organickom rozpúšťadle, ktoré nemá nežiaduci vplyv na priebeh reakcie (napríklad etylacetát) a pri teplote miestnosti alebo pri teplote blízkej teplote miestnosti.

Zlúčeniny podľa vynálezu sú indikované ako liečivá, najmä ako antikonvulzné a ncuroprotekčné činidlá na liečenie neurodegeneratívnych porúch. Špecifickými neurodegeneratívnymi poruchami, ktoré sa tu môžu uviesť, sú záchvat mŕtvice, cerebrálna ischémia, cerebrálna paralýza, účinky hypoglykémie, epilepsia, demencia spojená s AIDS, Alzheimerova choroba, Huntingtonova chorea, olivo-ponto-cerebeláma atrofia, perinatálna asfyxia, Parkinsonova choroba, anoxia, neuronálne poruchy spojené s aplikáciou škodlivých látok (napríklad narkotiká alebo kokaín), retinopatia, schizofrénia, ischemické stavy po zástave srdca alebo chirurgických operáciách, intoxikácia alebo poškodenie miechy a amyotrofná laterálna skleróza.

I keď nie je tu tendencia viazať sa na určitú teóriu, predpokladá sa, že neurodegenerácia je spôsobená alebo urýchlená niektorými excitačnými aminokyselinami prirodzene sa vyskytujúcimi v centrálnej nervovej sústave. Glutamát je endogénna aminokyselina, ktorá bola charakterizovaná ako rýchly prenášač vzruchu v mozgu cicavca. Glutamát je tiež známy ako silný neurotoxín schopný usmrtiť neuróny centrálnej nervovej sústavy pri určitých patologických podmienkach, ktoré sprevádzajú záchvat mŕtvice alebo zástavu srdca. Preukázalo sa, že citlivosť centrálnych neurónov na hypoxiu a ischémiu sa môže znížiť špecifickým antagonizmom post-synaptických glutamátových receptorov. Glutamát je charakterizovaný ako antagonizujúce činidlo so širokým spektrom, vykazujúci aktivitu na štyroch receptorových miestach neuronálnych excitačných aminokyselín. Tieto receptorové miesta sú nazvané podľa aminokyselín, ktoré tieto miesta selektívne excitujú: kainát (KA), N-metyl-D-aspartát (NMDA), kviskvalát (QUIS) a 2-amino-4-fosfonobutyrát (APB). O glutamáte sa predpokladá, že je zmesným agonizujúcim činidlom schopným väzby so všetkými uvedenými typmi receptorov, a teda aj schopným excitácie týchto receptorov. Preto teda činidlá, ktoré selektívne blokujú alebo antagonizujú účinok glutamátu na uvedených receptoroch, môžu inhibovať neurotoxické poškodenia združené s anoxiou, hypoxiou alebo ischémiou. Pri prevencii a liečení neurodegeneratívnych chorôb sa používajú najmä zlúčeniny, ktoré sa

SK 281258 Β6 viažu na NMDA-receptrové miesta, a takto selektívne blokujú účinok glutamátu.

Farmakologickú účinnosť zlúčenín podľa vynálezu je možné demonštrovať nasledujúcimi testmi.

a) NMDA-blokujúca účinnosť sa stanovuje vyhodnotením schopnosti testovanej zlúčeniny chrániť myši proti kŕčom indukovaným intravenóznym podaním 150 mg/kg NMDA podľa protokolu Czuczwara a kol. (Neurotransmitters, Seizures and Epilepsy III, vyd. G. Nistico a kol., Raven Press, New York 1986, str.235-246). Skupinám myší sa 30 minút pred podaním NMDA intraperitoneálne podá testovaná zlúčenina. Pokusné zvieratá sa po podaní NMDA pozorujú na zistenie konvulzií definovaných stratou vzpriamovacieho reflexu a výskytom tonicko-klonických záchvatov. 60 minút po podaní NMDA sa zaznamená mortalita pokusných zvierat.

b) Antagonizujúca účinnosť voči NMDA-receptorom sa môže stanoviť in vitro vyhodnotením schopnosti testovanej zlúčeniny inhibovať väzbu receptorového antagonizujúceho činidla, ktorým je 10,ll-dihydro-5-metyl-5//-dibenzo[a,dj-cyklopentén-5,10-imínu (MK 801) na receptor. Túto metódu opísal Foster a Wong v Br. J. Pharmacol.91, 403-409 (1987).

