SK278722B6 - Biocídny prostriedok - Google Patents

Description

Vynález sa týka biocídnych prostriedkov na hubenie škodlivých organizmov.

kde R¹ predstavuje skupinu vzorca -CQZR alebo kyanoskupinu; V J. Org. Chem, zv. 51, č. 10, 1986, str. 1891 až 1894 je okrem iného opísaný 2-kyanoimidazol a pod.; a v Research Disclosure, jún 1986, str. 323 až 324 5 (C. A. 106, 49942e) sú okrem iného opísané zlúčeniny všeobecného vzorca

Doterajší stav techniky

Príklady až dosiaľ navrhnutých zlúčenín imidazolového typu sú uvedené ďalej.

V belgickom patente č. 852313 (publikovanom 12. septembra 1977) sú opísané deriváty 4,5-dichlór-2-imidazolkarboxylovej kyseliny všeobecného vzorca /V^cl xízc~< jl N-^Cl

H

kde CXYZ predstavuje atóm uhlíka s tromi väzbami pripojenými k heteroatómom. V japonskej patentovej publikácii č. 15625/85 (publikovanej 20. apríla 1985) je opísaná nasledujúca reakčná schéma:

V žiadnom z citovaných literárnych prameňov nie sú opísané zlúčeniny, ktoré by obsahovali v imidazolovom kruhu substituovanú sulfonylovú skupinu.

V japonskej patentovej prihláške (OPI) č. 4303/80 (publikovanej 12. januára 1980) (označenie OPI je používané pre publikovanú patentovú prihlášku, ktorá nebola podrobená prieskumu) je opísaný l-(N,N-di- metylsulfamoyl)-4,5-dikyanoimidazol vzorca

V žiadnej z týchto publikácií nie sú opísané zlúčeniny, ktoré by obsahovali v polohe 4 a 5 imidazolového kruhu iné substituenty ako atómy chlóru a ktoré by obsahovali v imidazolovom kruhu substituovanú sulfonylovú skupinu.

V Recl. Tráv. Chim. Pays-Bas 92(3), 449 až 459 sú okrem iného opísané zlúčeniny vzorca v C. A., 95: 7283q [japonská patentová prihláška (OPI) č. 157570/80, dátum publikácie 8. decembra 1980] sú opísané deriváty sulfamoylimidazolu

S0jN(CHj)₃

CN

CONKj

SOjHlCHjh

Iľ-ÁCN

NC

fenyl fenyl v C. A., 101: 7092u (J. Chem. Soc., Perkin Trans. 1, 1984 (3, 481 až 486) je opísaná okrem iného zlúčenina vzorca v DT-OS 2 317 453 (dátum publikácie 11. októbra 1973) sú okrem iného opísané kvatemé amóniové soli vzorcov (Et)₃Si

SO_ÄM(CHj)

v J. Org. Chem., zv. 44, č. 16, 1979 sú na str. 2902 až 2906 opísané zlúčeniny vzorca

H kde R predstavuje atóm vodíka alebo metylskupinu;

v EP 31086 (dátum publikácie: 1. júla 1981) sú opísané zlúčeniny všeobecného vzorca,

H

V žiadnej z uvedených citácií nie sú opísané iné zlúčeniny ako zlúčeniny obsahujúce v polohe 2 imidazolového kruhu ako substituent atóm vodíka, atóm lítia alebo trietylsilylskupinu.

V japonskej patentovej prihláške (OPI) č. 142164/87 (publikovanej 25. júna 1987) sú opísané zlúčeniny 4,5-dichlórimidazolu všeobecného vzorca,

SO-jKR⁴ R*^- ale nejede o zlúčeniny s inými substituentmi v polohe 4 a 5 imidazolového kruhu ako o atómy chlóru.

V ďalej uvedených citáciách sú opísané imidazopyridínové zlúčeniny a/alebo benzimidazolové zlúčeniny, v ktorých je imidazolový kruh s benzénovým a/alebo py2 rimidínovým jadrom:

US patent č. 3609157 (vydaný 28. septembra 1971) US patent č. 3681369 (vydaný 1. augusta 1972) belgický patent č. 830719 (publikovaný 29. decembra 1975) belgický patent č. 845641 (publikovaný 28. februára 1975) US patent č. 4536502 (vydaný 20. augusta 1985) US patent č. 4579853 (vydaný 1. apríla 1986) francúzsky patent č. 2559150 (publikovaný 9. augusta 1985) japonská patentová prihláška (OPI) č. 103873/86 (publikovaná 22. mája 1986) japonská patentová prihláška (OPI) č. 22782/87 (publikovaná 30. januára 1987)

EP 219192 (publikovaný 22. apríla 1987) japonská patentová prihláška (OPI) č. 195379/87 (publikovaná 28. augusta 1987)

EP 239508 (publikovaný 30. septembra 1987)

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu je biocidny prostriedok, ktorého podstata spočíva v tom, že ako účinnú látku obsahuje imidazolový derivát všeobecného vzorca,

v ktorom

R¹ znamená kyanoskupinu alebo zvyšok vzorca -CSNH₂ a

R² a R³ predstavujú vždy atóm vodíka, atóm halogénu, 35 kyanoskupinu, naftylovú skupinu, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka prípadne substituovanú jedným alebo niekoľkými atómami halogénov alebo fenylovými skupinami, alkenylovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka prípadne sub- 40 stituovanú jedným alebo niekoľkými atómami halogénov, fenylovú skupinu prípadne substituovanú jedným alebo niekoľkými atómami halogénov, alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, halogénovanými alkylovými skupinami s 1 45 až 4 atómami uhlíka, alkoxyskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, halogénovanými alkoxyskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, alkyltioskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, halogénovanými alkyltioskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, nitroskupi- 50 nami alebo kyanoskupinami, tienylovú skupinu prípadne substituovanú jedným alebo niekoľkými atómami halogénov alebo alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka alebo zvyšok vzorca -SR⁴, v ktorom R⁴ predstavuje alkylovú skupinu s 55 1 až 6 atómami uhlíka alebo fenylovú skupinu prípadne substituovanú jedným alebo niekoľkými atómami halogénov, s tým obmedzením, že R² a R³ neznamenajú súčasne atómy halogénov. 60

V ďalšom texte jc opísaný spôsob výroby imidazolových derivátov všeobecného vzorca (I) a medziprodukty.

Alkylové skupiny s 1 až 4 atómami uhlíka, alkylové časti alkoxyskupín s 1 až 4 atómami uhlíka a alkylové časti alkyltioskupín s 1 až 4 atómami uhlíka v zlúčení- 65 nách uvedeného všeobecného vzorca (I) môžu zahŕňať metylovú, etylovú, n-propylovú, izopropylovú, n-butylovú, sek. butylovú, izobutylovú a terc, butylovú skupinu. Alkylové skupiny s 1 až 6 atómami uhlíka môžu okrem uvedených alkylových skupín s 1 až 4 atómami uhlíka zahŕňať i skupinu n-pentylovú a n-hexylovú. Okrem uvedených príkladov pre alkylové skupiny s 1 až 6 atómami uhlíka môžu alkylové skupiny s 1 až 12 atómami uhlíka zahŕňať i skupinu heptylovú, oktylovú, nonylovú a decylovú. Cykloalkylovými skupinami s 3 až 6 atómami uhlíka môžu byť skupiny cyklopropylová, cyklobutylová, cyklopentylová a cyklohexylová. Do definície alkenylových skupín s 2 až 4 atómami uhlíka môže patriť alylová skupina a pod. Okrem príkladov uvedených pre alkenylové skupiny s 2 až 4 atómami uhlíka môžu alkenylové skupiny s 2 až 6 atómami uhlíka zahŕňať i pentenylovú skupinu a pod. Alkenylové skupiny s 2 až 10 atómami uhlíka môžu okrem uvedených príkladov alkenylových skupín s 2 až 6 atómami uhlíka zahŕňať i geranylovú skupinu a pod. Atómami halogénov môžu byť atómy chlóru, brómu, fluóru ajódu.

Nové imidazolové deriváty uvedeného všeobecného vzorca (I) je možné vyrobiť postupom podľa nasledujúcej reakčnej schémy:

aä 150 °C

---------->

aä 48 hodín + y-so₂H⁴ ------->

(III)

(I)

Vo vzorcoch uvedených v tejto schéme majú symboly R¹, R², R³ a R⁴ uvedený význam a Y predstavuje atóm halogénu.

Zlúčeniny uvedeného všeobecného vzorca (I), v ktorom R¹ znamená kyanoskupinu, je možné pripraviť postupom podľa nasledujúcej reakčnej schémy:

Schéma B

stupeň 1 ---------->

Y-so₂R< cm)

H 10 - 150 °0 si 48 hodín (II-l)

Stupeň 2 n -O^Hgli/tetrahydrofurán ------------------------)

HJ-T

-80 aá 30 °O 1 ež 24 hodín

SK 278722 Β6

Π II11 íl!

Vo vzorcoch uvedených v tejto schéme majú symboly R², R³, R⁴, R⁷ a Y uvedený význam.

Na výrobu zlúčeniny uvedeného všeobecného vzorca (1-2), v ktorom R³ predstavuje skupinu -SR⁷, je možné v stupni 2 postupu B použiť namiesto zlúčeniny R³-I zlúčeninu všeobecného vzorca R⁷SSR⁷.

Tie zlúčeniny všeobecného vzorca (I), v ktorom R¹ znamená kyanoskupinu a R³ predstavuje atóm vodíka, chlóru alebo brómu, je možné tiež pripraviť postupom podľa nasledujúcej reakčnej schémy:

Schéma C

ež 43 hodín

(II-2)

Stupeň 2 traky crofurán

----------------------->

n²-i'

-SO až JO °0 až 24 hodín

Vo vzorcoch uvedených v tejto reakčnej schéme majú symboly R², R⁴ a R⁷ uvedený význam, R² a R znamenajú súčasne atóm vodíka, atóm chlóru alebo atóm brómu a Y' predstavuje atóm chlóru, brómu alebo jódu.

Na výrobu zlúčenín uvedeného všeobecného vzorca (1-4), v ktorom R² predstavuje skupinu -SR⁷, sa dá v stupni 2 postupu C použiť namiesto zlúčeniny R²-Y zlúčenina všeobecného vzorca R⁷SSR⁷ a na výrobu zlúčenín, v ktorých R² predstavuje skupinu -CH(0H)-R¹³, kde R¹³ znamená alkylovú skupinu alebo prípadne substituovanú fenylovú skupinu, sa dá v stupni 2 postupu C použiť namiesto zlúčeniny R²-Y' zlúčenina všeobecného vzorca R¹³-CHO.

Zlúčeniny uvedeného všeobecného vzorca (I), v ktorom R¹ predstavuje skupinu -CSNII₂ alebo -CSNHCOR⁶, jc možné pripraviť aj postupom podľa nasledujúcej reakčnej schémy:

Stupeň 1

Y-SOgR* (XII) «3 150 °c 1 až 48 hodín

Stupeň £

V

-------------—>

dioxáu, trietylaaín aŽ 70 O»1 až 5 hodín

Stupeň 3

R^COCl acstcDf pyrldín 0 až Q®

0,5 aŽ 5 hodín

Vo vzorcoch uvedených v tejto schéme majú R², R³, R⁶ a Y uvedený význam.

Postup A a stupne 1 postupov B až D sa podľa potreby prípadne uskutočňujú v prítomnosti rozpúšťadla a 5 akceptora kyseliny.

Ako príklady vhodných rozpúšťadiel je možné uviesť aromatické uhľovodíky, ako je benzén, toluén, xylén, chlórbenzén a pod., cyklické alebo acyklické alifatické uhľovodíky, ako je chloroform, tetrachlórmetán, 10 metylénchlorid, dichlóretán, trichlóretán, n-hexán, cyklohexán a pod., étery, ako je dietyléter, dioxán, tetrahydrofurán a pod., ketóny, ako je acetón, metyletylketón, metylizobutylketón a pod., nitrily, ako je acetonitril, propionitril a pod., a aprotónne poláme rozpúšťadlá, ako 15 dimetylformamid, N-metylpyrolidón, dimetylsulfoxid, sulfolán a pod.

Ako akceptor kyseliny je možné použiť ľubovoľnú anorganickú alebo organickú zásadu. Ako príklady vhodných anorganických zásad je možné uviesť hydro20 xidy alkalických kovov, ako je hydroxid sodný, hydroxid draselný a pod., uhličitany, alkalických kovov a kovov alkalických zemín, ako je bezvodý uhličitan draselný, bezvodý uhličitan vápenatý a pod., hydridy alkalických kovov, ako je hydrid sodný, alkalické kovy, ako je 25 kovový sodík a pod. Z vhodných organických zásad je možné uviesť trietylamín a pod.

Opísané reakcie je možne uskutočňovať v prítomnosti vhodného katalyzátora. Ako príklady takých katalyzátorov je možné uviesť katalyzátory fázového preno30 su, ako sú kvartéme amóniové deriváty.

Ako atómy halogénov vo význame symbolu Y v uvedenom všeobecnom vzorci (III) je možné uviesť atóm chlóru, atóm brómu, atóm jódu a atóm fluóru, pričom výhodným halogénom je chlór.

Typické príklady medziproduktov všeobecného vzorca (II), používaných na výrobu imidazolových derivátov všeobecného vzorca (I) podľa vynálezu, sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke 1.

.. Tabuľka 1

(1-6)

	medziprodukt č.	R1	R2	R 3	teplote topenie (°C)
50	1	CH	Br	H	196-201
	2	CH	3-trlfluórMtylfenyI	H	160-168
	3	CH	C1	CHj	194-196
55	4	CH	4-metoxyfenyl	01	150-155
5	Ctí	fenyl	CH3	222-223
	6	ON	fenyl	Br	120-125
	7	Cti	4-fluórfenjl·	H	211-213
60	8	CH	4-ttétylfenyl	H	228-232
9	ON	4-wetylfenyl	Br	142-144
	10	ON	4-fluôrfenyl	Br	176-178
	11	CH	314-dlchlorfe ny1	H	125-121
65	12	CN	4-aetylfenyl	CX	124-129

