SK164395A3 - Method for axis distance regulation between rolls for continuous casting - Google Patents

Description

Spôsob regulácie pre kontinuálne liatie medzi valcami

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu regulácie pre kontinuálne liatie plochých kovových, zvlášť oceľových produktov medzi valcami.

Doterajší stav techniky valcami je vyrábaný o hrúbke niekolkých v určenom priestore

Pri známom kontinuálnym liatí medzi produkt, napríklad plochá oceíová páska milimetrov, získavaná roztavením kovu liatia medzi dvomi valcami s rovnobežnými osami, chladenými a uvádzanými do rotačného pohybu v opačnom smere. Pri styku s chladnými stenami valcov kov tuhne a kôra tuhnúceho kovu unášaná rotáciou valcov sa spája na úrovni hornej medzery medzi valcami, aby vytvorila požadovanú pásku, ktorá je potom ťahaná dolu.

Proces liatia medzi valcami musí spĺňať rôzne požiadavky vo vzťahu k tavenému produktu i k chodu vlastného lejacieho zariadenia.

Páska musí mat už v priebehu liatia tvar a rozmery presne zodpovedajúce požadovanému výslednému tvaru a rozmerom.

To vyžaduje, aby vzduchová medzera v hrdle medzi valcami, to znamená vzdialenosť medzi valcami, bola presne rovná požadovanej hrúbke pásky. V praxi pri klasickom spôsobe spracovania prejde vyrobená páska ešte procesom valcovania, keď vlastná presnosť hrúbky nie je tak významná, ako jej stála hodnota po celej dĺžke pásky. Odchýlka niekoľkých desatín milimetra vo výslednej hrúbke od požadovanej hodnoty nie je teda na závadu pre získanie kvalitného konečného produktu po valcova2 ní, zatial čo náhle zmeny hrúbky liatej pásky v pozdĺžnom smere sa môžu napriek uskutočnenému valcovaniu negatívne odraziť na kvalite výsledného produktu.

Z híadiska priebehu lejacieho procesu je samozrejme hlavnou požiadavkou získať súvislé pásky. Je teda nevyhnutné zaistiť jej ťahanie a to, aby táto páska počas ťahania dostatočne tuhla. Nadmerné tuhnutie kovu nad hrdlom valcov nemusí byt nutne na závadu v prípade liatia relatívne kujných kovov, ako napr. hliník, ale je neprijateíné pri tvrdších kovoch, ako je oceí, keď také nadmerné stuhnutie spôsobí buď vytvorenie kovového klinu nad hrdlom, znemožňujúceho ťahanie pásky, alebo poškodenie valcov pri priechode príliš stuhnutého kovu medzi nimi.

Naopak nedostatočné tuhnutie spôsobuje trhliny a pretrhnutie pásky na spodnej strane hrdla.

Doterajšie riešenie týchto dvoch príčin chybnej funkcie zariadenia spočíva v zmenách vzdialenosti valcov, ktoré sú pri nedostatočnom tuhnutí približované a nadmernom tuhnutí odďalované, a to takým spôsobom, aby už na úrovni hrdla bol udržovaný rozmer základne šachty, kde k tuhnutiu kontaktom kôry kovu so stenami valcov dochádza.

Tým však nevyhnutne dochádza k pozdĺžnym zmenám hrúbky získavaného produktu, pretože podmienky tuhnutia sa tak z rôznych príčin počas procesu liatia menia, zvlášť pri zahájení procesu, pri prvých otáčkach valcov a pri dosahovaní ich pracovnej teploty. Takéto odchýlky v hrúbke sú z híadiska kvality liatej pásky neprijatelné.

Okrem vyššie uvedených problémov dochádza ešte k problémom spojeným s nedokonalým kruhovým tvarom valcov, pretože dokonalá kruhovitosť valcov nemôže byť v praxi docielená. Z toho vyplýva, že cez pevnú pozíciu ložísk nesúcich valce sa počas rotácie cyklicky mení ich rozostúp. K pôvodným nepravidelnostiam kruhového tvaru za studená sa pridávajú ešte dalšie deformácie tepelného pôvodu, ktoré sú vyvolávané cyklickým ohrevom a ochladzovaním povrchu valcov pri každej otáčke.

Je už známych niekolko spôsobov, ktoré sa snažia priniesť riešenie jedného alebo viacerých vyššie uvedených problémov.