c) Afinita k NMDA-receptorom a glycínovým receptorom sa tiež môže testovať v [³H]L-glutamátovom a [’Hjglycínovom väzbovom teste spôsobom, ktorý opísal Monaghan a Cotman v PNAS, 83, 7532, (1986) a Watson a kol. v Neurosci.Res.Comm., 2,169,(1988).

d) Účinnosť proti hypoxii sa môže vhodne stanoviť u myší.

Skupiny myší sa testujú pri rôznych časoch trvania testu po intraperitoneálnom podaní odstupňovaných dávok testovanej zlúčeniny. Pri teste sa zaznamenáva čas prežitia v teplotné kontrolovanom hypoxickom prostredí (96 % dusíka a 4 % kyslíka). Uskutoční sa štatistické porovnanie medzi experimentálnou skupinou pokusných zvierat a kontrolnou skupinou pokusných zvierat ošetrených iba vehikulom. Získa sa závislosť dávka-odozva a minimálna dávka pre jednotlivé testované zlúčeniny (A. A. Artu a J. D. Michenfelder, Anaesthesia and Analgesia, 1981,60,867). Môžu sa použiť aj iné druhy podania.

e) Antiepileptická účinnosť sa môže stanoviť vyhodnotením schopnosti testovanej zlúčeniny inhibovať pri záchvate zložku tonickej extenzie zadnej končatiny v skupine myší alebo krýs, indukovanú maximálnym elektrošokom po perorálnom, intraperitoneálnom, intravenóznom alebo subkutánnom podaní podľa protokolov v Epilepsy Branch. NINCDS, ktoré publikoval R. J. Porter a kol. v Cieve Clin Quarterly 1984, 51, 293 a porovnaním získaných výsledkov s výsledkami získanými pri použití štandardných činidiel dilantín a fenobarbital.

f) Pri tomto teste sa použije model záchvatu porážky 4-VO (4-vessel occlusion) na indukovanie globálnej ischémie krýs, pričom tento test predstavuje základnú metódu na vyhodnotenie účinnosti testovaných zlúčenín pri inhibícii poškodenia selektívne zraniteľných oblastí mozgu, najmä pri inhibícii poškodenia pyramidálnych neurónov CA1 hipokampu. Táto oblasť spadá do dráhy určenej na tvorbu krátkodobej pamäti u pokusných laboratórnych zvierat a ľudí. Táto metóda spočíva v katetrizácii vertebrálnych tepien a izolácii krčných tepien krýs udržiavaných pod anestéziou počas jedného dňa. Druhý deň sa krčné tepny zovrú svorkami v rôznych časových úsekoch, pričom na zničenie neurónov CA1 stačí desať minút. Svorky sa potom odstránia, prietok v tepnách sa obnoví, potom sa v rôznych časových úsekoch po obnovení prietoku v tepnách podávajú testované farmakologicky účinné látky. V priebehu ische mickej a regeneračnej periódy sa udržuje telesná teplota 37°C. Neuróny CA1 odumierajú v priebehu 48 až 72 hodín a krysám sa normálne podávajú účinné látky v priebehu aspoň troch dní (intraperitoneálne, intravenózne alebo perorálne), potom sa im siedmy deň odoberú mozgy na vykonanie histologických testov. Vyhodnotenie poškodenia neurónov CA1 sa uskutoční pomocou dvoch metód, a síce sčítaním živých neurónov CA1 a vyhodnotením stupňa hrubej patológie (W. A. Pulsinelli a A. Buchan, The NMDA receptor/ion channel: Its importance to in vivo ischemia injury to selectively vulnerable neurons’, Pharmacology of Cerebral Ischemia, vyd. J. Krieglstein and H. Oberpichler, publik. v Wissenschatliche Verlagsgesellschaft, Stuttgart, 1990, str. 169).