Tabuľka 1 - pokračovanie

Tabuľka 1 - pokračovanie

madzinrodukt 5»	R1	R2	R-	. τβριοτα ’ topenie r°)
13	CN	C1	H	150-153
u	CN	η-^Ηγ	C1	107-109
15	CN	fanyl	C1	149-151
16	CN	3-rcetylfenyl	01	140-142
17	CN	3,4-dinetylfenyl	C1	150-152
18	CN	4-flu<írfenjl	C1	153-155
19	CN	4-bróafenyl	C1	162-167
20	CN	4-et»ylfenyl	C1	141-145
21	CN	4-etylfenyl	H	214-217
22	CN	3-oetox.yfenyl	H	218-220
23	CN	4-nitrofenyl	H	830-235
24	CN	5-chlór-2-tienyl	H	202-206
25	CN	SCHj	K
26	CN	fenyltio	H	166-169
27	CK	fanyl	CN	207-215
28	CN	11	P
29	CH	2-neftyl	01	146-149
30	CN	2-aaftyl	H	253-255
31	CK	4-nltrof«nyl	01	189-191
32	CN	4-chlorfanyl	H	215-224
33	CH	4-ohlórfenyl	C1	178-151
34	CN	2-chlórfenyl	C1	145-152
35	CN	2-chlórfenyl	Br	152-156
36	OH	4-1® opr opylíe r.y 1	H	180-164
37	CH	4- netyltlofenyl	B	217-219
38	CN	4- (222 -trifluoretoxy)fenyl	H	195-198
3?	CN	CE3	S°2	125-130
40	CM	-tero.C^Hg	Br	120-127
41	CN	2-metylfenyl	H
4?	CN	2-metylfenyl	01
43	CN	5-oetyl-2-ŕuryi	H	169-171
44	CN	3,4-dittetoxyfenyl	H	188-190
45	CN	4-etoxyfenyl	K	218-219
46	CN	3-metyl-4-netoiyfenyl	H	199-205
47	CN	2-tienyl	H	195-203
4B	OK	4-( 2 2 *, 2 '-trifluór- etaxy)fenyl	01	164-166
49	CH	4-(2,2*,2 z-t rif luóretoxy)renyl	Br	150-155
50	CN	3-oetyl-4-oietoxy- fanyl	01	145-149
51	CN	3-chlór-4“aetylfenyl	Br	190-194
52	CN	ch3	CN	142-145
53	ON	C2H5	K	127-129
54	CN	c2h5	C1	138-140

medziproduki 3·	b’	R2	Ä3	teplota topený
55	CN	n-C3ST	K	52-54
56	ON	η-Ο^Ηγ	I	106-109
57	CN	η-ο4κ9	H	83-85
58	CN	a-C4®9	01	107-109
59	CN	n-°5Bll	B	89-92
60	CN	η-0Λ1	C1	109-110
61	CN	Izo-OjHy	H	88-91
62	CN	Íeq-OjH?	C1	84-37
63	CN	120-04¾	H
64	CN	110-04¾	01	142-145
65	CN	tíľo.c^	H	130-135
66	CN	tere.C^	01	120-124
67	ON	i«-o5nu	B	144-146
68	ON	!'0-05Hu	cx	104-107
69	CN	oyklopropyl	C1	170-163
70	CN	cyklohexyl	H	185-190
71	CN	oyklohexyl	C1	130-133
72	CK	3-chlórpropyl	01	117-120
73	CN	CHgOCHj	01
74	CN		C1
75	CN	banzyl	01	144-246
76	CN	fenetyl	01	147-152
77	CN	3¾¾	H	112-115
78	Cti	SO2U5	C1	128-131
79	Cil	3-0-04¾	H	97-99
80	CN	8-n-04H9	C1	95-99
81	CN	3-fluórpropyl	C1
82	CM	302K(«Íj)2	H	175-180
83	CN	3-chlórfenyl	H	140-143
84	CN	3-chWrfenyl	C1	124-128
B5	CN	2,3-dichldrftnyl	H	202-206
86	CN	2,3-dichlórfenyl	01	19B-204
87	ON	3-chlór-4-iaetoxyfenyl	C1	153-160
88	CN	3-chl6r-4-’etoxyfenyl	Br	161-163
89	ON	3-ohlór-4-metylfenyl	C1	165-169
90	CH	4-kyanofenyl	H	240-244
91	CN	4-kyanofanyl	C1	250-255
92	CN	4-kyanofenyl	Br	239-244
93	ON	4-etoxyfenyl	C1	151-153
94	CN	4-etoxyfenyl	Br	140-145
95	CN	2-fluórfanyl	H	190-195
96	ON	2-fluórfonyl	C1	155-159
97	CN	a-íetoiyrsnyl	H	155-159
98	CN	2-netoxyfenyl	01	223-230
99	CN	3,4->etyléíidioxyf enyl	H	228-231
100	CN	314-aetyléndloxyfenyl	01	149-152
101	CN	3 >4-aetyléndioxyfenyl	Br	166-169

.1 llll 11.11 m

V prípade, že zvyšky s významom symbolov R² a R³ sú odlišné, zahŕňajú medziprodukty všeobecného vzorca (II) tautoméme látky prislúchajúce nasledujúcim všeobecným vzorcom (Il-a) a (Il-b),

v ktorých symboly R , R² a R³ majú uvedený význam.

V súlade s tým v prípade, že sa imidazolové deriváty všeobecného vzorca (I) podľa vynálezu pripravujú s použitím zlúčenín všeobecného vzorca (II) ako východiskových látok, je možné získať produkty zodpovedajúce uvedeným vzorcom (I-a) a (I-b), hodín (výhodne od 5 až 24 hodín).

Ako zmes izomérov na delenie podľa opísaných metód E-l až E-3 sa výhodne používa zmes obsahujúca čo najväčšie množstvo jedného z obidvoch izomérov. Takúto zmes je možné získať vhodnou voľbou reakčných podmienok v opísanom postupe A, napríklad vhodnou voľbou druhu rozpúšťadla a akceptora kyseliny, množstva týchto činidiel, reakčnej teploty, reakčného času a pod.

Imidazolové deriváty, v ktorých R¹ znamená skupinu -CSNH₂ alebo -CSNHR⁵, kde R⁵ má uvedený význam, je možné pripraviť zo zlúčenín všeobecného vzorca (I-b), kde R¹ predstavuje kyanoskupinu, separovaných s použitím opísanej metódy E-l, E-2 alebo E-3, napríklad nasledujúcim postupom:

v ktorých R¹, R², R³ a R⁴ majú uvedený význam.

V prípade, že R² a R³ predstavujú odlišné zvyšky, sú imidazolové deriváty všeobecných vzorcov (I-a) a (I-b) tautoméme. To isté platí o zlúčeninách všeobecných vzorcov (1-1), (1-5), (1-6) a (1-7), opísaných pri postupoch B až D a pod.

Imidazolové deriváty uvedených všeobecných vzorcov (I-a) a (I-b) sa dajú oddeliť, a to napríklad opísanými metódami E-l až E-3.

E-l Metóda s použitím chromatografie

Individuálne látky je možné izolovať zo zmesi izomérov všeobecných vzorcov (1-a) a (I-b) pomocou chromatografie na stĺpci silikagélu, preparatívnej kvapalinovej chromatografie s vysokou rozlišovacou schopnosťou, veľmi rýchlej chromatografie a pod. V prípade chromatografie na stĺpci silikagélu je možné ako elučné činidlo používať napríklad n-hexán, tetrachlórmetán, metylénchlorid, chloroform, etylacetát alebo zmesi týchto rozpúšťadiel.

E-2 Metóda s použitím prekryštalizovania

Individuálne komponenty je možné izolovať zo zmesi izomérov všeobecných vzorcov (I-a) a (I-b) prekryštalizovaním s použitím vhodného rozpúšťadla, ako napríklad tetrachlórmetánu, metylénchloridu, chloroformu, 1,2-dichlóretánu, etylacetátu, dietyléteru, tetrahydrofuránu, acetónu alebo zmesi týchto rozpúšťadiel.

E-3 Metóda s použitím rozkladu

Individuálne komponenty jc možné izolovať zo zmesi izomérov všeobecných vzorcov (I-a) a (I-b) pomocou selektívnej hydrolýzy uskutočňovanej pri teplote od 0 do 80 °C (výhodne od teploty miestnosti do 50 °C) 1 až

Vo vzorcoch uvedených v tejto reakčnej schéme majú R², R³, R⁴ a R⁶ uvedený význam.

Syntézu imidazolových derivátov podľa vynálezu ilustrujú nasledujúce príklady uskutočnenia, ktorými sa však rozsah vynálezu nijako neobmedzuje.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Syntéza 3-kyano-l-dimetylsulfamoylimidazolu (zlúčenina č. 1)

Pri teplote miestnosti sa zmieša 30 g 2-kyanoimidazolu, 53,4 g bezvodého uhličitanu draselného a 600 ml acetonitrilu. Výsledná zmes sa nechá 2 hodiny reagovať za varu pod spätným chladičom, potom sa ochladí a pridá sa k nej 55,6 g dimetylsulfamoylchloridu, nato sa zmes ďalšie 2 hodiny zohrieva k varu pod spätným chladičom.

Po ukončení reakcie; sa reakčná zmes vyleje do vody a extrahuje sa metylénchloridom. Extrakt sa premyje vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa oddestiluje. Zvyšok sa vyčistí chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla. Získa sa 28,0 g 2-kyano-1-dimetylsulfamoylimidazolu (zlúčenina č. 1) s teplotou topenia 74 až 76 °C.

Príklad 2

Syntéza 2-kyano-1 -dimetylsulfamoy 1-5-fenyltioimidazolu (zlúčenina č. 10-b)

Do štvorhrdlovej banky sa v prúde dusíka predloží 12,0 g 2-kyano- 1-dimetylsulfamoylimidazolu (zlúčenina č. 1) a 240 ml suchého tetrahydrofuránu. K. zmesi sa za

B6

SK chladenia v kúpeli tvorenom tuhým oxidom uhličitým v acetóne na -75 °C alebo na nižšiu teplotu prikvapká

41.3 ml 1,6 M roztoku n-butyllítia v hexáne (výrobok firmy Aldrich). Po skončení prikvapkávania sa zmes nechá ešte 15 minút reagovať pri uvedenej teplote, a potom sa k nej pri teplote nižšej ako -70 °C prikvapká roztok 17 g difenyldisulfidu v 30 ml tetrahydrofuránu. Výsledná zmes sa potom za miešania nechá cez noc ohriať na teplotu miestnosti.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes vyleje do vody a extrahuje sa 500 ml etylacetátu. Extrakt sa premyje vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a etylacetát sa oddestiluje. Zvyšok sa vyčistí chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučncho činidla. Získa sa 4,3 g 2-kyano-l-dimetylsulfamoyl-5-fenyltioimidazolu (zlúčenina č. 10-b) s teplotou topenia 106 až 107 °C.

Príklad 3

Syntéza 4-chlór-2-kyano-1 -dimetylsulfamoyl-5-n-propylimidazolu (zlúčenina č. 16-b) (1) Analogickým postupom ako v príklade 2 sa reakciou 12,0 g 2-kyano-l-dimetylsulfamoylimidazolu (zlúčenina č. 1) a 15,3 g n-propyljodídu pripraví 4,8 g 2-kyano-1 -dimetylsulfamoyl-5-n-propylimidazolu (zlúčenina č. 3-b) s teplotou topenia 51 až 52 °C.

(2) 4,8 g 2-kyano-l-dimetylsulfamoyl-5-n-propylimidazolu pripraveného v odseku (1),. 40 ml pyridínu a

11.4 g pyridíniumchloridu sa zmieša a zmes sa mieša 4 hodiny pri teplote 90 °C. Po ukončení reakcie sa pyridín oddestiluje a odparok sa extrahuje etylacetátom. Extrakt sa premyje vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a etylacetát sa oddestiluje. Zvyšok sa vyčistí chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím zmesi etylacetátu a nhexánu ako elučného činidla. Po separácii sa získa 2,46 g 2-kyano-4(5)-n-propylimidazolu (medziprodukt č. 55) s teplotou topenia 52 až 54 °C.

(3) Zmieša sa 2,35 g 2-kyano-4(5)-n-propylimidazolu pripraveného v odseku (2), 80 ml chloroformu a 2,6 g N-chlórsukcínimidu a zmes sa nechá 4 hodiny reagovať za varu pod spätným chladičom. Po ukončení reakcie sa k reakčnej zmesi pridá. 200 ml vody, organická vrstva sa premyje, vodou, vysuší bezvodým síranom sodným a chloroform sa oddestiluje. Zvyšok sa vyčistí chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím zmesi rovnakých dielov etylacetátu a n-hexánu ako elučného činidla. Po separácii sa získa 2,2 g 4(5)-chlór-2-kyano-5(4)-n-propylimidazolu (medziprodukt č. 14) s teplotou topenia 107 až 109 °C.

(4) Zmieša sa 2,0 g 4(5)-chlór-2-kyano-5(4)-n-propylimidazolu pripraveného v odseku (3), 30 ml acetonitrilu, 1,95 g bezvodého uhličitanu draselného a 1,86 dimetylsulfamoylchloridu. Zmes sa postupne zohreje k varu a nechá sa 1 hodinu reagovať za varu pod spätným chladičom. Po ukončení reakcie sa z reakčnej zmesi oddestiluje acetón, ku zvyšku sa pridá 100 ml vody a zmes sa extrahuje 50 ml metylénchloridu. Extrakt sa premyje vodou, vysuší bezvodým síranom sodným a metylylénchlorid sa oddestiluje. Zvyšok sa nechá stáť cez noc, a potom sa podrobí analýze, podľa ktorej sa jeden z dvoch izomérov prítomných v zmesi rozložil a premenil sa späť na východiskový 4(5)-chlór-2-kyano-5(4)-n-propylimidazol. Zvyšok obsahujúci druhý izomér sa vyčistí chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla. Po separácii sa získa 1,1 g 4-chlór-2-kyano-1 -dimetylsulfamoyl-5-n-propyl imidazolu (zlúčeninina č. 16-b) s teplotou topenia 64 až 66 °C.

Príklad 4

Syntéza 2-kyano-1 -dimetylsulfamoyl-4(5)-fenylimidazolu (zlúčenina č. 4) (1) V 320 ml acetónu sa rozpustí 23,04 g 4(5)-fenylimidazolu a k roztoku sa pridá 12,14 g bezvodého uhličitanu draselného. Zmes sa 2 hodiny zohrieva pri vare pod spätným chladičom, potom sa ochladí a prikvapká sa k nej 45 ml acetónového roztoku obsahujúceho 25,25 g dimetylsulfamoylchloridu. Po ukončení pridávania sa zmes k dokončeniu reakcie zohrieva k varu pod spätným chladičom 4,5 hodiny.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes ochladí, tuhý materiál sa odfiltruje, z filtrátu sa za zníženého tlaku oddestiluje rozpúšťadlo a zvyšok sa vyčistí chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla. Získa sa 17,8 g 1-dimetylsulfamoyl-4(5)-fenylimidazolu s teplotou topenia 96 až 100 °C.

(2) V 290 ml tetrahydrofuránu sa rozpustí 17 g 1-dimetylsulfamoyl-4(5)-fenylimidazolu pripraveného v odseku (1), roztok sa v prúde dusíka ochladí na -70 °C a v priebehu 30 minút sa k nemu prikvapká 51 ml 1,6 M roztoku n-butyllítia v hexáne. Po ukončení prikvapkávania sa reakčná zmes 30 minút mieša pri teplote -70 °C, a potom sa k nej prikvapká 12 ml tetrahydrofúranového roztoku obsahujúceho 6 g Ν,Ν-dimetylformamidu. Po ukončení pridávania sa reakčná zmes 15 hodín mieša, pričom sa jej teplota nechá pozvoľne vystúpiť na teplotu miestnosti.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes vyleje do vody s ľadom a extrahuje sa etylacetátom. Po premytí extraktu vodou sa organická vrstva vysuší bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa oddestiluje za zníženého tlaku. Zvyšok poskytne po vyčistení chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím zmesi etylacetátu a n-hexánu (1 : 2) ako elučného činidla 12,8 g 1-dimetylsulfamoyl-2-formyl-4(5)-fenylimidazolu s teplotou topenia 86 až 89 °C.

(3) V 120 ml pyridínu sa rozpustí 11,16 g 1-dimetylsulfamoyl-2-formyl-4(5)-fenylimidazolu pripraveného v odseku (2) a 5,56 g hydroxylamín-hydrochloridu a k roztoku sa pri teplote miestnosti prikvapká 24 ml acetanhydridu. Po ukončení pridávania sa teplota zmesi postupne zvýši a zmes sa nechá 12 hodín reagovať pri teplote 100 °C.

Po ukončení reakcie sa rozpúšťadlo oddestiluje za zníženého tlaku, ku zvyšku sa pridá 125 ml vody a vyzrážaný tuhý materiál sa odfiltruje. Surový produkt sa rozpustí v etylacetáte a vyčistí sa chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím etylacetátu ako elučného činidla. Získa sa 5,55 g 2-kyano-4(5)-fenylimidazolu s teplotou topenia 203 až 205 °C.

(4) V 88 ml acetónu sa rozpustí 1,7 g 2-kyano-4(5)-fenylimidazolu pripraveného v odseku (3) a k roztoku sa pridá 1,7 g bezvodého uhličitanu draselného. Zmes sa potom 2 hodiny zohrieva k varu pod spätným chladičom.

Po ochladení sa k zmesi prikvapká 6 ml acetónového roztoku obsahujúceho 1,7 g dimetylsulfamoylchloridu a po skončení prikvapkávania sa výsledná zmes po dokončení reakcie 2 hodiny zohrieva k varu pod spätným chladičom.

Reakčná zmes sa ochladí a tuhá látka sa odfiltruje. Z filtrátu sa za zníženého tlaku oddestiluje rozpúšťadlo a zvyšok sa extrahuje etylacetátom. Extrakt sa premyje vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a rozpúš7 ťadlo sa oddestiluje pri zníženom tlaku. Získajú sa 2 g 2-kyano-1 -dimety lsulfamoyl-4(5)-fenylimidazolu (zlúčenina č. 4) s teplotou topenia 101 až 102 °C.

Príklad 5

Syntéza 4(5)-chlór-2-kyano-1 -dimetylsulfamoyl-5(4)-fenylimidazolu (zlúčenina č. 17) a 4-chlór-2-kyano-l-dimetylsulfamoyl-5-fenylimidazolu (zlúčenina č. 17-b).