Z dokumentov EP-A-123 059 a EP-A-0194 628 je známy napríklad lejací proces, pri ktorom sa zamedzuje poškodeniu lejacích valcov nadmerným tuhnutím liateho kovu využívaním tlaku liateho materiálu na zmenu rozostupu valcov. Tento postup vychádza zo skutočnosti, že hodnota tohoto tlaku charakterizuje priamo stav tuhnutia kovu. A však aj táto metóda, ako už bolo vyššie uvedené, nezabráni pozdĺžnym odchýlkam v hrúbke vyrábanej pásky.

Z uvedenej dokumentácie je taktiež známa metóda, ktorou sa mení rýchlosť valcov (a teda i rýchlosť liatia) vo vzťahu k zmenám rozostupu a tlaku. Táto metóda je založená na skutočnosti, že zvýšením rýchlosti sa znižuje doba tuhnutia roztaveného kovu pri styku s valcami, a tým je aj tuhnutie menšie (a naopak). Rýchlosť reakcie pri tejto metóde však nie je taká, aby bolo možné odstrániť problémy nadmerného alebo nedostatočného tuhnutia, ktoré sa objaví náhle. Z toho dôvodu môže byť v praxi použitá len v kombinácii s predchádzajúcou metódou regulácie rozostupu valcov v závislosti na tlaku kovu.

Je známy ešte jeden lejací postup, keď sa pôsobí priamo na polohu ložísk valcov vo väzbe na odchýlky od kruhového tvaru valcov. Podlá výsledkov merania týchto odchýlok je korigovaná poloha ložísk v závislosti na uhole rotácie valcov. Táto metóda však pochopitelne nie je schopná riešiť problémy spojené so stavom tuhnutia liateho kovu.

Predkladaný vynález si kladie za ciel nájsť spoločné riešenie pre všetky vyššie uvedené problémy, ktoré by predovšetkým umožnilo:

- liať bez rizika pretrhnutia alebo prederavenia pásky,

- vylúčiť poškodzovanie valcov,

- vylúčiť to, čomu sa hovorí blýskavé zóny na valcoch, ktoré svedčia o silných koncentráciách roztažnej sily a ktoré tak signalizujú miestnu zmenu stavu (zdrsnenia) povrchu valca a rovnomernosť tuhnutia prvej tuhnúcej kôry,

- a predovšetkým získať kovovú pásku najstálejšej možnej hrúbky po celej jej dĺžke, a získať túto stálu hrúbku čo možno najrýchlejšie po začiatku liatia.

Podstata vynálezu

Vyššie uvedené ciele sa dosahujú spôsobom regulácie pre kontinuálne liatie medzi valcami, pri ktorom sa počas liatia merá rozťažná sila pôsobiaca na valce a prestavuje sa poloha ložísk aspoň jedného z valcov pre zväčšenie alebo zmenšenie osovej vzdialenosti medzi týmito valcami, podía vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že za účelom udržania uvedenej roztažnej sily na v podstate konštantnej hodnote sa vopred stanoví interval hodnôt tejto sily, zahŕňajúci požadovanú nominálnu silu a na polohu ložísk pôsobí intenzívnejšie, keď je hodnota meranej sily mimo tento interval, než keď je vo vnútri tohoto intervalu.

Spôsob podía vynálezu tak umožňuje sledovať veíkost odchýlky medzi meranou rozťažnou silou a požadovanou nominálnou silou na to, aby sa menilo pôsobenie na polohu ložísk valcov. Pokiaí sila zostáva vo vepred určenom intervale, respektíve sa len relatívne málo odchyíuje od nominálnej hodnoty sily, reakcia spočívajúca v presúvaní ložísk valcov je mierna, alebo dokonca nulová, zatiaí čo pri vybočení sily z nastavených hodnôt je reakcia silnejšia.

Podía výhodného uskutočnenia tohoto vynálezu je regulovaná poloha ložísk presúvaním do polohy uloženej v pamäti. Toto uložené umiestenie je zafixované hodnotou referenčnej pozície, získanej tým, že sa k počiatočnej uloženej hodnote polohy ložísk pripočíta hodnota korekcie, meniaca sa v závislosti na rozdiele medzi meranou rozťažnou silou a silou nominálnou. Táto opravná hodnota je vyššia, keď je meraná sila mimo nastaveného intervalu, než keď sa nachádza v tomto intervale.