g) Pri fokálnom modeli záchvatu mŕtvice sa ako experimentálne subjekty použijú spontánne hypertenzné krysy (SHR) vzhľadom na ich relatívne chudobné kolaterálne mozgové cirkulácie. Dvojhodinová fokálna ischémia sa dosiahne u krýs SHR zovretím svorkou strednej cerebrálnej artérie a ipsilaterálnej karotídy, pričom tento zákrok sa uskutočňuje pod anestéziou. Účinné látky sa môžu podať (obvykle intraperitoneálne) buď pred svorkovaním alebo v rôznych časových úsekoch po svorkovaní tepien alebo po dvoch hodinách, keď je obnovený prietok tepnami. 24 hodín po experimente sa mozgy vyberú a zmrazia, potom sa z nich urobia rezy, z ktorých sa stanoví účinok účinných testovaných látok, vedúci k obmedzeniu rozsahu infarktu v mozgovej kôre pri použití na objednávku pripraveného počítačového kvantifikačného systému (A. M. Buchan, D. Xue a A. Slivka, Stroke, 1992,23,273).

Toxicita zlúčenín podľa vynálezu sa môže merať nasledujúcimi testami:

a) Štúdia progresívne zvyšovanej dávky je založená na metóde, ktorú opísal N. W. Spurling a P. F. Carey v A Protocol for dose selection in repeat dose toxocity studies’, prezentačný leták 974 na Society of Toxicology annual meeting, Seattle, USA, 23-27, február 1992. Krysám sa denne podávajú intravenózne progresívne rastúce dávky testovanej zlúčeniny, kým sa nedosiahne maximálna opakovateľná dávka, nad ktorou je výskyt konvulzií a ostatných abnormálnych klinických znakov už neprijateľný.

b) Test na prevrátenom site (L. L. Cougenour, J. R. McLean a R. B. Paker, Pharmacol.Biochem.Behav.1977, 6, 351). Myšiam sa podá testovaná zlúčenina a o 30 minút neskoršie sa umiestnia na malú sieťovú plošinu, ktorá sa potom obráti o 180°. Myši, ktoré nie sú schopné v priebehu 30 sekúnd vyšplhať sa na vrchnú stranu sita, sú vyhodnotené ako neúspešné. Použitím dostatočných dávok a počtu pokusných zvierat sa môže ľahko stanoviť dávka TD₅₀ (dávka spôsobujúca 50 % neúspešnosť myší).

c) Test vyhodnocujúci 28 znakov správania pokusných zvierat, ktorý opísal S. Irin v Psychopharmacology 1968, 13, 222. Skupinám troch myší na každú dávku sa podávajú prírastkové množstvá testovanej zlúčeniny v rozmedzí od 25 do 400 mg/kg, potom sa bezprostredne po podaní dávky, 30 minút, 3 hodiny a 24 hodín po podaní dávky vyhodnocuje 28 znakov správania pokusných zvierat.

d) Test vyhodnocujúci znaky, ktoré sa typicky vyskytujú po podaní fenyleyklidínu. Správanie ako po podaní fenylcyklidínu (PCP) zahrnuje súbor vedľajších účinkov účinných kompetitívnych a nekompetitívnych antagonistov NMDA-receptorov. Pri triediacej skúške uskutočnenej na stanovenie, či testovaná zlúčenina má sklon k indukovaniu pred týmto uvedených znakov, sa krysám perorálne podá testovaná zlúčenina (vyjadrená ako násobok perorálnej dávky ED₅₀ na ochranu pri teste MES) a krysy sa umiestnia do individuálnych priehľadných plastových klietok, v kto rých sa 4 hodiny pozorujú na zistenie výskytu 5 charakteristických znakov správania, ktoré sprevádza podanie PCP a ktorými sú: hyperaktivita, ataxia, krúživý pohyb, kolísavý pohyb hlavou a retropulzia. Pre každú dávku sa pozoruje päť krýs a výsledky sa skontrolujú s výsledkami získanými pre kontrolnú skupinu pokusných zvierat, ktorým sa podal PCP. Úplný výskyt znakov u všetkých pokusných zvierat predstavuje známku 25, čo znamená, že päť krýs vykazuje všetkých päť znakov chovania. PCP dosahuje túto známku 25 pri desaťnásobku dávky ED_S0 (W. Koek, J. H. Woods, P. Omstein, 1987, Phsychopharmacology, 91, 297).