(1) v 100 ml chloroformu sa rozpustí 1,352 g 2-kyano-4(5)-fenylimidazolu, k roztoku sa pridá 1,175 g N-chlórsukcínimidu a zmes sa 4 hodiny zohrieva k varu pod spätným chladičom.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes vyleje do vody a extrahuje sa chloroformom. Extrakt sa premyje vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa oddestiluje pri zníženom tlaku. Zvyšok poskytne po vyčistení chromatografíou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla 1,28 g 4(5)-chlór-2-kyano-5(4)-fenylimidazolu (medziprodukt č. 15) s teplotou topenia 149 až 151 °C.

(2) V 6 ml acetónu sa rozpusti 0,43 g 4(5)-chlór-2-kyano-5(4)-fenylimidazolu pripraveného v odseku (1) a k roztoku sa pridá 0,29 g bezvodého uhličitanu draselného a 0,36 g dimetylsulfamoylchloridu. Výsledná zmes sa potom nechá 30 minút reagovať za varu pod spätným chladičom.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes vyleje do vody a extrahuje etylacetátom. Extrakt sa po premytí vodou vysuší bezvodým síranom sodným, rozpúšťadlo sa oddestiluje pri zníženom tlaku a zvyšok sa vyčistí chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla. Získa sa 0,5 g 4(5)-chlór-2-kyano-l-dimetylsulfamoyl-5(4)fenylimidazolu (zlúčenina č. 17) s teplotou topenia 106 až 109 °C.

Podľa spektroskopie NMR je uvedený produkt tvorený zmesou izomérov skladajúcou sa z takmer rovnakých dielov 4-chlór-2-kyano-1 -dimetyIsulfamoy Ι-5-fenylimidazolu a 5-chlór-2-kyano-l-dimetylsulfamoyl-4-fenylimidazolu.

(3) 2,9 g zmesi týchto izomérov, pripravenej analogickým postupom ako v odseku (2), sa nechá 24 hodín stáť pri teplote miestnosti, a potom sa vyčistí chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla. Získa sa 1,15 g 4-chlór-2-kyano-l-dimetylsulťamoyl- 5-fenylimidazolu (zlúčenina 17-b) s teplotou topenia 109 až 112 °C. Ďalej sa potom z tohto produktu izoláciou a čistením získa 0,7 g 4(5)-chlór-2-kyano-5(4)-fenylimidazolu (medziprodukt č. 15).

Príklad 6

Syntéza 4(5)-chlór-2-kyano-1 -dimetylsulfamoyl-5(4)-(4-metylfenyljimidazolu (zlúčenina č. 18) a 4-chlór-2-kyano-1 -dimetylsulfamoyl-5-(4-metylfenyl)imidazolu (zlúčenina č. 18-b)

Analogickým postupom ako v príkladoch 4 a 5 sa získa zmes izomérov (zlúčenina č. 18) s teplotou topenia 101 až 108 °C, skladajúca sa zo 4-chlór-2-kyano-l-dimetylsulfamoyl-5-(4-metylfenyl)imidazolu a 5-chlór-2-kyano-1 -dimetylsulfamoyl-4-(4-metylfenyl)imidazolu v pomere 6 : 4. 0,75 g tejto zmesi izomérov sa nechá 8 hodín reagovať pri teplote 40 °C, a potom sa reakčná zmes vyčisti chromatografíou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla. Získa sa 0,45 g 4-chlór-2-kyano-l-dimety Isulfamoy l-5-(4-metylfenyljimidazolu (zlúčenina č. 18-b) s teplotou topenia 133 až 134 °C. Z uvedenej zlúčeniny sa čistením a izoláciou získa tiež 0,15 g 4(5)-chlór-2-kyano-5(4)-(4-metylfenyl)imidazolu (medziprodukt č. 12) s teplotou topenia 124 až 129 °C.

Príklad 7

Syntéza 4(5)-chlór-5(4)-(4-chlórfenyl)-2-kyano-1 -dimetylsulfamoylimidazolu (zlúčenina č. 23) a 4-chlór-5(4-chlórfenyl)-2-kyano-l-dimetylsulfamoylimidazolu (zlúčenina č. 23-b) a 5-chlór-4-(4-chlórfenyl)-2-kyano-l10 -dimetylsufamoylimidazolu (zlúčenina č. 23-a)

Analogickým postupom ako v príkladoch 4 a 5 sa zo 4(5)-(4-chlórfenyl)imidazolu získa 0,80 g zmesi izomérov (zlúčenina č. 23) s teplotou topenia 108 °C, tvorenej 4-chlór-5-(4-chlórfenyl)-2-kyano-1 -dimetylsulfamoyl15 imidazolom a 5-chlór-4-(4-chlórfenyl)-2-kyano-l-dimetylsulfamoylimidazolom. Táto zmes sa vyčistí chromalografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla. Druhá frakcia sa zahusti a zvyšok sa prekryštalizuje z metylénchloridu, čím sa získa 0,16 g 20 4-chlór-5-(4-chlórfenyl)-2-kyano-l-dimetylsulfamoylimidazolu (zlúčenina č. 23-b) s teplotou topenia 117 až 120 °C. Vymytá frakcia sa taktiež zahustí a odparok sa prekryštalizuje z metylénchloridu. Získa sa 0,50 g 5-chlór-4-(4-chlórfenyl)-2-kyano-1 -dimety lsulfamoylimi25 dazolu (zlúčenina č. 23-a) s teplotou topenia 133 až 138 °C.

Príklad 8

Syntéza 1 -dimetylsulfamoyl-4(5)-fenylimidazol-2-karbotioamidu (zlúčenina č. 49)

V 30 ml dioxánu sa rozpustí 1,0 g 2-kyano-l-dimetylsulfamoyl-4(5)-fenylimidazolu (zlúčenina č. 4) a k roztoku sa pridá 0,36 g trietylamínu. Zmes sa za miešania zohreje na 40 až 50 °C, počas 1 hodiny a 25 minút sa do nej privádza plynný sulfán, nato sa výsledná zmes ₃5 nechá ešte 50 minút reagovať pri teplote 40 až 50 °C.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes ochladí, vyleje sa do vody a extrahuje etylacetátom. Extrakt sa po premytí vodou vysuší bezvodým síranom sodným, rozpúšťadlo sa oddestiluje pri zníženom tlaku a zvyšok sa vy40 čistí chromatografíou na stĺpci silikagélu s použitím zmesi etylacetátu a n-hexánu (1:3) ako elučného činidla. Získa sa 0,8 g l-dimetylsulfamoyl-4(5)-fenylimidazol-2-karbotioamidu (zlúčenina č. 49) s teplotou topenia 155 až 175 °C. Získa sa i malé množstvo kryštalického 45 4(5)-fenylimidazol-2-karbotioamidu.

Príklad 9

Syntéza 2-kyano-1 -izopropylsulfonyl-4(5)-fenylimidazolu (zlúčenina č. 101)

Pri teplote miestnosti sa zmieša 1 g 2-kyano-4(5)’θ -fenylimidazolu, 0,98 g bezvodého uhličitanu draselného a 30 ml acetonitrilu a zmes sa nechá 2 hodiny reagovať za varu pod spätným chladičom. Reakčná zmes sa ochladí a pridá sa k nej roztok 1,0 g izopropylsulfonylchloridu v 5 ml acetonitrilu. Výsledná zmes sa potom nechá 5 znovu reagovať 1,5 hodiny za varu pod spätným chladičom.

Po ukončení reakcie sa zmes vyleje do vody a extrahuje sa metylénchloridom. Extrakt sa premyje vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa oddestiluje pri zníženom tlaku. Zvyšok sa vyčistí chro⁶⁰ matografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla. Získa sa 1,4 g 2-kyano-1-izopropylsulfonyl-4(5)-fenylimidazolu (zlúčenina č. 101) s teplotou topenia 80 až 83 °C.

Príklad 10

Syntéza 4(5)-(2-tienyl)-2-kyano-l-dimetylsulfamoylimi8 dazolu (zlúčenina č. 6) (1) Do 150 ml formamidu sa vnesie 25 g 2-(brómaeetyl)-tiofénu a zmes sa nechá 2 hodiny reagovať pri teplote 180 až 190 °C.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes vyleje do vody, zmes sa okyslí koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou a premyje metylénchloridom. Po neutralizácii vodným roztokom amoniaku sa vodná fáza extrahuje metylénchloridom, extrakt sa premyje vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa oddestiluje pri zníženom tlaku. Získa sa 11 g 4(5)-(2-tienyl)imidazolu.

(2) Do 200 ml acetonitrilu sa vnesie 11,6 g dimetylsulfamoylchloridu, 11,1 g bezvodého uhličitanu draselného a 11 g 4(5)-(2-tienyl) imidazolu pripraveného v odseku (1). Výsledná zmes sa potom nechá 2 hodiny reagovať za miešania.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes vyleje do vody a extrahuje sa etylacetátom. Extrakt sa po premytí vodou vysuší bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa oddestiluje pri zníženom tlaku, čím sa získa 14,5 g 4(5)-(2-tieny 1) -1 -dimetylsulfamoylimidazolu.

(3) 9,5 g 4(5)-(2-tienyl)-l-dimetylsulfamoylimidazolu pripraveného v odseku (2) sa rozpustí v 120 ml bezvodého tetrahydrofuránu a k tomuto roztoku sa pri teplote -78 °C v prúde dusíka prikvapká 26,2 ml 1,6 M roztoku nbutyllítia v hexáne. Zmes sa pri uvedenej teplote mieša 15 minút, a potom sa k nej prikvapká 20 ml tetrahydrofuránového roztoku obsahujúceho 5,4 g N,N-dimetylformamidu. Po ukončení prikvapkávania sa na dokončenie reakcie nechá zmes postupne ohriať na teplotu miestnosti.

Reakčná zmes sa vyleje do vody a extrahuje sa etylacetátom. Extrakt sa premyje vodou a po vysušení bezvodým síranom sodným sa rozpúšťadlo oddestiluje pri zníženom tlaku. Získa sa 5,4 g 4(5)-(2-tienyl)-2-formyl-1-dimetylsulfamoylimidazolu.

(4) V 54 ml pyridínu sa rozpustí 2,6 g hydroxylamínhydrochloridu a 5,4 g 4(5)-(2-tienyl)-2-formyl-l-dimetylsulfamoylimidazolu pripraveného v odseku (3). Roztok sa 15 minút mieša pri teplote miestnosti, a potom sa k nemu postupne pridá 10 ml acetanhydridu. Zmes sa nechá 2 hodiny reagovať pri teplote 60 až 70 °C.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes vyleje do vody a extrahuje sa etylacetátom. Extrakt sa premyje vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa oddestiluje pri zníženom tlaku. Zvyšok poskytne po vyčistení chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím zmesi etylacetátu a n-hexánu (2:1) ako elučného činidla 1,2 g 4(5)-(2-tienyl)-2-kyanoimidazolu (medziprodukt č. 47)s teplotou topenia 195 až 203 °C.

(5) Do 50 ml acetonitrilu sa vnesie 1,1 g dimetylsulfamoylchloridu, 1,0 g bezvodého uhličitanu draselného a 1,2 g 4(5)-(2-tienyl)-2-kyanoimidazolu pripraveného v odseku (4). Zmes sa potom nechá 2 hodiny reagovať za zohrievania pri vare pod spätným chladičom.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes vyleje do vody a extrahuje sa etylacetátom. Extrakt sa vysuší bezvodým síranom sodným, rozpúšťadlo sa oddestiluje pri zníženom tlaku a zvyšok sa vyčistí chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla. Získa sa 1,3 g 4(5)-(2-tienyl)-2-kyano-l-dimetylsulfamoylimidazolu (zlúčenina č. 6) s teplotou topenia 145 až 150 °CPríklad 11

Syntéza 4(5)-chlór-2-kyano-l-dimetylsulfamoyl-5(4)-izo propylimidazolu (zlúčenina č. 125) a 4-chlór-2-kyano-l-dimetylsulfamoyl-5-izopropylimidazolu (zlúčenina č. 125-b) (1) 360 g formamidu sa zohreje na 180 °C a v priebehu 30 minút sa k nemu prikvapká 102 g l-hydroxy-3-metyl-2-butanónu pripraveného postupom, ktorý opísal Lipshutz a Morey, J. Org. Chem., 48, 3745 (1983). Po skončení prikvapkávania sa zmes nechá 1 hodinu reagovať pri teplote 180 °C.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes ochladí a vyleje sa do vody s ľadom. Výsledná zmes sa okyslí na pH 1 kyselinou chlorovodíkovou a premyje sa metylénchloridom. Hodnota pH vodnej vrstvy sa upraví na 4 až 5 vodným roztokom amoniaku, pridá sa 5 g aktívneho uhlia a zmes sa 1 hodinu mieša. Aktívne uhlie sa odfiltruje a filtrát sa zalkalizuje na pH 8 vodným roztokom amoniaku. Zmes sa extrahuje metylénchloridom, extrakt sa vysuší bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa oddestiluje za zníženého tlaku, čím sa získa 13 g 4(5)-izopropylimidazolu.

(2) V 300 ml acetonitrilu sa rozpustí 11,8 g 4(5)-izopropylimidazolu pripraveného v odseku (1) a k roztoku sa pridá 18 g bezvodého uhličitanu draselného. Zmes sa 30 minút zohrieva k varu pod spätným chladičom, potom sa ochladí a prikvapká sa k nej 17 g dimetylsulfamoylchloridu. Po skončení prikvapkávania sa výsledná zmes zohrieva k varu pod spätným chladičom.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes ochladí, vyleje do vody a extrahuje etylacetátom. Extrakt sa premyje vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa oddestiluje za zníženého tlaku. Zvyšok poskytne po vyčistení chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla 13 g 1-dimetylsulfamoyl-4(5)-izopropylimidazolu.

(3) V 200 ml tetrahydrofuránu sa rozpustí 13 g 1-dimetylsulfamoyl-4(5)-izopropylimidazolu pripraveného v odseku (2) roztok sa v prúde dusíka ochladí na -70 °C v priebehu 15 minút sa k nemu prikvapká 38 ml 1,6 M roztoku n-butyllítia v hexáne. Po skončení prikvapkávania sa zmes 30 minút mieša pri teplote -70 °C, nato sa k nej prikvapká 5,6 g Ν,Ν-dimetylformamidu a výsledná zmes sa nechá za miešania 15 hodín reagovať, pričom sa jej teplota nechá pomaly vystúpiť na teplotu miestnosti.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes vyleje do vody s ľadom a extrahuje sa etylacetátom. Extrakt sa premyje vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa oddestiluje za zníženého tlaku. Získa sa 8,6 g l-dimetylsulfamoyl-2-formyl-4(5)-izopropylimidazolu.

(4) V 100 ml pyridínu sa rozpustí 8,5 g 1-dimetylsulfamoyl-2-formyl-4(5)-izopropylimidazolu pripraveného v odseku (3) a 4,8 g hydroxylamín-hydrochloridu a k roztoku sa pri teplote miestnosti prikvapká 10 ml acetanhydridu. Po skončení prikvapkávania sa teplota postupne zvýši a zmes sa nechá 5 hodín reagovať pri teplote 80 až 90 °C.

Po ukončení reakcie sa rozpúšťadlo z reakčnej zmesi oddestiluje za zníženého tlaku, k odparku sa pridá voda a zmes sa extrahuje etylacetátom. Extrakt sa premyje zriedenou kyselinou chlorovodíkovou a potom vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa oddestiluje za zníženého tlaku. Získa sa 2,35 g 2-kyano-4(5)-izopropylimidazolu (medziprodukt č. 61) s teplotou topenia 88 až 91 °C.

(5) V 80 ml metanolu sa rozpustia 2 g 2-kyano-4(5)-izopropylimidazolu pripraveného v odseku (4) a k roz9 toku sa pridá 2,1 g N-chlórsukcínimidu. Zmes sa mieša najprv 20 hodín pri teplote miestnosti, a potom sa nechá 8 hodín reagovať pri teplote 40 °C.

Po ukončení reakcie sa z reakčnej zmesi oddestiluje vo vákuu metanol, ku zvyšku sa pridá voda a zmes sa extrahuje etylacetátom. Extrakt sa premyje vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa oddestiluje za zníženého tlaku. Odparok poskytne po vyčistení chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla 1,67 g 4(5)-chlór-2-kyano-5(4)- 10

-izopropylimidazolu (medziprodukt č. 62) s teplotou topenia 84 až 87. °C.