Zmena intenzity opravného pôsobenia reagujúceho na odchýlku medzi uloženou hodnotou rozťažnej sily a hodnotou skutočne nameranou je prednostne prevádzaná tak, že k signálu E, predstavujúcemu opravnú odchýlku, sa pridá funkcia f, ktorá redukuje intenzitu tohoto signálu, pokial sa meraná sila nachádza v nastavenom intervale. Takto korigovaný signál E' = f (E) je potom použitý v regulačnom cykle pre generovanie hodnoty Ad korekcie, ktorá sa pripočíta k počiatočnej uloženej hodnote d_o polohy ložísk, aby tak vytvorila hodnotu d_r referenčnej pozície ložísk, použitej potom ako uložená hodnota v regulačnom cykle klasického typu pre reguláciu polôh ložísk.

Vzhladom k tomu, že rýchlosť premiestnenia ložísk je v tomto regulačnom cykle klasicky v pomere k odchýlke medzi skutočnou a uloženou polohou ložísk, dochádza tak k tomu, že pôsobenie na polohu ložísk je tým intenzívnejšie, čím vzdialenejšia je hodnota referenčnej pozície od nameranej hodnoty skutočnej pozície. A pretože má táto korekcia za následok zmenu hodnoty uloženej pozície proti pôvodnej uloženej hodnote v smere vedúcom k zvyšovaniu odchýlky medzi uloženou pozíciou a skutočnou polohou ložísk, a to tým viac, čím je meraná sila vzdialenejšia od sily nominálnej, dochádza k tomu, že reaktivita regulácie polohy ložísk je vyššia, keď sa meraná sila ocitne mimo nastavenej medznej hodnoty.

Inak povedané vedie táto korekcia ku generovaniu umelej hodnoty referenčnej pozície, ktorá potom určuje uloženú pozíciu odlišne od pôvodne uloženej hodnoty v smere vedúcom klasicky ku kompenzácii zmien roztažnej sily, to znamená v smere odčíalovania valcov od seba, ako reakcia na zvyšovanie tejto rozťažnej sily a naopak. A pretože táto hodnota referenčnej pozície použitá ako uložená hodnota pre reguláciu polohy ložísk je teda odlišná od hodnoty meranej skutočnej polohy ložísk, bude regulácia intenzívnejšie reagovať premiestením ložísk, ako keby uložená poloha zostala na svojej pôvodnej hodnote.

Podlá ďalšieho výhodného uskutočnenia vzrastá korigovaný signál E' v závislosti na rozdiele medzi meranou rozťažnou silou a nominálnou silou. Čím väčšia je v takom prípade odchýlka medzi meranou a nominálnou silou, tým intenzívnejšia je reakcia. Korigovaný signál E' tak prednostne rastie rýchlejšie, keď je meraná sila mimo medznej nastavenej hodnoty, než keď z týchto hodnôt nevybočuje. Tým dochádza k tomu, že sa vzrastom uvedenej odchýlky medzi meranou a nominálnou silou reaktivita nielen rastie, ale rastie tým rýchlejšie, čím je odchýlka väčšia.

Podlá iného výhodného uskutočnenia je korigovaný signál nulový, pokial sa hodnota meranej odchýlky nachádza v nastavených medziach, a rastie v závislosti na rozdiele medzi meranou a nominálnou rozťažnou silou len keď je hodnota meranej sily mimo uvedenej nastavenej medznej hodnoty. V takomto prípade, pokial merená sila nevybočuje z nastavených medzí, deje sa regulácia polohy ložísk normálne tak, aby boli udržované v pozícii podlá pôvodne uloženej hodnoty. Tým, že zostávajú v nastavených medziach sú tieto zmeny sily tolerované, bez toho, aby dochádzalo k snahe ich kompenzovať presúvaním ložísk. Keď však meraná sila vybočí z nastavených medzí, príde k pôsobeniu na zmenu polohy ložísk tým väčšmi, čím je meraná sila vzdialenejšia od týchto medzných hodnôt.