e) Test úniku po lište sa použije na stanovenie zhoršenia neurálneho stavu krýs (G. E. Garske a kol., Epilepsy Research, 1991, 9, 161). Krysy sa umiestnia na úzku lištu (lišta je široká 1,25 cm a je uložená 40 cm nad podložkou) do veľmi dobre osvetlenej kóje, odkiaľ je po lište prístup do postupne stemňovaného boxu spojeného na druhom konci s tmavou únikovou kójou (lišta dlhá 63 cm). Neurálny stav krysy sa považuje za zhoršený v prípade, že sa jej nepodarí zvládnuť prechod po lište. Pri tomto teste sa využívajú dve známe vlastnosti krýs motivujúce ich chovanie: strach z výšky a vyhľadávanie tmavého prostredia.

Lineárna farmakokinetika môže byť u krýs detekovaná vyhodnotením plochy pod krivkami koncentrácie v plazme versus čas, získaných po jedinom intravenóznom podaní testovanej zlúčeniny v rámci podávania rastúcich dávok (Smith a kol., Xenobiotica, 20,1187-1199, 1990).

Z hrdelnej žily sa v rôznych časových intervaloch v priebehu 24 hodín katétrom odoberajú vzorky krvi. Plazma sa oddelí odstredením, potom sa pomocou vysokotlakovej chromatografie a detekcie ultrafialovým svetlom stanoví koncentrácia testovanej zlúčeniny. Pre každú dávku sa vynesie na diagram časová závislosť koncentrácie testovanej zlúčeniny v plazme, potom sa vyhodnotí plocha pod každou krivkou. V prípade, že zlúčenina vykazuje lineárnu farmakokinetiku, potom je plocha pod krivkou závislosti koncentrácie v plazme od času pre danú dávku priamo úmemá podanej dávke. Zistenie takejto lineárnej farmakokinetiky u krýs indikuje skutočnosť, že takáto lineárna farmakokinetika by mala existovať aj u ľudí (Leander a kol., Epilepsia,33,696-704, 1992, str. 703).

Vynález sa ďalej týka spôsobu liečenia neurodegeneratívnej poruchy, ktorého podstata spočíva v tom, že sa pacientovi podá terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny podľa vynálezu. Zvlášť zaujímavý je taký spôsob, pri ktorom je dávka podanej zlúčeniny lineárne úmerná koncentrácii tejto zlúčeniny v krvnej plazme.

Pri uvedenej aplikácii sa bude použité dávkovanie samozrejme meniť v závislosti od konkrétnej použitej zlúčeniny, spôsobu podania a požadovaného liečenia. Avšak uspokojivé výsledky sa dosiahnu v prípade, keď sa zlúčeniny podľa vynálezu podávajú v denných dávkach od asi 0,1 do asi 20 mg na kilogram telesnej hmotnosti živočícha, ktoré sa výhodne podávajú v čiastkových dávkach 1- až 4-krát denne alebo vo forme formulácie umožňujúcej regulované uvoľňovanie účinnej dávky. U človeka činí celková denná dávka 5 až 1400 mg, výhodnejšie 10 až 100 mg, pričom jednotková dávková forma vhodná na perorálne podanie obsahuje 2 až 1400 mg účinnej zlúčeniny v kombinácii s pevným alebo kvapalným farmaceutickým nosičom alebo riedidlom.

Zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu použiť ako také alebo vo forme vhodných medicinálnych prípravkov na enterálne alebo parenterálne podanie. Predmetom vynálezu je ďalej farmaceutická kompozícia, ktorej podstata spočíva v tom, že obsahuje výhodne menej ako 80 % a výhodnejšie menej ako 50 % hmotnosti zlúčeniny podľa vynálezu v kombinácii s farmaceutický prijateľnými pomocnými látkami, riedidlom alebo nosičom.

Príklady takýchto riedidiel a nosičov sú: pre tablety a dražé: laktóza, škrob, mastenec, kyselina stearová, pre kapsuly: kyselina vínna alebo laktóza, pre injikovateľné roztoky: voda, alkoholy, glycerín, rastlinné oleje, pre čapíky: prírodné alebo stužené oleje alebo vosky.