(6) V 30 ml acetonitrilu sa rozpustí 1,6 g 4(5)-chlór-2-kyano-5(4)-izopropylimidazolu pripraveného v odseku (5) a k roztoku sa pridá 1,56 g bezvodého uhličitanu dra- 15 selného. Zmes sa 30 minút mieša za varu pod spätným chladičom, potom sa ochladí a prikvapká sa k nej 1,49 g dimetylsulfamoylchloridu. Po skončení prikvapkávania sa zmes na dokončenie reakcie zohrieva 15 minút k varu pod spätným chladičom. 20

Reakčná zmes sa ochladí, vyleje sa do vody a extrahuje etylacetátom. Extrakt sa premyje vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa oddestiluje za zníženého tlaku. Zvyšok poskytne po vyčistení chromatografiou na stĺpci silikagélu použitím metylénchloridu 25 ako elučného činidla 2,1 g 4(5)-chlór-2-kyano-l-dimetylsulfamoyl-5(4)-izopropylimidazolu (zlúčenina č. 125).

Podľa NMR spektroskopie je uvedený produkt tvorený zmesou izomérov pozostávajúcou zo 4-chlór-2-kyano-l-dimetylsulfamoyl-5-izopropylimidazolu a 5-chlór-2- 30 -kyano-l-dimetylsulfamoyl-4-izopropylimidazolu v pomere cca 2:1.

(7) 2,1 g zmesi izomérov získanej v odseku (6) sa nechá 5 dní stáť pri teplote miestnosti, a potom sa vyčisti chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylén- 35 chloridu ako elučného činidla. Získa sa 1 g 4-chlór-2-kyano-1 -dimetylsulfamoyl-5-izopropylimidazolu (zlúčenina č. 125-b) topiaceho sa za rozkladu pri 75 až 82 °C.

Z uvedenej zlúčeniny sa čistením a izoláciou získa aj 4(5)chlór-2-kyano-5(4)-izopropylimidazol (medzipro- 40 dukt č. 62).

Príklad 12 Syntéza 4-chlór-1 -dimetylsulfamoy 1-5-n-propylimidazol-2-karbotioamidu (zlúčenina č. 185-b) 45 (1) Do štvorhrdlovej banky sa v prúde dusíka predloží 6,0 g 2-kyano-4,5-dichlór-l-dimetylsulfamoylimidazolu s teplotou topenia 100 až 103 °C a 180 ml suchého tetrahydrofúránu. Za udržiavania teploty chladením tuhým oxidom uhličitým v acetóne na -75 alebo na nižšej 50 teplote sa k zmesi postupne prikvapká 15,3 ml 1,6M roztoku n-butyllítia v hexáne (výrobok firmy Aldrich), reakčná zmes sa 15 minút chladí na uvedenú teplotu, potom sa k nej pri teplote -70 °C alebo pri nižšej teplote prikvapká 5,7 g n-propyljodidu v 15 ml tetrahydrofúránu 55 a výsledná zmes sa cez noc mieša, pričom sa jej teplota nechá postupne vystúpiť na teplotu miestnosti.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes vyleje do vody a extrahuje sa 500 ml metylénchloridu. Extrakt sa premyje vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a me- 60 tylénchlorid sa oddestiluje. Zvyšok sa vyčistí chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla, a potom novou chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím zmesi etylacetátu a n-hexánu ako elučného činidla. Získa sa 2,8 g 4-chlór-2-kyano-1 - 65

-dimetylsulfamoyl-5-n-propylimidazolu (zlúčenina č. 16-b) s teplotou topenia 66 až 68 °C.

(2) Do štvorhrdlovej banky sa predloží 2,7 g 4-chlór-2-kyano-1 -dimetylsulfamoyl-5-n-propylimidazo5 lu pripraveného v odseku (1), 40 ml dioxánu, 1,0 g trietylamínu a 0,8 g pyridínu. Do tejto zmesi sa potom pri teplote 20 až 25 °C počas asi 30 minút privádza plynný sulfán až do vymiznutia východiskovej látky.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes vyleje do vody, vyzrážané kryštály sa odfiltrujú pomocou odsávacieho lievika a vysušia sa. Tento kryštalický materiál poskytne po vyčistení chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla 2,3 g 4-chlór-1 -dimetylsulfamoyl-5 -n-propy limidazol-2-karbotioamidu (zlúčenina č. 185-b) s teplotou topenia 160 až 162 °C.

Príklad 13

Syntéza N-propionyl-4-chlór-1 -dimetylsulfamoyl-5-η-propylimidazol-2-karbotioamidu (zlúčenina č. 187-b)

Do štvorhrdlovej banky sa predložia 2,0 g 4-chlór-1 -dimetylsulfamoyl-5-n-propylimidazol-2-karbotioamidu (zlúčenina č. 185-b), 24 ml acetónu a 1,12 g pyridínu. K zmesi sa pri teplote 0 až 5 °C prikvapká 1,19 g propionylchloridu a po skončení prikvapkávania sa zmes nechá reagovať najprv 1 hodinu pri teplote 30 až 35 °C a potom za miešania ďalších 30 minút za varu pod spätným chladičom.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes vyleje do vody a extrahuje sa etylacetátom. Extrakt sa premyje vodou, vysuší sa bezvodým síranom sodným a etylacetát sa oddestiluje. Zvyšok poskytne po vyčistení chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla 1,02 g N-propionyl-4-chlór-l-dimetylsulfamoyl-5-n-propylimidazol-2-karbotioamidu (zlúčenina č. 187-b) s teplotou topenia 150 až 152 °C.

Príklad 14

Syntéza 2-kyano-1 -dimetylsulfamoy 1-4,5-difenyltioimidazolu (zlúčenina č. 141) (1) Zmieša sa 8,0 g 2-kyano-l-dimetylsulfamoyl-5-fenyltioimidazolu (zlúčenina č. 10-b) pripraveného obdobným postupom, ako je opísaný v príklade 2, 60 ml metanolu a 60 ml 7 % vodného roztoku kyseliny chlorovodíkovej a zmes sa nechá za miešania 2 hodiny reagovať pri teplote 40 až 50 °C. Po ukončení reakcie sa reakčná zmes slabo zalkalizuje amoniakom, vyzrážané kryštály sa odfiltrujú a vysušia. Získa sa 4,2 g 2-kyano-4(5)-fenyltioimidazolu (medziprodukt č. 26) s teplotou topenia 166 až 169 °C.

(2) K zmesi 4,2 g 2-kyano-4(5)-fenyltioimidazolu pripraveného v odseku (1), 80 ml acetonitrilu a 3,1 g bezvodého uhličitanu draselného sa pridá 3,4 g dimetylsulfamoylchloridu a výsledná zmes sa nechá 1 hodinu reagovať za varu pod spätným chladičom. Po ukončení reakcie sa reakčná zmes ochladí a tuhá látka sa odfiltruje. Z filtrátu sa oddestiluje rozpúšťadlo a odparok sa vyčistí chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla. Izoluje sa 5,8 g 2-kyano-l-dimetylsulfamoyl-4(5)-fenyltioimidazolu (zlúčenina č. 10) (3) Do štvorhrdlovej banky sa v dusíkovej atmosfére predloží 5,8 g 2-kyano-1 -dimetylsulfamoyl-4(5)-fenyltioimidazolu pripraveného v odseku (2) a 150 ml suchého tetrahydrofúránu a k zmesi sa za udržiavania teploty teploty chladením tuhým oxidom uhličitým v acetóne na -75 °C alebo na nižšej hodnote prikvapká 12,9 ml 1,6 M roztoku n-butyllítia v hexáne (výrobca Kanto Kagaku). Po skončení prikvapkávania sa zmes chladí ešte 15 minút na uvedenú teplotu, nato sa k nej pri teplote -70 °C alebo pri nižšej teplote prikvapká 20 ml roztoku 5,2 g difenyldisulfidu v tetrahydrofuráne. Výsledná zmes sa potom nechá zohriať na teplotu miestnosti.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes extrahuje etylacetátom, extrakt sa premyje vodou, vysuší bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa oddestiluje. Zvyšok sa vyčistí chromatografíou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla. Izoluje sa 1,7 g 2-kyano-1 -dimetylsulfamoyl-4,5-difenyltioimidazolu (zlúčenina č. 141) s teplotou topenia 98 až 101 °C.

Príklad 15

Syntéza 4-bróm-2-kyano-1 -dimetylsulfamoyl-5-n-propylimidazolu (zlúčenina č. 157-b) (1) Analogickým postupom ako v príklade 1 sa z 2-kyano-4,5-dibrómimidazolu s teplotou topenia 200 až 203 °C pripraví 2-kyano-4,5-dibróm-l-dimetylsulfamoylimidazol s teplotou topenia 118 až 120 °C.

(2) Do štvorhrdlovej banky s objemom 200 ml sa v prúde dusíka predloží 5 g 2-kyano-4,5-dibróm-l-dimetylsulfamoylimidazolu pripraveného v odseku (1) a 120 ml suchého tetrahydrofúránu. Za udržiavania teploty 5 chladením tuhým oxidom uhličitým v acetóne na -75 °C alebo na nižšej hodnote sa k zmesi postupne prikvapká 9,6 ml 1,6 M roztoku n-butyllítia v n-hexáne (výrobok firmy Aldrich). Po skončenom prikvapkávaní sa reakčná zmes ochladí na uvedenú teplotu ešte 15 mi10 nút, nato sa k nej za chladenia na teplotu -75 °C alebo na nižšiu teplotu prikvapká roztok 3,6 g n-propyljodidu v 15 ml tetrahydrofúránu. Výsledná zmes sa potom nechá za miešania postupne ohriať na teplotu miestnosti.

Po ukončení reakcie sa reakčná zmes extrahuje ety15 lacetátom, extrakt sa premyje vodou, vysuší bezvodým síranom sodným a etylacetát sa oddestiluje. Zvyšok poskytne po vyčistení chromatografíou na stĺpci silikagélu s použitím metylénchloridu ako elučného činidla 2,1 g 4-bróm-2-kyano-l-dimetylsulfamoyl-5-n-propylimidazolu 20 (zlúčenina č. 157-b) s teplotou topenia 93 až 94 °C.

Typické príklady imidazolových derivátov všeobecného vzorca (I) podľa vynálezu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 2.

mľka 2

zlúčenina č.	R1	ŕ	P?	s*	teplota wia
1	CH	H	H	-N(CH3)2	74 - 76
2	II	ch3	tt		78 - 83
3	rt	n-OjH,	H	N
4	u	fenyl	H		101 - 102
5	H	4-chlórfenyl			148 - 149
6		2-tienyl	n	fl	145 - 150
7	h	5-chlór-2-
		tienyl	t>	tí	145 - 148
8	rt	5-bróm-2-
		tienyl	w	n	138 - 140
9	*1	sch3	1»	»1

.,ι ιιιι II .11

III

		Tabuľka 2 - pokračovanie
zlúčení- R1 na č.	ŕ	R3	ŕ	teplota wla

10	ft	fenyltio.	H	n
11	n	2-chlórfenyl	14	H	118 - 121
12	w	4-nitrofenyl	n	M	107 ~ 10S
U	Oí	4-trlfluór- aetylfenyl	H	-H(CH3)2
14	H	H	01	H
15	0	«3	H	M
16	H		n	n
17	H	fenyl	w	λ	106 - 109
18	«	4-tnetylfenyl	tt	H	101 - 108
19	H	3-metylfenyl	tt	H	90 - 95
20	W	2-metylfenyl	n	H
21	w	3,4-dimetylfenyl	M	4f	95 - 105
22	fl	4-metoxyfenyl	H	h	102 - 107
23	h	4-ohlórfenyl	rt	H	108
24	n	2-chlórfenyl	N	n
25	w	3,4-dichlórfenyl	H	w	99 - 105
26	*	4-fluórfenyl	w	99	105 - 107

Tabuľka 2 - pokračovanie

zlúčenina 2,	R1	R2	R3	R4	teplota topenia (°C)
27	CN	sch3	Cl	-n(ch3)2
28	♦1	fenyltio	H	n
29	to	H	Br	n
30	M	CH3	H	H
31	W	tera.-C^Hg	to	to	88 - 90
32	H	fenyl	M	H
33	H	4-metylfenyl	Π	n	106 - 108
34	H	4~tere.butyl~ fenyl	N	V	105 - no
35		4-metoxyfenyl	h	1*	96 - 99
36	n	4-fluórfenyl	H	n	87 - 93
37	H	4-chlórfenyl	M	n
38	to	1 , 2-dibrótnetyl	Cl	«f
39	h	c2h5	Br	M
40	H	—CHgCH^CHg	to	H

Tabuľka 2 - pokračovanie

zlúčenina 8.	R1	ŕ	R3	R4	teplota topenia (°C)
41	CK	4-brómfenyl	C1	-h(ch3)2	110 - 116
42	M	4-i zopropylf enyl	W	w
43	n	2-naftyl	tí		124 - 126
44	u	CH3	CH3	tí	52 - 54
45	R	fenyl	K	H	101 - 105
46	n	H	SCH3	R
47	H	n	fenyl	n	148 - 149
48	N	R	CM	H	124 - 129
49	-CSNHp	fenyl	H	N	155 - 175
50	tt	4-chlórfenyl	M	W	197 - 201
51	w	fenyl	C1	íl	110 - 130
52	N	H	Br	R	140 - 144
53	tl	fenyl	h	n
54	CK	3,4-dimetoxy-
		ŕenyl	H	*t

Tabuľka 2 - pokračovanie

zlúčenine Č.	R1	R2	R3	R4	teplota topenie (°C)
55	CN	3-metyl-4-
		tnetoxyfenyl	Cl	-N(CH5)2
56	n	4-etylfenyl	H	M
57	H	fenyltio	Br	W
59	H	benzyl		H
59	n	3-ohlórpropyl	H	tt
60	H	-sWs	M	tt
61	W	3-fluórpropyl	CL	M
62	H	4-metyltiofenyl	H	n
63	tt	vinyl	Cl	H
64	H	5-metyl-2-tienyl	H	If
65	M	2-chlórfenyl	Br	M
66	tt	3,4-diohlórfenyl	H	tt	139 - 142
67	tt	4-(2',2',2'-tri-
		fluóretoxy)fenyl	Cl
68	M	W	Br	tt

Tabuľka 2 - pokračovanie

Sni- rf na 3.	č	č	R*	teplota topenia (°C)
69 CN	-CHgOH	H	-N(CH5)2
70 *	3-ohlórfenyl	01	M
71 *	3-fluórfenyl	W	W
72 *	2-fluórfenyl	w	H	96 - 101
73	-sch2ch=ch2	H	ti
74 ”	CH-j	ho2	H	110 - 117
75		H	n

(l»2-člifenyletyl i

(α-hydroxybenzyl)

Tabuľka 2 - pokračovanie zlúčení- R¹ na 8«

R³

R* teplote topenia (°C)

CK

hydroxybenayl)

-n(ch₃}₂

(4-chlórbenzoyl) acetyl

S o ti

-UNHCCH-j (N-acetyl- tiokarbamoyl)

S P « tt

-CNHCCH₂CH₂C1 * [H-(3-Chlórproplonyl) tiokerbemoyl] fenyl

1.1 III III.II.

II!

Tabuľka 2 - pokračovanie

R³ R⁴ zlúfieni- R na 8*

teplota topenia (°C)

N-aeetyl- CHj tiokarbamoyl

H -ä(CH₃)₂

93	S 0 H H -CNHC-	O·	W	II
	(N-benzoylti karbamoyl)	0—
84	CN		5-metyl_-2-ŕuryl	M	11 x	120 - 124
85	fl		CÄ	ci	1-plperidinyl
86	w		W	H	fenyl
87	H		4-(chlórmetyltio )fenyl	H	-1í(CH3)2	142 - 146
88	w		ck3	CH	H	80-84
89	M		eyklohexyl	H	11

Tabuľka 2 - pokračovanie

R³ teplota topenia (°<J)

ON rr

-^S02^CH3

-h(ch₃)₂

4-chlórbehaensulfonyl f enyl

Cl ^e2^H5 •t eyklohexyl

CF₃ fenyl

2-tienyl

1-pyrolidinyl

H.II.11.

íl!