Ďalšie výhodné uskutočnenie umožňuje obmedzenie hodnoty korekcie po uplynutí vopred stanovenej doby nábehu. Tým sa k vyššie popísanej modulácii intenzity korekčného pôsobenia v závislosti na meranej sile pridáva ešte dodatočná modulácia v závislosti na fáze lejačieho procesu. Táto modulácia umožňuje ešte ďalej zvýšiť reaktivitu regulácie počas doby nábehu tak, aby v čo najkratšej dobe bol dosiahntý stabilný režim spracovania. Po dosiahnutí stabilného režimu potom umožní obmedziť túto reaktivitu a tým sa vyhnúť prípadom, keď velmi krátka kulminácia sily, ku ktorej eventuálne príde po dobe nábehu, by spôsobila citelnú zmenu vzájomnej vzdialenosti valcov, k akej dochádza počas doby nábehu. Je potrebné poznamenať, že táto druhá modulácia sa používa nezávisle na skutočnosti, či meraná sila je v nastavených medziach alebo mimo nich.

Obdobným spôsobom a v podstate s rovnakým účinkom, môže byt rozpätie nastavených medzných hodnôt počas doby nábehu relatívne užšie a potom rozšírené.

Obe tieto vyššie uvedené uskutočnenia majú za ciel:

- zaistiť vysokú reaktivitu regulačného procesu počas fázy nábehu, ktorá by čo najlepšie kompenzovala prudké zmeny parametrov liatia, ku ktorým dochádza počas uvádzania zariadenia do chodu a ktoré sú vyvolávané rozbehom valcov, ich ohrevom a z toho vyplývajúcimi deformáciami; uprednostniť tým hladisko kontinuity liatia a vyrovnať sa s tolerovaním zmien medzery medzi valcami,

- dať prednosť stálosti hrúbky liateho produktu následným obmedzením tejto reaktivity formou lahšieho tolerovania prípadných náhlych kulminácií sily bez pôsobenia (plného či obmedzeného) na polohu ložísk.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude bližšie vysvetlený na príklade spôsobu kontinuálneho liatia tenkej oceľovej pásky medzi valcami a pomocou výkresov, na ktorých jednotlivé obrázky znázorňujú:

- obr. 1 je schematický čelný pohľad na zariadenie pre kontinuálne liatie medzi valcami známeho typu,

- obr. 2 predstavuje schému spôsobu regulácie podľa vynálezu na príklade regulácie roztažnej sily pôsobiacej na valce,

- obr. 3 znázorňuje krivku korekcie meranej roztažnej sily, použitej pri spôsobe regulácie podľa obr. 2,

- obr. 4a 5 znázorňujú graficky v závislosti na čas od začiatku liateho procesu vývojovej krivky rýchlosť ťahania, uhla rotácie bodu na povrchu jedného valce, polohy ložiska prestaviteľného valca a roztažnej sily pôsobiacej na valce a vyvolávané liatym produktom,

- obr. 6 a 7 zobrazujú dva varianty korekcie sily E'= f(E).

Príklady uskutočnenia vynálezu

Lejacie zariadenie čiastočne znázornené na obrázku 1 obsahuje klasickým známym spôsobom uložené dva valce 1, 2, s rovnobežnými osami, vo vzdialenosti rovnajúcej sa požadovanej hrúbke liatej pásky. Oba valce sú roztáčané rovnakou rýchlosťou opačným smerom. Sú nesené schematický znázornenými ložiskami 3, 4, na dvoch držiakoch 5, 6 upevnených na ráme 7. Prvý držiak 5 a tým aj zodpovedajúca os valca 1 je voči rámu 7 uložená nepohyblivo. Druhý držiak 6 je naopak pohyblivý a možno ho po ráme 7 posúvať. Jeho poloha je regulovateľná a je daná pôsobením hydraulických prítlačných zdvihákov 9, ktoré vzájomne vzďaľujú alebo približujú držiaky. Meradlá roztažnej sily pôsobiacej na valce, tvorené vážiacim zariadením na princípe pružinovej váhy 8, sú umiestené medzi pevným držiakom 5 a rámom 7. Snímače 10 umožňujú merať polohu pohyblivého držiaka 6 a tým i zmeny polohy vo vzťahu k vopred na9 stavenej uloženej polohe v závislosti na požadovanej hrúbke pásky.