V prípade, že zlúčenina podľa vynálezu sa má použiť na liečenie Parkinsonovej choroby, potom je zvlášť výhodnou prísadou farmaceutickej kompozície podľa vynálezu L-DOPA.

Predmetom vynálezu je tiež použitie zlúčeniny podľa vynálezu ako účinnej látky pri výrobe liečiva na liečenie neurodegeneratívnej poruchy.

Výhoda zlúčenín podľa vynálezu spočíva tiež v tom, že sú menej toxické, viac účinné, majú dlhší čas účinku, sú ľahšie absorbovateľné alebo majú ďalšie využiteľné vlastnosti a majú menšie vedľajšie účinky v porovnaní so zlúčeninami, ktoré sa až doteraz používali v skôr uvedenej terapeutickej oblasti.

V nasledujúcej časti opisu bude vynález bližšie objasnený pomocou konkrétnych príkladov uskutočnenia vynálezu, pričom tieto príklady majú iba ilustračný charakter a nijako neobmedzujú rozsah vynálezu, ktorý je jednoznačne vymedzený formuláciou patentových nárokov.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Príprava (S)-a-fenyl-2-pyridínetánamín-dihydrochloridu

a) a-Fenyl-2-pyridínetánamín-dihydrochlorid

Do ochladeného (0 °C) roztoku benzaldehydu (34,24 g, 0,323 mol) v 600 ml tetrahydrofuránu sa pridá lítiumbis(trimetylsilyl)amín (323 ml 1,0 M roztoku v tetrahydroíuráne, 0,323 mol), pričom sa tento prídavok pridáva po kvapkách v priebehu 30 minút. Táto zmes sa mieša pri teplote 0 °C 3 hodiny.

Do banky s okrúhlym dnom obsahujúcej ochladený (-78 °C) roztok 2-pikolínu (30,0 g, 0,323 mol) v tetrahydrofirráne (600 ml) sa separátne pridá n-butyllítium (n-BuLi)( 129,2 ml 2,5M roztoku v hexáne) v priebehu dvadsiatich minút.

Prvá reakčná zmes sa nechá zohriať na teplotu 0 °C a pri tejto teplote sa udržuje ďalších štyridsať minút. Druhá reakčná zmes (obsahujúca lítiovaný anión 2-pikolínu) sa v priebehu 20 minút pipetou pridá do prvej reakčnej zmesi. Po ďalších 30 minútach sa chladiaci kúpeľ odstaví a zmes sa nechá zohriať na teplotu miestnosti. Po ďalšej hodine sa reakčná zmes naleje do deliaceho lievika obsahujúcej ľad (1 1) a 12N kyselinou chlorovodíkovou (200 ml). Vodná vrstva sa premyje 3 x 200 ml dietyléteru, potom sa zalkalizuje 25 % roztokom hydroxidu sodného vo vode. Vodná vrstva sa potom extrahuje 2 x 200 ml chloroformu, potom sa chloroformové extrakty vysušia nad síranom horečnatým, prefiltrujú a zahustia vo vákuu. Zvyšok sa rozpustí v etylacetáte a okyslí nasýteným roztokom chlorovodíka v etylacetáte. Roztok sa zriedi dietyléterom a získaný pevný biely podiel sa odfiltruje a vysuší vo vákuu, pričom sa získa zlúčenina uvedená v názve.

Výťažok: 37,08 g (43 %), teplota topenia: 206-208 °C.

SK 281258 Β6

b) (S)-a-2-pyridínetánamín-dihydrochlorid

Do roztoku racemického a-fenyl-2-pyridínetánamínu (voľná zásada produktu zo stupňa a), získaná neutralizáciou vodného roztoku produktu zo stupňa a) 25 % roztokom hydroxidu sodného vo vode a extrakciou chloroformom) (10,96 g, 0,0553 mol) v etylacetáte (400 ml) sa pridá roztok kyseliny S(+)-mandľovej (8,41 g, 0,0553 mol) v etylacetáte (300 ml). Získaná zrazenina sa rekryštalizuje z horúceho etylacetátu (500 ml)(trikrát). Soľ sa zalkalizuje 25 % roztokom hydroxidu sodného vo vode, extrahuje 3 x 100 ml chloroformu, vysuší nad síranom horečnatým, prefiltruje a zahustí vo vákuu. Zvyšok sa rozpustí v etylacetáte (300 ml) a okyslí nasýteným roztokom chlorovodíka v etylacetáte. Získaný biely podiel sa odfiltruje a vysuší vo vákuu, pričom sa získa (-)-a-fenyl-2-pyridínetánamín dihydrochlorid. Výťažok: 5,5 g, teplota topenia: 220-222 “C, [a]_D = -87,3 °C (c = 1,0, metanol).