Tabuľka 2 - pokračovanie
zlúčenina δ.	R1	R2	R^	R4	teplôt a tope- n nia (°O
100	CH	4-metylfenyl	C1	morfolino
101	H	fenyl	H	izopropyl	80-83
102	M	N	Cu	w
103	*1	1'	M	-N(C2H3)2	70 - 80
104	R	H	Br	M	55 - 76
105	«1	n	01	morfolino	106 - 110
106	H	«	Br	11	70 - 83
107	W	R	C1	tiomor- folino
108	R	4“*(2*-chlóre tyl) fenyi	R	-KÍCH^g
109	11	4-chlórbenzyl	Br	n
110	1*	benzyl	H	w
111	h	4-chlórfenyl tio	C1	R
112	R	3-ohlórpropyl	n	R

Tabuľka 2 - pokračovanie

zlúčenina č.	R 1	R2	R3	R4	teplota topenia (°c)
113	CN		C1	-N(CH3)2
114	M	2-furyl	2-furyl	»1	118 - 123
115	H	4-pyridyl	H	H	138 - 142
116	M	2-tienyl	C1	tr
117	tt	4-fluór-n-butyl	n	ti
118	ti	5-flUórpentyl	H	Q
119	H	n-c 4H9	11	fl
120	n	n C5Hll	ti	H
121	IT	n~°6H13	f*	n
122			h	w
123	>r	n“C8H17	H	M
124	t*	n C12H25	11	b
125		izo-CjH?	n	H
126			u	n
127	H	terc.C^H^	N	w

1111 III II		111
	SK 278722 B6

Tabuľka 2 pokračovanie

zlúčenina č.	R 1	R2
128	ON	cylclopropyl
129	11	cyklohexyl
130	H	-CHgCH^Ci^
131	M	gerenyl (010¾)
132	W	fíC2H5
133	1«	S-n-CjHy
134	H	S-n-C^Hg
135	11	benzyltio
136	W	3-trifluórmetyl·- -2-pyridyltio
137	h	N
138	H	4-chlórfenyltio
139	N	S-n-C-jH^
140	ti	sc2h5

R3	R4	teplota topenia <00}
Cl	-n(ch3)2
H	H
H	M
M	R
W	H
h	H
n	«	36 - 38
w	H
w	tl
H	M
H	H
ii	ti
H	H

Tabuľka 2 - pokračovanie

zlúčenina č.	R 1	R2	R3	R4	teplota topenia (0(J)
141	CN	fenyltio	fenyltio	-N(CH3)2	98 - 101
142	*	M	°2H5	M
143	H	benzensulfonyl	H	M
144	It	2-fluórbenzensulfonyl	h	n
145	TI	4-chlórbutyl	C1	f!
146	IT	5-chlórpentyl	tr	n
147	*4	ch2och3	w	N
148		ch2oc2h5	vt	M
149	tt	1-hydroxypropyl	H	»1
150	K	1-hydroxybuty1	Π	11 x
151	H	benzyl	M	tt	94 - 97
152	H	4-metylbenzyl	•f	n
153	M	3-tnetylbenzyl	H	H
154	H	2-metylbenzyl	n	41
155	M	2-fluórbenzyl	w	H

SK 278722 Β6

11!

Tabuľka 2 - pokračovanie
zlúčení- H1 na č.	R2	r3	R4	teplota topenia (°Q)
156	CH	fenetyl	Cl	-n(ch3)2
157	to	η-ΟβΗγ	Br	M
158	11	n-cfy	to	k
159	n		n	If
160	to	“-°Ä3	M	II
161	to	izo-C^Hy	n	to
162	h	izo-C^Hg	to	II
163	n	cyklopropyl	H	II
164	to	oyklohexyl	to	to
165	n	4-chlórfenyltio	M x	n
166	M	0CH2CF3	11	u	77 - 79
167	to	S-n-C-jHy	II	λ
168	to	S-n-C^Hg	to	R
169	to	S-izo-C^Hg	to	II
170	11	ch2och3	to	M

Tabuľka 2 - pokračovanie

zlúčenina s.	Ä1	K2	R3	R4	teplota tope- _ nia (°C)
171	CN	ch2oc2h5	Sr	-N(CH3)2
172	M	metoxykarbonyl	1»	tt
173	tt	K-(4-chlórfenyl)kerbamoyl	rr	h
174	N	N-fenylkerb emoyl	tt	♦»
175	U	N-etylkarbamoyl	tt	w
176	-CSNH2	c2h5	Cl	h
177	K-acetylt i o karbemoyl	H	tt	n
178	-cskh2	n-C4H9	w	M
179	Jl-acetyltlo kerbemoyl	n-C^	M	n
180	CN	H	I	w	101 - 105
1S1	»1	n-C-jII?	tt	M
182	n		-COOCF3	«1
183	-CSNHg	n	Br	tt

J III III11 ill

Tabuľka 2 - pokračovanie

zlúčenina S.	R1	R2	R3	R*	teplota tope- _ nia (°C)
184	N-scetyltio karbemoyl	η-Ο^Ηγ	Br	N-(CH3>2
185	-CSHHp	H	Cu	n
186	N-acetyltiO karbamoyl	1t	tt	w
187	N-propionyltio karbamoyl	ti	11	w
188	N-metyltio- kerbamoyl	fenyl	ir	11
189	N-acetyltio karbamoyl	n	H	M
190	CN	-SO2N(CH3)2	H	11	142 - 149
191	n	-Sí(CH3)3	01	tt
192	H	»-CigH21	H	If
193	w	02h5	H	M
194	If		tt	t·

Tabuľka 2 - pokračovanie

21Ú-

čenine d.	R1	R2	r3	R*
195	CH	S-n-^Hj	H	-N(CH3)2
196	H	l-hydroxy-3-
		fenylpropyl	Cl	H
197	H	1-hydroxypropyl	H	H
199	n	a-hydroxybenzyl	Cl	tl
199	*r	a-acetoiybenzyl	w	H
200	V	l-hydroxy-3-
		metylbutyl	H	H
201	n	4-metyl-3-
		chlórfenyl	H	•t
202	♦f	w	Br	II
203	ir	4-metoxy-3-chlórfenyl	Cl	w
204	H	H	Br	11
20?	H	2,3-dichlórfenyl	Cl	M
206	W	4-etoxyfenyl		H

topenia teplote

11 III II 1	ill J 1
	SK 278722 B6
		Tabuľka 2-	pokračovanie
zlú-	R1			4	teplota
Cení-		RJ	r’	tope-
na č.					nia (°c)
207	CN	4-etoxyfenyl	Br	n-(ch3)2
208	N	3,4-metylén-
		dioxyfenyl	C1	H
209	n	M	Br	H
210	H	4-kyanofenyl	01	h
211	H		Br	II
212	H	4-nitrofenyl	C1	11	140 - 145
213	tt	2-butenyl	11	H
214	It	iZ0-C5Hll	II	tí
215	-csnh2	H	w	N
216	H	CHj	tí	t»
217	W	C5H11	rt	W
218	n	benzyl	M	>1
219	N-acetyltio-
	karbamoyl	H	M	R
220	N	ch3	n	11

Tabuľka 2 - pokračovanie

II III .111.11

zlú- Senins C.	R 1	R2	R 3	R 4	teplota topenia (°C)
221	N-eoetylt i.o karbamoyl	C5H11	01	-N(CH3)2
222	It	benžyl	n	tf
223	N-propionyl- ti okarbamoyl	II	H	n
224	-csnh2	c2H5	Br	II
225	N-scetyltio karbamoyl	II	n	n
226	K-propionyltlokerbemoyl	N	II	h
227	CN	3-chlórbutyl	Cl	>1
228	n	-cf2cf«=cf2	H	Π x
229	ir	s^lc·	Cl
230	IV	-CH2CH*C(CH.j)2	K	H

Tabuľka 2 - pokračovanie

zlúčenina č.	a1	R2	R3	R*	teplota
t0pe_/0rtv nia í O
3-b	CN	n-C^	H		51 - 52
9-b	n	sch3	»r	ti	114 - 115
10-b	H	fenyltlo	tt	H	106 - 107
14-b	W	H	Cl	H	111 - 114
15-b	H	ch3	M	n	90 - 95
16-b	tt	η-03Ηγ	tt	H	64 - 66
17-b	ti	fenyl	11	n	109 - 112
18-b	n	4-metylfenyl	M	M	133 - 134
19-b	tt	3-metylfenyl	tt	tt
20-b	tt	2-metylfenyl	*1	It	93 - 96
21-b	h	3,4-dimetylfenyl	H	H
22-b	M	4-metoxyfenyl	tt	tt
23-e	n	4-ohlórfenyl	tt	H	133 - 138
23-b	tt	tt	TI	tt	117 - 120
24-b	tt	2-chlórfenyl	fr	II	113 - 117

		Tabuľka č. 2 -	pokračovanie
zlú-	R1	2	3	4	teplota
čeni-	ΈΓ	R	R	tope-
na S.					nia (°C)
25-b	CH	3,4-dlohlórfenyl	Cl	-n(ch3)2
26-b	tí	4-fluóríenyl	N	h	120 - 122
27-b	N	sch3	H	H	101 - 103
28-b	n	fenylti o	H	W	107 - 108
29-b	H	Ή	Br	Π	100 - 103
30-b	II	ch3	If	ti	107 - no
31-b	w	terc.C^Hg	H	h
32-b	H	fenyl	Br	ti	122 - 124
33-b		4-metylfenyl	n	R	136 - 137
34-b	11	4-terc.butylfenyl	w	11
35-b	*1	4-metoxyfenyl	n	M
36-b	M	4-íluórfenyl	ti	H
37-b	w	4-chlórfenyl	n	II
39-b	11	c2h5	w	1f	112 - 115
40-b	w	-oh2ch-ch2	W	W	92 - 94

Tabuľka č. 2 - pokračovanie

zlúčenina S.	B 1	R2	R 3	R4	teplota topenia (°C)
41-b	CN	4-brónfenyl	Cl	-N(CH3)2
42-a	to	4-izopropylf enyl	R	M	110 - 114
42-b	to	to	II	n	135 - 138
43-b	>1	2-neftyl	II	to
46-b	w	fenyl	SCH3	to	99 - 101
49-b	-CSNHj	M	H	R
50-b	R	4-chlórfenyl	to	n
51-b	ft	fenyl	Cl	H	115 - 128
52-b	to	H	Br	H
53-b	w	fenyl	H	to	110 - 118
55-b	CN	3 -metyl- 4 -tnetoxyfenyl	Cl	H	115 - 118
56-b	H	4-etylfenyl	to	n	110 - 112
57-b	M	fenyltio	Br	H	94 - 97
58-b	1*	benzyl	M	H	87 - 89

Tabuľka č. 2 - pokračovanie

zlúčenina č.	R 1	R2	R3	R4	teplota tope-n nia (°C)
59-b	CK	3-chlórpropyl	H	-n(ch3)2
60-b	H	-“ζ°Λ	R	H	121 - 124
61-b	H	3-fluórpropyl	C1	W	75 - 79
65-b	M	2-chlórfenyl	Br	H	119 - 123
67-b	M	4-(2',2',2'-tri-		W
		fluóretoxy)fenyl	C1	X	111 - 113
68-b	H	R	Br	w	115 - 118
69-b	n	-CH20H	H	R	106 - 107
7O-b	w	3-chlórfenyl	C1	W	96 - 99
71-b	w	3-fluórfenyl	R	N
72-b	M	2-flúórfenyl	tf	R
73-b	W	~sch2ch=ch2	H	n	20 - 30
75-b	M	1,2-difenyletyl	n	R	101-103
76-b	R	a-hydroxybénzyl	R	R	98 - 100

III III .11.		III
	SK 278722 B6

Tabuľka č. 2 - pokračovanie
zlúčenina č.	B1	R2	R3	teplota R4 tope-_ nia (C)
103-b	CN	fenyl	Cl	-N(02H5)2 99 - 101
104-b	h	M	Br	M
105-b	H	H	Cl	morfolino
106-b	«r	n	Br	H 126 - 130
111-b	w	4-chlórfenyltio	Cl	-N(CH-j)2 92 - 94
112-b	tt	3-chlórpropyl	h	102 - 105
113-b	H	C2H5	II	* 95-97
119-b	1f	n-C4H9	w	M 48 - 49
120-b	M	n_C5Hll	H	H 37 - 39
121-b	n	n“C6H13	H	nJ3’5l,50
122-b	•f	ο-ΟγΗυ	W	” njp’5 1,5019
123-b	H	n~C8H17	H	* n*3’6 1,4983
124-b	M	n-C12H25	K	34-36
125-h	II	iZO-CjHy	N	• 75 - 82

(rozklad

		Tabuľka č. 2 -	pokračovanie
zlúčenina č.	R1	R2	R3	R4	teplote topenia (°C)
126-b	CN	iZo-c4H9	C1	-K(CH3)2	73 - 76
127-b	n	terc.C^H^	n	M	74 - 80
128-b	M	cyklopropyl	N	W	76 - 79
129-b	M	cyklohexyl	H	w	107 - 111
130-b	n	-ch2ch«ch2	tf	H	67 - 62
131-b	vt	gerenyl	W	IV
132-b	M	sc2h5	M	w	107 - 110
133-b	•1	S-n-CjHj	·»	n	70 - 74
134-b	H	S-n-C3Hg	H	M
135-b	n	benzyltio	n	M	149 - 152
136-b	M	3-t ri fluórme tyl-
		-2-pyridyltlo	M	VI	126 - 127
137-b	w	n	H	11	109 - Hl
138-b	M	4-chlórfenyltlo	11	1*	110 - 112
140-a	H	sc2h5	N	«1	36 - 40

SK 278722 Β6

zlúčenina č.	Tabuľka č. 2 ·	- pokračovanie R3	R*	teplota tope- „ ni a (°C}
R5	R2
140-b	CN	sc2h5	H	-N(CH3	)2 41 - 45
142-a	H	fenyltio	°2h5	«1	86 - 89
145-b		4-chlórbutyl	Cl	II	n22’1 1,5382
146-b	M	5-chlórpentyl	w	w	n£4’8 1,5328
147-b	H	ch2och3	»1	11	64 - 66
148-b	i*		II	♦t	82 - 84
149-b	ti	1-hydroxypropyl	H	h	70 - 73
150-b	II	1-hydroxybutyl	11	w	n24’2 1,5097
151-b	w	benzyl	M	II	92 - 100
152-b	M	4-metylbenzyl	n	tt	125 - 129
152-b		3-metylbenzyl	tt	H	93 - 96
154-b	h	2-metylbenzyl	H	M	119 - 123
155-b	H	2-fluórbenzyl	ir	W	105 - 109
156-b	H	fenetyl	H	H	106 - 110
157-b	It	n-CjH?	Br	ti	93 - 94

Tabuľka č. 2 - pokračovanie

zlúčenina δ.	R1	B2	R3	R4	teplota topenia (°c;
158-b	CN	n-C4H9	Br	-K(CH3)2
159-b	n	-C5H11	U	H
160-b	w	n_C6H13	tt	ft	99 - 101
161-b	w	ÍZO-C^Hy	11	M
162-b	t»	izo-C^Hp	H	1t
163-b	H	cyklopropyl	tr	M
164-b	H	cyklohexyl	tí	«1
l«5-b	N	4-ehlórfenyltio	M	W	94 - 95
167-b	W	S-n-C^H?	H	tt	76 - 78
168-b	n		II	M	48 - 50
169-b	»	S-izo	H	H	77 - 79
170-b	TI	ch2och3	ti	tt	65 - 67
171-b	»1	CB2002H5	ti	ir	100 - 101
172-b	w	metoxykarbonyl	M	ti	98 - 101

III Hli

111

Tabuľka č. 2 - pokračovanie

zlúčenina S.	R1	R2	R3	R4	teplota topenia (°C)
173-b	CN	N-(4-chlórŕenyl)karbamoyl	Br	-ních3)2	106-109
174-b	H	N-fenylkarbemoyl	W	1«	105-107
175-b	W	N-etylkerbamoyl	11	H	98-100
181-a	H	n-C3«7	I	II	76 - 79
181-b	II	W	M	u	99-103
182-a	h	w	-COCF3	n	90 - 92
185-b	-CSNHg	H	C1	rt	160-162
186-b	N-eoetyltiokarbamoyl	tt	H	M	119-123
187-b	N-propionyltlokerbamoyl	n	W	M	150-152
188-b	N-metyltio- karbamoyl	fenyl	M	H	67-72
189-b	N-aeetyltiokerbamoyl	M	H	w	110-114