Počas liatia je roztavený kov vlievaný medzi valce a začína tuhnúť pri kontakte s ich chladnejšími stenami. Vytvára tuhnúce šupiny, ktoré sú ťahané rotáciou valcov a spájajú sa na úrovni hornej medzery 11 medzi valcami a vytvárajú tak stuhnutú pásku sťahovanú smerom dolu. Pri tomto procese pôsobí kov na valce rozťažnou silou RSF, meranou váhami 8, ktorej veľkosť sa mení predovšetkým v závislosti na stupni tuhnutia kovu.

Pre reguláciu tejto sily a tým aj dosiahnutie stálosti liatia sa pôsobí na hydraulické prítlačné zdviháky 9. Tak napríklad pre zníženie rozťažnej sily RSF spôsobia tieto zdviháky 9 odďaľovanie valcov a naopak pre zvýšenie rozťažnej sily zdviháky spôsobia približovanie valcov.

Táto činnosť je vykonávaná automaticky spôsobom regulácie podľa vynálezu a umožňuje získať veľmi rýchle po zahájení liatia dostatočne konštantnú roztažnú silu, a tým i dostatočne stálu hrúbku vyrobenej pásky.

Schéma spôsobu regulácie rozťažnej sily pôsobiacej na valce je znázornená na obr. 2. V tomto regulačnom cykle je rozdiel E medzi hodnotou rozťažnej sily RSF. meranou váhami 8, a hodnotou v pamäti uloženej nominálnej sily RSF_p počítaný výpočtovou jednotkou 20. Tento rozdiel E vstupuje do korekčného zariadenia 22, ktoré stanoví hodnotu korigovaného signálu E' ako funkciu E, podľa vzťahu podrobnejšie uvedeného ďalej. Hodnota korigovaného signálu E' vstupuje do zosilovača 24 premenného výkonu, ktorý prevedie korigovaný signál E' na rýchlosť y, proporcionálnu voči rozdielu E a vstupujúcu do integrátoru 26 aby generovala hodnotu δ d korekcie.

Hodnota Δ d korekcie je zavádzaná do zmiešavača 28. do ktorého súčasne vstupuje počiatočná uložená hodnota d_Q polohy ložísk a hodnota Cfr kompenzácie kruhovej nepravidelnosti.

Zmiešavač 28 tak vytvára výslednú hodnotu d_r referenčnej pozície.

Hodnota d_r referenčnej pozície, ktorá slúži ako uložená hodnota pri regulácii polohy ložísk, vstupuje do komparátoru 30. ktorý súčasne získava meranú hodnotu d_m polohy ložísk, získavanú snímačom 10 a vytvára signál Ep reprezentujúci odchýlku medzi skutočnou polohou ložísk a uloženou polohou. Tento signál vchádza do klasického ΡΙΔ regulátoru 32. ktorý odovzdáva signál i_gv servoventilu 34 pre riadenie prítlačných zdvihákov 9. Aktivovanie prítlačných zdvihákov 9 ovplyvňuje priebeh liatia (symbolizované obdĺžničkom proces), počas ktorého je hodnota roztažnej sily RSF meraná.

Je nutné poznamenať, že doba jedného cyklu regulácie polohy prítlačných zdvihákov 9 (cyklus schematický vyznačený čiarkovaným obdĺžnikom 36) je napríklad 2.10^-3 sekúnd, zatial čo doba celkového cyklu (čiarkovaný obdĺžnik 38) je napríklad 10.10³ sekúnd.

Oprava f uskutočňovaná korekčným zariadením 22 je graficky zobrazená na obr. 3, na ktorom sú, len ako príklad, vyznačené číselné hodnoty E a E¹ . vyjadrené v tonách.

V tomto prípade je nominálna hodnota roztažnej sily RSF₀ 6 t (6 ton zodpovedá približne 6 000 daN) a interval medzných hodnôt RSF je 4 t. Pokiaí sa meraná hodnota roztažnej sily nachádza v intervale 4 až 8 t, oprava odchýlky E je vyjadrená vzťahom E ' = 0,3 E; pokiaí sa rozťažná sila dostane pod 4 t alebo nad 8 t získa oprava hodnotu E'= E - 1,4 t.