Filtrát z prvého vyzrážania sa neutralizuje 25 % roztokom hydroxidu sodného vo vode, extrahuje 2 x 250 ml chloroformu, vysuší nad síranom horečnatým, prefiltruje a zahustí vo vákuu. Zvyšok sa rozpustí v etylacetáte (500 ml) a získaný roztok sa pridá do roztoku kyseliny R(-)-mandľovej (6,5 g, 0,043 mol) v etylacetáte (500 ml). Zrazenina sa odfiltruje a trikrát rekryštalizuje. Soľ sa zalkalizuje 25 % roztokom hydroxidu sodného vo vode, extrahuje 3 x 100 ml chloroformu, vysuší nad síranom horečnatým, prefiltruje a zahusti vo vákuu. Zvyšok sa rozpustí v etylacetáte (300 ml) a okyslí nasýteným roztokom chlorovodíka v etylacetáte. Vzniknutý pevný biely podiel sa odfiltruje a vysuší vo vákuu, pričom sa získa požadovaná zlúčenina. Výťažok: 3,84 g, teplota topenia: 220-222 °C, [a]_D = +87,1 °C (c = 1,1, metanol).

Enantioméma čistota sa môže stanoviť derivatizovaním kyseliny mandľovej alebo dihydrochloridovej soli enantioméme čistým (enantioméma čistota vyššia ako 99,5 %) metylbenzylizokyanátom a analýzou pri použití vysokotlakovej kvapalinovej chromatografie so stĺpcom normálnej fázy a elučnej sústavy tvorenej zmesou etanolu a hexánu v objemovom pomere 6 : 94. Zistilo sa, že uvedeným spôsobom získaný enantiomér má enantiomému čistotu vyššiu ako 99,5 %.

Rôntgenová kryštalografia ukázala, že (+)-enantiomér má absolútnu stechiometriu (S).

Príklad 2

Zistilo sa, že pri perorálnom podaní má zlúčenina z príkladu 1 pri prevencii tonickej extenzie zadnej končatiny krýs, indukovanej maximálnym elektrošokom (opísané pred týmto) účinnosť zodpovedajúcu hodnote ED₅₀ 3,7 mg/kg. Jej enantiomér má hodnotu ED₅₀ rovnú 20,2 mg/kg.

Claims (6)

1. (S)-a-Fenyl-2-pyridínetánamín s enantiomémou čistotou vyššou ako 90 % a jeho farmaceutický prijateľné deriváty.

2. (S)-a-Fenyl-2-pyridínetánamín s enantiomémou čistotou vyššou ako 99 % a jeho farmaceutický prijateľné deriváty.

3. Čistý (S)-a-fenyl-2-pyridínetánamín a jeho farmaceutický prijateľné deriváty.

4. Farmaceutická kompozícia prispôsobená na podávanie ľuďom na poskytnutie v podstate lineárnej farmakokinetickej odozvy, vyznačujúca sa tým, že obsahuje (S)-a-fenyl-pyridínetánamín podľa niektorého z nárokov 1 až 3 alebo jeho farmaceutický prijateľný derivát v zmesi s farmaceutický prijateľnou prísadou, riedidlom alebo nosičom.

5. (S)-a-Fenyl-2-pyridínetánamín podľa niektorého z nárokov 1 až 3 alebo jeho farmaceutický prijateľný derivát na použitie ako liečivo.

6. Použitie (S)-a-fenyl-2-pyridínetánamínu podľa niektorého z nárokov 1 až 3 alebo jeho farmaceutický prijateľného derivátu ako účinnej látky na výrobu liečiva na liečenie neurodegenerativnej poruchy.