Tabuľka č. 2 - pokračovanie

zlú-	R1	2	3	4	teplota
Cenina č*	R	R	R	t0pe/O«t nia ( C)
191-b	CK	-S1<CK3)3	C1	-n(ch3	)2 116 - 119
192-b	w	n C10H21	tt	11	n§3’6 1,4994
193-b	«t		H	N	69 - 71
194-b	19	n-C4Hg	tt	M	52 - 53
19 5-b	n	S-n-C4H$	tt	h	50 - 51
196-b	w	l-hydroxy-3-
		fenylpropyl	C1	u	nj}4,° 1.5512
197-b	n	1-h iroxypropyl	H	H	94 - 97
198-b	91	a-hydroxybenzyl	C1	n	102 - 104
199-b	N	a-acetoxybenzyl	w	tt	82 - 86
200-b	tt	l-hydroxy-3-
		metylbutyl	H	tt	71 - 74
201-b	n	4-metyl-3-
		-chlórfenyl	tt	tt	99 - 103
202-b	H	M	Br	9» X	103 - 106

III 11.11		III
	SK 278722 B6

Tabuľka č. 2 - pokračovanie
zlúčenina 8»	R1	R2	R3	R4	teplota í?r<°c>
203-b	CN	4-metacy-3- -chlórfetlyl	01	-K(CH3)2	97 - 101
204-b	W	ít	Br	H	105 - 110
205-b	w	2,3-diohlórfenyl	CI	W	103-107
206-b	tl	4-etoxyfenyl	91	lt	122 - 124
207-b	n	n	Br	w	110 - 113
208-b	H	3,4-metylén- díoxyfenyl	CI	M	150 - 153
209-b	n	H	Br	H	95 - 98
210-b	»1	4-kyanofenyl	CI	ft	182 - 185
211-b	n	W	Br	W	175 - 178
212-b	H	4-nltTofenyl	01	W	144 - 146
213-b	H	2-butényl		M	87 - 90
214-b	M		H	H	45 - 47

Tabuľka č. 2 - pokračovanie zlúčenina č.

teplota

218-b	-CSNHg	benzyl	Cl	-k(ch3)2	118 - 121
222-b	N-ecetyltiokarbaaoyl	M	M	N	163 - 165
223-n	N-propionyltiokarbemoyl	M	M	N	149 - 152
227-b	CN	3-chlór butyl	M	H	54 - 57
230-b	1#	-CH2CH=C(CH3)2	n	W	75 - 78

Ako fungicídy použiteľné v poľnohospodárstve a záhradníctve vykazujú zlúčeniny podľa vynálezu vynikajúce účinky proti chorobám napadajúcim úžitkové rastliny, ako je choroba ryže spôsobovaná hubou Pyricularia oryzae, hniloba pošiev ryže spôsobovaná hubou Rhizoctonia solani, hrdzavosť ovsa spôsobovaná hubou Puccinia coronata, antraknóza uhoriek spôsobovaná hubou Colletotrichum lagenarium, múčnatka na uhorkách spôsobovaná hubou Sphaerotheca fúliginea, peronospóra uhoriek spôsobovaná hubou Pseudoperonospora cubensis, hniloby rajčiakov spôsobované hubami Phytophthora infestans a Altemaria solani, melanóza citrusov spôsobovaná hubou Diaporthe citri, plesňové ochorenie citrusov spôsobované hubou Penicillium digitatum, chrastavitosť hrušiek spôsobovaná hubou Venturia nashicola, škvrnitosť listov jabloní spôsobovaná hubou Alternaria mali, peronospóra viniča hroznorodého spôsobovaná hubou Plasmopara viticola, ďalej plesňové ochorenia spôsobované hubou Botrytis cinerea a sklerotiniové choroby spôsobované hubou Sclerotinia sclerotiorum na rôznych úžitkových rastlinách, ako i pôdne choroby spôsobované napríklad fytopatogénnymi hubami patriacimi k rodom ŕ'usarium, Pythium, Rhizoctonia, Verticillium, Plasmodiophora, Aphanomyces a pod.

Opisované zlúčeniny vykazujú najmä vynikajúci preventívny účinok na také choroby, ako je pleseň zemiakov (Phytophora infestans) na rajčiakoch a uhorkách, peronospóra uhoriek (Pseudoperonospora cubensis), peronospóra viniča hroznorodého (Plasmopara viticola) a peronospóra tabaková (Peronospora tabacina), ako aj na pôdne choroby spôsobované hubami patriacimi do triedy Phycomycetes, ako sú rody Plasmodiophora, Aphanomyces, Pythium a pod.

Zlúčeniny podľa vynálezu majú dlhodobý reziduálny účinok, takže vykazujú vynikajúcu preventívnu účinnosť a spolu s ňou aj výbornú účinnosť kuratívnu. Chorobu je teda možné potláčať aj po už prebehnutej infekcii. Zlú5 čeniny podľa vynálezu je možne aplikovať na listy ošetrovaných úžitkových rastlín. Opisované zlúčeniny ďalej vykazujú systemickú účinnosť, čo umožňuje potláčať choroby napadajúce stonky a listy rastlín aplikáciou účinných látok do pôdy.

Zlúčeniny podľa vynálezu okrem toho výborne hubia hmyzích škodcov vyskytujúcich sa v poľnohospodárstve a záhradníctve, ako sú rôzne cikádky a svietivky, priadzovec Piutella xylostella, Nephotcttix cincticeps, Callosobruchus chinensis, Spodoptera litura, Myzus per15 sicae (voška broskyňová), ďalej roztoče, ako je Tetranychus urticae (roztočec snovací) a Tetranychus cinnabarinus, Panonychus citri a pod., a nematódy, ako je háďatko Meloidogyne ineognita a pod.

Na aplikačné účely je možné zlúčeniny podľa vyná20 lezu spracovávať na rôzne prostriedky ako sú emulgovateľné koncentráty, suspenzné koncentráty, poprašky, zmáčateľné prášky, vodné roztoky, granuláty a pod., a to s použitím nosných a pomocných látok, ako je to v danom odbore zvyčajné. Tieto prostriedky' je možné použí25 vať buď samotné, alebo je možné riediť ich vhodným riedidlom, ako vodou a pod., na žiadanú nižšiu koncentráciu.

Ako vhodné pomocné látky používané na uvedený účel je možné uviesť okrem nosičov napríklad emulgátory, suspendačné činidlá, zmáčadlá, zahusťovadlá, stabi30 lizátory dispergačné činidlá, penetračné činidlá a pod.

Nosiče je možné rozdeliť na nosiče tuhé a nosiče kvapalné. Ako príklady' tuhých nosičov je možné uviesť rôzne práškové materiály živočíšneho a rastlinného pôvodu, ako sú škroby, cukor, prášková celulóza, cyklodextrín, aktívne uhlie, sójová múčka, pšeničná múka, mleté plevy, drevné múčky, rybie múčky, sušené mlieko a pod., a minerálne práškové materiály, ako je mastenec, kaolín, bentonit, komplex bentonit-alkylamín, uhličitan vápenatý, síran vápenatý, hydrogenuhličitan sodný, zeolit, kremelina, koloidný oxid kremičitý, íl, alumína, oxid kremičitý, prášková síra a pod. Z kvapalných nosičov je možné uviesť vodu, živočíšne a rastlinné oleje, ako je kukuričný olej, sójový olej, bavlníkový olej a pod., alkoholy, ako je etanol, etylénglykol a pod., ketóny, ako jc acetón, metyletylketón a pod., étery, ako je dioxán, tetrahydrofurán a pod., alifatické uhľovodíky, ako je kerozín, petrolej, kvapalný parafín a pod., aromatické uhľovodíky, ako je xylén, trimetylbenzén, tetrametylbenzén, cyklohexán, solventnaftu a pod., halogénované uhľovodíky, ako je chloroform, chlórbenzén a pod., amidy kyselín, ako je dimetylformamíd a pod., estery, ako je etylacetát, estery mastných kyselín s glycerolom a pod., nitrily, ako je acetonitril a pod., zlúčeniny obsahujúce síru, ako je dimetylsulfoxid a pod., ďalej N-metylpyrolidón a pod.

Ako príklady ďalších pomocných látok (okrem nosičov), ako uvedených emulgátorov, suspendačných činidiel, dispergátorov, penetračných činidiel, zmáčadiel, zahusťovadiel, stabilizátorov a pod., je možné uviesť nasledujúce konkrétne povrchovo aktívne činidlá.

Polyoxyetylén-alkylaiylétery, polyoxyetylénglykolnonylfenylétery, polyoxyetylénlauryléter, polyoxyetylovaný ricínový olej, polyoxyetylén-alkylarylsulfáty (polyoxyetylén-alkylfenyléter-sulfáty), polyoxyetylénestery mastných kyselín (polyoxyetylénstearát), estery polyoxyetylovaných mastných kyselín so sorbitanom, fosfátované nižšie alkoholy, nátriumalkylsulfát, nátriumlignínsulfát, ligninsulfonát vápenatý, alkylarylsulfonáty, nátriumalkylbenzénsulfonáty, kondenzačný produkt nátrium-p-naftalénsulfonátu a s formaldehydom a dialkylsulfosukcináty.

S cieľom výroby biocídneho prostriedku sa zlúčenina podľa vynálezu homogénne zmieša s aspoň jednou uvedenou nosnou a/alebo pomocnou látkou.

Hmotnostný pomer zlúčeniny podľa vynálezu k nosnej alebo pomocnej látke v biocídnom prostriedku sa všeobecne pohybuje od 0,05 : 99,95 do 90 : 10, výhodne od 0,2 : 99,8 do 80 : 20.

Pretože koncentrácia a aplikované dávky účinných látok podľa vynálezu sa môžu značne meniť v závislosti od ošetrovanej úžitkovej rastliny, od spôsobu aplikácie, aplikačnej formy a pod., je veľmi ťažké definovať nejaké presné rozmedzie koncentrácií a dávok. Všeobecne sa dá povedať, že v prípade aplikácie na list sa koncentrácia účinnej látky v aplikovanom prostriedku zvyčajne pohybuje od 0,1 do 10 000 ppm, účelne od 1 do 2000 ppm, v prípade pôdnej aplikácie sa dávky obvykle pohybujú od 10 do 100 000 g/ha, účelne od 200 do 20 000 g/ha.

Ak je to žiaduce alebo účelné, dajú sa zlúčeniny podľa vynálezu používať v zmesi alebo v kombinácii s inými agrochemikáliami, ako sú napríklad insekticídy, akaricídy, nematocídy, íúngicídy, antivírusové činidlá, atraktanty, herbicídy, regulátory rastu rastlín a pod. Pri použití týchto zmesí alebo kombinácií sa dajú dosiahnuť ešte lepšie výsledky.

Ako príklady vhodných insekticídov, akaricídov a nematocídov je možné uviesť organické zlúčeniny fosforu, karbamáty, organické chlórderiváty, organokovové zlúčeniny, pyretroidy, deriváty benzoylmočoviny, zlúče10 niny typu juvenilného hormónu, dinitrozlúčeniny, organické zlúčeniny síry, deriváty močoviny, triazínové deriváty a pod. Zlúčeniny podľa vynálezu sa dajú používať aj v zmesi alebo kombinácii s biologickými pesticídmi, ako sú BT-činidlá, vírusové preparáty patogénne na hmyz a pod.

Ako vhodné fungicídy je možné menovať napríklad organické zlúčeniny fosforu, organické chlórderiváty, ditiokarbamáty, N-halogéntioalkylderiváty, dikarboximidoderiváty, benzimidazolové zlúčeniny, azolové zlúčeniny. karbinoly, benzanilidové deriváty, acylalanínové zlúčeniny, morfolínové zlúčeniny, antrachinónové zlúčeniny, chinoxalinové zlúčeniny, deriváty kyseliny krotónovej, deriváty sulfónových kyselín, deriváty močoviny, antibiotiká a pod.

V nasledujúcej časti sú uvedené testy účinnosti biocídnych prostriedkov podľa vynálezu proti škodlivým organizmom v poľnohospodárstve a záhradníctve.

Ak nie je uvedené inak, vyhodnocujú sa výsledky jednotlivých testov podľa nasledujúcich kritérií:

Účinnosť sa vyhodnocuje vizuálne tak, že sa zisťuje rozsah choroby na pokusnej rastline a vyjadruje sa pomocou nasledujúcej stupnice:

stupeň účinnosti rezsab choroby rastlina nie je chorobou vôbec zasiahnuté plachá, počet alebo dĺžka lézií je v porovnaní s neošetrenou rastlinou menšia ako 10 % plocha, počet alebo dĺžka lézií je v porovnaní a neošetrenou rastlinnou oenžia ako 40 % ploche, počet alebo dĺžka lézií je v porovnaní s neošetrenou rastlinou menšie ako 70 % plocha, počet alebo dĺžka lézií ja v parovnaní s neošetrenou rastlinou menšia ako 70 %

Test 1

Test preventívnej účinnosti proti múčnatke na uhorkách

V polyetylénovom kvetináči s priemerom 7,5 cm sa pestuje rastlina uhorky (odroda Suyo). Keď rastlina dorastie do štádia 1 listu, postrieka sa pomocou postrekovej pištole 10 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu v stanovenej koncentrácii. Ošetrená rastlina sa jeden deň a jednu noc uchováva v komore s teplotou 22 až 24 °C, a potom sa inokuluje konídiami huby Sphaerotheca fuliginea (múčnatka). 0 10 dní sa zistí rozsah choroby na prvom liste, ktorý sa vyjadrí pomocou príslušného definovaného stupňa účinnosti.

Výsledky testu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 3. Tabuľka 3 zlúčenina č. atupen účinnosti (500 ppo)

15-b*

23-a4

59-1·

106-53

133-54

167-53

169-b3

171-55

Tabuľka 5 m ni.gi

Test 2

Test preventívnej účinnosti proti antraknóze na uhorkách

V polyetylénovom kvetináči s priemerom 7,5 cm sa pestuje rastlina uhorky (odroda Suyo). Keď rastlina dorastie do štádia 2 listov, postrieka sa pomocou postrekovej pištole 10 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s vopred stanovenou koncentráciou. Kvetináče s ošetrenými rastlinami sa jeden deň ajednu noc uchovávajú v klimatizovanej komore pri teplote 22 až 24 °C, a potom sa rastliny inokulujú suspenziou spór huby Colletotrichum lagenarium vyvolávajúcej antraknózu. O 7 dní po inokulácii sa zistí rozsah choroby na prvom liste a pomocou uvedenej stupnice sa vyjadri stupeň účinnosti.

Výsledky tohto testu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 4.

Tabuľka 4

zlúčenina 6.	stupeň účinnosti (500 ppm)
3-b	3
17-b	3
26	5
28-b	3
51	3
51-b	3
59-b	3
Ž9-b	3
70-b	4
73-b	3
75-b	3
101	4
105	4
106	3

Test 3

Test preventívnej účinnosti proti peronospóre na uhorkách

V polyetylénovom kvetináči s priemerom 7,5 cm sa pestuje rastlina uhorky (odroda Suyo). Keď rastlina dorastie do štádia 2 listov, postrieka sa pomocou postrekovej pištole 10 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s vopred stanovenou koncentráciou. Kvetináče s ošetrenými rastlinami sa jeden deň ajednu noc uchovávajú v klimatizovanej komore pri teplote 22 až 24 °C, a potom sa inokulujú suspenziou spór huby Pseudoperonospora cubensis vyvolávajúcej peronospóru. O 6 dní po inokulácii sa zistí rozsah choroby na prvom liste a tento údaj sa pomocou uvedenej stupnice premení na stupeň účinnosti.

Výsledky tohto testu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 5.