Podía tohoto príkladu je možné s odkazom na schému na obr. 2 konštatovať, že hodnota Δ d korekcie, generovaná na základe hodnoty korigovaného signálu E' bude súvisle vzrastať v závislosti na rozdiele medzi meranou roztažnou silou RSF a nominálnou silou RSF_p, ale pritom vzrastať silnejšie, pokiaľ sa roztažná sila dostane mimo interval medzných hodnôt λ RSF. Následkom toho je citlivosť regulovania polohy ložísk znížená, pokiaľ meraná roztažná sila zostáva v stanovenom intervale medzných hodnôt, a naopak zvýšená, pokiaľ sa dostane mimo neho.

Je nutné poznamenať, že vyššie uvedený výraz E' je nutné chápať ako relatívny, pretože hodnota korigovaného signálu E¹ je následne násobená výkonom zosilovača 24 a integrovaná do doby cyklu, aby vyvolala korekciu A d.

Ďalej je nutné poznamenať, že obdobný výsledok, pokiaľ ide o výpočet hodnoty d korekcie, môže byt získaný priamym vstupom rozdielu E do zosilovača 24 a zodpovedajúcou zmenou jeho výkonu v závislosti na veľkosti rozdielu E. To znamená zvýšením výkonu pri vybočení rozťažnej sily mimo interval medzných hodnôt v pomere k výkonu v dobe, keď je táto sila v rámci tohoto intervalu.

Avšak, ako je vidieť z ďalšieho opisu, výkon môže byt taktiež regulovaný v závislosti na dobe uplynutej od zahájenia lejacieho procesu. Z toho teda vyplýva, že výkon by mal byt regulovaný podľa dvoch parametrov, podľa času a podľa rozťažnej sily, čo môže v praxi komplikovať uskutočňovanie regulácie.

Zmeny korigovaného signálu E' vo vzťahu k rozdielu E by mohli byť tiež stanovené odlišne, napríklad tak, že E¹ je nulové alebo skoro nulové, pokiaľ je roztažná sila v intervale medzných hodnôt a rastúce v závislosti na E len mimo týchto medzí, ako ukazuje čiarkovaná krivka na obr. 2V tomto poslednom prípade je hodnota d_r referenčnej pozície korigovaná len keď roztažná sila vybočí z intervlu medz12 ných hodnôt a akékoľvek zmeny sily, zostávajúce v rámci tohoto intervalu, nespôsobia žiadne zmeny polohy ložísk.

Korekcia referenčnej pozície ložísk je po uplynutí vopred nastavenej doby nábehu redukovaná, čo je lahko dosiahnuteľné znížením výkonu zosilovača, a teda aj hodnoty Δ d.

Ako doplňujúce opatrenie môže byt ešte zväčšený interval medzných hodnôt. Obe tieto opatrenia umožňujú zaistiť vysokú citlivosť regulácie pri nábehu liatia, ale nespôsobujú podstatnejšie presuny ložísk pri náhlych výkyvoch sily, ku ktorým dochádza po tejto počiatočnej dobe nábehu.

Pre ilustráciu výsledkov, ktoré možno vďaka vynálezu docieliť, je na obr. 4 zachytený vývoj štyroch parametrov v časovom priebehu od okamžiku zahájenia liateho procesu:

- krivka 40 predstavuje rýchlosť valcov,

- krivka 50 zobrazuje uhlovú pozíciu valcov, keď interval medzi dvomi vrcholmi tejto krivky zodpovedá jednej otáčke valca,

- krivka 60 predstavuje zmeny roztažnej sily RSF. meranej v tonách (stupnica v lavej časti grafu),

- krivka 70 predstavuje zmeny polohy ložísk, merané v mm (stupnica vpravo).

Tieto krivky zodpovedajú spôsobu regulácie pre kontinuálne liatie medzi valcami podlá vynálezu, pri stanovení nominálnej sily na 6 ton a šírke intervalu medzných hodnôt Δ RSF na 2 tony počas 35 sekúnd, potom rozšírenej na 4 tony.

Je možné konštatovať, že po výraznom vzraste sily 61 pri nábehu dochádza k jej zreteľnejším výkyvom ešte počas prvých otáčok valcov s niekoľkými vybočeniami mimo stanovený interval 5-7 ton. Závislé na tomto jave možno počas rovnakej doby pozorovať na krivke 70 výrazné výkyvy zodpovedajúce prešu13 nom ložísk pohyblivého valca kompenzujúceho uvedené výkyvy sily. Avšak možno konštatovať, že už po prvej otáčke valcov sa rozťažná sila udržuje v nastavenom intervale medzných hodnôt.