5	zlúčenina ä.	stupeň 125 ppm	účinnosti 31 ppm
	4	5	5
10
	5	5	5
	6	5	4
	7	5	5
15	8	5	3
	14-b	5	3
	15-b	5	5
20	16-b	-	5
	17	5	5
	17-b	-	5
	23	5	5
25
	29-b	5	5
	30-b	5	P
	31	4	3
30	32-b	5	5
	33	-	5
	34	5	5
	36	4»	5
35
	37	5	5
	45	5	5
	47	5	5
40	4Θ	5	5
	49	5	4
	50	5	5
45	52	5	5
	53-b	5	5
	1OI	5	4
	103	5	5
50	105	4	-
	106	5	5

Test 4

Test kuratívnej účinnosti proti peronospóre na uhorkách

V polyetylénovom kvetináči s priemerom 7,5 cm sa pestuje rastlina uhorky (odroda Suyo), ktorá po dosiahnutí štádia 2 listov sa inokuluje suspenziou spór huby Pseudoperonospóra cubensis vyvolávajúcej peronospóru. O 6 hodín po inokulácii sa rastlina s použitím postrekovej pištole postrieka 10 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s vopred stanovenou koncentráciou. Kvetináče sa jeden deň ajednu noc uchovávajú v klimatizovanej komore pri teplote 22 až 24 °C, potom sa zistí rozsah choroby na prvom liste a tento údaj sa pomocou

SK 278722 Β6 uvedenej stupnice premení na stupeň účinnosti. Tabuľka 6 - pokračovanie !ΙΙ

Výsledky toht	:o testu sú uvedené v nasledujúcej ta-
buľke 6.				i-iíerAna C.	stupeň účinnosti
	Tabuľka 6		5		125 ppnx	31 ppm
		59-b	-	5
zlúčenina č.	stupeň účinnoeti		6O-b	-	5
	125 PP®	31 ppn		61-b	-	5
			10	65-b	5	-
3-b			67-b	5	-
8	5	-		68-b	-	4
9-b	5	-		69-b	4	-
10-b	5	-	15	70-b	5	-
12	5		72	-	5
14-b	5			74	-	4
lj-b	5	-		76-b	5	-
lS-b	5	-	20	88	-	5
17	5	-		101	4	-
17-b	5	-		103-b	5	-
1S	-	5		106-b	5	-
18-b	5	-	25	111-b	-	5
19	5	-	112-b	5	5
20-b	5	-		113-b	5	5
22	5	-		119-b	5	5
23	5		30	120-b	5	5
23-a				121-b	5	5
5			125-b		5
23-b
5				5
	126-b
24-b	-	5
25		4	35	120-b	-	5
				129-b	-	5
25		5		130-b	5	5
26-b	5			132-b		5
27-b	5		40	133-b	5	4
26-b	5			134	5	5
29-b	5	-		135-b	4	-
30-b	5	-		136-b	-	3
32-b	5	-	45	138-b	-	5
33	5	-		141	4	-
33-b	5	-		142-a	5	5
36	5	-		145-b	-	5
X 37	5	-	50	146-b	-	5
39-b	-	5		147-b	5	5
40-b	-	5		148-b	5	5
41	-	5		149-b	-	5
46-h	5	-	55	150-b	5	-
48	4	-		151	-	5
51	5	-		151-b	5	5
51-b	5	-		152-b	-	3
52	5	-	60	153-b	-	5
53-b	5	-		154-b	-	5
56-b	5	-		155-b	-	5
57-b	-	5		156-b	-	5
J>8-b	-	5	65	157-b	-	5

Tabuľka 6 - pokračovanie

zlúčenine Č.	stupeň účinnosti
125 ppm	31 ppn
16O-b	5	5
164	5	3
167-b	5	5
169 b	5	5
170-b	5	5
171-b	5	5
173-b	♦	-
180	5
181-b	-	5
lBl-b	-	5
185-b	-	5
186-b	-	5
187-b	-	5
189-b	5	5
190	5	4
201-b	4	-
203-b	3	-
208-b	4	3
209-b	5	-
21O-b	4	-
212-b	5	5
213-b	-	5
214-b	-	5

Test 5

Test systemickej účinnosti proti peronospóre na uhorkách V polyetylénovom kvetináči s priemerom 7,5 cm sa pestuje rastlina uhorky (odroda Suyo), ktorá sa po dosiahnutí štádia 2 listov ošetri tak, že sa na povrch pôdy v kvetináči pomocou pipety nanesie 15 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s vopred stanovenou koncentráciou. Kvetináče s ošetrenými rastlinami sa dva dni uchovávajú v klimatizovanej komore pri teplote 33 až 24 °C a potom sa inokulujú suspenziou spór huby Pseudoperonospora cubensis vyvolávajúcej peronospóru. O 6 dní po inokulácii sa zistí rozsah choroby na prvom liste a tento údaj sa pomocou uvedenej stupnice premení

na stupeň účinnosti. Výsledky tohto testu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 7. Tabuľka 7
zlúčenine č.	stupeň účinnosti
500 ppm	125 ppm
1	5	3
14-b	5	5
15-b	-	5
17	5	4
29-b	5	5
30-b	5	5
37	5	5
52	5	5
53-b	5	5

Test 6

Test preventívnej účinnosti proti plesni na rajčiakoch

V polyetylénovom kvetináči s priemerom 7,5 cm sa pestuje rastlina rajčiaka (odroda Ponderosa). Keď rastli5 na dorastie do štádia 4 listov, postrieka sa s použitím postrekovej pištole 10 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s vopred stanovenou koncentráciou. Kvetináče s ošetrenými rastlinami sa jeden deň ajednu noc uchovávajú v klimatizovanej komore pri teplote 22 až 10 24 °C, a potom sa inokulujú suspenziou zoosporangií huby Phytophthora infestans (pleseň zemiakov). O 5 dní po inokulácii sa zistí rozsah choroby na listoch rastliny a tento údaj sa pomocou uvedenej stupnice premení na stupeň účinnosti.

Výsledky tohto testu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 8.

Tabuľka 8 _zie«enlnA f. ’^tu’^{eň d41nnoetl}

125 ppm 31 ppm 8 ppm

3-b

9-b

10-b

14-b

15-b

16-b

17-b

18-b

2O-b

23-e

23-b

24-b

24-b

27-b

28-b

29-b

3O-b

32-b

33-b

Tabuľka 8 - pokračovanie Tabuľka 8 - pokračovanie ill

zlúčenina č.	stupeň iläinnoatl	zlúčenina S.	atupeň úílnnostl
	125 ppu	31 ppe	8 ppa	5		125 PF· 31 ppe	8 ppa
34	4	4	-	120-b	5	5
36	5	5	-		121-b	5	5
37	-	5	-		122-b	5	5
39-b	-	-	5	10	123-b	5	5
5O-b	-	5	5	124-b	5	5
41	-	5	5		125-b	-	5
♦2-a	-	5	-		126-b	-	5
42-b	-	5	-	15	128-b	5	4
♦3	-	-	5	12?-b	5	5
45	5	5	-		130-b	5	6
46-a	5	5	-		132-b	5	5
48	5	5	-	20	133-b	-	5
49	5	3	-		134	5	5
50	♦	-	-		135-b	5	5
51	5	5	—		136-b	-	5
				25	137-b	-	5
51-b	5	5	-	138-b	-	4
52	5	4	-		141	5	5
53-b	5	5	-		1 42-·	5	5
55-b	-	4	5		145—b	-	4
56-b	-	5		30	146-b	5	5
					147-b	4	3
57-b	—	-	5		148-b	- 4	-
58-b	-	5	5		149-b	-	5
59-b	-	-	5		151	-	5
60-b	-	5		35	15T—b	5	5
61-b		5	5		152—b	-	5
					t53-b	-	5
65-b	-	5	-		154—b	-	5
66	5	5	-	40	155-b	-	5
♦7-b	-	-	5	156-b	-	5
68-b	-		5		157-b	-	5
					160-b	5	5
70-b		—	5		166	5	3
72	-	-	5	45	167-b	5	5
73-b	-	♦	-		169-b	5	5
74	-	-	5		170-b	5	3
75-b	-	5	-		171-b	5	-
76-b	-	5	-	50	173-b	4	3
84	-	-	5	174-b	4	-
88	-	-	5		1B0	-	5
101	5	5	-		iei-b	5	5
103	5	-	-	55	182-b	5	5
104	5	4	-		185-b	-	5
105	5	4	-		186-b	-	5
106-b	5	4	-		187-b	-	5
111-b	-	-	4	60	109-b	5	4
112-b	-	5	5		190	4	-
113-b	-	-	5		201-b	5	5
114	-	5	5		202-1)	5	5
119-b	-	5	5	65	203-b	4	5

.11 kovej pištole 20 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s vopred stanovenou koncentráciou. Kvetináče s ošetrenými rastlinami sa 1 deň a 1 noc uchovávajú v klimatizovanej komore pri teplote 22 až 24 °C, a potom sa inokulujú suspenziou spór huby Pyricularia oryzae. O dní po inokulácii sa zistí počet lézií a tento údaj sa pomocou uvedenej stupnice premení na stupeň účinnosti.

Výsledky tohto testu sú uvedené v nasledujúcej ta10 buľke 10.

Tabuľka 10

Tabuľka 8 - pokračovanie zlúčenina í. stupeň účinnosti

125 ppa 31 ppm 8 ppm

205- 11 “ -

206- b - 55

207- b - 5-

208- b -55

209- b “ ⁴

210- b - 4

211- b - 4-

212- b -53

213- b -55

214- b -55

Test 7

Test systemického účinku proti plesni na rajčiakoch

V polyetylénovom kvetináči s priemerom 7,5 cm sa pestuje rastlina rajčiaka (odroda Ponderosa). Keď rajčiak dorastie do štádia 4 listov, zaleje sa pôda v kvetináči pomocou pipety 15 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s vopred stanovenou koncentráciou. Kvetináče sa dva dni udržiavajú v klimatizovanej komore pri teplote 22 až 24 °C, nato sa pokusné rastliny inokulujú suspenziou zoosporangií huby Phytophtora infestans. O 5 dní po inokulácii sa zistí rozsah choroby na listoch rastliny a tento údaj sa pomocou uvedenej stupnice premení na stupeň účinnosti.

Tabuľka 9
zlúčenina č.·	etupeň účinnosti
5OO ppn	125 ppn
3-b	-	4
10-b	5	5
16-b	-	4
17-b	5	4
19	4	4
20-b	5	4
22	5	4
27-b	5	5
28-b	5	-
40-b	5	5
51	5	5
	5	5
57-b	-	4
58-b	5	3
59-b	-	4
76-b	-	5

15	alúčenina č.	stupeň účinnosti 500 ppm
	27-b	4
	48	3
	53-b	3
	55-b	4
20	134	3
	167-13	3
	201 -b	4
	2X)2-b	4

Test 9

Test preventívnej účinnosti proti hnilobe pošiev ryže

V polyetylénovom kvetináči s priemerom 7,5 cm sa pestuje rastlina ryže (odroda Chukyo Asahi). Keď rastlina dorastie do štádia 5 listov, postrieka sa pomocou 30 postrekovej pištole 20 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s vopred stanovenou koncentráciou. Kvetináče s ošetrenými rastlinami sa jeden deň a jednu noc uchovávajú v klimatizovanej komore pri teplote 22 až 24 °C, a potom sa inokulujú tak, že sa medzi pošvy ich 35 listov položí ryžová slama, na ktorej bola inkubovaná huba vyvolávajúca hnilobu pošiev (Rhizoctonia solani). Kvetináče s rastlinami sa 5 dní udržiavajú vo vlhkej komore s teplotou 28 °C a 100 % relatívnou vlhkosťou vzduchu, nato sa zistí dĺžka lézií a z tohto údaja sa po40 mocou uvedenej stupnice zisti stupeň účinnosti.

Výsledky tohto testu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 11.

Tabuľka 11

45	zlúčenine č.	stupeň účinnosti 500 ppn
50	£	3
	21	3
	27-b	3
55	34	3
	51-b	3
	53-b	3
60	104	3

Test 8

Test preventívnej účinnosti proti Pyricularia oryzae

V polyetylénovom kvetináči s priemerom 7,5 cm sa pestuje rastlina ryže (odroda Chukyo Asahi). Keď rastlina dorastie do štádia 4 listov, postrieka sa pomocou postreTest 10

Test preventívnej účinnosti proti hrdzavosti ovsa

V polyetylénovom kvetináči s priemerom 7,5 cm sa pestujú rastliny ovsa (odroda Zenshin). Keď rastliny dorastú do štádia 2 listov, postriekajú sa pomocou postre47 kovej pištole 10 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s vopred stanovenou koncentráciou. Kvetináče s ošetrenými rastlinami sa jeden deň a jednu noc uchovávajú v klimatizovanej komore pri teplote 22 až 24 °C a potom sa inokulujú konidiami huby Puccinia coronata vyvolávajúcou hrdzavosť ovsa. O 10 dní po inokulácii sa zistí plocha lézie na druhom liste a tento údaj sa pomocou uvedenej stupnice premení na stupeň účinnosti.

Výsledky tohto testu sú uvedené v tabuľke 12.

Tabuľka 12
zlúčenina č,	stupeň účinnosti 500 ppn
4	3
14-b	3
44	4
52	4
59-b	4
104	4
172-b	4
180	5
190	3

Test 11

Test preventívnej účinnosti proti nádorovitosti hlúbovej zeleniny

Kvetináč s plochou 1/140 m² sa naplní pôdou zamorenou hubou Plasmodiophora brassicae vyvolávajúcou nádorovitosť hlúbovej zeleniny a na povrch tejto pôdy sa pomocou pipety nanesie 20 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s koncentráciou zodpovedajúcou aplikácii dávky jednak 4 g/cm² a jednak 1 g/cm². O 1 deň po ošetrení sa pôda v kvetináči úplne premieša a zasejú sa do nej semená okrúhlice (odroda Kanamachi Kokabu). Rastliny okrúhlice sa potom ďalej pestujú v skleníku. O 30 dní po zasiatí sa zistí rozsah tvorby nádorov na koreňoch rastliny a tento údaj sa pomocou uvedenej stupnice premení na stupeň účinnosti:

stupeň účinnosti	výskyt nádorov
5	žiadny
4	mierny
3	stredný
2	početný
1	hojný

Výsledky tohto testu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 13.

Tabuľka 13
zlúčenina č.	stupeň účinnosti
4 g/mZ	1 g/®2
1	5	-
4	4	-
5	5	5

Tabuľka 13 - pokračovanie

	slúčenina č·	Stupeň účinnosti
5		4 g/»2	1 g/n2
e	X 5	5
	7	5	5
	8	5	5
10	9-b	5	4
	10-b	-	5
	12	-	5
15	14-b	5	5
	15-b	-	5
	16-b	5	5
	17	-	5
20	17-b	-	5
	18	5	5
	18-b	-	5
	1?	5	5
25	2O-b	5	4
	21	5	5
	22	5	5
30	23	5	5
	23-a	-	4
	23-b	-	4
	24-b	-	5
35	26	5	4
	26-b	-	5
	27-b	5	5
40	29- b 30- b	-	5 5
	32-b	-	5
	33	5	5
45	33-b	-	5
	34	5	5
	36	5	5
	37	5	5
50	39-b	-	5
	4O-b	-	5
	42-a	-	5
55	42-b	-	5
	46-a	5
	49	-	4
	50	5	5
60	51	5	5
	51-b	5	5
	52		5
	53-b	5	4
65	55-b	-	5

Tabuľka 13 - pokračovanie zlúčenina č· stupeň účinnosti é/a² 1 g/a²

56-b -5

53-b -5

59-b 55

65-b - ^{* 5}

67- b -5

68- b -5

73-b♦

-4

1054

1065

180 55

201- b -5

202- b -5

206- b - ⁵

207- b - ⁵

Test 12

Test antimikrobiálnej účinnosti proti fytopatogénnym hubám

Na agarové živné prostredie so zemiakovým výluhom a dextrózou, obsahujúce 100 ppm streptomycínu a 100 ppm testovanej zlúčeniny sa prenesie kruhový· výrez mycélia vyrezaný z agaru, na ktorom sa pestovala huba Pythium aphanidermatum. Po inkubácii uskutočňovanej 48 hodín pri teplote 22 °C sa odmeria priemer mycélia. Podľa nasledujúceho vzorca sa potom zisti inhibícia vegetatívneho rastu v percentách.

priemer mycélia na lnhibíci® vegeta- - ₁₀ú - oäetrenom agare _ x 100 tívneho restu /»Z priemer mycélia ne neošetrenom agare

Výsledky tohto testu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 14.