Akonáhle je po dobe nábehu tento interval rozšírený na

4-8 ton, dochádza len k drobným výkyvom sily a ložiská valcov sa prakticky neposúvajú, čo možno vysvetliť tým, že roztažná sila sa udržuje v strede intervalu medzných hodnôt a že jej výkyvy, oslabené skôr uskutočnenou korekciou, už nemajú prakticky žiadny vplyv na reguláciu polohy ložísk.

Je možné teda konštatovať, že uplatnenie spôsobu regulácie podlá tohoto vynálezu umožní rýchle získať a potom udržať výrazne konštantnú rozťažnú silu a vzdialenosť medzi osami valcov.

Záznam obdobného procesu zachytený na obr. 5, keď bola stanovená počiatočná nominálna sila na 15 ton a šírka intervalu medzných hodnôt na 4 tony, ukazuje, že ako rozťažná sila, tak aj poloha ložísk sa stabilizuje, ale že v tomto prípade vyžaduje táto stabilizácia dlhšiu dobu. Z toho vyplýva, že je žiadúce stanoviť pre nábeh čo najnižšiu hodnotu nominálnej sily a taktiež čo najužší interval medzných hodnôt, ako je v prípade znázornenom na obr. 4.

Je nutné taktiež uviesť, že vyššie opísanú reguláciu rozširuje tento vynález o vyrovnávanie kruhových nepravidelností valcov a ich kompenzáciu tak, aby sa vylúčili cyklické výkyvy v hrúbke liatej pásky.

Za tým účelom sa zisťujú odchýlky v kruhovitosti valcov meraním výkyvu rozťažnej sily v závislosti na uhle rotácie valcov. Toto meranie sa prevádza počas prvých otáčok valcov pri nábehu liatia a potom sa modifikuje referenčná hodnota ložísk podlá uhlu rotácie, aby sa tak kompenzovali uvedené

- ιγ odchýlky v kruhovitosti.

Zaisťovanie odchýlok v kruhovitosti môže robiť počítač, ktorý extrahuje z krivky výkyvu meranej rozťažnej sily cyklické výkyvy svedčiace o nepravidelnostiach v kruhovom tvare valcov a vypočítava korekčnú hodnotu Cfr, ktorá je pripočítavaná k uloženej počiatočnej hodnote d_Q a k hodnote Δ d korekcie pre stanovenie referenčnej pozície d_r·

Grafy na obr. 6 a 7 predstavujú dva varianty korekcie f, ktoré môžu byť použité korekčným zariadením 22.

Vo variante uvedenej na obr. 6 nemá interval medzných hodnôt _ÄRSF ako stred nominálnu hodnotu RSF_Q. ale je posunutý doprava, to znamená v smere vzrastajúcej sily. S touto korekciou je citlivosť regulácie polohy ložísk oslabená, ako je uvedené vyššie, len keď meraná rozťažná sila RSF je vyššia, ako uložená hodnota nominálnej sily RSFq. Ak je naproti tomu meraná sila nižšia, ako táto uložená hodnota, regulácia reaguje normálne, to znamená živšie, čo zamedzí príliš prudkému zníženiu sily, a tým aj dosiahnutiu prehnane slabej hodnoty tejto sily. Toto riešenie je zvlášť užitočné, keď samotná uložená hodnota nominálnej sily RSFq je nízka, napríklad rádové 2 tony.

Vo variante uvedenom na obr. 7 je korekcia použitá v situácii, keď rozťažná sila zostáva v blízkosti uloženej hodnoty, obdobná, ako korekcia na obr. 3, to znamená vyvolávajúca zníženie citlivosti regulácie pokial meraná sila RSF zostáva v medziach vopred stanoveného intervalu Δ RSF. Naopak korigovaný signál E' nadobudne maximálna hodnota E'max pokial meraná sila prekročí určitý prah (označený ako Es na obr. 7). Tým zostáva zachovaná vysoká citlivosť regulácie pri vybočení meranej sily z intervalu Δ RSF. a pritom nedochádza k prehnanému rozťahaniu valcov pri vysokom, ale krátkom vzraste sily. Je tak zaistené rýchlejšie vracanie valcov do ich normálnej polohy ihneď po skončení silového výkyvu.

Je samozrejmé, že oba posledné varianty korekcie môžu byt kombinované.

Claims (11)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob regulácie pre kontinuálne liatie medzi valcami, pri ktorom sa počas liatia merá roztažná sila (RSF) pôsobiaca na valce a prestavuje sa poloha ložísk aspoň jedného z valcov pre zväčšenie alebo zmenšenie osovej vzdialenosti medzi týmito valcami, vyznačujúci sa tým, že za účelom udržania uvedenej roztažnej sily na v podstate konštantnej hodnote sa vopred stanoví interval hodnôt ( ARSF) tejto sily, zahŕňajúci požadovanú nominálnu silu (RSFq) a na polohu ložísk sa pôsobí intenzívnejšie, keď je hodnota meranej sily mimo tento interval, než keď je vo vnútri tohoto intervalu.
2. 2. Spôsob podlá nároku 1, vyznačujúci sa tým, že poloha ložísk sa reguluje podlá v pamäti uloženej hodnoty polohy, pričom táto uložená hodnota polohy je fixovaná hodnotou (d_r) referenčnej pozície určenej tak, že sa k počiatočnej uloženej hodnote (d_o) polohy ložísk pripočíta hodnota (úd) korekcie meniacej sa v závislosti na rozdiele medzi meranou roztažnou silou (RSF) a nominálnou silou (RSFq), pričom uvedená hodnota (úd) korekcie je výraznejšia, pokial je hodnota meranej sily mimo tento interval, ako keď sa nachádza vo vnútri tohoto intervalu.
3. 3. Spôsob podlá nároku 2, vyznačujúci sa tým, že hodnota (úd) korekcie sa vypočíta z korigovaného signálu (E'), získaného pripočítaním korekcie definovanej funkciou (f) k rozdielu (E) medzi meranou roztažnou silou (RSF) a nominálnou silou (RSF₀).
4. 4. Spôsob podía nároku 3, vyznačujúci sa tým, že korigovaný signál (E') vzrastá v závislosti na rozdiele medzi meranou rozťažnou silou (RSF) a nominálnou silou (RSF₀).
5. 5. Spôsob podlá nároku 4, vyznačujúci sa tým, že korigovaný signál (E') vzrastá rýchlejšie, keď je hodnota meranej sily (RSF) mimo stanovený interval medzných hodnôt (ARSF), ako keby sa nachádzal vo vnútri tohoto intervalu.
6. 6. Spôsob podlá nároku 3, vyznačujúci sa tým, že korigovaný signál(E') je nulový pokial je hodnota meranej sily (RSF) vo vnútri stanoveného intervalu hodnôt (ä RSF) a vzrastá v závislosti na rozdiele medzi meranou rozťažnou silou a nominálnou silou, ak je hodnota meranej sily mimo uvedeného intervalu.
7. 7. Spôsob podlá jedného z nárokov 5 alebo 6, vyznačujúci sa tým, že tento interval hodnôt (a RSF) je posunutý voči nominálnej sile (RSF₀) v smere vzrastajúcej sily.
8. 8. Spôsob podlá jedného z nárokov 5 až 7, vyznačujúci sa tým, že pre korigovaný signál (E') sa stanoví maximálna hodnota (E'max) pokial hodnota meranej sily (RSF) prekročí vopred stanovený prah (Es).
9. 9. Spôsob podlá jedného z nárokov 2 až 8, vyznačujúci sa tým, že hodnota (Ad) korekcie sa redukuje po skončení vopred určenej doby nábehu.
10. 10. Spôsob podľa jedného z nárokov 2 až 9, vyznačujúci sa tým, že uvedené rozpätie sily (Δ RSF) sa rozšíri po skončení vopred určenej doby nábehu.
11. 11. Spôsob podľa jedného z nárokov 2 až 10, vyznačujúci sa tým, že meraním zmien roztažnej sily (RSF) v závislosti na uhle rotácie valcov sa zisťujú odchýlky od kruhovitosti valcov, pričom toto meranie sa prevádza počas prvých otáčok valcov pri nábehu liatia a potom sa modifikuje uvedená hodnota (d_r) referenčnej pozície ložísk v závislosti na uhle rotácie, aby sa tak kompenzovali uvedené odchýlky od kruhovitosti.