Tabuľka 14 zlúčenina č. inhibícia vegetatívneho restu (%)

3-b 1OO

95

100

9-b 100

10-b 100

14- b 100

15- b ¹⁰⁰

16- b 100

100

17- b 100

100

Tabuľka 14 - pokračovanie zlúčenina č. inhibícia vegetatívneho restu

W

27-b	100
28-b	100
29-b	100
30-b	100
31	100
33	100
34	100
3«	100
37	100
45	100
49	100
53-b	100
101	100
103	100
104	100
105	100
106	100
180	100

Test 13

Test akaricídnej účinnosti na dospelých roztočeov snovacích (Tetranychus urticae)

V polyetylénovom kvetináči s priemerom 7,5 cm sa pestuje rastlina fazule (odroda Edogawa Saito). Keď rastlina dorastie do štádia primárnych listov, ponechá sa na nej jeden z týchto primárnych listov a zvyšné listy sa odrežú. Rastlina sa zamorí asi 30 dospelými roztočeami (Tetranychus urticae, rezistentné na Difocol a organofosforečné insekticídy) a približne na 10 sekúnd sa ponorí do 20 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s vopred stanovenou koncentráciou. Po obschnutí sa rastliny nechajú stáť v osvetlenej klimatizovanej komore pri teplote 26 °C. O 2 dni po zamorení sa zistí počet mŕtvych roztočeov a podľa nasledujúceho vzorca sa vypočíta mortalita v percentách:

počet mŕtvych roatočcov „ , _AA mortalite /%/ = ------------------------------------ * ¹⁰⁰ počet roztočeov použitých na zamorenie

Výsledky tohto testu sú uvedené v nasledujúcej ta-

buľke 15.
	Tabuľka 15
zlúčenine č.	mortalitu	(%)
	800 ppn	200 ppa
9-b	100	100
10-b	100	100
14-b	100	100
15-b	100	100
23	100	100

SK 278722 Β6

Tabuľka 15 - pokračovanie

Tabuľka 16

Íl!

zlúčenine č.

mortalita (%)

800 ppm 200 non 5

23-a	100	-
23-b	91	-
26-b	100	-
29-b	100	100
36	100	100
40-b	100	100
41	100	-
52	100	100
57-b	100	-
58-b	100	-
72	100	-
88	100	-
101	100	100
112-b	100	-
113-b	100	100
119-b	100	100
133-b	100	90
151-b	100	-
167-b	100	87
169-b	100	100
172-b	100	-
205-b	100	-

Test 14

Test ovicídnej účinnosti na vajíčko roztočca snovacieho (Tetranychus urticae)

Do polyetylénového kvetináča sa presadí rastlina fazule len s jedným primárnym listom. Na rastlinu sa prenesú dospelé roztočee (Tetranychus urticae), ktoré sa na rastline ponechajú 24 hodín pre nakladenie vajíčok, potom sa odstránia. Rastlina fazule s nakladenými vajíčkami sa približne na 10 sekúnd ponorí do 20 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s vopred určenou koncentráciou. Po obschnutí sa rastliny fazule uchovávajú v osvetlenej komore pri teplote 26 °C. O 5 až 7 dní po ošetrení sa zistí, v akom rozsahu boli ošetrené vajíčka schopne liahnutia a podľa nasledujúceho vzorca sa vypočíta ovicídna účinnosť v percentách:

počet mŕtvych vajíčok ovlcídna účinnosí /95/ = --- ”“ x 100 počet nekladených vajíčok

Úmrtie okamžite po vyliahnutí sa počíta do ovicídnej účinnosti.

Výsledky dosiahnuté pri tomto teste sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 16.

zlúčenina č.

ovicídna účinnosť (%)

800 ppm

	10-b	100
	15-b	100
10	2í-b	100
	29-b	100
	30-b	70
	40-b	100
15	52	98
	57-b	90
	83	100
20	101	100
	113-b	100
	119-b	100
	133-b	100
25	167-b	100
	169-b	100
	Test 15
30	Insckticídna účinnosť na Laodelphax striatellus Mladé klíčne rastliny ryže sa asi na 10 sekúnd ponoria do 20 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s vopred stanovenou koncentráciou. Po obschnutí sa korene rastliny obalia vlhkou vatou a vložia do skúmavky.
35	Do tejto skúmavky sa vnesie 10 lariev (2. až 3. instar)
	Laodelphax striatellus	a skúmavka sa uzavrie gázou,
	nato sa za osvetľovania uchováva v klimatizovanej ko-
	more pri teplote 26 °C.	I 5 dní po vložení lariev sa zistí
	počet mŕtvych exemplárov a podľa nasledujúceho vzor-
40	ca sa vypočíta mortalita	v percentách:
		počet mŕtvych exemplárov hmyzu
	mortalita /%/	= ---------------------- x 10Q
45		počet vložených exemplárov hmyzu

Výsledky dosiahnuté pri tomto teste sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 17.

50	Tabuľka 17
zlúčeninu č.	mortalita (%)
800 ppm	200 ppm
55	14-b	100	100
	15-b	100	80
	40-b	100	-
60	113-b	100	-
	119-b	100	-
	133-b	100	-
65	151-b	100	-

.11

V nasledujúcej časti sú uvedené predpisy na zloženie a prípravu prostriedkov podľa vynálezu, ktorými sa však rozsah vynálezu nijako neobmedzuje.

Test 16

Insekticídna účinnosť na vošku broskyňovú (Myzus persicae)

Kúsok kapustového listu sa asi na 10 sekúnd ponorí do 20 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s vopred stanovenou koncentráciou, a potom sa nechá obschnúť. Do Petriho misky s priemerom 9 cm sa vloží vlhký filtračný papier, na ktorý sa položí ošetrený kúsok kapustového listu vysušený na vzduchu. Do misky sa potom vypustia bezkrídle vivipáme samičky vošky broskyňovej (Myzus persicae), miska sa prikryje a za osvetľovania sa uchováva v klimatizovanej komore pri teplote 26 °C. O 2 dni po vpustení hmyzu sa zistí počet mŕtvych exemplárov a podľa rovnakého vzorca ako v teste 15, sa vypočíta mortalita v percentách.

Výsledky dosiahnuté v tomto teste sú uvedené v tabuľke 18.

Tabuľka 18 zlúčenina č. nortelite (%)

800 ppa

170

32-b70

5290

Test 17

Insekticídna účinnosť na Spodoptera litura

Kúsok kapustového listu sa asi na 10 sekúnd ponorí do 20 ml roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu s vopred stanovenou koncentráciou, a potom sa nechá obschnúť. Do Petriho misky s priemerom 9 cm sa vloží vlhký filtračný papier, na ktorý sa položí ošetrený kúsok kapustového listu obschnutý na vzduchu. Do misky sa potom vypustia larvy Spodoptera litura (2. a 3. instar), miska sa prikryje a za osvetľovania sa uchováva v klimatizovanej komore pri teplote 26 °C. O 5 dní po vpustení lariev sa zistí počet mŕtvych exemplárov a rovnakým spôsobom ako v teste 15 sa vypočíta mortalita v percentách.

Výsledky dosiahnuté v tomto teste sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 19.

Tabuľka 19 zlúčenina č. mortalita (%)

800 ppm

26-b	100
40-b	100
67-b	100
68-b	100
72	100
74	100

Predpis 1

Zmáčateľný prášok (a) zlúčenina č. 5 (b) kaolín (c) lignínsulfonát sodný (d) diakylsulfosukcinát

Uvedené komponenty sa dielov hmotnostných dielov hmotnostných dielov hmotnostných diely hmotnostné zmiešajú do homogenity.

Predpis 2

Zmáčateľný prášok (a) zlúčenina č. 17-b (b) kaolín (c) lignínsulfonát sodný (d) polyoxyetylén-alkylaryléter dielov hmotnostných dielov hmotnostných diely hmotnostné diely hmotnostné

Uvedené komponenty sa zmiešajú do homogenity.

Predpis 3 Zmáčateľný prášok (a) zlúčenina č. 18-b (b) kremelina (c) dialkylsulfosukcinát dielov hmotnostných dielov hmotnostných diely hmotnostné (d) polyoxyetylén-alkylarylsulfát 4 diely hmotnostné Uvedené komponenty sa zmiešajú do homogenity.

Predpis 4

Zmáčateľný prášok (a) kaolín (b) kondenzačný produkt nátrium-P-naftalénsulfonátu s formaldehydom (c) polyoxyetylén-alkylarylsulfát dielov hmotnostných diely hmotnostné dielov hmotnostných (d) jemne mletý oxid kremičitý 15 dielov hmotnostných Zmes uvedených komponentov a zlúčenina č. 22 sa zmieša v hmotnostnom pomere 4:1.

Predpis 5

Zmáčateľný prášok (a) zlúčenina č. 16-b 10 dielov hmotnostných (b) kremelina 69 dielov hmotnostných (c) práškový uhličitan vápenatý 15 dielov hmotnostných (d) dialkylsulfosukcinát 1 diel hmotnostný (e) polyoxyetylén-alkylarylsulfát 3 diely hmotnostné (f) kondenzačný produkt nátrium-2 diely hmotnostné -β-naftalénsulfonátu s for- maldehydom

Uvedené zložky sa zmiešajú do homogenity.

Predpis 6

Zmáčateľný prášok (a) zlúčenina č. 14-b (b) kremelina (c) dialkylsulfosukscinát

0,05 dielu hmotnostného

93,95 dielu hmotnostného diely hmotnostné (d) polyoxyetylén-alkylarylsulfát 4 diely hmotnostné

Uvedené komponenty sa zmiešajú do homogenity.

Predpis 7

Zmáčateľný prášok (a) zlúčenina č. 186-b (b) kremelina (c) dialkylsulfosukcinát (d) polyoxyetylén-alkylarylsulfát (e) jemne mletý oxid kremičitý

Uvedené komponenty sa zmiešajú do homogenity.

Predpis 8

Zmáčateľný prášok (a) zlúčenina č. 16-b (b) kremelina (c) práškový uhličitan vápenatý (d) dialkylsulfosukcinát (e) polyoxyetylén-alkylarylsulfát (í) kondenzačný produkt nátrium-β-naftalénsulfonátu s formal10 dielov hmotn.

dielov hmotn.

dielov hmotn.

diel hmotnostný diely hmotnostne diely hmotnostne dehydom

Uvedené komponenty sa zmiešajú do homogenity.

Predpis 9

Zmáčateľný prášok (a) zlúčenina č. 17-b (b) kaolín (c) jemne mletý oxid kremičitý (d) alkylarylsulfonát (e) polyoxyetylén-alkylarylsulfát (f) polyoxyetylén-alkylaryléter dielov hmotn.

62.4 dielu hmotn.

12,8 dielu hmotn.

1,6 dielu hmotn.

2.4 dielu hmotn.

0,8 dielu hmotn.

Uvedené komponenty sa zmiešajú do homogenity.

Predpis 10

Poprašok (a) zlúčenina č. 23 5 dielov hmotn.

(b) mastenec 94,5 dielu hmotn.

(c) fosfát nižšieho alkoholu 0,5 dielu hmotn.

Uvedené komponenty sa zmiešajú do homogenity.

Predpis 11

Poprašok (a) zlúčenina č. 16-b 0,2 dielu hmotn.

(b) práškový uhličitan vápenatý 98,8 dielu hmotn.

(c) fosfát nižšieho alkoholu 1,0 dielu hmotn.

Uvedené komponenty sa zmiešajú do homogenity.

Predpis 12

Poprašok (a) zlúčenina č. 124-b 0,05 dielu hmotn.

(b) práškový uhličitan vápenatý' 98,95 dielu hmotn.

(c) fosfát nižšieho alkoholu 1,0 dielu hmotn.

Uvedené komponenty sa zmiešajú do homogenity.

Predpis 13

Poprašok (a) zlúčenina č. 189-b 20 dielov hmotn.

(b) práškový uhličitan vápenatý 79 dielov hmotn.

(c) fosfát nižšieho alkoholu 1 diel hmotnostný

Uvedené komponenty sa zmiešajú do homogenity.

dielov hmotn.

diely hmotnostne diel hmotnostný diely hmotnostne diely hmotnostne

Predpis 14

Poprašok (a) zlúčenina č. 185-b 90 dielov hmotnostných (b) jemne mletý oxid kremičitý 9 dielov hmotnostných (c) fosfát nižšieho alkoholu 1 diel hmotnostný

Uvedené komponenty sa zmiešajú do homogenity.

Predpis 15

Emulgovateľný koncentrát (a) zlúčenina č. 26 20 dielov hmotnostných (b) xylén 60 dielov hmotnostných (c) polyoxyetylénalkylaryléter 20 dielov hmotnostných Uvedené zložky sa zmiešajú a zmes sa mieša až do vzniku roztoku.

Predpis 16

Emulgovateľný koncentrát (a) zlúčenina č. 132-b 0,05 dielu hmotn.

(b) xylén 79,95 dielu hmotn.

(c) polyoxyetylén-alkylaryléter 20 dielov hmotnostných

Uvedené zložky sa zmiešajú a zmes sa mieša až do vzniku roztoku.

Predpis 17

Emulgovateľný koncentrát (a) zlúčenina č. 145-b 10 dielov hmotnostných (b) xylén 70 dielov hmotnostných (c) polyoxyetylén-alkylaryléter 20 dielov hmotnostných Uvedené zložky sa zmiešajú a zmes sa mieša až do vzniku roztoku.

3θ Predpis 18

Emulgovateľný koncentrát (a) zlúčenina č. 123-b 50 dielov hmotnostných (b) xylén 30 dielov hmotnostných (c) polyoxyetylén-alkylaryléter 20 dielov hmotnostných

Uvedené zložky sa zmieňajú a zmes sa mieša až do vzniku roztoku.

Predpis 19

Emulgovateľný koncentrát (a) zlúčenina č. 151 10 dielov hmotnostných (b) kukuričný olej 77 dielov hmotnostných (c) oxyetylovaný ricínový olej 12 dielov hmotnostných (d) bentonit-alkylamín 1 diel hmotnostný

Uvedené zložky sa rovnomerne premiešajú.

Predpis 20

Suspenzný koncentrát (a) zlúčenina č. 113-b 0,05 dielu hmotn.

(b) kukuričný olej 84,95 dielu hmotn.

(c) oxyetylovaný ricínový olej 12 dielov hmotnostných 5θ (d) komplex bentonit-alkylamín 3 diely hmotnostne

Uvedené zložky sa rovnomerne premiešajú.

Predpis 21

Suspenzný koncentrát (a) zlúčenina č. 119-b 30 dielov hmotnostných (b) kukuričný olej 58 dielov hmotnostných (c) oxyetylovaný ricínový olej 12 dielov hmotnostných Uvedené zložky sa rovnomerne premiešajú.

Predpis 22

Granuly (a) zlúčenina č. 33-b (b) bentonit (c) kaolín (d) nátriumlignínsulfonát

K uvedeným zložkám sa diel hmotnostný dielov hmotnostných dielov hmotnostných dielov hmotnostných pridá potrebné množ52 ιι i im

stvo vody, zmes sa premieša a granuluje.	génov alebo alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka alebo zvyšok vzorca -SR4, v
Predpis 23			ktorom R4 predstavuje alkylovú skupinu s 1 až
Granuly			6 atómami uhlíka alebo fenylovú skupinu pri-
(a) zlúčenina č. 112-b	0,05 dielu hmotnostného	5	padne substituovanú jedným alebo niekoľkými
(b) bentonit	60 dielov hmotnostných		atómami halogénov,
(c) kaolín	34,95 dielu hmotnostného		s tým obmedzením, že R2 a R3 neznamenajú súčasne a-
(d) nátriumlignínsulfonát	5 dielov hmotnostných		tómy halogénov.
K uvedeným zložkám	sa pridá potrebné množstvo
vody, zmes sa premieša a granuluje.	10
Predpis 24			Koniec dokumentu
Granuly
(a) zlúčenina č. 17-b	10 dielov hmotnostných
(b) bentonit	60 dielov hmotnostných	15
(c) kaolín	25 dielov hmotnostných
(d) nátriumlignínsulfonát	5 dielov hmotnostných
K uvedeným zložkám	sa pridá potrebné množstvo
vody, zmes sa premieša a granuluje.	70
Predpis 25
Granuly
(a) zlúčenina č. 178-b	50 dielov hmotnostných
(b) bentonit	45 dielov hmotnostných
(c) nátriumlignínsulfonát	5 dielov hmotnostných	25
K uvedeným zložkám	sa pridá potrebné množstvo
vody, zmes sa premieša a granuluje.

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims (1)

1. Biocídny prostriedok, vyznačujúci sa tým, že ako účinnú zložku obsahuje imidazolový derivát všeobecného vzorca (I)

   v ktorom R¹ znamená kyanoskupinu alebo zvyšok vzorca -CSNHj a 45 R² a R³ predstavujú vždy atóm vodíka, atóm halogénu, kyanoskupinu, naftylovú skupinu, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka prípadne sub- stituovanú jedným alebo niekoľkými atómami halogénov alebo fenylovými skupinami, alkenylovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka prípadne substituovanú jedným alebo niekoľkými atómami halogénov, fenylovú skupinu prípadne 50 substituovanú jedným alebo niekoľkými atómami halogénov, alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, halogénovanými alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxyskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, halogénova- 55 nými alkoxyskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, alkyltioskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, halogénovanými alkyltioskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, nitroskupinami alebo kyanoskupinami, tienylovú skupinu prípadne substituo- 60 vanú jedným alebo niekoľkými atómami halo- 65